Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010445
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712010445.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. januára
2016 prejednal odvolanie obžalovaného

F. Q.

nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom I., A. J. č. XX, prechodne bytom B., A. Q. XXX/XXX, t.č. R. K Z.,
K. nad Q., G. republika,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/222/2012-103 zo dňa 21.03.2013

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/222/2012-103 zo dňa 21.03.2013 bol
obžalovaný F. Q. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b)
Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., pretože hoci bol podľa Zákona o rodine ako

aj na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2P/36/2007-32, zo dňa 22.7.2008,
právoplatného dňa 16.8.2008, povinný ako otec prispievať na výživu svojich detí Q. - dcéry I., nar.
XX.X.XXXX, sumou vo výške 66,39 Eur a syna F. J., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 49,79 Eur a
výživné mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke detí B. B., bytom B., X. XXXX, okres X.,
svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v mieste bydliska detí, ani na inom mieste, pričom plneniu
svojej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal tým, že po tom, čo bol dňa 13.10.2009 vyradený

pre nespoluprácu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, následne nikde nepracoval ani nepožiadal o
dávky v hmotnej núdzi, až dňa 9.7.2010 začal pracovať v PD V., kde pracovný pomer dňa 30.12.2010
na vlastnú žiadosť ukončil, následne sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval, ani
nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, pričom sa zamestnal až dňa 5.5.2011 v spoločnosti F., a.s. K. Z.
Q., G. J., kde si vyživovaciu povinnosť u zamestnávateľa nenahlásil a výživné neplatil napriek tomu,
že v uvedenej spoločnosti dosahoval dostatočný príjem, z ktorého si mohol pravidelne a v plnej výške

plniť svoju vyživovaciu povinnosť na svoje deti, takto však nekonal a výživné pravidelne a v plnej výške
neplatil a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom, čím mu za kritické obdobie od októbra
2009 do marca 2013 vznikol dlh na výživnom voči matke detí B. B. vo výške 3.786,59 Eur, nakoľko časť
výživného vo výške 1.092,97 Eur uhradil.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody

18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 4 roky.Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré
smerovalo proti výroku o vine. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že podal

návrh na zapretie otcovstva, pretože deti nie sú jeho, ale jeho manželka ich má so svojím otcom.
Tento pracoval na súde a bol komunista, a preto celú vec ututlali.

Odvolací súd vykonal v predmetnej trestnej veci verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného,
pretožemalktomusplnenépodmienky.Takpredovšetkýmobžalovanýriadneavčasprevzalpredvolanie

na verejné zasadnutie, a to dňa 11.11.2015. Na verejné zasadnutie sa nedostavil, bol poučený
v predmetnom upovedomení obžalovaného o verejnom zasadnutí o možnosti konania verejného
zasadnutia bez jeho prítomnosti, hodnoverným spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí a nepožiadal o prípadné odročenie verejného zasadnutia. Tým boli splnené podmienky
ustanovenia § 293 ods. 5, ods. 8 Tr. por. pre konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti
obžalovaného.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a aj
odvolací súd vychádzajúc z dôkaznej situácie sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého
stupňa ohľadne skutkového stavu, tak ako sú tieto uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Ani odvolací súd, vychádzajúc z dôkaznej situácie, najmä z výpovede poškodenej B. B. a listinných
dôkazov, nachádzajúcich sa v trestnom spise, nemal o vine obžalovaného žiadne pochybnosti. Pokiaľ
sa týka tvrdenia obžalovaného, že podal návrh na zapretie otcovstva, odvolací súd vykonal šetrenie
a z oznámenia Okresného súdu Považská Bystrica zistil, že v tejto veci obžalovaný po tom, ako
súd nevylúčil znalca, nerešpektuje jeho predvolania na odber biologickej vzorky a hoci bol aj súdom

poučený o povinnosti sa k znalcovi dostaviť, jeho predvolania nerešpektuje a na nereaguje, za čo mu
bola uložená aj poriadková pokuta. Súd hodnotí jeho správanie ako úmyselné obštrukcie. Pokiaľ sa
teda týka výroku o vine, v tomto smere odvolací súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd následne aj po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že trest, ktorý bol súdom
prvého stupňa obžalovanému uložený, a to odňatie slobody na 18 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu štyroch rokov, plne zodpovedá požiadavkám a kritériám § 34 Tr. zák.
upravujúcemu účel trestu. Uložený trest sa javí byť primeraným a potrebným k tomu, aby bol splnený
jeho účel a keďže odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani v postupe pri ukladaní

trestu, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.