Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223072
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4314223072.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Všeobecná úverová banka a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovaným: v rade 1. X.. O. E. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXX, XXX XX H. J., v rade 2. Q. O., rod. E.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. J. XXX, XXX XX H. J., v rade 3. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie

35 680,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Levice zo dňa XX. marca 2019 č.k. 6C/564/2015-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie voči žalovaným v 1. a 3. rade p o t r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaných v 1. a 3. rade na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie č.k. 6C/564/2015 - 125 zo dňa 19.01.2017. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil

ustanoveniami § 106 ods. 1 písm. a), § 111, § 273, § 274, § 277 ods. 2 a 3 Civilného sporového
poriadku (CSP). Uviedol, že žalovaní v 1. až 3. rade boli na pojednávanie dňa 19.01.2017 predvolaní
písomne z adries evidovaných v registri obyvateľov SR. Žalovaní v 1. a 3. rade predvolanie osobne
prevzali, o čom svedčí doručenka, pričom v predvolaní na pojednávanie boli poučení o možnosti
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Žalovaná v 2. rade, ktorej bolo predvolanie na
pojednávanie rovnako doručované na adresu uvedené v registri obyvateľov SR, zásielku v odbernej

lehote neprevzala a dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu sa považuje za doručenú, aj keď sa o nej
adresátka nedozvedela. Dva dni pred pojednávaním žalovaní 1. a 3. rade ospravedlnili svoju neúčasť na
pojednávaní 19.01.2017 obaja zo zdravotných dôvodov, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázali.
Ich ospravedlnenie súd považoval za účelové a neodôvodnené, taktiež za nepodané včas. Žalobkyňa
na pojednávaní navrhla vydať rozsudok pre zmeškanie. Dospel preto k záveru, že boli splnené procesné
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní dňa 19.01.2017. Vzhľadom na to, že

boli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných, ktorí v návrhu na
zrušenie rozsudku neuviedli žiadne ospravedlniteľné dôvody nedostavenia sa na pojednávanie, súd ich
návrh ako nedôvodný zamietol.

2. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie tak, ako predpokladajú v

§ 273 a nasl. CSP. Jednou z podmienok je doručenie uznesenia do vlastných rúk žalovanému. Pretože
súd rozhodoval o solidárnom záväzku žalovaných, postup musel byť dodržaný u každého z nich. Tvrdil,
že u žalovanej v 2. rade tento postup nebol dodržaný, pretože sa trvalo zdržiava v I. O. Namietal, že
neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a ani pre zamietnutie návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý

procesakonaniemátiežinévady,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Súdprvej
inštancie nevykonal žiadne dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevysporiadal sa soskutočnosťou, že spolu so žalovanými v 2. a 3. rade sú spotrebitelia. Uviedol, že pojednávanie zmeškali
z ospravedlniteľných dôvodov. Namietal, že o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie neboli poučení.
Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vyhovieť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

3. Žalovaná v 3. rade podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej
lehote. Obsah odvolania žalovanej v 3. rade je totožný s obsahom odvolania žalovaného v 1. rade.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniam žalovaných v 1. a 3. rade písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami
sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňajú náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 3.

rade nie sú dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom domáhala vydania platobného
rozkazu, na základe ktorého by súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie istinu vo
výške 35 680,45 eura spolu s príslušenstvom. Súčasťou návrhu bola zmluva o kontokorentnom úvere č.
192/2010/UZ zo dňa 01.03.2010, ktorú uzatvorila žalobkyňa spolu so spoločnosťou D., s.r.o., so sídlom
H. J. XXX, XXX XX H. J. IČO: 36 542 946, a ktorej ručiteľmi boli žalovaní. Prílohou boli ručiteľské listiny

č. 95/2010/RL zo dňa 01.03.2010 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, č.96/2010/RL zo
dňa 01.03.2010 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, a č. 97/2010/RL zo dňa 01.03.2010
uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovanou v 3. rade.

8. Ďalej mal súd z obsahu spisu preukázané, že Okresný súd Levice vydal platobný rozkaz č.k.

7RO/720/2014 - 42 zo dňa 18.03.2015. Voči platobnému rozkazu doručili žalovaní v 1. a 3. rade odpor.
Súd prvej inštancie preto pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie. Dňa 17.01.2017 doručili žalovaní
v 1. a 3. rade žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, obaja zo zdravotných dôvodov. Zo
zápisnice z pojednávania vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania súd prvej inštancie považoval za
nedôvodnú a pojednával v ich neprítomnosti. Žalobkyňa navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Súd prvej inštancie preto rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 6C/564/2015 - 125 zo dňa 19.01.2017.

9. Žalovaní v 1. a 3. rade doručili súdu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zákonom stanovenej
lehote. O návrhu rozhodol súdu prvej inštancie napadnutým uznesením.

10. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

12. Odvolací súd dospel po oboznámení sa s predloženým spisom k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne a riadne odôvodnené v celom rozsahu potvrdiť.
Kľúčovou otázkou pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia bolo posúdenie, či žalovaní
zmeškali pojednávanie, na ktorom k vyhláseniu kontumačného rozsudku prišlo, z ospravedlniteľného

dôvodu. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol návrh žalovaných na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, pretože neuviedli ospravedlniteľný dôvod ich neúčasti na pojednávaní. Svoje
rozhodnutie aj správne odôvodnil a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v odôvodnenítohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez
toho, aby tieto dôvody opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že rozsudok pre
zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej
pasivity procesných strán v sporovom konaní. Tento inštitút vychádza z toho, že v kontradiktórnom
procese majú byť nosičom procesnej aktivity sporové strany, teda nie len žalobca, ale aj žalovaný musí
vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany, ak chce v spore procesne obstáť. V opačnom prípade

je sankciou to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav.
Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany. V
čase, keď súd nariadi pojednávanie vo veci samej, to je neospravedlnená neúčasť žalovaného na
pojednávaní. Zároveň však musí túto skutočnosť navrhnúť žalobca. Podmienky musia byť splnené
súčasne a súd tak môže urobiť na ktoromkoľvek pojednávaní, teda nemusí ísť len o prvé pojednávanie
vo veci samej.

14. V predmetnom konaní žalovaní namietali, že o možnosti vydať na pojednávaní rozsudok pre
zmeškanie neboli poučení ako aj že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že sú spotrebitelia. Odvolací
súd v tejto súvislosti uvádza, že sa podmienkami namietanými žalovanými v 1. a v 3. rade nezaoberal.
Dôvodomjetáskutočnosť,žeakžalovanýpodálennávrhnazrušenierozsudkuprezmeškaniezdôvodu,

že z ospravedlniteľného zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe, resp. pojednávanie vo veci (§227), bez
toho, aby v zákonnej lehote súčasne podal aj odvolanie, nemá už možnosť v odvolaní proti uzneseniu,
ktorým bol tento jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý, spochybniť existenciu
podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (C. a spol., Civilný sporový poriadok. Komentár, str.
1190).

15. Odvolací súd sa preto zaoberal len námietkou žalovaných, ktorou namietali, že sa na pojednávanie
nedostavili z ospravedlniteľného dôvodu. Zdôrazňuje, že za ospravedlniteľný dôvod možno považovať
len závažné prekážky, ktoré sú preukázateľné a ktoré bránia žalovanému dostaviť sa na nariadené
pojednávanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3Cdo 181/2008 v ktorom sa okrem iného uvádza že: „dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania
posudzuje preto súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje
existenciu dôležitého dôvodu. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto
žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení.
Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu

súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou
povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností
účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať
opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti

nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).“

16. Povedané inými slovami existenciu dôvodov žalovaní nemôžu len tvrdiť, ale musia ju preukázať. Z
obsahu spisu však vyplýva, že žalovaní si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnili, pretože okrem
tvrdenia nepredložili súdu žiadny dôkaz. To znamená, že v prípade zdravotných dôvodov je potrebné

preukázanie lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu. Súd prvej inštancie
preto správne nepovažoval tento dôvod za vážny a ospravedlniteľný dôvod na ospravedlnenie na
pojednávaní a vo veci pojednával v ich neprítomnosti a rovnako tento dôvod nebol preukázaný ani v
žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškania ako aj v odvolaní.

17. Odvolací súd zároveň vyslovuje svoj právny názor, že nie je oprávnený skúmať procesný postup
súdu týkajúci sa žalovanej v 2. rade. Dôvodom je tá skutočnosť, že žalovaní v konaní tvoria samostatné
spoločenstvo (§76 CSP). To znamená, že každý zo spoločníkov v spoločenstve má samostatný
procesný nárok alebo povinnosť voči druhej strane sporu. V zásade teda platí, že existuje toľko nárokov
(povinností), koľko je spoločníkov. O každom nároku možno rozhodnúť samostatne. Pri procesne

samostatnom spoločenstve robí úkony každý spoločník sám za seba. Nezaväzuje teda svojim úkonom
nikoho iného okrem seba, na rozdiel od nerozlučného spoločenstva. V prípade solidárnych záväzkov
ide o samostatné spoločenstvo, pretože žalobkyňa ako veriteľ môže požadovať plnenie od každéhoručiteľa samostatne. Žalovaná v 2. rade nepodala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, preto
odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nie je oprávnený rozhodovať o jej nároku.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie voči žalovaným v 1. a 3. rade
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).