Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010279
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010279.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Ing. Pavla

Ščepána a Ladislava Potoczkého v trestnej veci vedenej proti obžalovanému B. W. pre zločiny lúpeže
podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.02.2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
B. W., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom B., toho času vo výkone trestu ÚVTOS Dubnica

sa podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 18.4.2018 č. k. 3 Pv 212/15/1101-64
pre skutky v bode I. a II. právne kvalifikované ako zločiny lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno
c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na
skutkovom základe, že

v bode 1/
dňa 27.03.2015 v čase o 16:25 hodine vošiel so zahalenou tvárou do prevádzky stávkovej kancelárie
Niké s.r.o., v Bratislave na Mýtnej ulici 7, tu prešiel k presklenej priehradke, ktorú následne preliezol a

dostal sa tak do miestnosti vyhradenej pre zamestnancov, kde následne na to namieril krátku strelnú
guľovú zbraň čiernej farby na zamestnanca D.V., so slovami „daj peniaze z trezoru, nepozeraj na mňa“,
na čo tento zamestnanec z obavy o svoj život a zdravie zo zadnej miestnosti z trezoru vysypal papierové
euro bankovky a euro mince do igelitovej tašky bielej farby, ktorú držal obvinený v ruke, na čo obvinený
povedal „aj žreby“, tak mu tento zamestnanec dal do tašky aj žreby, ktoré sa nachádzali v trezore,
následne na to so slovami „daj mi všetky peniaze aj odtiaľto spredu“ mu zamestnanec spoza priehradky
zo šuplíka vložil do tašky ďalšie papierové euro bankovky, pričom po celý čas na zamestnanca mieril

zbraňou, ktorú držal v pravej ruke, potom si od tohto zamestnanca vypýtal mobilný telefón a kľúče so
slovami „daj mi mobil a kľúče“, a keď mu dal kľúče do ruky, obvinený vyšiel spoza priehradok dverami
služobného vchodu, v ktorých z vnútornej strany bol kľúč, tento vybral a z vonkajšej strany zamkol
túto miestnosť, následne na to vyšiel von z prevádzky stávkovej kancelárie, zamkol spodný zámok na
vchodových dverách a ušiel na doposiaľ neznáme miesto, čím týmto konaním spôsobil škodu spol. Niké
s.r.o., so sídlom Ilkovičová č. 34, Bratislava, odcudzením hotovosti vo výške 2.426,67 Eur, pričom k
zraneniu osôb nedošlo,

v bode 2/dňa 30.08.2015 v čase okolo 11.00 hodine v Bratislave na Mýtnej ulici č. 70 vstúpil do priestorov
pobočky stávkovej kancelárie Niké, pričom v pravej ruke držal revolver nezistenej značky a ľavou rukou
držal noviny, ktorými si zakrýval tvár, na hlave mal šiltovku a na očiach okuliare, pristúpil k pultu, ktorý

oddeľuje priestor od zákazníkov, skríkol slová „toto je prepad, okamžite otvorte dvere“, namieril zbraň
cez sklenenú výplň pultu na pracovníka stávkovej kancelárie a vystrelil zo zbrane, ktorú držal v pravej
ruke, následne preliezol pult ponad sklenenú výplň, pričom traja ľudia, ktorí sa nachádzali v priestoroch
stávkovejkancelárievobaveosvojživotvybehlismeromvonzbudovy,ajpracovníkstávkovejkancelárie
vybehol smerom von z budovy, následne sa za ním rozbehol aj obvinený a pritom ako bežal vystrelil

ešte najmenej jeden krát zo zbrane, ktorú držal v ruke, čím poškodenej spoločnosti Niké spol. s r. o.,
so sídlom Ilkovičova 34, Bratislava, nebola spôsobená žiadna škoda a poškodenému Ing. A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. T. XX, N., nebola spôsobená žiadna škoda a fyzická ujma,

pretože nebolo dokázané , že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosti NIKÉ spol. s r.o., so sídlom
Ilkovičova 34, Bratislava, IČO: 00 603 741, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 19.04.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 18.04.2018 č. k. 3 Pv 212/15/1101-64, na obvineného B. W. pre skutky právne
kvalifikovanéakozločinylúpežepodľa§188odsek1,odsek2písmenoc/Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je nevinný
zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
B. W., výsluchom svedka - zástupcu poškodenej spoločnosti S. V., výsluchom svedkov V. A., L.. A.

A., V. S., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania postupom podľa § 263
odsek 1 Trestného poriadku, a to V. A. ml. a M. A., výsluchom znalca doc. F.. F. N., A. za súčasného
prečítania ním vypracovaných znaleckých posudkov č. 5/2015 zo dňa 08.05.2015, č. 5/2016 zo dňa
15.01.2016 a č. 72/2017 zo dňa 16.11.2017 (podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodu, že
sa naň znalec odvolal), prečítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ v Bratislave postupom podľa § 268

odsek 2 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), a to znaleckého posudku ČES:
KEU-BA-EXP-2015/5213 zo dňa 21.05.2015, ČES: KEU-BA-EXP-2015/5213 zo dňa 31.03.2015, ČES:
KEU-BA-EXP-2015/5606 zo dňa 21.05.2015, ČES: KEU-BA-EXP-2015/5606 zo dňa 16.04.2015, ČES:
KEU-BA-EXP-2015/5213 zo dňa 13.05.2015, ČES: KEU-BA-EXP-2015/14475 zo dňa 21.10.2015, ČES:
KEU-BA-EXP-2015/14475 zo dňa 25.11.2015, ČES: KEU-BA-EXP-2015/14475 zo dňa 27.10.2015 a

ČES:KEU-BA-EXP-2016/9569zodňa08.09.2016,prečítanímlistinnýchdôkazovpodľa§269Trestného
poriadku, a to zápisníc o obhliadke miesta činu s náčrtkom a s pripojenými fotodokumentáciami, zápisníc
o vydaní veci, žiadosti o odovzdanie kamerových záznamov, fotodokumentácie, listinou označenou ako
predmet obhliadky Mýtna ulica č. 7 so zaistenými stopami a s fotodokumentáciou, informácie KEU
PZ, informácie o zhode s databázou, správy o výsledku porovnávania pachových stôp, uznesení o

vznesení obvinenia, informácie od NÚ Interpol, listín predložených zo strany obhajoby ohľadne pobytu
obžalovaného v cudzine, emailovej komunikácie, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu v registri obyvateľov, odpovede na lustráciu v ZVJS,
odpovede na lustrácie v GP SR, odpovede na lustráciu v STA a odpisu registra trestov obžalovaného.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci sa obžalobe nepodarilo preukázať, že skutky spáchal
obžalovaný U.W.. Logickým dôsledkom takéhoto záveru bolo oslobodenie obžalovaného spod obžaloby

podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku.Obžalovaný B. W. od začiatku trestného stíhania voči svojej osobe vinu za spáchaný skutok popieral.
V rámci svojej obhajoby sa bránil tým, že v čase spáchania skutkov sa nachádzal v Anglicku v meste

Peterborough, kam odišiel za prácou, ktorú mu zabezpečil kamarát O. C., s ktorým aj v Anglicku v
uvedenom meste býval, a to na adrese 78 Huntly Grove. Na tejto adrese sa O. C. zdržiaval aj so
svojou družkou C. U. a jej mamou V. D. a ich dvomi deťmi. Zo Slovenska odišiel v októbri roku 2014
a v Anglicku býval dva roky. Dôvodom jeho odchodu bolo tiež to, že sa chcel zatajovať, nakoľko mu
volala vyšetrovateľka, ktorá mu oznámila, že bude na neho vydaný príkaz na zatknutie, keďže sa vyhýba

úkonom trestného konania v inej trestnej veci. Po 14 dňoch od jeho príchodu mu pracovná agentúra Vital
Recruiment dala prácu upratovača vo firme Alan Barlett v meste Chateries, kde pracoval asi 8 mesiacov
a potom pracoval v hoteli Choclet Factory v inom meste. V prvej práci robil dvanásť hodinové zmeny od
piatej ráno do piatej večer, pričom tu pracoval do septembra 2015. V druhej práci mal aj osem aj dvanásť
hodinové zmeny. Keď bolo veľa práce, robil šesť dní v týždni. V rámci svojej obhajoby poukázal tiež na
to, že v Anglicku bol v roku 2015 aj odsúdený za krádež laptopu na pokutu 250 libier, pričom mesiac

po skutku sa musel každý týždeň hlásiť na policajnej stanici v meste Peterborough. Po odsúdený za
krádež mu asi o dva mesiace bol doručený list, že má dňa 17.08.2016 opustiť územie Veľkej Británie, no
napokon bol povinný opustiť dané územie až dňa 01.10.2016, kedy bol deportovaný. Počas uvedeného
dvojročného pobytu ani raz neopustil územie Anglicka. Obžalovaný pripustil, že páchateľ zachytený na
kamerových záznamoch mu je dosť podobný, avšak v rámci svojej obrany poukázal na to, že na rozdiel

od neho je páchateľ plešatý, páchateľ má špicatejší nos a hlavne je oveľa nižší. Taktiež poukázal na to,
že má paradentózu, vpredu mu chýbajú zuby a hovorí trochu šušlavo s miešaním českých slovíčok do
slovenčiny, pričom z jeho rečového prejavu je každému zrejmé, že nie je slovenskej národnosti. Nikdy v
živote nebol v stávkovej kancelárii Niké na Mýtnej ulici, resp. nikdy nebol v žiadnej stávkovej kancelárii
Niké.

Obhajoba obžalovaného napokon smerovala aj k spochybneniu záverov znaleckého antropologického
skúmania v tom smere, že znalec pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že výšku
postavy stanovoval len po plecia, čo v tomto prípade predstavovalo 160 cm. V tejto súvislosti obhajoba
poukazovala na to, že stavba tela obžalovaného aj v oblasti od ramien vyššie je značne rozdielna s

páchateľom, a to v časti dĺžky krku, ako aj dĺžky a tvaru lebky. Obžalovaný je vysoký až 195 cm, čo
predstavuje markantný rozdiel v porovnaní so závermi príslušných znaleckých posudkov.

Predmetnú obhajobnú argumentáciu obžalovaného súd posudzoval v kontexte ostatných vo veci
vykonaných dôkazov a na základe ich vyhodnotenia súd konštatuje, že obhajoba obžalovaného nebola

presvedčivým spôsobom (t. j. bez akýchkoľvek rozumných pochybností) vyvrátená a ani spochybnená
v takej miere, aby bolo možné dospieť k záveru o vine obžalovaného za spáchané skutky uvedenej
právnej kvalifikácie.

V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby

musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je
možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny, a pre obžalovaného priaznivejší
záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek
rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť,
čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie

viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine
pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota,
o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v

konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v
zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného
spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného
konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych
prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne

bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť
k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre
obvineného/obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania
in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebenemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade
ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni
všeobecného pravidla "preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť".

V prejednávanej trestnej veci sa obžaloba v podstate opiera iba o jediné významné dôkazy svedčiace
v neprospech obžalovaného, ktorými sú znalecké posudky č. 5/2015 a č. 5/2016, vypracované doc.
RNDr. F. N., A.., znalcom z odboru: Kriminalistika, odvetvie: Kriminalistická antropológia, v záveroch
ktorých sa konštatuje, že páchateľom zachytenom na záznamoch z bezpečnostných kamier spoločnosti

NIKÉ, s.r.o. na Mýtnej ulici č. 7 v Bratislave zo dňa 27.03.2015 v čase od 16:41:50 do 16:44:29 hod.
a zo dňa 30.08.2015 v čase medzi 11:17:01 do 11:18:05 hod. je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou
porovnávaná osoba Gabriel W..

V posudzovanom prípade však tieto dôkazy neumožňujú pre účely vyslovenia viny za spáchané skutky
(z hľadiska požadovaného najvyššieho možného stupňa istoty, ktorý možno od ľudského poznania

požadovať) vysloviť nespochybniteľný záver, že na uvedených záznamoch z bezpečnostných kamier je
zachytený práve obžalovaný B. W.. Pre takýto záver totiž existujú zásadné pochybnosti, ktoré vyplynuli
z procesu dokazovania.

Predovšetkým súd poukazuje na samotnú výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý pri svojom

výsluchu uviedol, že stopercentnú istotu v stotožnení páchateľa nie je možné stanoviť, ak kamery
nezachytávajú všetky sledovateľné znaky. V znaleckom posudku č. 5/2016 bola zistená zhoda proporcie
postavy, ďalej len ušnice a telesnej výšky, pričom tu je miera pravdepodobnosti stotožnenia vyjadriteľná
cca na 90 percent. Vzhľadom na zhodu v počte morfologických znakov by sa miera pravdepodobnosti
stotožnenia pri znaleckom posudku č. 5/2015 mohla dostať aj nad 90 percent. Ďalej uviedol, že výšku

osoby zachytenej na záznamoch tak pri prvom, ako aj druhom skutku, stanovil na 160 cm po plecia,
nakoľko celá výška až po vrch hlavy môže byť nepresná so zreteľom na možnú pokrývku hlavy
a podobne. Dĺžka krku, resp. proporcie krku sa štandardne nemerajú, nakoľko nie je zrejmé, aký
východiskový bod by bolo potrebné zvoliť pri takomto meraní.

Uvedené vyjadrenia znalca v kontexte písomne podaného znaleckého posudku a ostatných vo veci
zistených skutočností nemožno považovať za presvedčivé a ako také sú pre záver o vine obžalovaného
nedostačujúce. Už zo stanovenia výšky (po plecia) osoby zachytenej na záznamoch z bezpečnostných
kamier možno vysloviť zásadné pochybnosti ohľadne správnosti stotožnenia tejto osoby s osobou
obžalovaného B. W.. Znalec si totiž pri oboch skutkoch za základ pri stanovení výšky osoby vybral

sklenenú výplň vchodových dverí do prevádzky spoločnosti NIKÉ, s.r.o. na Mýtnej ulici č. 7 v Bratislave
(pred ktorými sa páchateľ nachádzal bezprostredne pred opustením miesta činu), čo vyplýva z
Tabuľky 6 posudkovej časti znaleckého posudku. Výška sklenenej výplne dverí predstavuje 201 cm,
pričom dolnú časť sklenenej výplne oddeľuje od podlahy ešte spodný rám týchto dverí. Vychádzajúc
z merania obžalovaného B. W. fotografický zadokumentovaného na OR PZ Galanta, výška osoby

obžalovaného Gabriela W. predstavuje okolo 195 cm (možno pripustiť miernu odchýlku, nakoľko vrch
hlavy obžalovaného sa nachádza približne v polovici hraničných výškových hodnôt 190 cm a 200 cm,
resp. mierne nad touto polovicou).

Na základe takto zistených údajov možno konštatovať, že rozdiel medzi výškou sklenenej výplne dverí a

celkovou výškou páchateľa (teda nie výškou po ramená), zadokumentovaných na záznamoch z kamier,
absolútne nekorešponduje s uvedenými údajmi. Berúc do úvahy aj výšku spodného rámu dverí a aj
prípadne nie úplne vzpriamený postoj páchateľa možno nepochybne usudzovať na to, že aj opticky by
s ohľadom na zistené výškového hodnoty musel byť tento rozdiel výrazne menší.

S poukazom na uvedené súd konštatuje, že vinu obžalovaného nie je možné ustáliť iba na základe
výsledkov znaleckého antropologického skúmania metrických a morfologických znakov osoby, ktorých
pravdepodobnosť stotožnenia sa pohybuje v rovine okolo 90 percent, obzvlášť v prípade, ak sú tu ďalšie
skutočnosti, ktoré takúto mieru pravdepodobnosti výrazne spochybňujú.

Na tomto mieste súd poukazuje na vlastnú rozhodovaciu činnosť (napríklad na konanie vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 3T/50/2015), kde sa aj napriek obdobnému záveru vysloveného
antropologickým znaleckým posudkom (ide o toho istého znalca ako v tejto trestnej veci) vo vzťahu k
obžalovanej osobe, vykonaným dokazovaním v značnej miere spochybnila zhoda osoby obžalovanejs osobou páchateľa zaznamenanej na kamerovom zázname, nakoľko bolo takmer nepochybne
preukázané, že obžalovaná osoba sa v rozhodnom čase nachádzala na úplne inom mieste, značne
vzdialenom od miesta činu.

Podporne k vyššie uvedeným úvahám súdu možno poukázať aj na ďalšie v predmetnej trestnej veci
vykonané dôkazy, resp. skutočnosti, ktoré vyplynuli z procesu dokazovania.

V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedka V. A. a výpoveď svedka S. V., zástupcu

poškodenej spoločnosti.

Prvý z menovaných svedkov okrem popisu priebehu skutku uviedol, že osoba obžalovaného, ktorú
mal možnosť vidieť aj v stoji, určite nie je páchateľom, nakoľko páchateľ bol minimálne o hlavu nižší.
Obžalovaný sa svojou výškou nezhoduje s osobou páchateľa, pričom ďalej uviedol, že páchateľ hovoril
čisto slovensky bez nejakého prízvuku, ktorý by poukazoval na nejakú inú národnosť než slovenskú.

Tento svedok pritom vypovedal so zjavnou rozhodnosťou a presvedčivosťou, ktorú súd nemal dôvod
spochybňovať, obzvlášť so zreteľom na to, že podľa vyjadrenia tohto svedka mal páchateľ dvakrát
vystreliť na jeho syna pri úteku z daného miesta. Vzhľadom na túto skutočnosť možno odôvodnene
usudzovať na to, že svedok by s takou istotou nevypovedal ohľadne výšky postavy obžalovaného, ak
by si nebol istý zjavným výškovým rozdielom medzi páchateľom a obžalovaným.

Svedok S. V. na hlavnom pojednávaní k osobe páchateľa uviedol, že tento meral asi 180 cm, nakoľko
on meria dva metre a páchateľ bol nižší ako on, pričom ukázal, že páchateľ mu bol asi po bradu
(rukou ukázal pod bradu). Následne po tom, čo sa obžalovaný postavil k svedkovi tento uviedol, že
páchateľ sa mu zdal nižší, teda pod jeho bradu, pričom tak, ako to bolo zaznamenané aj v zápisnici o

hlavnom pojednávaní, súd uvádza, že obžalovaný bol svojou výškou k poškodenému približne nad koreň
nosa, tesne pod čelo. Vo vzťahu k obrazovým záznamom a vyššie uvedeným pochybnostiam ohľadne
záverov znaleckého posudku možno poukázať aj na ďalšie vyjadrenie tohto svedka, v zmysle ktorého
v prípravnom konaní uviedol, že páchateľ bol vzpriamený, pričom na hlavnom pojednávaná toto svoje
vyjadrenie korigoval v tom smere, že mal na mysli klasický postoj. Aj z uvedeného je zrejmé, že páchateľ

sa nepohyboval takým spôsobom, z ktorého by bolo možné usudzovať na účelovú snahu o možné iné
vnímanie jeho výšky zo strany svedkov a tým aj o sťaženie jeho identifikácie na základe posudzovania
výšky páchateľa. Z fotodokumentácie a z obrazových záznamov možno usudzovať na to, že páchateľa
sa obmedzil iba na maskovanie svojej tváre. Napokon menovaný svedok taktiež uviedol, že u páchateľa
nezachytil nejaký prízvuk, ktorý by poukazoval na inú národnosť, bola to čistá slovenčina.

Taktiež svedkyňa V. S. - sestra obžalovaného - uviedla, že nevedela jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť,
že osoba zachytená na záznamoch z kamier je jej brat - obžalovaný B. W.. Skôr sa priklonila k verzii,
že to obžalovaný nie je, nakoľko z hľadiska jej vnímania je obžalovaný vyšší, ako bola osoba zachytená
na videu.

V súvislosti s týmto vyjadrením svedkyne súd poukazuje na to, že aj napriek tomu, že ide o sestru
obžalovaného, nemožno túto svedkyňu hodnotiť ako nedôveryhodnú, nakoľko uvedená skutočnosť
vyplývajúca z jej výpovede a spôsob, akým bola prezentovaná, takýto záver v nijakom smere
neodôvodňuje. Ak by menovaná svedkyňa z dôvodu súrodeneckého vzťahu chcela obžalovanému

účelovo pomôcť, bolo by možné očakávať jej rozhodnejšie vyjadrenie ohľadne stotožňovania osoby
páchateľa s osobou obžalovaného (v zmysle kategorickejšieho vylúčenia zhody v ich výške), resp. v
prípade, že by mu nechcela akokoľvek uškodiť, mohla využiť oprávnenie odoprieť vypovedať z dôvodu
predpokladaného v § 130 odsek 2 Trestného poriadku.

NapokonnemožnoopomenúťanivýpovedesvedkovV.A.ml.aM.A.,uskutočnenévprípravnomkonaní,
ktorých zápisnice o výsluchu boli na hlavnom pojednávaní prečítané za splnenia podmienok podľa §
263 odsek 1 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora). Svedok V. A. ml. vo svojej
výpovedi zo dňa 02.09.2015 uviedol, že páchateľ bol vysoký cca 178 - 183 cm a následne vo výpovedi zo
dňa 25.01.2018 vypovedal, že výška páchateľa bola asi 182 cm. V jeho reči si nevšimol nič výnimočné.

Svedok M. A. vo svojej výpovedi zo dňa 02.09.2015 dokonca uviedol, že páchateľ bol vysoký asi 170 cm.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka Ing. A. A., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal v tom smere, že
páchateľ bol vysoký cca 180 až 190 cm, súd uvádza, že táto časť jeho výpovede je značne rozpornánielen s výpoveďami ostatných vyššie menovaných svedkov, ale aj s jeho výpoveďou z prípravného
konania, kde o výške páchateľa najskôr vo svojej prvej výpovedi uviedol údaj 170 až 175 cm a až neskôr
v rámci svojho druhého výsluchu uviedol, že páchateľ mal asi 180 cm a viac. Tento rozpor pritom svedok

relevantnýmspôsobomvysvetliťnevedel,pričomnahlavnompojednávanínáslednezopakoval,ževýška
obžalovaného môže zodpovedať výške páchateľa. Svedok taktiež uviedol, že z hľadiska verbálneho
prejavu páchateľa neregistroval nič, čo by poukazovalo na inú národnosť.

S prihliadnutím na zmienené svedecké výpovede možno konštatovať, že takmer všetci svedkovia

uvádzali významný výškový rozdiel medzi osobou páchateľa a osobou obžalovaného, pričom najmä
svedecké výpovede V. A. a S. V. (s podporou vo výpovediach ďalších svedkov) vnášajú značné
pochybností ohľadne záveru o stotožnení páchateľa s obžalovaným B. W.. Rovnako všetci vo veci
vypočutí svedkovia potvrdili, že nezaznamenali žiaden taký verbálny prejav páchateľa, ktorý by
poukazoval na akékoľvek zvláštnosti tohto rečového prejavu a na základe ktorého by bolo možné
identifikovať osobu obžalovaného s páchateľom, resp. na základe ktorého by bolo možné vyvrátiť

obhajobnú argumentáciu obžalovaného o spôsobe jeho vyjadrovania, ktorý mal súd možnosť vnímať
priamo na hlavnom pojednávaní.

V konečnom dôsledku nebola vyvrátená a ani akokoľvek relevantne spochybnená tá časť obhajoby
obžalovaného, v rámci ktorej sa bránil tým, že v období spáchania oboch skutkov sa nachádzal mimo

územia Slovenskej republiky, a to vo Veľkej Británii. V tomto smere súd poukazuje na to, že obhajoba
predložila relevantné listinné dôkazy, z ktorých skutočne vyplýva, že obžalovaný bol v období spáchania
skutkov zamestnaný na území Veľkej Británie a za vykonávanú prácu aj reálne poberal pracovnú
odmenu. Tomu zodpovedajú aj záznamy zabezpečené zo strany NÚ Interpol. To, že obžalovaný by
mal byť v rozhodnom období vo Veľkej Británii nepriamo potvrdila aj svedkyňa Andrea S., sestra

obžalovaného, ktorá túto informáciu mala získať od príslušníkov PZ v B., nakoľko sa v uvedenom období
zúčastnila výsluchov v iných trestných veciach jej brata.

Skutočnosť, že obžalovaný opustil územie Veľkej Británie v uvedenom období síce nie je možné vylúčiť,
avšak o tejto skutočnosti neexistuje žiaden relevantný záznam, ktorý by ju akýmkoľvek spôsobom

preukazoval. Naopak, z e-mailovej komunikácie so zamestnávateľom obžalovaného vo Veľkej Británii,
spoločnosťou Vital Recruiment možno zistiť, že obžalovaný bol u nich zamestnaný v období od
22.10.2014 do 27.11.2015 a prácu vykonával napríklad aj v dňoch 24. - 25.03.2015 a 30.-31.03.2015.
Asi ťažko si možno rozumne predstaviť, že by obžalovaný medzi uvedenými dátumami pricestoval
na územie Slovenskej republiky a počas iba relatívne krátkeho času spáchal dňa 27.03.2015 skutok

popísaný v bode I. obžaloby. Vzhľadom na nepresvedčivé závery znaleckého antropologického posudku
sú akékoľvek úvahy v tomto smere iba domnienkami bez náležitej opory vo vykonanom dokazovaní.

V súvislosti s uvedenými pochybnosťami nemožno opomenúť ani závery obsiahnuté v znaleckom
posudku KEÚ PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/9569 zo dňa 08.09.2016, v rámci ktorých

bola zistená zhoda trasologických stôp zaistených na mieste činu tak pokiaľ ide o skutok v bode I., ako
aj o skutok v bode II. s trasologickou stopou zaistenou na mieste činu v súvislosti s trestným činom -
zločinom lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona, pre ktorý je v
inej trestnej veci ako obvinený trestne stíhaný N.Znalec doc. RNDr. Radoslav Beňuš, PhD v znaleckom
posudku č. 72/2017 síce uviedol, že osoba S. U. s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nie je zachytený

na záznamoch zo dňa 27.03.2015 (skutok v bode I.) a zo dňa 30.08.2015 (skutok v bode II., avšak toto
konštatovanie zjavne túto osobu nevylučuje ako možného páchateľa tak, ako to znalec konštatoval v
znaleckom posudku č. 5/2015 v prípade osoby S. Štefeka. V tomto smere nadobúda na význame aj
kvalita záznamov zachytávajúcich páchateľa pri oboch skutkoch, ktorá evidentne nie je vysoká.

Z. všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v prejednávanej trestnej veci existujú dôvodné
a rozumné pochybnosti o tom, či osoba zachytená na predmetných kamerových záznamoch je skutočne
obžalovaný B. W., resp. inak povedané, v danom prípade sa nepodarilo vykonanými dôkazmi dosiahnuť
maximálne možný stupeň istoty v otázke stotožnenia osoby obžalovaného s osobou páchateľa daných
skutkov. Z pohľadu súdu teda nemožno vylúčiť ani tú alternatívu, že páchateľ a obžalovaný sú dve

rozdielne osoby, ktoré však vykazujú vysoký a výnimočný stupeň podobnosti.Vychádzajúc z danej dôkaznej situácie a opierajúc sa o uvedené právne úvahy súdu bolo rozhodnuté
o oslobodení obžalovaného W. spod obžaloby podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku tak, ako to
vyplýva z enunciátu (výroku) tohto rozsudku.

Vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok súd obligatórne v súlade s § 288 odsek 3 Trestného poriadku
poškodenú spoločnosť NIKÉ spol. s r.o., so sídlom Ilkovičova 34, Bratislava, IČO: 00 603 741, odkázal
s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia

na Okresný súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. V rovnakej lehote s
obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný nemôže podať odvolanie proti výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe.

Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.