Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200455
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819200455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu L. a.s., (pôvodne A. A U. - HD s.r.o.), so
sídlom K., A. XXX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému C. O. s.r.o., so sídlom Y. republika, O. 1, P.
XXX/XX, T.: XXX XX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou M. O. s.r.o., so sídlom K., O. 4, o
vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.

decembra 2019, č. k. 9C/3/2019-22 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie. Výrokom II. nepriznal
stranám náhradu trov konania. Výrokom III. súd rozhodol o tom, že sa vracia žalobcovi krátený súdny
poplatok vo výške 92,80 eur, po právoplatnosti rozhodnutia, prostredníctvom prevádzkovateľa systému
- Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 30.01.2019 domáhal vylúčenia vecí
z exekúcie vedenej pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 15Er/200/2017. Písomným podaním

doručeným súdu dňa 13.12.2019 žalobca oznámil súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a predmetná exekúcia bola zastavená. Právne vec
súd posúdil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Súd uviedol, že späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého
obsahu jednoznačne vyplýva prejav žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem a že je
uzrozumený s tým, že o jeho žalobe nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Žalobca

môže vziať žalobu späť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom
stanovisku druhej strany sporu k tomuto procesnému úkonu žalobcu. Keďže žalobca zobral svoju žalobu
proti žalovanému v celom rozsahu späť písomným podaním doručeným súdu dňa 13.12.2019, t. j. ešte
pred začatím prvého pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby. Súd
konanie vo veci podľa § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil. Súd ďalej uviedol, že právo niektorej zo

stránsporunanáhradutrovcivilnéhosporovéhokonaniamôžebyťzaloženélenpodľa§255ods.1alebo
§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ani jedného
z uvedených zákonných ustanovení (§ 255 ods. 1 preto, že konanie nekončí vecným rozhodnutím a §
256 ods. 1 preto, že zastavenie konania nezavinila konkrétna strana), súd o trovách konania rozhodol
tak, že právo na ich náhradu nemá žiadna zo strán sporu. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má

nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur zo žaloby, kráteného o 6,70 eur, t.j. vo výške
92,80 eur. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi.2. Proti tomuto uzneseniu vo výrokovej časti II. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný. Žalovaný mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Uviedol,

že z procesného hľadiska platí zásada, podľa ktorej, ak žalobca vezme bez zavinenia žalovaného
žalobu späť, zavinil zastavenie konania a je povinný mu nahradiť trovy konania. Podľa žalovaného
žalobca podal žalobu nedôvodne. Žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a nedoložil k žalobe
akýkoľvek dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Žalovanému so žalobou nebol doručený akýkoľvek dôkaz
potvrdzujúci tvrdenia žalobcu. Dôkazné bremeno o existencii práva brániaceho exekúcii zaťažuje

žalobcu, ako vyplýva aj z rozhodovacej súdnej praxe. Mal za to, že práve nepreukázanie žalobcom
tvrdených skutočností a nedôvodnosť žaloby bolo dôvodom, prečo žalobca vzal žalobu späť. Žalovaný
tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/262/2017. Žalobca podľa žalovaného
nepochybne zavinil zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný
žiadal, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania žalovaného s poukazom na § 256 ods.
Civilného sporového poriadku, keďže zavinil zastavenie konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že vzhľadom k tomu, že exekučné
konanie vedené žalovaným voči povinnému bolo dňa 20. 6.2019 ex lege zastavené, zanikli akékoľvek
a všetky dôvody pre ďalšie vedenie konania (vylúčenie vecí zo zastaveného Exekučného konania
na podklade akéhokoľvek súdneho rozhodnutia už objektívne nebolo možné). S ohľadom na vyššie

uvedenúskutočnosťbyďalšievedeniekonaniaokreminéhoboloajvzjavnomrozporeshospodárnosťou
občianskeho súdneho konania ako aj princípom právnej istoty (s ohľadom na spravodlivosť ako aj
účinnosť rozhodovacej právomoci súdov). Dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť
nemajúca pôvod v konaní žalobcu - konkrétne tzv. samo-vyhlásenie konkurzu na majetok povinného
(išlo o dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu). Ďalšie vedenie konania by nemalo akýkoľvek zmysel,

keďže Exekučné konanie vedené voči povinnému bolo zastavené, a aj keby súd v konaní prijal
akékoľvek rozhodnutie v merite veci, bolo by nevykonateľné a takáto súdna ochrana by bola bezpochyby
nehospodárna a neúčinná. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že žalobca viedol konanie nedôvodne, pretože
súd v konaní nevykonal dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné konštatovať dôvodnosť žaloby,
ide podľa žalobcu o iracionálne a neudržateľné tvrdenie. Žaloba bola podaná včasne, t. j. v čase

prebiehajúceho Exekučného konania voči povinnému, pričom k zastaveniu konania došlo v nadväznosti
a v spojitosti so zastavením Exekučného konania. Dôvodom zastavenia konania je výlučne správanie
povinného (samo-vyhlásenie konkurzu na jeho majetok). Žalobca poukázal na Uznesenia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.11.2017 sp. zn. 14Co/24/2017. Žalobca bol presvedčený, že v konaní
(s ohľadom na jeho charakter viažuci sa na priebeh Exekučného konania) existovali dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemohol priznať náhradu trov konania, ktorejkoľvek sporovej strane.
Rozhodnutie o priznaní práva na náhradu trov konania ktorejkoľvek sporovej strane by bolo podľa
žalobcu zjavne nespravodlivé. Súd v konaní žalobcu podľa § 138 CSP nikdy nevyzval na späťvzatie
zjavne nedôvodnej žaloby a predkladané rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/262/2017 je
pre toto konanie podľa žalobcu neaplikovateľné. Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného

zamietol a sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výrokovej časti II.
podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo
výrovej časti II. o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokovej časti II. o náhrade trov
konania. Výrok I. o zastavení konania a výrok III. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, odvolaním
napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací súd nepreskúmaval.

6.Odvolacísúdpovažujeprávnynázorsúduprvejinštanciezasprávnyastotožňujesaajsodôvodnením
uznesenia v napadnutej časti v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti
a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.9. Späťvzatie žaloby je dispozitívným úkonom žalobcu závislým od jeho vôle o tom, či mieni v konaní
o podanej žalobe pokračovať. Pokiaľ žalobca prejaví svoju vôľu v tom smere, že podanú žalobu berie

späť a na prejednaní žaloby netrvá, súd vychádzajúc z vôle žalobcu rozhoduje o tom, či sú splnené
podmienky na to, aby mohol konanie zastaviť, resp. či neexistujú podľa § 146 CSP dôvody pre ktoré súd
konanie nezastaví. Súd pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby hmotnoprávne
nepreskúmava meritum veci a ani nevykonáva dokazovanie na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby.
Pre rozhodnutie o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby sa vychádza z toho, že dôvod pre

ktorý došlo k zastavenie konania je vôľa žalobcu, ktorým tento zobral žalobu späť. Súd je však povinný
objektívne preskúmať, či existovali u žalobcu také dôvody, pre ktoré žalobca zobral žalobu späť, ktoré
by presunuli zodpovednosť za zavinenie na žalovaného, resp. ktoré by boli dôvodom na konštatovanie
toho, že ani jedna zo strán nezavinila zastavenie konania.

10. V predmetnej veci preto neboli dôvodné námietky žalovaného o tom, že žaloba žalobcu bola

nedôvodná, keď žalobca podľa žalovaného nepreukázal svoje vlastnícke právo k veciam, ktoré
žiadal vylúčiť z exekúcie. Nárok na náhradu trov konania nie je nárokom hmotnoprávnym, ale
procesnoprávnym, a preto súd otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, posudzuje len z procesného
hľadiska a nie skúmaním toho, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Exekúcia bola
začatá na základe návrhu žalovaného (oprávneného) dňa 23.01.2017 a súd vydal poverenie súdnemu

exekútorovi dňa 14.02.2017. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného - Z. so sídlom O., Z. XX (ďalej
len „povinný“) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 118/2019, č. C dňa 20.06.2019. Žalobca podal
predmetnú žalobu na súde dňa 30.01.2019. Z procesného hľadiska je tak potrebné konštatovať, že
žaloba žalobcu o vylúčenie vecí z exekúcie bola podaná v prebiehajúcom exekučnom konaní, t. j. ešte
pred tým, ako exekučné konanie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného bolo zo zákona

zastavené. Procesne bez ohľadu na hmotnoprávne dôvody žaloby, išlo o žalobu podanú dôvodne.

11. Odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade, ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, nemožno
pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať,
ako je uvedené vyššie len z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného

práva,pretožebypotomišlooposudzovaniedôvodnostinárokuvovecisamej.Vdanejvecijevyhlásenie
konkurzu na majetok povinného okolnosťou, ktorá v konaní nastala bez toho, že by niektorá zo strán
konania, či už žalobca, alebo žalovaný vyvinula procesnú aktivitu v konaní, ktorá by viedla k zastaveniu
konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Zároveň nebolo možné aplikovať ustanovenie
§ 257 CSP nakoľko, ako uviedol súd prvej inštancie, konanie neskončilo vecným rozhodnutím a nebolo

možné konštatovať, že nárok na náhradu trov konania niektorej strane vznikol a teda ani v prospech
druhej strany aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd má preto za to, že bolo potrebné
v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP pristúpiť k aplikácii § 255 ods. 2 CSP na danú právnu vec, pretože mal za to,
že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto právnej veci, a teda vysloviť, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie preto rozhodol o náhrade trov konania

vecne správne.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II.
o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Žalobca však v odvolacom
konaní žiadal, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).