Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/814/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212957
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412212957.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
6C/104/2012-70 zo dňa 04. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 27. 02.
2014. Zamietol tiež žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Pred rozhodnutím vo veci samej skúmal súd, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe
návrhu žalobcu zo dňa 27. 02. 2014. Uviedol, že nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p. V predmetnej veci žalobca vznášal námietku zaujatosti zákonného sudcu, o
ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. tak, že
zákonná sudkyňa Q.. Q. E. nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, pretože
nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 13Er/804/2010. Súd vyjadril názor, že
vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu, o jeho
námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, neexistujú už dôvody pre prerušenie
konania, a preto tento návrh ako nedôvodný zamietol.

Následne okresný súd posúdil návrh žalobcu vo veci samej a dospel k záveru, že nie sú splnené
hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okresný súd o žiadosti súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 13. 08. 2010 rozhodol vo
veci vedenej pod sp. zn. 13Er/804/2010-9 dňa 07. 02. 2011 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Po odvolacom konaní v dôsledku zrušenia predmetného uznesenia dňa 03. 06. 2011 bolo súdnemu
exekútorovi vydané poverenie.

S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyvodil, že lehota 15 dní sa týka
len vydania (udelenia) poverenia, netýka sa rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.
Poukázal na judikatúru NS SR, podľa ktorej má súd povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku ako aj Ústavný súd SR v otázke nedodržania zákonných lehôt pri
posudzovaní porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (16/02).
Podľa záveru súdu nedošlo v danej veci k nesprávnemu úradnému postupu, neboli splnené predpoklady
vzniku zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku
nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v
danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého
obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené
v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom
spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca
ďalej namietal, že konaním súdu mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom napriek tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom
na splnenie podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 357/09). Žalobca
v konaní uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému vec bola pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné
z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie,
okresný súd preto nemal vec meritórne prejednať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedeného v odvolaní odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd
uvádza, že sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca domáha
náhrady škody, ktorá by mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom
sudca vykonáva súdnictvo nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane

odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov,
pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu
odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (napr. sp. zn. I.ÚS 89/2013, I.ÚS
92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje
sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania vylúčený,
je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa O. s. p. a ústavný
súd nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Za takejto
situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, ktorým
sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a
na nestranný súd považuje za vecne správne. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
17NcC/97/2012-9 zo dňa 08. 10. 2012 krajský súd v súdenej veci rozhodol, že Q..
Q. E. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Toto uznesenie bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 19. 03. 2013, menovaná sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodovania
veci, nakoľko nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
13Er/804/2010, aj keď žalobca podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na porušovanie
základného práva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, otázku či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda nie ústavný
súd v konaní o sťažnosti žalobcu, na čo odvolací súd už poukázal vyššie. Okresný súd teda dospel k
správnemu názoru, že neexistoval dôvod na prerušenie konania.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd porušil jeho právo na
kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými
predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k
návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej, toto tvrdenie
žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vyjadrenie žalovaného k
návrhu žalobcu, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 04. 03. 2014, účastníci na
toto pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný
a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa
27. 02. 2014 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal súd o prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Keďže
žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý
sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou
žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť
prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný
považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného
pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne
a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred
súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd ďalej uvádza: Z odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania
na spravodlivý proces, pokiaľ žalobca tvrdí, že súd vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si
určil sám, odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie exekučným spisom,
ktorého obsah mal byť žalobcovi známy už pri podávaní žaloby, pretože práve z tohto spisu mohol čerpať
skutočnosti o nesprávnom úradnom postupe súdu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolaní nereagoval na konkrétny vecný dôvod, pre ktorý okresný súd zamietol návrh. Týmto dôvodom
bol záver súdu, podľa ktorého zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Prvostupňový súd jednoznačne vysvetlil dôvod, prečo konštatoval neexistenciu nesprávneho úradného
postupu, jeho úvahy k tejto otázke sú vysvetlené jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku. S týmito
dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto na ne v podrobnostiach odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

K námietkam odvolania, ktoré nereagujú na odôvodnenie napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá
dôvod zaujímať svoje stanovisko (napr. žalovaný sa nevyjadril napriek výzve súdu a doručenému
žalobnému návrhu, nevysporiadanie sa s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník ...).

Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené, v postupe okresného súdu
neboli zistené nedostatky, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti, a preto napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Súčasne potvrdil aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania, ktorý je závislý
od rozhodnutia vo veci samej.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, tieto nežiadala a zo spisu jej žiadne účelne vynaložené trovy nevyplývajú (§ 224 ods. 1, §
142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.