Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214010035
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8214010035.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.
marca 2020, v trestnej veci obž. Z.. J. K., pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.
1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
1T/17/2014 zo dňa 14. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z.. J. K..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/17/2014 zo dňa 14. mája 2019 bol obžalovaný Z..
J. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1
Trestného zákona a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

-ako zodpovedný podnikateľský subjekt pod obchodným menom G. U. s.r.o. so sídlom F. č. XXX/XXX,
F., IČO: 46 572 317, ktorý je registrovaný v Sociálnej poisťovni so sídlom v U., pobočka U., ul. F. č. X., /
ďalej len sociálna poisťovňa/, v zmysle § 11 Zákona Národnej rady SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, ako odvádzateľ poistného na sociálne poistenie zrážal svojim
zamestnancom z vymeriavacieho základu ich príjmov za vykonanú prácu poistné na sociálne poistenie,

ktoré zrážky poistného formou mesačných výkazov poistného predkladal na sociálnu poisťovňu, pričom
takto zrazené sumy poistného za obdobie 04-06/2012, 09-12/2012 a 01-02/2013 vo výške 1.695,84
€ zadržal a neodviedol na účet sociálnej poisťovne, čím takto konaním spôsobil sociálnej poisťovni
škodu vo výške 1.695,84 € a ako platiteľ poistného na sociálne poistenie za zamestnávateľa v zmysle
predkladaných mesačných výkazov poistného, ktoré predkladal na sociálnu poisťovňu, za obdobie
04-06/2012, 10-12/2012 a 01-02/2013 nezaplatil sociálnej poisťovni poistné za zamestnávateľa vo výške

5.481,92 €, ku škode Y. poisťovne U..
Za to bol obžalovanému podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona, §
38 ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 500,- /
päťsto/ €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad marenia výkonu uloženého trestu okresný súd uložil aj

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

Proti tomuto rozsudku podal dňa 19.06.2019 na pošte obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 21.06.2019. Namieta v ňom, že došlo k
závažným procesným porušeniam zo strany súdu a tým bolo zasiahnuté do jeho ústavou garantovaných
práv na spravodlivý proces a práva na obhajobu. Na tomto hlavnom pojednávaní (14.05.2019) bol

odsúdený vo svojej neprítomnosti a bolo mu umožnené zúčastniť sa len vyhlásenia rozsudku, preto
podáva v zákonnej lehote odvolanie. V ďalšom sumarizuje priebeh hlavného pojednávania konanéhodňa 14.05.2019, pričom o 8:29 hod. stál obžalovaný a obhajca pred pojednávacou miestnosťou, avšak
do pojednávacej miestnosti nevstúpili, keďže nad ňou svietilo červené svetlo s nápisom nevstupovať a
domnievali sa, že ešte nedošlo k ukončeniu predchádzajúceho pojednávania. Behom desiatich minút

teda 0 8:40 hod. vyšla na chodbu asistentka ako aj prokurátorka s tým, že sudkyňa prerušila konanie
za účelom porady pred záverečným vyhlásením a vzápätí už bolí všetci zavolaní do pojednávacej
miestnosti za účelom vyhlásenia rozsudku, ktorého sa obžalovaný a obhajca zúčastnili. Má za to, že
súd porušil zvyklosť, ktorá sa pri pojednávaniach dodržiava, a to že v prípade, že sa niektorá zo strán
nedostavila včas na pojednávanie, samozrejme myslí tým niekoľko minútové meškanie, má sudca

možnosť opätovne zistiť, resp. vyzvať osoby nachádzajúce sa pred pojednávacou miestnosťou. Navrhol
vec vrátiť na opätovné prejednanie Okresnému súdu Bardejov.

Z následného doplnenia dôvodov odvolania doručených súdu prvého stupňa dňa 01.07.2019 okrem
iného vyplýva, že voči uvedenému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie, v ktorom namietal procesné pochybenia súdu, a teda k vecnej stránke rozsudku, týkajúcej

sa výrokov o vine a treste, sa nevyjadril. Z uvedeného dôvodu preto obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu dopĺňa svoje odvolanie zo dňa 18.06.2019, pričom v ďalších častiach podania
rozoberá podmienky trestnej zodpovednosti, úmyselného zavinenia, celkovej hospodárskej situácii
spoločnosti obžalovaného, spôsobeniu škody a princípu ultima ratio. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alter. vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a

rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove po preskúmaní obsahu spisu zistil nasledovné :

Napadnutý rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Bardejov

dňa 14. mája 2019, pričom vyhlásenia rozsudku sa zúčastnil ako obžalovaný tak aj jeho obhajca, o
čom svedčí jednak vyjadrenie obžalovaného (prostredníctvom obhajcu) v odvolaní, tak aj vyhotovený
zvukový záznam. Po vyhlásení rozsudku a stručnom odôvodnení bol obžalovaný Ing. J. K. ako aj jeho
obhajca riadne poučený o možnosti podať opravný prostriedok, pričom obžalovaný na výzvu konajúcej
sudkyne k právu podať opravný prostriedok doslovne uviedol, že sa určite odvolá, určite sa necíti byť

vinným, určite ho zaujíma na základe čoho znalec..., kedy bol prerušený sudkyňou, s tým, že bol znova
poučený o práve podať opravný prostriedok a či bude podávať opravný prostriedok alebo nie, na čo
obžalovaný uviedol, že bude podávať odvolanie. Zvolený obhajca k možnosti podania odvolania na
otázku súdu uviedol, že sa nevyjadruje. Prítomná prokurátorka konštatovala, že sa vyjadrí neskôr.

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie (§ 306 ods. 1 Tr. por.), ktorým
môže obžalovaný napadnúť nesprávny výrok, ktorý sa ho priamo dotýka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.).

Podľa § 309 ods. 1 Tr. poriadku, odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do
15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Podľa § 309 ods. 2 Tr. por. ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a
zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, čo potvrdzuje obžalovaný a jeho obhajca, že boli osobne prítomní pri
vyhlásení napadnutého rozsudku dňa 14.5.2019 (utorok), v dôsledku čoho im začala plynúť 15 - dňová
lehota na podanie odvolania nasledujúci deň a posledný deň lehoty na podanie opravného prostriedku
(viď § 309 ods. 1 Tr. por.) tak pripadol na 29.05.2019 (streda).

Z doposiaľ konštatovaného možno teda uzavrieť, že odvolateľ bol oprávnenou osobou podať riadny
opravný prostriedok proti vyhlásenému rozsudku, tento však nepodal v zákonom stanovenej lehote.
Keďže obžalovaný a zároveň aj jeho obhajca boli osobne prítomní pri vyhlásení rozsudku, 15-dňovázákonná lehota na podanie odvolania obžalovanému začala plynúť nasledujúci deň od vyhlásenia
rozsudku a táto končila dňom 29.05.2019. Opravný prostriedok podaný na pošte dňa 19.06.2019
obhajcom obžalovaného, čo mimochodom deklaroval aj vo svojom nasledujúcom doplnení dôvodov

odvolania (viď vyššie), nemožno považovať za včas podaný, a preto postupom podľa § 316 ods.
1 Tr. poriadku krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného Z.. J. K. bez ďalšieho preskúmavania
napadnutého rozsudku.

K vyššie uvedeným skutočnostiam krajský súd ešte na doplnenie uvádza, že v danom prípade by sa

dalo síce považovať otázku zákonného sudcu adresovanú obžalovanému za mierne zavádzajúcu v tom
smere, či bude podávať opravný prostriedok, čo obžalovaný potvrdil tým, že sa určite odvolá, bude
podávať odvolanie, avšak uvedeného vyhlásenia rozsudku sa zúčastnil aj jeho obhajca, ktorý ako osoba
znalá práva, mal možnosť požiadať a poradiť sa so svojím klientom vo vzťahu k okamžitému podaniu
či nepodaniu odvolania už samotným obžalovaným, a v neposlednom rade tak mohol učiniť aj sám,
na základe otázky konajúcej sudkyne. Z logického a gramatického výkladu slovného spojenia - určite

sa odvolám, budem podávať odvolanie - totiž vyplýva, že takáto osoba nepodáva odvolanie ihneď
(okamžite), teda možnosť podať odvolanie ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyužíva, ale
že v budúcnosti takýto prejav vôle (t.j. podanie opravného prostriedku) mieni, resp. zamýšľa učiniť, čo
na druhej strane ale automaticky neznamená povinnosť, že tak urobiť aj musí, resp. že ho urobí. Na
uskutočnenie tejto budúcej vôle oprávnenej osoby slúži práve lehota 15 dní od vyhlásenia rozsudku,

čiže v tomto konkrétnom prípade, aby sa obžalovaný alebo jeho obhajca po zvážení situácie rozhodli,
či využijú právo na podanie odvolania alebo nie. Zo strany odvolateľa ale k uplatneniu jeho práva na
podanie opravného prostriedku došlo až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od vyhlásenia rozsudku,
čím došlo k podaniu odvolania oneskorene.

K namietaným závažným procesným porušeniam zo strany súdu, práva na spravodlivý proces a
práva na obhajobu, odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej za
využitie práva podať odvolanie proti rozsudku treba považovať iba situáciu, keď odvolací súd môže
v dôsledku tohto riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje oprávnenie podľa § 319 Tr. por. alebo podľa

§ 316 ods. 3
Tr. por. alebo rovnaké oprávnenie podľa § 321 Tr. por. s následným postupom podľa § 322 ods. 1
Tr. por. alebo
podľa odseku 3 tohto ustanovenia po uplatnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 Tr. por. Sem však
nepatria prípady zamietnutia odvolania z formálnych dôvodov podľa § 316 ods. 1 Tr. por., kedy odvolací
súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie ani konanie, ktoré mu predchádzalo a jeho prieskumná
povinnosť môže byť zameraná výlučne len na to, či existuje niektorý z dôvodov uvedených v

tomto ustanovení, ktorý bez ďalšieho znamená zamietnutie odvolania (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 12. februára 2013, sp. zn. 2Tdo 4/2013). V takomto prípade totiž odvolací súd
nepreskúmava napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 317
ods. 1 Tr. por. a nerozhoduje v merite veci, čo v podstate znamená, že sa nezaoberá vôbec skutkovými
a právnymi otázkami alebo prípadnými pochybeniami napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré mu

predchádzalo. Uznesenie odvolacieho súdu o zamietnutí odvolania ako oneskorene podaného podľa §
316 ods. 1 Tr. por. má totiž iba deklaratórnu povahu a prvostupňový rozsudok nadobúda právoplatnosť
márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.