Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212287
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917212287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátuJUDr.FrederikyZozuľákovejaJUDr.LudvikyBodnárovejvovecistarostlivostisúduomaloletúW.
X.nar.XX.XX.XXXXzastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyTrebišov
dieťaťa rodičov R. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej v D. nad N. na C. XXX/XX a F. X. nar. XX.X.XXXX trvale
bývajúceho v Q. XXX t.č. v X. na W. č. XXXX/XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Trebišov z 15.2.2019 č.k. 8P 168/2017-145 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné určené rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 19.6.2013 č.k.
16P/97/2013-98 od otca pre mal. W. X. nar. XX.XX.XXXX zo 150,- € na 200,- € mesačne od 5.9.2017 do

budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15.2.2019 č.k. 8P 168/2017-145 zvýšil výživné od otca pre maloletú
W.X.nar.XX.XX.XXXXzosumy150Eurmesačnenasumu170Eurmesačneod5.9.2017,ktorévýživné
otec je povinný prispievať k rukám matky vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu, čím
zmenilrozsudokOkresnéhosúduTrebišovz19.6.2013č.k.16P97/2013-98vovýrokuovýživnom.Dlžné
výživné 340 Eur za obdobie od 5.9.2017 do 31.1.2019 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po

30 Eur od 1.2.2019 spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 19.6.2013 č. k. 16P
97/2013-98 otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej W. 150 Eur mesačne. V čase tejto úpravy
výživného maloletá W. navštevovala druhý ročník základnej školy a príjem otca bol 990 Eur, kým matka
bola bez pracovného pomeru a ani jeden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti
maloletá W. navštevuje osemročné gymnázium a zvýšené výdavky súvisia aj s tým, že pre skoliózu

chrbtice (nosí korzet) je vedená v ortopedickej ambulancii a od rozvodu manželstva rodičov pretrvávajú
u nej stavy úzkosti. Matka maloletej pracovala v C. spoločnosti V. v roku 2017 a pracovný pomer jej
skončil uplynutím doby, následne bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove
od 31.1.2018 do 12.6.2018, kedy sa zamestnala v spoločnosti W. V. a jej čistý mesačný príjem je 750 Eur.
OtecmaloletejžijevspoločnejdomácnostispartnerkouF.X.ajejdcérouodroku2009vbyte,vlastníkom
ktorého je otcova partnerka. Otec aj v súčasnosti pracuje ako vojak z povolania a jeho čistý mesačný
príjem v roku 2018 bol 1.100 Eur a v roku 2019 jeho príjem predstavuje 1.300 Eur vrátane príspevku

na bývanie, ktorý sa pohybuje od 265 Eur v roku 2017 do súčasných 294 Eur. Rodičia naďalej majú
vyživovaciupovinnosťibavočimaloletejW..Zistenýskutkovýstavposúdilarozhodolpodľa§62,§65a§
78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmena pomerov
nastranemaloletejW.odôvodňujezvýšenievýživnéhona170Eurmesačneodpodanianávrhumatkynazvýšenie výživného, t.j. 5.9.2017 a takto určené výživné rovnako zodpovedá zárobkovým schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca. Rovnako zohľadnil zmenu pomerov na strane matky, ktorá je
zamestnaná s príjmom 750 Eur mesačne. Dlžné výživné vypočítal ako rozdiel medzi pôvodne určeným

výživným 150 Eur mesačne a výživným určeným terajším rozhodnutím 170 Eur mesačne za obdobie od
5.9.2017 do 31.1.2019. Rozhodnutie o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom neodôvodnil.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej s návrhom, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na 250 Eur mesačne. Žiadala o dôkladné

prešetrenie príjmu odporcovej partnerky, ktorá podľa jej informácií má mesačný príjem minimálne 2.000
Eur. Maloletá v čase pobytu u otca videla ich fotky z viacerých dovoleniek, ktoré absolvovali viackrát
ročne a luxusnejšie zariadený trojizbový byt, v ktorom vychováva nevlastnú dcéru (partnerkina dcéra).
Poukázala na zvýšené náklady súvisiace s ošatením dcéry, ktorá je chorľavá (náklady na cestovanie
za lekármi, lieky a vitamíny) a tiež náklady súvisiace za menšie školské výlety, teda nemožno súhlasiť
s tvrdením otca, že od roku 2013 sa pomery dieťaťa nezmenili. Dcéra jej rozprávala, že otec žije v

luxusných podmienkach, každý z rodiny má svoj notebook a jeho nevlastná dcéra sa vychvaľovala, že
trikrát do roka chodievajú na dovolenky a aké drahé šatstvo jej kupujú. Tiež uviedla, že s priateľom nežije
v spoločnej domácnosti a ten jej iba občas zaplatí 3 Eur za solárium alebo nechty 10 Eur. Svoj názor
vyjadrila otázkou, či nemá nárok takisto aj vlastná dcéra na luxus od otca, ako nevlastná dcéra?

4.Otecmaloletejvovyjadrenínesúhlasilsodvolanímmatkyažiadal,abyodvolacísúdhoakonedôvodný
zamietol. Uviedol, že príjem partnerky cca 380 Eur mesačne bol vypočítaný z jej daňového priznania
a tiež na to, že otec na jej dcéru S. platí výživné 70 Eur a dobrovoľne vreckové 30 Eur a je prijatá na
vysokoškolské štúdium. Nie je pravdou, že viackrát ročne chodia na dovolenky, pretože im to pracovný
čas nedovoľuje a je zarážajúce, že sa na to matka odvoláva, keďže odmietala maloletú W. po jeho

žiadostiach s nimi niekde pustiť pod rôznymi zámienkami. Príjem matky je cca 750 Eur, poberá prídavok
na dieťa 23,68 Eur, prispieva na dieťa 150 Eur a matku dotuje aj priateľ pracujúci na železnici a z
dôvodu, že matka pracuje na zmeny, W. sa stravuje u starých rodičov, preto výživné určené okresným
súdom je postačujúce na živobytie maloletej dcéry.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a dodala, že dcéru iba raz
mohla zobrať na dovolenku k moru, ktorý pobyt doporučil aj lekár. Maloletá odmieta chodiť na dovolenky
s otcovou rodinou a preto by jej otec mal dovolenku zaplatiť. Poukázala aj na to, že otec spláca pôžičku
320 Eur mesačne, ktorú si zobral vo výške 43.000 Eur na byt, ktorého nie je majiteľom. Žiadala, aby súd
jej odvolaciemu návrhu na zvýšenie výživného na 250 Eur mesačne vyhovel.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky konštatoval, že jej odvolanie nespĺňa zákonom predpísané
náležitosti a v ostatnej časti zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

7. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov podané neboli.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa§ 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav (§ 25

a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom, pretože nesprávne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletej W..

11. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, správne a

dostatočnezistilskutočnýstavveci,alejehorozhodnutiejezaloženénanesprávnomprávnomposúdení,
ktoré spočíva v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval. Na základe toho, že
súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, nebolo potrebné, aby odvolací súd
zopakoval alebo doplnil dokazovanie, ale pri rozhodovaní o výživnom bol viazaný skutkovým stavomzisteným prvostupňovým súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci (§ 383 CSP), preto
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 vety prvej

tohto zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade určenia výživného (zmeny výživného) od rodiča pre maloleté
dieťa,musíbyťzachovanýprincípochranyzáujmovmaloletéhodieťaťa,kedyjesúdpovinnývychádzaťz
čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov ako oznámenie FMZV pod č. 104/1991,

z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho
telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do
úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale aj
potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania
dieťaťa na prípravu na budúce povolanie a tiež potreby súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom,

teda aj potreby nepravidelné a náhodné.

15. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k presvedčeniu, že výživné 200 Eur mesačne od
podania návrhu matky, t.j. 5.9.2017 je primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý

nemá inú vyživovaciu povinnosť, ako aj odôvodneným potrebám maloletej W., ktorá je študentkou
osemročného gymnázia. Odvolací súd tiež poukazuje na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods.
3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu
výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods.

3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe
mohla odôvodniť zvýšenie výživného a to aj za situácie, keď príjem povinného rodiča sa nezmenil.

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť k argumentácii rodičov, že pomery matky sú v tomto
prípade bez právneho významu vo vzťahu k rozsahu vyživovacej povinnosti otca, pretože matka sa

osobne stará o maloletú W. a dobrovoľne si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej, pričom je podiel na
výživnom je porovnateľný s podielom otca vychádzajúc z rozsahu odôvodnených potrieb maloletej, ktorá
je študentkou osemročného gymnázia (má 14 rokov). Príjem otcovej partnerky, s ktorou zdieľa spoločnú
domácnosť, nie je pre rozhodnutie o výživnom bezprostredne relevantný, má len informatívny charakter
pre posúdenie pomerov otca z pohľadu podielu partnerky na úhrade nákladov spoločnej domácnosti,

pretože jej vyživovacia povinnosť k partnerovmu dieťaťu zásadne nevzniká, rovnako, ako nevzniká ani
otcovi maloletej W. vyživovacia povinnosť k partnerkinej dcére. S poukazom na § 62 ods. 2 Zákona o
rodine dodáva, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu
povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky

na uspokojenie svojich vlastných potrieb. V tejto súvislosti eventuálna argumentácia otca vo vzťahu k
povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy, nemá relevanciu pre rozhodovanie o výživnom (§ 62 ods. 5
Zákona o rodine), preto sa ňou odvolací súd nezaoberal.

17.Odvolacísúdnazákladevyššieuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,ževýživné200Eurmesačne

pre maloletú W. reflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov všetkých účastníkov konania a
zároveň zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej W.,
preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 200 Eur
mesačne od podania návrhu matky na zvýšenie výživného.18. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho
zaplatenia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho
súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej W. a odvolací súd nemá poznatky
o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, keďže
rozhodnutie je predbežné vykonateľné a navyše, ak by o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia
rozhodolnazákladenovýchskutočnostízistenýchvodvolacomkonaní,odňalbytakúčastníkomkonania

možnosť konať pred súdom a využiť právo podať odvolanie proti jeho rozhodnutiu. Po vrátení veci bude
povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť rozsah plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej
W. za rozhodné obdobie, t.j. od 5.9.2017 do rozhodnutia prvoinštančného súdu, ako aj o spôsobe jeho
zaplatenia v súlade s § 232 ods. 3 CSP, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku
a súd môže len v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu splatnosti. Bude povinnosťou súdu prvej
inštancieopäťrozhodnúťodlžnomvýživnomaspôsobejehozaplateniaarozhodnutieodôvodniťtak,aby

zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne,
presvedčivé a spätne preskúmateľné.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).