Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011018
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319011018.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného K. D., pre zločin krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, o povolenie obnovy konania, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 18.9.2019, č. k. 31Nt/20/2019-12, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.3.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. D., nar. XX.X.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 18.9.2019, č.k. 31Nt/20/2019-12 rozhodol, že Podľa § 399
ods. 2 Trestného poriadku zamieta návrh odsúdeného K. D., nar. XX.XX.XXXX v H., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

2T/11/2017, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený a to bezprostredne po jeho vyhlásení na verejno
zasadnutí. Podanú sťažnosť bližšie neodôvodnil, ani po výzve okresného súdu a to ani do okamihu
rozhodnutia tunajšieho súdu.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Sťažnostný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu, ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
5. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/11/2017.

6. Pokiaľ ide o konanie, ktoré vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo, toto bolo vykonané
zákonným spôsobom. Na prejednanie a rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania, okresný súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal odsúdeného, jeho
obhajcu a prokurátora, ktorí sa tohto verejného zasadnutia zúčastnili a bola im poskytnutá možnosť plne
uplatniť ich práva, vyplývajúce z Trestného poriadku.
7. Odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania písomne odôvodnil tým, že bol odsúdený za

trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pričom pri
právnej kvalifikácii skutku vychádzal súd zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR publikovaného
pod č. 6/2012, podľa ktorého konania páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, čin
spácha vlámaním a spôsobí ním aspoň malú škodu takto kvalifikovať. Už od zverejnenia stanoviska
sa viedli s ním polemiky najmä pre nerešpektovanie dvoch odlišných skutkových podstát v § 212
trestného zákona, ktoré v zmysle § 38 ods. 1 trestného zákona vylučuje dvojité pričítanie tej istej

skutkovej okolnosti. Novelou trestného zákona s účinnosťou od 01.08.2019 odmietol zákonodarca
závery tohto stanoviska a prelomil jeho aplikáciu, keď zlúčil ods. 1 a ods. 2 § 212. V zmysle dôvodovejsprávy predchádzajúca prax nezodpovedala požiadavke primeraného trestu. Skutočnosťou súdu skôr
neznámou je, podľa odsúdeného zmena zákona, ktorá odmieta závery stanoviska, vzhľadom na ktorú
je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu. V obnovenom konaní sa bude ukladať

trest podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a § 2 ods. 1 Trestného zákona v trestnej sadzbe podľa nového
priaznivejšieho znenia Trestného zákona.
8. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania
odôvodnil tým, že odsúdený neuvádza žiadnu skutočnosť alebo dôkaz zakladajúcu dôvod obnovy
konania. Samotná zmena zákona takúto skutočnosť nepredstavuje, keďže v zmysle § 2 ods. 1 Trestného

zákona, trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný; ak medzi spáchaním činu
a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, zmena zákona po vynesení rozsudku sa
už nezohľadňuje a nemá vplyv na uložený trest, takisto ako by nemal vplyv ani zánik trestnosti skutku,
za ktorý bol odsúdený - pre takéto prípady sú tu inštitúty milosti a amnestie. Prvostupňový súd ďalej
poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 44/2013, v ktorom sa výslovne uvádza,

že podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny právneho stavu. Jediný prípad, kedy je zmena zákona
dôvodom obnovy konania je uvedený v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu SR a to je vtedy, ak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s ústavou, čo sa v tomto prípade nestalo.
9. S právnym názorom prvostupňového súdu sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odsúdený
bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/11/2017 zo dňa 03.02.2017, ktorým bola schválená

dohoda o vine a treste, uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. b), ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
v znení do 31.07.2019 a bol mu uložený úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 4 rokov so zaradením do stredného stupňa stráženia a trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel na 3 roky a 6 mesiacov, pri zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Galanta sp. zn. 0T/106/2016 zo dňa 01.05.2016 a trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp.
zn. 0T/154/2016 zo dňa 27.06.2016. Jediným dôvodom, pre ktorý odsúdený žiada povoliť obnovu
právoplatne skončeného konania je zmena Trestného zákona, ktorý v súčasnom znení stanovuje
možnosť uloženia nižšieho trestu odňatia slobody ako v čase, keď bol vydaný uvedený odsudzujúci
rozsudok. Zmena Trestného zákona, po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia, nie

je novou skutočnosťou ani dôkazom, ktorý by odôvodňoval možnosť povolenia obnovy konania. V
ďalšom možno odkázať na argumentáciu prvostupňového súdu, citovanú v predchádzajúcom odseku,
ktorá je obsahom aj rozsahom správna a vyčerpávajúca. Zmena trestnej politiky štátu, prejavujúca sa v
(dobrovoľnej) zmene Trestného zákona, ktorú realizuje zákonodarca, má vždy účinky iba do budúcnosti
a nezakladá (sama osebe) možnosť povoliť obnovu právoplatne skončeného konania.

10. Vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého uznesenia a zákonnosť postupu prvostupňového súdu,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, vyhodnotil tunajší súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a z tohto
dôvodu ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.