Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814209161
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7814209161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H.. Q. P., nar. X.X.XXXX, S. W. XX,
Y., zastúpenému advokátkou Mgr. Martinou Slosiarikovou, Jelšová 2/A, Banská Bystrica, IČO: 42 195
268, o zaplatenie 235,09 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 17. septembra 2018 č. k. 10C/32/2015-219 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Rožňava zo dňa 24. októbra 2018 č. k. 10C/32/2015-241 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 17. septembra 2018, č.k.
10C/32/2015-219 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 24. októbra 2018
č. k. 10C/32/2015-241 okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania
žalobu zamietol.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd v prevyšujúcej
časti ohľadom úroku z omeškania žalobu zamietol.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 17.
septembra 2018 č. k. 10C/32/2015-219 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 235,09 € istiny s
5,05 % ročným úrokom z omeškania od 15. novembra 2014 do zaplatenia a 18,16 € úrok z omeškania,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov
z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). Priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100
% (výrok III.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania výsluchmi svedkov X. S., Q.
Q., Š. W. U. H.. X. P. (otca žalovaného) a listinných dôkazov, (citovaných faktúr) ako aj zápisov
SPP - distribúcia, a obchodných podmienok dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť a
Cenníka externých služieb a výkonov dospel k záveru, že žaloba žalobcu ohľadom istiny je dôvodná
v celom rozsahu a žaloba ohľadom úrokov z omeškania je dôvodná v časti priznanej sumy. Nárok
žalobcu na úhradu istiny sa opiera o Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo

dňa 25.5.2009, Obchodné podmienky dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť a Cenník
externých služieb a výkonov. Uviedol, že nárok vyplýva aj zo zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a
nariadenia vlády č. 409/2007 Z.z. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol občianskoprávny spotrebiteľský
záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca bol povinný dodávať zemný plyn a žalovaný sa zaviazalza poskytnutý odber platiť cenu stanovenú v Cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky. Z prehľadu
platieb žalovaného bolo preukázané, že preddavok za október 2012 a za november 2012 žalovaný
uhradil až 12.12.2012. Zo správ od peňažných ústavov (a zo súhlasu s inkasom) vyplýva, že žalovaný

mal zriadené inkaso vo VÚB a.s. s platnosťou do 18.9.2012. Žalovaný si založil súhlas s inkasom v
Slovenskej sporiteľni a.s. dňa 18.9.2012, pričom na uvedenom súhlase s inkasom nie je potvrdenie
žalobcu, že (by) ho prevzal. Z výpisu z kontaktov zo dňa 20.9.2012 vyplýva, že žalovaný sa dostavil
na pobočku žalobcu, kde mu boli poskytnuté len informácie o faktúre, a nie je tam záznam o tom,
že by predložil inkaso. Tak urobil až 6.12.2012, čo opäť vyplýva z výpisu kontaktov. Súd konštatoval,

že žalovaný nemal uhradené preddavky za mesiac október a november 2012 riadne a včas, a preto
žalobca mu dôvodne vystavil upomienku a fakturoval za ňu poplatok vo výške 2,00 € dňa 12.11.2012.
Žalobca teda dôvodne pristúpil k prerušeniu dodávky zemného plynu dňa 11.12.2012, a v súlade s
článkom 6, bod 6.3 obchodných podmienok a v súlade s článkom 6, bod 6.4 obchodných podmienok mal
právo si účtovať náklady spojené s prerušením a následným obnovením distribúcie a dodávky plynu.
Svedčí o tom aj zápis o prerušení dodávky zemného plynu zo dňa 11.12.2012. Žalovaný dňa 12.12.2012

uhradil dlh, a žalobca dňa 12.12.2012 zabezpečil obnovenie dodávky zemného plynu, o čom svedčí
zápis zo dňa 12.12.2012, na ktorom bol podpísaný otec žalovaného H.. X. P.. Z vyššie uvedeného
bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mal dlh na preddavkových úhradách za plyn, a žalobca po
vystavení upomienky a jej odoslaní na poštovú prepravu, čo preukázal listinnými dôkazmi, mal právo
pristúpiť k prerušeniu odberu zemného plynu a po úhrade dlhu k obnoveniu dodávky zemného plynu.

Za uvedené výkony, mal právo v súlade s obchodnými podmienkami a s platným cenníkom externých
služieb účtovať si za prerušenie dodávky zemného plynu sumu 76,28 € a za obnovenie dodávky plynu
sumu 76,28 €. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný si riadne neplnil svoje zmluvné povinnosti,
nakoľkoopäťmalneuhradenépreddavkovéplatby,resp.meškalsichúhradou,akotovyplývazprehľadu
vykonaných úhrad. Preto žalobca opätovne dôvodne pristúpil k prerušeniu dodávky zemného plynu

dňa 14.10.2013, pričom zo zápisu jednoznačne vyplynulo, že nebolo možné fyzicky vykonať prerušenie
dodávky zemného plynu pre neprítomnosť majiteľa. Žalobcovi však vzniklo právo na úhradu poplatku
vo výške 78,53 € v zmysle Cenníka platného od 1.8.2013. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že inkaso žalovaného nebolo realizované dňa 18.9.2013, z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov na účte žalovaného, a vzniknutý dlh za rok 2013 bol uhradený až 20.5.2014. Z potvrdenia

SPP - Distribúcia a.s. Bratislava zo dňa 16.11.2017 vyplýva, že žalobca uhradil vystavené faktúry za
vykonané úkony v dňoch 11.12.2012, 12.12.2012 a 14.10.2013.

3. Súd neakceptoval námietky žalovaného ohľadom skutočnosti, že nebol oboznámený s obchodnými
podmienkami a ani s Cenníkom služieb, nakoľko žalobca v Zmluve o dodávke plynu zo dňa 25.5.2009

svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený s obchodnými podmienkami a cenníkom dodávateľa a
zároveňbolupovedomený,žesúzverejnenéajnainternetovejstránkewww.spp.sk.

4. Súd považoval listinné dôkazy a to zápisy zo dňa 11.12.2012, 12.12.2012 a 14.10.2013 v spojení
so svedeckými výpoveďami zamestnancov SPP - Distribúcie, ktorí ich spísali, za hodnoverné dôkazy

o tom, že došlo k prerušeniu dodávky plynu dňa 11.12.2012, a k obnoveniu dodávky zemného plynu
dňa 12.12.2012, čo potvrdil aj svedok H.. X. P. svojím podpisom. Za preukázané mal aj to, že dňa
14.10.2013 sa zamestnanci SPP - Distribúcie pokúšali o prerušenie dodávky zemného plynu. Žalovaný
a svedok H.. X. P. poukázali na to, že plynomer sa nachádzal v neprístupnej časti domu a bez ich
asistencie sa zamestnanci nemohli k nemu dostať. Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že došlo

k prerušeniu dodávky plynu dňa 11.12.2012 a teda nejaká oprávnená osoba musela umožniť prístup k
plynomeru, nakoľko zo svedeckej výpovede X. S. vyplýva, že prerušil dodávku plynu. Následne na ďalší
deň žalovaný uhradil dlh, a v ten istý deň svedok Š. W. potvrdil, že vykonal zapojenie plynu za prítomnosti
otca žalovaného, ktorý mu tento úkon aj písomne potvrdil. Z priebehu skutkového deja vyplýva verzia,
ktorú preukázal žalobca, ktorá je podložená listinnými dôkazmi a aj svedeckými výpoveďami, a je teda

hodnovernejšia, ako tvrdenia žalovaného, prípadne svedka H.. X.K. P.. Svedok P. tým, že podpísal Zápis
zo dňa 12.12.2012 zároveň potvrdil, že došlo k obnoveniu dodávky zemného plynu, a z toho logicky
vyplýva, že predtým musela byť prerušená dodávka zemného plynu, o čom svedčí listinný dôkaz: Zápis
zo dňa 11.12.2012 a svedecká výpoveď X. S..

5. Výrok o priznaných úrokoch z omeškania súd oprel o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Suma 18,16 € predstavuje úrok z omeškania
z istiny 569,92 € vo výške 8,25 % ročne za obdobie od splatnosti, teda od 31.12.2013 do zaplatenia
do 20.5.2014. V tejto časti žalovaný nárok aj uznal. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ostatnejčasti dlžnej sumy vo výške 5,05 % len od 15.11.2014 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti nárok na
úroky z omeškania zamietol. Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že doručil žalovanému faktúry, resp.
upomienky tak, ako tvrdil, nakoľko preukázal len to, že ich podal na poštovú prepravu. Za danej dôkaznej

situácie súd dospel k záveru, že žalovaný sa reálne dozvedel najneskôr dňa 14.11.2014, že má dlh voči
žalobcovi (vtedy žalovaný prevzal žalobu a listinné dôkazy) a preto súd priznal úroky z omeškania až
od 15.11.2014.

6. Výrok o trovách konania oprel súd o ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca mal v

konaní úspech v celom rozsahu ohľadom istiny a len nepatrný neúspech ohľadom úrokov z omeškania
a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov vo výške 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie nezaujal

stanovisko k spotrebiteľskému charakteru sporu založenému spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi
stranami sporu. Súd len konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol občianskoprávny
spotrebiteľský záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca bol povinný dodávať zemný plyn a žalovaný
sa zaviazal za poskytnutý odber platiť cenu stanovenú v cenníku platnom v čase dodávky. Vyčítal
súdu, že nepodrobil zmluvu skúmaniu, či neobsahuje neprijateľné podmienky. Poukázal na databázu

neprijateľných podmienok JA - SR v spotrebiteľských zmluvách, a na to, že komisia na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách posúdila podmienku „odberateľ svojím podpisom potvrdzuje,
že sa vopred zoznámil s cenníkom dodávateľa, VOP ...“ ako neprijateľnú podľa generálnej klauzuly §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

8. Súd neakceptoval námietku žalovaného, že nebol oboznámený s obchodnými podmienkami ani s
cenníkom služieb, lebo v Zmluve o dodávke plynu zo dňa 25. mája 2009 svojím podpisom potvrdil, že bol
oboznámený s obchodnými podmienkami a cenníkom dodávateľa a zároveň bol upovedomený aj s tým,
že sú zverejnené na internetovej stránke www.spp.sk . Svoje rozhodnutie odlišné
od databázy neprijateľných podmienok okresný súd bližšie nevysvetlil.

9. Žalovaný argumentoval aj tým, že žalobca svoj nárok uplatňoval voči žalovanému titulom náhrady
škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu, ako aj za obnovenie distribúcie zemného
plynu. Vyčítal súdu, že sa vôbec nevenoval titulu uplatňovaného nároku žalobcu. Po citácii § 420 ods.
1 OZ uviedol, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku škody, a to porušenie povinnosti

zo strany žalovaného, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom
škody. Žalobca nepreukázal vznik škody, lebo nepreukázal, že odpojenie a zapojenie vykonával žalobca.
Tieto úkony vykonával zamestnanec SPP - distribúcia, a. s. Naviac žalobca nepreukázal úhradu
faktúr SPP - distribúcii, ktorej zamestnanci mali vykonať prerušenie a obnovenie dodávky zemného
plynu. Poznamenal, že nelogicky vyznieva nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje náklady na dopravu,

spojenú s účtovaným prerušením (obmedzením) dodávky zemného plynu, lebo nemal vedomosti o
tom, aby účtované úkony boli spojené s potrebou vynaloženia na dopravu. Faktúrami č. 3190054349 a
3180060567 žalobca si účtoval náhradu nákladov - za vystavenie upomienky.

10. Žalobca nepredložil žalovanému cenník, s ktorým mal žalovaný pri podpise zmluvy vyjadriť svoj

súhlas. Taktiež žalobca nepreukázal ani doručenie ním tvrdených upomienok, ani existenciu samotných
upomienok. Žalovaný vyčítal súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa odvolateľa súd sa so žiadnou
relevantnou námietkou žalovaného v odôvodnení súdneho rozhodnutia nijako nevyporiadal, a neuviedol
ani len právnu kvalifikáciu nároku žalobcu. Napadnutý rozsudok podľa odvolateľa nespĺňa atribúty § 220
ods. 2 CSP, lebo nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie.

11. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24. októbra 2018 č. k. 10C/32/2015-241 súd prvej inštancie priznal
Slovenskej sporiteľni, a. s. právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému (výrok I.).
Doplnil záhlavie rozsudku zo dňa 17. septembra 2018 č. k. 10C/32/2015-219 o zastúpenie žalovaného
advokátkou Mgr. Martinou Slosiarikovou. Uvedený dopĺňací rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým,

že Slovenská sporiteľňa, a. s. podala dňa 31. júla 2018 bankovú informáciu na výzvu súdu a vyúčtovala
si náhradu nákladov vo výške 24 € vrátane DPH. Vzhľadom na výsledok sporu, v ktorom bol žalovaný
neúspešný, súd priznal náhradu trov konania inej osobe voči žalovanému aplikujúc § 225 ods. 1 - 3 CSPv spojení s § 259 CSP. Pri označení žalovaného nebola uvedená jeho právna zástupkyňa, ktorá ho v
konaní zastupovala a preto súd vydal (aj) opravné uznesenie podľa § 224 CSP.

12. Aj voči dopĺňaciemu rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že podal
odvolanie vo veci samej a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V
dopĺňacom rozsudku výrok o náhrade trov konania inej osobe je závislý od výroku rozsudku vo veci
samej a preto odvolateľ žiada odvolací súd o zrušenie aj dopĺňacieho rozsudku alebo o jeho zmenu vo
výroku a priznať právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

13. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím
rozsudkom potvrdiť ako vecne správny. Žiadal priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému. K neprijateľnej zmluvnej podmienke žalobca uviedol, že nestačí len poukázať
na všeobecnú neprijateľnosť zmluvných podmienok (vo všeobecnosti), ale každým prípadom sa treba
zaoberať individuálne. Žalovaný nevymedzil v čom spočíva neprijateľnosť ustanovení obchodných

podmienok. Žalobca poukázal na ustanovenia Zákona o energetike, ktorý sám obsahuje odkaz na
obchodné podmienky, a preto je treba brať na zreteľ osobitosť daného záväzkového vzťahu a postavenie
veriteľa (žalobcu), kde obchodné podmienky podliehajú dozoru štátnych orgánov - Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví. Po citácii § 48 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike žalobca poznamenal, že je
povinný priamo zo zákona zverejňovať obchodné podmienky poskytovania služby na svojom webovom

sídle, a zároveň na svojich obchodných miestach. Zverejniť obchodné podmienky poskytovania
univerzálnej služby a každú ich zmenu na svojom webovom sídle, je dodávateľ plynu povinný zverejniť
na webovom sídle najmenej 30 dní od účinnosťou tejto zmeny. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca
nepreukázal vynaloženie nákladov na prerušenie a obnovenie dodávky plynu, teda že nepreukázal
vznik skutočnej škody, žalobca v prílohe podania zaslal faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 58.320 €

zo 14. februára 2013 spolu s prílohou, ktorú vyúčtovala SPP - distribúcia za obnovenie a prerušenie
dodávky zemného plynu vrátane žalovaného. Na základe uvedeného vyúčtoval žalobca žalovanému
poplatok za prerušenie zemného plynu vo faktúre XXXXXXXXXX a poplatok za obnovenie dodávky
zemného plynu vo faktúre XXXXXXXXXX. Žalobca reagoval na tvrdenia žalovaného tým, že zaslal aj
faktúru č. XXXXXXXXXXX na sumu 113.821,44 € splatnú dňa 15. decembra 2013, ktorou vyúčtoval

SPP - distribúcia za prerušenie dodávky zemného plynu, v prílohe zoznamu je uvedené odberné miesto
žalovaného, kde bolo vykonané prerušenie dodávky zemného plynu. Na základe uvedeného žalobca
vyúčtoval žalovanému poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu (vrátane žalovaného) vo faktúre
XXXXXXXXXX (viď bod 19. rozsudku 10C/32/2015).

14. K upomienkam žalobca dodal, že tieto predstavujú paušalizovanú náhradu nákladov spojených s
doručovaním upomienky. K tvrdeniu žalovaného, že právo žalobcu na vystavenie upomienky nevyplýva
ani zo zmluvy ani z obchodných podmienok účinných od 1.1.2009, žalobca poznamenal, že v zmysle
obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu (pre odberateľa plynu v domácnosti) účinného
od 18. apríla 2012, ktorý platil aj v čase zasielania (žalovaným) namietaných upomienok. Podľa

čl. 5 bodu 3.21 dodávateľ má právo spoplatniť zaslanie upomienky za nedodržanie platobných a
fakturovaných podmienok, paušálnou náhradou nákladov vo výške uvedenej v Cenníku externých
služieb zverejnených na internetovej stránke www.spp.sk .

15. Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu sa uvádza, že žalovaný poukazoval počas konania na

neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca v čase podpisu zmluvy a neskôr v priebehu trvania zmluvného
vzťahu zverejnil svoje VOP na svojej webovej stránke, ale to žalobca nepreukázal. Uviedol, že žalobca
vo svojich faktúrach nie je povinný uvádzať dátumy prerušenie a obnovenie dodávky plynu, nie je to
zákonná náležitosť faktúry, ale to spôsobuje nemožnosť identifikácie služby, ktorá bola žalovanému
fakturovaná. Vyčítal, že žalobca až teraz predkladá faktúry a výpisy z účtov, ktoré majú preukazovať

vynaloženie namietaných nákladov. Mená osôb, ktoré sú uvádzané v prílohách k faktúram žalobcu sú
iné, než tie ktoré boli vypočuté v predmetnom konaní. Predložené faktúry sa nevzťahujú k obdobiu, kedy
malo dôjsť k odpojeniu, resp. k znovu pripojeniu odberného miesta.

16. Žalobca vo vyjadrení na vyjadrenie žalovaného zopakoval, že dňa 25. mája 2009 žalobca uzavrel

so žalovaným zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa - kategória domácnosť. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli obchodné podmienky, dodávky plynu pre odberateľov - kategória domácnosť. Skutočnosť,
že žalovaný sa s obchodnými podmienkami oboznámil svedčí aj jeho podpis (žalovaného) na zmluve.
K tvrdeniu žalovaného, že nie je možné na faktúrach identifikovať služby smerujúce k prerušeniu aleboobnoveniu dodávky plynu, tieto boli preukázané predloženými zápismi. Potom čo žalovaný prestal
uhrádzať vystavené faktúry, žalobca pristúpil k opakovanému prerušeniu dodávky zemného plynu.
Faktúry boli vystavené niekoľko dní po vykonaní toho-ktorého úkonu, a z faktúr je zrejmé, za vykonanie

akého úkonu boli tieto poplatky účtované.

17. Uvedené vyjadrenie bolo zaslané právnej zástupkyni žalovaného dňa 9.2.2019.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24. októbra 2018 č. k.

10C/32/2015-241, okrem výroku ktorým súd v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu
zamietol je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.3.2020 o 10.10 hod. v
pojednavacej sieni č. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené dňa 18.3.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

21. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

23. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

25. Uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav
veci. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol

na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásady,
že každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol
na všetky, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli strany sporu.

27. Mimoriadne podrobné, precízne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku súdu prvej

inštancie, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.10.2018 č.k. 10C/32/2015-241, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).28. Odvolateľ v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej
inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, a preto odvolacie
námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v

spojení s dopĺňacím rozsudkom.

29. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom,
odvolací súd s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného považuje za potrebné uviesť toto:

30. Neopodstatnené sú výhrady žalovaného, že súd nezaujal stanovisko k charakteru sporu, t.j., že
má spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj
v dôvodoch rozsudku konštatoval, že medzi stranami sporu, t. j. medzi žalobcom a žalovaným vznikol
občianskoprávny spotrebiteľský záväzkový vzťah.

31. Medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že na základe zmluvy o dodávke plynu pre

odberateľa kategórie domácnosť zo dňa 25. mája 2009 bol žalobca povinný dodávať zemný plyn a
žalovaný sa zaviazal za poskytnutý odber plynu platiť cenu stanovenú v cenníku, (platnom v čase
uskutočnenia dodávky).

32. K ďalším námietkam žalovaného, že súd neskúmal, či zmluva o dodávke plynu zo dňa 25. mája 2009

(uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom) neobsahuje neprijateľné
podmienky, ktoré počas konania žalovaný prednášal, a v odvolaní opätovne zopakoval, odvolací súd len
poznamenáva, že v danom prípade ide o osobitnú zákonnú úpravu a reguláciu vykonávanú Úradom pre
reguláciu sieťových odvetví. Odvolací súd poukazuje na kompetencie tohto úradu vo vzťahu k určeniu
obchodných podmienok žalobcu.

33. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je zákonom určeným štátnym orgánom, ktorý schvaľuje (a tým
aj určuje) obsah obchodných podmienok žalobcu, v dôsledku čoho sú tieto podmienky regulovanými
ustanoveniami vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

34. Rozhodnutie o schválení obchodných podmienok (OP) je podľa § 13 ods. 4 zák. č. 250/2012 Z.z.

zákona o regulácii v sieťových odvetviach záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a trhu s
plynom.

35. Nepatričná je námietka žalovaného, že nebol oboznámený s obchodnými podmienkami a cenníkom,
lebo to bolo a je len na vôli žalovaného, či sa oboznámi s týmito listinami, ktoré boli publikované na

príslušnej webovej stránke žalobcu.

36. Odvolací súd poznamenáva, že obchodné podmienky, ktorými sa riadil vzťah sporových strán
nepodlieha preskumávániu z hľadiska § 53 ods. 1 OZ, a to s prihliadnutím na osobitnú charakteristiku
regulovaného trhu s energetikou, kde za účelom ochrany spotrebiteľa (Úrad pre reguláciu sieťových

odvetví) vykonáva vecnú reguláciu tak, aby obchodné podmienky boli v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, vrátane predpisov na ochranu spotrebiteľa.

37. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
(ďalej aj Smernice Rady) regulované ustanovenia nepodliehajú preskumávaniu, kedy ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách, osobitne ust. § 53 ods. 1 OZ sú aproximáciou Smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

38. Podľa článku 1 bodu 2 citovanej Smernice Rady zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné,
zákonné alebo regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Uvedený záver

potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 10.9.2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová
c/a Smart Capital a.s.. V uvedenom rozsudku Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že „zmluvné
podmienky, ktoré odrážajú obsah záväzného, zákonného alebo regulačného ustanovenia sú vylúčené
z pôsobnosti Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách“. Neopodstatnené sú
teda námietky žalovaného o neprijateľných podmienkach v obchodných podmienkach alebo aj cenníku

služieb.39. Súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluvnej
dokumentácii žalobcu, lebo táto zmluvná dokumentácia odráža obsah regulačných ustanovení, t.j. je
priamo určená rozhodnutím regulačného úradu.

40. Len pre celkové doplnenie odvolací súd poznamenáva, že žalobou uplatnené nároky vyplývajú
zo schválených obchodných podmienok, a preto logicky nemôžu predstavovať neprijateľné zmluvné
podmienky.

41. Možno poukázať aj na ustanovenie § 17 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého
je dodávateľ povinný odberateľa písomne upozorniť, že ak odberateľ neuhradí preddavkovanú platbu
alebo nedoplatok z vyúčtovanej faktúry do určeného dňa splatnosti, dôjde k prerušeniu dodávky elektriny
alebo plynu, ak odberateľ nesplní svoj záväzok ani dodatočne v lehote.

42. K ďalším námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia právneho

poriadku nevyplýva, že by bol žalobca povinný znášať s tým spojené náklady, osobitne v situácii, kedy
táto činnosť vyplýva len z porušenia povinnosti odberateľa plynu. Toto „upomínanie“ je pritom v prospech
odberateľa, lebo sa ním môže predísť prerušeniu dodávok plynu. Náhradu nákladov s tým spojených
priznáva žalobcovi Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v obchodných podmienkach s poukazom na
cenník externých služieb a výkonov.

43. Rovnako to platí aj o poplatku za prerušenie dodávky plynu, ktorú činnosť nevykonáva sám žalobca,
ale distribičná spoločnosť, a žalobca je povinný tejto distribučnej spoločnosti zaplatiť poplatok stanovený
cenníkom externých služieb a výkonov. Treba poznamenať, že možnosť preskúmateľnosti obchodných
podmienok súdom je vylúčená tým, že obchodné podmienky žalobcu schvaľuje „národný regulátor“,

podľa osobitného zákona, a tento regulačný úrad posudzuje a určuje zmluvný vzťah medzi sporovými
stranami.

44. Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľa plynu
kategórie domácnosť a príslušné rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorými boli

schválené obchodné podmienky sú prístupné na webovom sídle žalobcu.

45. Ako už bolo konštatované vyššie vecou regulátora je aj rozhodovanie o schválení obchodných
podmienkach dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu, ktorí poskytujú univerzálnu službu na základe
§ 13 ods. 2 písm. m/.

46. Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby spĺňajú požiadavky ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Obsahujú aj spôsob predaja plynu, reklamačný
poriadok a sú formulované jasne a zrozumiteľne.

47. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.10.2018 č.k. 10C/32/2015 - 241 (okrem výroku, ktorým súd v
prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu zamietol), a vo výroku o trovách konania, ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

48. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v
prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania žalobu zamietol podľa § 386 písm. b/ CSP v spojení s
§ 359 CSP.

49. Odvolací súd len poznamenáva, že odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Vo vzťahu k uvedenému výroku (ktorým súd v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov
z omeškania žalobu zamietol), žalovaný nie je takou stranou, pretože týmto výrokom rozhodnutia sa
rozhodlo v jeho prospech.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol úspešný v odvolacom konaní a tak
mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, a preto mu
odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).