Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201048
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201048.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci

navrhovateľky: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX I., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2016 v spojení s rozhodnutím zo
dňa 23. júna 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania

rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.03.2016. Uviedla, že od narodenia má srdcovú vadu
(zúženú pľúcnicu) a od roku 1991 má priznanú ZPS. Poukázala na to, že posudkový lekár vydal v roku
2014 rozhodnutie, v ktorom určil mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ďalej aj
(„MPSVZČ“) 30 % a ten istý lekár vydal v roku 2016 rozhodnutie, v ktorom určil mieru poklesu jej
schopnosti 15 %, pričom uviedol, že reumatoidná artritída je ľahkej formy, zriedka recidivujúca0, s
miernymi poruchami postihnutých kĺbov, so záverom, že môže pracovať bez fyzickej záťaže. K tomu
navrhovateľka dodala, že reumatoidnú artritídu má už 20 rokov, po celú dobu pracovala aj s bolesťami,

ktoré sa po rokoch vystupňovali až tak, že za posledných 5 rokov už prácu nehľadala, pretože ju
nie je schopná vykonávať a od roku 2009 žije zo sociálnych dávok 117,40 eur mesačne. Posúdenie
zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou potrebovala pre Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, aby ju do
práce neposielali a priplatili jej ako znevýhodnenej osobe 30 eur a súčasne konštatovala, že nárok na
invalidný dôchodok jej nevznikne, lebo nemá odrobené roky. K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že
ráno nevie vstať z postele, má opuchnuté kĺby na rukách aj nohách. V dňoch, keď je bolesť intenzívnejšia
nevie vykonávať ani základné úkony napr. obliecť si šaty, otvoriť dvere, jednoduché domáce práce

ako umytie podlahy, jej trvajú celý deň a pre neutíchajúce bolesti nie je schopná vykonať prácu naraz.
Bolesť chrbtice je taká, že má problém dôjsť aj na zastávku autobusu (cca 15 minút chôdze) a pri
intenzívnejšej chôdzi, pri pohybe cca 1,2 hodiny sa vôbec nevie hýbať a padá. V posledných piatich
rokoch má celodenné a celonočné bolesti po celom tele, spôsobujú jej veľké utrpenie a v takom stave
nevie pracovať ani na čiastočný úväzok a ani žiť bežný život. Keď vykonáva nejaké práce, ďalšie tri
dni musí ležať. Keďže nie je schopná vykonávať akékoľvek zamestnanie ani za osobitne zľahčených
pracovných podmienok, žiadala o priznanie plnej invalidity, pretože zo sumy, ktorú dostáva nedokáže

zakúpiť ani základné lieky, potraviny, musí žiť v byte bez dodávky tepla a teplej vody. Záverom uviedla,
že aj napísanie tejto žiadosti zvláda len s problémami.2. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.06.2016 odporkyňa konštatovala, že námietkam
navrhovateľky nie je možné vyhovieť, odkázala na posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej
poisťovne zo dňa 19.01.2016, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok

zo dňa 19.01.2016 a z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať
zárobkovú činnosť je 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného opravného
prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený dňa 10.05.2016 bez vyhotovenia
lekárskej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa
14.06.2016, s určením MPSVZČ 30%.

3. Na pojednávaní určenom na termín 22.01.2020 navrhovateľka konštatovala, že si je vedomá
nedostatočnosti doložených lekárskych správ na určenie invalidity, nové lekárske správy nemá, nakoľko
pre dlhy v zdravotnej poisťovni ju lekári odmietajú vyšetriť. Zástupkyňa odporkyne zotrvala na záveroch
vyplývajúcich z lekárskych správ, pridržiavala sa argumentácie uvedenej vo vyjadrení zo dňa 29.06.2016
a na žiadala o potvrdenie rozhodnutia zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.06.2016.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci
konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu
predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1

O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu
opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie,
na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii,
písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia
veci, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné

ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

5. Podľa § 491 ods. 1, 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“),
ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdnehoporiadkupredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

6. Podľa § 492 ods. 1, 2 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok
na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72

a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.

8. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý

pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

9. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

10. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosťvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

11. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4 k ZSP.

12. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

13. Podľa § 71 ods. 7 ZSP, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nespočítavajú.

14. Podľa § 71 ods. 8 ZSP, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa

odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

15. Podľa § 71 ods. 10 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

16. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

17. Podľa § 153 ods. 5 ZSP, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár

sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.
1/ pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

18.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

19. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

20. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

21. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je
súčasťouobsahu posudkuposudkovéholekára,ktorýtvorí prílohurozhodnutiaodporkyne.Vňommusia
byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho
vplyvu na pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti

a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne.

22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné

orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

23. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

24. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať

pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného

stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

26. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV, prílohy č. 4 k ZSP - Choroby podporného
a pohybového aparátu - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného
postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné
systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a
výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené

degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť,
či bola vykonaná operácia na končatine, alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických
zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej
osteoporóze či osteomalácií (napr. pri hormonálnych poruchách, gastroinstentinálnych resorpčných
poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu

a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa
postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré
sú však len zriedkavou príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

27. Podľa položky 3 b/ oddielu E uvedenej kapitoly - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa pri druhu zdravotného postihnutia
- degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny,
lumbálny, lumbosakrálny, syndróm sakroiliakalného skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového

korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku sa MPSVZČ určí na 20 až 35 %.

28. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia
účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb.

Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať
aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú
schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je
takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone

lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore.

29. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné
lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené
posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z
dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesujej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že
navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia jej zdravotného
stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej na 30 %, pričom

bolo uvedené, že na posúdenie zdravotného stavu predložila odborné lekárske nálezy, iné lekárske
nálezy ako dôkaz o jej zdravotnom stave nemá. Bola poučená o ďalšom postupe v konaní o opravnom
prostriedku. K osobnej anamnéze a súčasnému ochoreniu posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka
prekonala bežné detské ochorenia, ako dieťa bola sledovaná kardiológom pre šelest - zúženie pľúcnice,
20 rokov má bolesti kĺbov, krčnej a driekovej chrbtice a oboch kolien, pre bolesti chrbtice a kĺbov bez

opuchov, má zníženú svalovú silu. Je v liečbe ambulantného reumatológa, neurológa.

30. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 14. júna 2016 vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky
bol posúdený v jej neprítomnosti z dôvodu toho, že sa bez ospravedlnenia na ústne pojednávanie
nedostavila. Posudkový lekár vychádzal z reumatologického vyšetrenia zo dňa 20.05.2015 a zo dňa
07.01.2016 a z neurologického vyšetrenia zo dňa 20.07.2015. V celkovom posudku uviedol, že

navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok dňa 21.10.2014 a opätovne dňa 19.01.2016. Prvýkrát
bola jej MPSVZČ určená na 30 % z toho 20 % pre bolesti chrbta a 10 % pre ochorenie kĺbov. Pri druhej
žiadosti bola jej MPSVZČ určená na 15 % pre zápalové ochorenie kĺbov. Proti rozhodnutiu sociálnej
poisťovnepodalaopravnýprostriedok,nazákladektoréhobolopätovnepreskúmaný jejzdravotnýstava
celá posudková spisová dokumentácia, pričom posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka nespĺňa

posudkové kritéria pre uznanie invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval bolesti chrbta
zaradené v prílohe číslo 4 k ZSP, zaradené do oddielu E pod položku 3b a na toto postihnutie zvolil dolnú
hranicu z percentuálneho rozpätia 20 až 35 %, vzhľadom k tomu, že ochorenie si doteraz nevyžiadalo
intenzívnejšiu liečbu a objektívny neurologický nález popisuje minimálne funkčné zmeny. Na ostatné
ochorenia zvýšil MPSVZČ o ďalších 10 %, spolu na 30 %. Vo výroku rozhodnutia potom na základe

týchto záverov uviedol, že navrhovateľka nie je v zmysle ust. § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 %.

31. Na základe predloženia nových lekárskych správ, došlo dňa 06.10.2016 k opätovnému posúdeniu
zdravotného stavu navrhovateľky so záverom, že ani tieto lekárske správy nevytvorili podklad k zmene
predchádzajúcich posudkových záverov, výrok posudku zostal nezmenený s MPSVZČ 30 %. Prípadne
vydané nové rozhodnutie by súd už však v tomto konaní nepreskúmaval, vzhľadom na novelu ZSP zák.
č. 125/2016 Z.z., ktorým došlo od 01.07.2016 k zrušeniu ust. § 219 a 220 zákona o sociálnom poistení.

32. Rezumovaním obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.03.2016 v
spojení s rozhodnutím zo dňa 23.06.2016, č. XXX XXX XXXX X právne podriadené ust. § 70 ods.
1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorými odporkyňa zamietla
žiadosť navrhovateľkyoinvalidnýdôchodokzodňa19.01.2016,pretožejejpoklesschopnostivykonávať

zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky
nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie
posudkovýchlekárovSociálnej poisťovnevkonanípredchádzajúcomvydaniunapadnutéhorozhodnutia
na základe predložených odborných nálezov. V lekárskych posudkoch zo dňa 19.01.2016, 14.06.2016
a aj zo dňa 06.10.2016 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený

na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie
zaradené pod položku 3 písmeno b - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách
s miernym funkčným postihnutím nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,
cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),

slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, M54, 20% podľa oddielu E
kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určili na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 20 - 35 %. Na ostatné ochorenia,
posudkoví lekári navýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %. (došlo
k zmene oproti odbornému posudku zo dňa 19.01.2016, kedy posudkoví lekári určili MPSVZČ 15 % s

rozhodujúcim zdravotným postihnutím zaradeným do kapitoly 15, avšak oddielu A položky 1 prílohy č. 4
k ZSP). Nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a
zhodnotené a mohli by skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári pri opätovnom
posúdení nezistili a nezistil ich ani súd.33. Uvedené preukazuje, že navrhovateľka nielen v podanom opravnom prostriedku, ale ani počas
konania súdu nedoložila a ani neoznačila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v
posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli

spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa
v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom
i zdravotnými problémami navrhovateľky, ktorá ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne
dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch
a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinností posudkových lekárov.

Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie
vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu
30%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala,
že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo
forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak,
posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom

zhodnotení jej zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného
postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové
skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené súd
nezistil.Aninaďalšieposudzovanie doloženélekárskesprávy nepreukázali pochybeniavposudkových

záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na dolnej
hranici priznaných 20%.
34. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto
zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená
v týchto kapitolách.
35. Súd dáva navrhovateľke do pozornosti, že v tomto konaní preskúmava rozhodnutie zo dňa
10.03.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.06.2016, s prihliadnutím na lekárske správy posudkových
lekárov Sociálnej poisťovne, aktuálne v období vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré tvorili jeho

podklad. Vprípade zmenyvovývojijejzdravotnéhostavua nazákladenovýchčiaktuálnych lekárskych
nálezov, môže odporkyňu kedykoľvek opätovne požiadať o nové posúdenie zdravotného stavu
(§ 71 ods. 10 ZSP).
36. Zákonom č. 125/2016 Z. z. došlo od 01.07.2016 k zrušeniu ust. § 219 a 220 zákona o sociálnom
poistení, ktoré umožňovali súdu rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam prvostupňového

orgánu organizačných zložiek odporkyne (§ 219), alebo preskúmavať neprávoplatné rozhodnutia
ústredia (§ 220), a to vo veciach uvedených v prvom až treťom bode ods. 1 písm. a/ ust. § 179 zákona
o sociálnom poistení. Zrušením tohto ustanovenia už neprávoplatné rozhodnutia odporkyne , voči
ktorým je prípustné odvolanie, nie sú súdom preskúmateľné. Správny súd od 01.07.2016 preskúmava
len právoplatné rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o podanom odvolaní voči

rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa (§ 7 písm. a/ SSP a contrario).

37. Vyplývajúc z uvedeného eventuálne vydané nové rozhodnutie, na podklade navrhovateľkou v
súčasnosti doložených lekárskych nálezov a správ a aj na základe lekárskej správy ústredia Sociálnej
poisťovne zo dňa 21.11.2017, súd už v tomto konaní preskúmavať nemôže.

38. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam dospel súd k
záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2016 v spojení
s rozhodnutím zo dňa 23. júna 2016 je vecne správne a preto ho podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.
39. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením
§250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania

jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.