Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117223324
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117223324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným 1. M. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v K., M.
XXX/X, adresa na doručovanie: K., M. č. 6, 2. H. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v K., M. XXX/X, o
zaplatenie 11 692,44 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 13C/35/2017-171 zo dňa 31.10.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a
2.rade spoločne a nerozdielne povinnosťou zaplatiť žalobcovi 11.692,44 €, spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 11.107,82 € od 1.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 584,62 € od 26.12.2016 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
proti obom žalovaným vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne

zaplatenia žalovanej sumy aj s úrokami z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
je právnickou osobou, ktorá bola zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaná v 1.rade je zapísaná
ako držiteľka motorového vozidla značky Renault ev.č. KE XXXJD, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda, pričom žalovaný v 2.rade bol v čase nehody vodičom vyššie uvedeného vozidla. Ku škode došlo
dňa 26.2.2016, ktorú spôsobil predmetným vozidlom žalovaný v 2.rade v dôsledku dopravnej nehody
na motorovom vozidle Mitsubishi ev.č. KE XXX/JZ ku škode spoločnosti PROGRESS CA s.r.o.. Keďže

v čase nehody nebolo uzatvorené na uvedené vozidlo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca na základe povinnosti, ktorá mu vyplýva z
citovaného zákona uhradil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 27.10.2016
vo výške 11.107,82 € a dňa 15.11.2016 vo výške 584,62 €. Žalovanú v 1.rade žaloval žalobca titulom
zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľa motorového
vozidla a žalovaného v 2.rade podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti.

3. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť s tým, že voči nej táto žaloba dôvodná nie je, pretože
v danom prípade nemohla škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo od nej možné
požadovať. Žalovaný v 2.rade je jej manželom, s ktorým je v rozvodovom konaní, mal zakázanéjazdiť týmto vozidlom, pretože nemala zaplatené zákonné poistenie, ako aj z dôvodu, že často požíval
alkoholické nápoje. V kritickom čase použil predmetné vozidlo bez jej súhlasu a vedomia, pričom jazdil
pod vplyvom alkoholu. Poukázala na ust. § 428 Občianskeho zákonníka s tým, že ako prevádzateľ sa

zbavila zodpovednosti. Žalovaný v 2.rade taktiež žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že žalobca
podľa neho nie je v danom spore aktívne legitimovaným, pretože v tomto prípade bola realizovaná
náhrada škody z havarijného poistenia osoby, ktorej vozidlo bolo poškodené, a preto žalobca nemal čo
hradiť cenu za opravu auta, keďže aktívne legitimovaným v danom prípade bol niekto iný a to poisťovňa,
ktorá plnila z havarijného poistenia. Pokiaľ by aj bol a žalobca v spore aktívne legitimovaný, neskúmal, či

výška škody je primeraná a náklady takto vymáhané sú nepreskúmateľné, lebo nedá sa určiť, či súvisia
s poškodením auta práve žalovanými. Namietal aj úroky z omeškania s tým, že v danom prípade je
výška škody zo strany žalovaného sporná.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil nesporné neskutočnosti, že žalovaná v 1.rade
bola v čase dopravnej nehody vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla značky Renault Scénic,

ktorého prevádzkou spôsôbil žalovaný v 2.rade ako vodič tohto vozidla a jej manžel dňa 26.2.2016
dopravnú nehodu. Za toto protiprávne konanie bol právoplatne odsúdený a škodu spôsobil spoločnosti
PROGRESS CA spol. s r.o. na vozidle, ktorého bola táto spoločnosť vlastníkom a bolo účastníkom
dopravnej nehody. Škoda bola stanovená vo výške 11.692,44 €. Túto poistnú udalosť obchodná
spoločnosť PROGRESS CA spol. s r.o. Košice nahlásila svojmu poisťovateľovi, kde mala uzavreté

havarijnépoistenie-spoločnostiGeneraliSlovenskoa.s.,ktorávyplatilapoškodenémuškoduvuvedenej
výške a následne si uplatnila nárok voči žalobcovi a to Slovenskej kancelárii poisťovateľov, keďže
v čase dopravnej nehody nebolo na uvedené motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca plnil regres spoločnosti
Generali Slovensko a.s., čo preukázal výpismi zo svojho účtu. Preukázal teda svoju aktívnu legitimáciu

tým, že podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo z jeho poistenca na neho právo na náhradu
škody voči škodcom. Výšku škody síce žalovaný v 2.rade namietal vo svojom odpore proti vydanému
platobnému rozkazu, avšak žiadne dôkazy na spochybnenie tejto výšky škody neprodukoval. Vzhľadom
k tomu, že v čase dopravnej nehody boli žalovaní v 1. a 2.rade manželmi, na zaplatenie uvedenej sumy
ichzaviazalspoločneanerozdielne.Ichmanželstvobolototižrozvedenéažvroku2018,pričomliberácia

žalovanej v 1.rade nie je možná, pretože škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku
a nie inak.

5. Po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 806, § 813 ods. 1,2, § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1, § 428,
§ 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a/, b/, § 24 ods. 2 písm. b/ ods.3,

ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo žalobe v celom rozsahu
vyhovené.Úrokyzomeškaniapriznalsúdvzmysleustanovení§121ods.3,§517ods.1,2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 vl.nar. č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov. Úrok z omeškania priznal zo
súm od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na zaplatenie žalovaných súm.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1,2 CSP a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v plnom rozsahu.

7. Žalovaný v 2.rade podal v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods.

1 písm. h/ CSP, keďže má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Pokiaľ súd pri rozhodovaní použil § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak pre tento prípad je
toto ustanovenie nepoužiteľné. Poškodená spoločnosť PROGRESS CA s.r.o. mala so spoločnosťou
Generali Slovensko poisťovňa a.s. Bratislava, uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení na základe
poistnej zmluvy. Táto poisťovňa poskytla zmluvné poistenie, a to za odplatu za zaplatenie poistného.

Poškodenej teda nevznikla žiadna škoda, lebo plnenie bolo poskytnuté zo zmluvného poistenia.
Poškodená spoločnosť mala možnosť zvoliť uplatnenie si odstránenia následkov poistnej udalosti zo
zákonného poistenia alebo havarijného poistenia a ak si zvolila havarijné poistenie, nemožno uplatňovať
si náhradu škody vo forme plnenia poskytnutého na základe poistnej udalosti a to nie najmä postupom
podľa § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka. Tu si už poškodená mohla u žalobcu zo zákonného poistenia

uplatniť náhradu škody len do výšky spoluúčasti podľa uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení. Ak
by poškodená zvolila, že odstránenie následkov poistnej udalosti pôjde z jej zákonnej poistky, tak by
sa mohol uplatniť celý postup ako je uvedený v žalobe, t.j. podľa § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca teda v tomto spore nie je aktívne legitimovaný a nemal čo uhrádzať škodu za opravu auta, keďplnenie už išlo z inej ako zákonnej poistky a zúčastneným, teda poisťovni Generali Slovensko, a.s., ani
poškodenej žiadna škoda nevznikla. Z vyššie uvedených dôvodov nie je namieste účtovať si ani úroky
z omeškania a žalobcovi nepatrí ani náhrada trov konania. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že ho zruší a žalobu v celom rozsahu zamietne, zároveň si uplatnil
náhradu všetkých trov konania.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2.rade písomne vyjadril s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal pritom v súvislosti s obsahom odvolania

žalovaného v 2.rade, najmä na body 38 až 51 odôvodnenia rozsudku, v ktorých sa súd náležite
vysporiadal s obranou žalovaných v konaní, presvedčivo právne argumentoval a súd obranu žalovaných
nepovažoval za dôvodnú. V priebehu prvoinštančného konania bolo nepochybne preukázané, že
motorové vozidlo žalovaného v 1.rade nebolo v dôsledku neplnenia zákonných povinností tohto
žalovaného v rozhodnej dobe povinne zmluvne poistené, bola nepochybne preukázaná aj výška
spôsobenej škody a vymedzené aj osoby, ktoré boli za vznik škody zodpovedné. Tým sa zároveň

vymedzil nárok poškodeného na vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu a pasívna
legitimácia žalovanej v 1. a žalovaného v 2.rade. Keďže žalovaná v 1.rade nemala uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou svojho motorového vozidla, vznikla
žalobcovi zákonná povinnosť poskytnúť poškodenému z poistného garančného fondu plnenie, avšak
poškodený túto udalosť nahlásil svojmu havarijnému poisťovateľovi, s ktorým mal uzavreté havarijné

poistenie. Na základe takto oznámenej skutočnosti si havarijný poisťovateľ splnil svoju povinnosť voči
poistenému, nahradil mu škodu spôsobenú žalovaným v 1. a 2.rade a následne si uplatnil u žalobcu
regresný nárok, ktorý naňho prešiel tým, že si plnil svoju zmluvnú povinnosť a poškodenému vyplatil
poistné plnenie z havarijného poistenia. V dôsledku toho, že v čase nehody nebolo uzavreté povinné
zmluvné poistenie motorového vozidla, s ktorým bola škoda spôsobená, žalobca si zase len plnil svoju

zákonnú povinnosť poskytnúť náhradu poistného plnenia z garančného fondu. V prípade, ak by si
žalovaná v 1.rade riadne plnila svoje zákonné povinnosti a najmä dbala na to, aby malo jeho motorové
vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, potom by tento regresný nárok
musela podľa zákona havarijnému poisťovateľovi nahradiť poisťovňa, v ktorej by mala motorové vozidlo
povinne zmluvne poistené. V zmysle zákona teda neplatí tvrdenie žalovaného v 2.rade, že poškodený si

môže vybrať medzi plnením z havarijného poistenia alebo zmluvného poistenia, nakoľko v tomto prípade
by havarijné poistenie v prípade spôsobenia škody treťou osobou strácalo akýkoľvek zmysel. Vzhľadom
k tomu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uplatnil
si proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Zo strany žalovanej v 1.rade vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 1. rade ako podané včas
a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2019, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Odvolateľka použila odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP t.j. že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod je v praxi
vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd po preskúmaní veci má za to, že
odvolací dôvod naplnený nebol.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ana tieto odkazuje. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, ale ani výrokoch o náhrade trov konania.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že držiteľka osobného motorového vozidla, s
ktorým bola spôsobená škoda nemala v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle
zák. č. 381/2001 Z.z., čím porušila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z ust. § 3 ods.1 tohto zákona.

Vzhľadom k tomu, že vozidlo poistené nebolo, nastupuje povinnosť Slovenskej kancelárie poisťovateľov
v zmysle ust. § 24 ods.2 písm. b/ tohto zákona. Taktiež bolo nesporne preukázané, že predmetné
motorové vozidlo v čase nehody viedol žalovaný v 2.rade, vtedajší manžel žalovanej v 1.rade, spôsobil
dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Keďže v čase nehody
boli žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade manželia, vozidlo bolo majetkom tvoriacim bezpodielové
spoluvlastníctvo žalovaných, zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

15. Podstatou odvolacích námietok žalovanej v 2.rade bola tá skutočnosť, že oprava vozidla poškodenej
spoločnosti bola realizovaná z havarijného poistenia, táto poisťovňa (Generali Slovensko, a.s.)
realizovala plnenie na základe zmluvy o havarijnom poistení a to za odplatu, t.j. poistné. Preto jej
nevznikla žiadna škoda, lebo plnenie bolo poskytnuté zo zmluvného poistenia. Poškodená spoločnosť

mala možnosť zvoliť si uplatnenie odstránenie následkov z poistnej udalosti buď zo zákonného poistenia
alebo z havarijného poistenia a ak si zvolila havarijné poistenie, nemôže si už uplatňovať náhradu škody
a najmä nie postupom podľa § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka. Namietal teda aktívnu legitimáciu
žalobcu v tomto spore. Tvrdil, že žalobca nemal čo hradiť cenu za opravu vozidla, lebo bola už hradená
z inej ako zákonnej poistky a zúčastneným, t.j. Generali Slovensko, a.s. a ani poškodenej žiadna škoda

nevznikla. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno totiž súhlasiť s takým názorom,
že poškodená spoločnosť, pokiaľ má uzavretú zmluvu o havarijnom poistení a v prípade vozidla,
ktoré škodu spôsobilo chýba povinné zmluvné poistenie, môže si uplatniť náhradu škody len jedným z
týchto spôsobov a ak dá prednosť havarijnému poisteniu, potom už poisťovňa, ktorá z titulu poistenia
havarijného plnila, nemá nárok na náhradu škody. Takýto výklad by znamenal, že škodca či už ten, čo

porušil právnu povinnosť tým, že neuzavrel povinné zmluvné poistenie motorového vozidla alebo škodca
tým, že spôsobil nehodu porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka (viedol
vozidlo pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu) by sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti za
škodu s tvrdením, že predsa poškodenému bolo plnenie poskytnuté z havarijného poistenia. V prípade
havarijného poistenia sa zabezpečuje poistený pre vznik škody, ktorú si spôsobí sám a ak mu spôsobí

škodu na vozidle iná osoba s motorovým vozidlom, či už povinným zmluvným poistením alebo bez
neho, nemožno poškodenému uprieť právo vybrať si, u ktorej poisťovne si svoj nárok uplatní, či už z
titulu havarijného poistenia alebo ako náhradu škody u Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Poisťovňa
GeneraliSlovensko,a.s.jednoznačneplnilanáhraduškodyzaškodcov-žalovanýchv1.a2.rade,prešiel
teda nárok poškodeného na vymáhanie škody na túto poisťovňu v zmysle § 813 ods.1 Občianskeho

zákonníka, pretože takáto analógia je na daný príklad najbližšia. Odvolací súd je názoru ako aj súd prvej
inštancie, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto spore a žalovaní v 1. a 2.rade sú jednoznačne
pasívne legitimovaní v tomto spore. Táto pasívna legitimácia je spoločná a nerozdielna vzhľadom k
tomu, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie z výsluchu žalovaných vyplynulo, že predmetné
motorové vozidlo Renault Scénic, ktorým bola spôsobená škoda patrilo do BSM žalovaných.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2. rade nebol úspešný v odvolacom konaní, preto má proti nemu
úspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).