Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/187/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812212306
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7812212306.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: X. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v A., T. XXX proti žalovanej: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., Z. XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
21.3.2019 č.k. 5C/288/2012-220 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov a štátu a v
zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zrušil podielového spoluvlastníctvo
k hnuteľných veciam uvedeným vo výroku I. rozsudku a vyporiadal ho tak, že hnuteľné veci prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 635,00 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu
trov konania a tiež, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanej zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam a jeho
vyporiadania tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže súd 1-izbový byt na ul. Š. XX M. T., vedený

na LV č. XXXX a žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi rozdiel v hodnote bytov vo výške 4.000,00 eur
a tiež vydať hnuteľný majetok. Do výlučného vlastníctva žalovanej navrhol prikázať 3-izbový byt ul. Z.
Č.. XX M. T.. Alternatívne navrhol žalovanú zaviazať vyplatiť mu finančnú čiastku za nehnuteľnosť, a to
polovicu jej trhovej hodnoty vo výške 18.000,00 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu

Rožňava zo dňa 28.9.2000 sp.zn. 8C/823/2000 bolo manželstvo strán sporu právoplatne rozvedené
dňom 8.11.2000.

4. Pokiaľ ide o byt, nachádzajúci sa v T. N. L.. Z. Č.. XXXX/XX, vo vzťahu ku ktorému žalobca sa v tomto
konaní domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalobca uviedol, že tento byt
nadobudol so žalovanou po rozvode manželstva, keď na základe nájomnej zmluvy sa stali spoločnými

nájomcami predmetného bytu. Žalobca v žalobe tvrdil, že ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou
mu jeho otec kúpil 1-izbový byt v T. na ul. K. X, ktorý po narodení ich spoločnej dcéry vymenili za 3-izbový
byt v T. na ul. Č. X a rozdiel medzi bytmi vyplatili z finančnej sumy, ktorú mu daroval jeho otec. Následne
zakúpili rodinný dom v A., ktorý predali a presťahovali sa do T.. Napriek tomu, že sa stal nájomcom bytu
na Z. XX, žalovaná ho do bytu nepustila a nasťahovala do neho svojho priateľa.

5. Zo správy Stavebného bytového družstva Rožňava súd prvej inštancie zistil, že byt v Rožňave,
nachádzajúci sa na ul. Z. bol prevedený z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva nájomkyneZ. R. (žalovaná) zmluvou o prevode družstevného bytu zo dňa 31.10.2016 za cenu 50 eur. Byt bol
žalovanej pridelený na základe Rozhodnutia bytového družstva zo dňa 23.2.2012 a následne s ňou
bola uzatvorená Dohoda o nájme dňa 28.2.2012. Pôvodne bola dohoda o nájme k predmetnému bytu

uzatvorená na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností k tomuto družstevnému bytu
predchádzajúceho člena T. V. zo dňa 3.10.2007, kde strany sporu boli označené ako manželia (strany
sporu - poznámka odvolacieho súdu) a túto zmluvu aj predložili bytovému družstvu. Nájomný pomer
potom vznikol na základe Dohody o nájme zo dňa 24.10.2007, ktorý zanikol ku dňu 31.5.2011 na
základe výpovede z nájmu bytu z dôvodu neplatenia úhrad za užívanie bytu. Nedoplatok uhradila po

zániku nájmu žalovaná a požiadala o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ktorá s ňou následne aj bola
uzatvorená.

6. Vo vzťahu k 1-izbovému bytu v T. na ul. Š. XX žalobca v žalobe uviedol, že tento byt žalovaná
nadobudla od svojej matky. Z predloženej darovacej zmluvy uzavretej medzi darujúcou M. R. a
obdarovanou Z. R. (žalovaná) zo dňa 5.1.2005 vyplynulo, že predmetný byt darujúca darovala

obdarovanej. Ako vlastníčka predmetného bytu je v katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná.

7. Pokiaľ ide o hnuteľné veci uvedené žalobcom, ktoré žiadal v konaní vyporiadať, súd prvej inštancie
vychádzal z tvrdení žalobcu, ktorý uviedol, že tieto hnuteľné veci nadobudol so žalovanou po rozvode
ich manželstva, preto patria do ich podielového spoluvlastníctva.

8. Po právnom posúdení veci v zmysle § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka súd prvej
inštancie uzavrel, že pokiaľ nedošlo medzi stranami sporu k dohode o vyporiadaní ich podielového
spoluvlastníctva k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú u žalovanej, v danom prípade nastali
podmienky pre zrušenie tohto podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a vyporiadal ich tak, že

tietoprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalovanejatútozaviazalzaplatiťžalobcovititulomvyrovnaniajeho
podielu za tieto hnuteľné veci sumu vo výške 635,00 eur. Pri určení hodnoty hnuteľných vecí vychádzal
z hodnoty určenej žalobcom, ktorú žalovaná nepopierala.

9. Pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k

ním určeným nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď zistil, že tieto nepatria do
podielového spoluvlastníctva strán sporu.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že 1-izbový byt v T. na ul. Š. XX žalovaná nadobudla darovaním od svojej
matky, preto tento byt nepatrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Pokiaľ ide o 3-izbový byt v T.

na ul. Z.N., súd prvej inštancie zistil, že strany sporu síce boli nájomcami predmetného bytu, avšak tento
nájomný vzťah zanikol. Následne nájomnú zmluvu s prenajímateľom uzavrela len žalovaná a ako jediná
nájomníčka a po splnení zákonných podmienok nadobudla predmetný byt do výlučného vlastníctva.
Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žaloba nie je opodstatnená ani v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tomuto bytu, keďže byt nepatrí do podielového

spoluvlastníctva strán sporu.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 257 ods. 1 C.s.p. tak, že štát a rovnako
ani žiadny z účastníkov nemajú nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči jeho zamietajúcemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie
žalobca,podľajehoobsahuzdôvodovpodľa§365ods.1písm.f/ah/C.s.p.aodvolaciemusúdunavrhol,
aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby v časti vyplatenia peňažného
plnenia vo výške 18.000,00 eur, ktorý nárok mu vznikol titulom kúpy družstevného bytu v T. na ul. Z.

XX, ktorý bol prevedený z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva žalovanej zmluvou o prevode
družstevného bytu zo dňa 31.10.2016 za cenu 50 eur. Žalobca tvrdí, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že vyplatil T. V. dňa 3.10.2007 spoločne so žalovanou kúpnu cenu vo výške 640.000,00 Sk za
postúpenie, resp. prevod členských práv a povinností k predmetnému bytu v bytovom družstve. Preto
navrhol vypočuť svedka T. V.. Tieto tvrdenia žalovaná v priebehu konania nespochybnila a nenamietala.

Tiež nenamietala, že táto suma pochádza aj z jeho výlučného vlastníctva, ktorého genézu popísal v
žalobe. Žalobca má za to, že rozsudok súdu je v tomto smere aj nepreskúmateľný, nakoľko súd v
odôvodnení nevysvetlil, ako dospel k záveru o zamietnutí žaloby v tejto časti. Podľa názoru odvolateľapodiel v bytovom družstve nadobudli strany sporu spoločne, preto mu vznikol nárok na úhradu sumy
18.000,00 eur titulom vnesených finančných prostriedkov.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené.

14. Žalobca podal odvolanie (len) voči zamietajúcemu výroku, preto predmetom odvolania sa stal (len)
tento výrok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (§ 379 ods. 1 C.s.p.).

15. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania,
keď v konaní nepostupoval dôsledne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko si
dostatočne neujasnil, čo je predmetom konania, pričom súd vec aj nesprávne právne posúdil, v dôsledku

čoho nezameral dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci.

16. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

17. V zmysle § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

18. Ustálená súdna prax vyložila toto ustanovenie tak, že „rozhodujúce skutočnosti“ sú údaje nutné
preto, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť
skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v rozsahu umožňujúcom
jeho jednoznačnú individualizáciu, resp. je povinný opísať stručne, ale zároveň dostatočne úplne všetky
skutkové okolnosti jednotlivo tak, ako po sebe nasledujú a ako sa jedna od druhej odvíjajú, lebo z ich

súhrnu musí vyplynúť, o aký právny pomer svoj nárok opiera (právny dôvod žaloby).

19. Žalobca v žalobe doručenej súdu popísal genézu nadobudnutia jednotlivých nehnuteľností po sebe
tak,akotietonadobudolpočastrvaniamanželstvasožalovanouatiežuviedol,žeporozvodemanželstva
so žalovanou a po obnovení spolužitia s ňou predali rodinný dom nadobudnutý počas trvania manželstva

a po získaní finančných prostriedkov z predaja si zabezpečili bývanie tým spôsobom, že uzavreli dohodu
o prevode členských práv a povinností k 3-izbovému bytu nachádzajúcemu sa v T. na ul. Z. XXXX/XX
a následne uzavreli nájomnú zmluvu s prenajímateľom Stavebným bytovým družstvom Rožňava. Za
účelom získania tohto bytu vyplatili T. V., s ktorým uzavreli dohodu o prevode členských práv a povinností
k predmetnému bytu sumu 650.000,00 eur a nemalé prostriedky investovali aj do rekonštrukcie tohto

bytu, pričom išlo o finančné prostriedky získané z predaja rodinného domu, ktorý bol ich spoločným
majetkom. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že má za to, že k predmetnému 3-izbovému družstevnému
bytu v T. na ul. Z. Č.. XX vzniklo spoločné vlastníctvo strán sporu, preto navrhol tento byt prikázať do
vlastníctva žalovanej a jemu poskytnúť náhradné bývanie poskytnutím 1-izbového bytu v T. na Š. Č..
XX, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná a uložiť žalovanej povinnosť doplatiť mu rozdiel vo výške

4.000,00 eur alebo zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi finančnú čiastku za polovicu trhovej hodnoty
družstevného bytu vo výške 18.000,00 eur s tým, že tento byt bude prikázaný do vlastníctva žalovanej.
Okrem týchto nárokov žalobca uplatnil aj nárok na vydanie, resp. vyporiadanie hnuteľných vecí, ktoré
nadobudol spolu so žalovanou po rozvode ich manželstva, o ktorom nároku súd rozhodol v napadnutom
rozsudku výrokom I. a II., ktorý ako bolo vyššie uvedené, nebol odvolaním napadnutý, preto tento výrok

sa nestal predmetom odvolacieho prieskumu.

20. Žalobca svoj nárok oprel o ust. § 142 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že medzi stranami
sporu vzniklo podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti - 3-izbovému bytu nachádzajúcemu sa v T. na
ul. Z.É. XX a toto navrhol vyporiadať tak, ako vyplýva z petitu žalobného návrhu.

21. Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie si dostatočne neujasnil, čo
je predmetom konania a opodstatnenosť nároku žalobcu posudzoval len z hľadiska aplikácie ust. § 142
Občianskeho zákonníka, ako navrhol žalobca. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že súd nie je viazanýtým, ako právne vyhodnotí nárok žalobca, keďže otázka právneho posúdenia veci je výlučne vecou
súdu. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť nárok žalobcu nielen z hľadiska aplikácie ust.
§ 142 Občianskeho zákonníka, ako navrhol žalobca.

22. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska aplikácie ust. § 142
Občianskeho zákonníka žalobu nemožno považovať za opodstatnenú vo vzťahu k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k 3-izbovému bytu nachádzajúcemu sa v T. na ul. Z. XX, keďže niet pochýb
o tom, že tento byt patrí do výlučného vlastníctva žalovanej.

23. Súdu prvej inštancie je však potrebné vytknúť, že sa nezaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 18.000,00 eur voči žalovanej z dôvodu získania členského podielu k predmetnému
bytu v bytovom družstve stranami sporu za spoločné finančné prostriedky, ktorý je potrebné považovať
za iné majetkové právo a teda, či v tejto súvislosti nevznikol žalobcovi voči žalovanej uplatnený finančný
nárok.

24. V súdnej praxi je členský podiel definovaný ako súbor majetkových a nemajetkových práv a
povinností člena družstva. Niet pochýb o tom, že členský podiel v bytovom družstve je majetkovou
hodnotou, ktorá sa v zmysle ustálenej súdnej praxe vyjadruje obvyklou trhovou hodnotou bytu. Pokiaľ
teda žalobca prispel finančnou čiastkou k získaniu týchto majetkových a nemajetkových práv je potrebné

zistiť, či mu v tejto súvislosti nevznikol finančný nárok vo vzťahu k žalovanej, ktorá sa v konečnom
dôsledku stala výlučnou vlastníčkou tohto bytu.

25. Nakoľko súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu z
vyššie uvedených hľadísk a v tomto smere nevykonal ani žiadne dokazovanie, neostávalo odvolaciemu

súdu iné, len postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a
v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť opodstatnenosť nároku
uplatnenéhožalobcom,zatýmúčelomvykonaťpotrebnédokazovanieaposprávnomprávnomposúdení

opätovne vo veci rozhodnúť.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).