Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/1635/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119380773
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119380773.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol.
s.r.o., so sídlom Jesenského 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 939, proti
povinnému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X. J. X/XXX, XXX XX D. nad Y., o vymoženie 756,03
Eur, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším
súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/1635/2019 zo dňa 28.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.09.2019, domáhal od
povinnéhovymoženia756,03Eurspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu-uzneseniaOkresného
súdu Košice - okolie, sp. zn. 11Csp/375/2017 zo dňa 30.04.2019.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.10.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tak, že po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v návrhu na
vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená JUDr. Ivana Semanová, ktorá v základnom konaní
zastupovala žalobcu. Rozhodnutie, na podklade ktorého oprávnený žiada viesť exekúcie vo výrokovej
časti priznalo žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia,

pričom tieto trovy mali byť uhradené právnemu zástupcovi žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2Obdo 3/93, R 104/1994 z 25.10.1993, v zmysle ktorého trovy konania prisúdené
účastníkovi zastupovanému advokátom alebo komerčným právnikom za zastupovanie, je účastník,
ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť advokátovi alebo komerčnému právnikovi. Ak to
povinnýdobrovoľnenesplní,advokátalebokomerčnýprávniknemôžepodaťnávrhnavýkonrozhodnutia
vo vlastnom mene, ale len ako zástupca účastníka, ak má splnomocnenie na podanie tohto návrhu.

Nakoľko v návrhu na vykonanie exekúcie sa ako oprávnená označila právnická osoba (právny zástupca
žalobcu v základnom konaní), ktorá na podklade exekučného titulu nie je osobou oprávnenou, ale len
platobným miestom, absentuje u nej aktívna legitimácia na vymáhanie nároku v exekučnom konaní, a
preto návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

3/ V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený voči rozhodnutiu sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť. V sťažnosti uviedol, že vo veci je právnická osoba aktívne vecne legitimovaná a
to s poukazom na zákon č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého za úkony právnej služby v občianskom
konaní a iné úkony právnej služby patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(ustanovenie§13anásl.).Tátoodmenabolaadvokátovipriznanásamostatnýmuznesením,nieklientovi
v zmysle petitu predmetného uznesenia: "Žalovaná je povinná nahradiť advokátovi žalobcu, JUDr. Ivana
Semanová, advokátka spol. s.r.o., so sídlom Masarykova 21, Košice, trovy konania žalobcu titulom

zaplateného súdneho poplatku v sume 350,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 756,03 eura,
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia." Mal za to, že konajúci súd postupoval uznesenímo zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu neštandardne, nakoľko
ani nevyzval na odstránenie chýb podaného návrhu a ani prípadne k predloženiu plnomocenstva. K
sťažnosti oprávnený priložil plnomocenstvo udelené klientom.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v
exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o
sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Po preskúmaní sťažnosti oprávneného, ktorou namietal, že z výroku exekučného titulu je zrejmé,
že právo vymáhať trovy ním priznané patrí priamo advokátovi (ako zástupcovi účastníka v základnom
konaní) a mal byť súdom vyzvaný na odstránenie chýb podaného návrhu, sudca konštatoval, že bola
podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

8/ Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol
návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9/ Napriek tomu sudca na doplnenie ešte uvádza, že na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného
konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou
oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo
aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Či

však na základe takto označeného/uvedeného oprávneného súd povolí exekúciu vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi, závisí od toho, či mu jeho právo vyplýva z exekučného titulu. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná
strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva
pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe

čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti

(povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

10/ Z oprávneným predloženého exekučného titulu (uznesenia Okresného súdu Košice - okolie,
sp. zn. 11Csp/375/2017 zo dňa 30.04.2019) vyplývalo, že oprávnený v exekučnom konaní -
Advokátska kancelária JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s.r.o., bol právnym zástupcom žalobcu

(EUROPôŽIČKA s.r.o.). Výrokom predmetného uznesenia bol žalovaný v základnom konaní povinný
nahradiť advokátovi žalobcu trovy konania žalobcu titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 350
Eur a trov právneho zastúpenia v sume 756,03 Eur. Z odôvodnenia uznesenia ďalej vyplývalo, že súd
nárok na náhradu trov konania priznal podľa § 255 ods. 1 CSP strane podľa pomeru jej úspechu vo veci
a v zmysle § 263 ods. 1 CSP v uznesení uviedol ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Náhradu

trov konania súd prisúdi vždy strane sporu a len strana sporu má právo podať vo vlastnom mene proti
rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania odvolanie [§ 357 písm. m) CSP], prípadne podať sťažnosť
proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania podľa § 239 a nasl. CSP. To platí aj pre uplatnenie nároku
na náhradu trov konania v exekučnom konaní. Advokát nie je oprávnený trovy konania vo vlastnom
mene vymáhať, teda nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale môže

tak urobiť len ako zástupca účastníka. Určenie povinnosti zaplatiť náhradu trov konania advokátovi je
len stanovením platobného miesta a advokát zároveň nadobúda postavenie osoby, ktorá je oprávnená v
mene účastníka a s účinkami pre účastníka náhradu trov prijať. Uvedený názor bol viackrát vyjadrený aj
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR,napr. R 33/2005, R 21/2012 ako i rozsudok NS SR publikovaný pod R 104/1994, na ktorý poukazoval už
vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí, ale aj nepublikované rozhodnutia napr. 2Cdo 205/2009
z 29.06.2010.

11/ Pokiaľ oprávnený v sťažnosti predložil plnomocenstvo udelené mu jeho klientom (žalobcom v
základnom konaní) na vymáhanie nároku na trovy konania, toto plnomocenstvo nepreukazuje, že by
bol v návrhu na vykonanie exekúcie označený oprávnený (t.j. právny zástupca žalobcu v základnom
konaní) vo vlastnom mene vymáhať nárok priznaný exekučným titulom. Oprávnený nepredložil súdu

taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa stal aktívne legitimovanou osobou na vymáhanie nároku, napr.
zmluvou o jeho postúpení.

12/ Vo vzťahu k námietke oprávneného ohľadom postupu vyššieho súdneho úradníka je potrebné
uviesť, že v Exekučnom poriadku je v ustanovení § 52 ods. 1 upravený postup exekučného súdu v
prípade, že v návrhu na vykonanie exekúcie sú chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Súd

však v posudzovanom prípade nezistil chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Subjekt označený
ako oprávnený je jednoznačne identifikovaný, má procesnú subjektivitu, ako i procesnú spôsobilosť.
V danom prípade sa jedná o nedostatok aktívnej legitimácie (na strane oprávneného). Následkom
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je zamietnutie návrhu, resp. zastavenie exekúcie, pričom súd
na jeho odstránenie nevyzýva, ani účastníka v tomto smere žiadnym spôsobom nepoučuje, nakoľko

nedostatok vecnej legitimácie nie je procesnou vadou konania a nemožno ho zamieňať s procesnými
podmienkami. Súd (vyšší súdny úradník) preto ani nemohol postupovať podľa § 52 ods. 1 Exekučného
poriadku.

13/ Na základe uvedeného súd o sťažnosti oprávneného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia, teda sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.