Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 9T/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010605
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318010605.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: C.

M., U.. X.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25. septembra 2019 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX,

je vinný, že

dňa 03. 10. 2017 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v obci U. Č.. XXXX v unimobunke,
ktorú obýva s družkou Y. E., sa vyhrážal poškodenej Y. E. tým spôsobom, že jej hovoril, že ju zabije
a podpáli ju v unimobunke, čím v poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie natoľko, že
vyhľadala pomoc v Krízovom centre Slniečko v Nitre,
teda

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to

mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,
čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.3.2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na tunajší súd obžalobu č. k. 2Pv
432/17/2202-12 na obžalovaného C. M., U.. X.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom.Okresný súd Galanta dňa 29.6.2018 vydal vo veci trestný rozkaz č. k. 9T/27/2018 - 86, ktorým
obžalovaného uznal za vinného na skutkovom a právnom základe obžaloby a uložil mu nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradeným pre jeho výkon do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia. Tento trestný rozkaz v zákonnom stanovenej lehote napadol obžalovaný odporom a
k jeho zrušeniu došlo prednesom obžaloby prokurátor na hlavnom pojednávaní.

Súd vykonal hlavné pojednávanie konané dňa 25.9.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu odsudzujúceho
rozsudku v neprítomnosti obžalovaného pri splnení podmienok podľa § 252 ods. 2 zákona č. 301/2005

Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. por.“).

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta netrval na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov C. M.
G.., D. M. (HP zo dňa 15.7.2019), C. M. a znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia za
účelom posúdenia všeobecnej špecifickej vierohodnoti poškodenej (HP zo dňa 25.9.2019).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom uviedol, že je nevinný. Súd
na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním jeho výpovede z
prípravného konania za účelom odstránenia rozporov podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátorky,
výsluchom svedkyne - poškodenej Y. E., prečítaním jej výpovede z prípravného konania na odstránenie
rozporov na návrh prokurátorky podľa § 264 ods. 1 Tr. por., výsluchom svedka Q. M., C.. E. I., U.. R..

G. G., prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por. odpis z RT obžalovaného zo dňa 25.9.2019,
odpoveď na lustráciou v registri priestupkov zo dňa 25.9.2019, lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa
25.9.2019, správa o povesti obžalovaného na č. l. 73.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine
tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného

zákona, teda v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate z dôvodu naplnenia aj kvalifikačného momentu
spočívajúceho v tom, že čin bol spáchaný na chránenej osobe v zmysle § 139 písm. c) Tr. zákona, t.
j. na blízkej osobe - družke.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať

podrobný obsah na hlavnom pojednávaní verbalizovaných alebo čítaných výpovedí obžalovaného,
svedkov,obsahznaleckéhoposudku,avykonanýchlistinnýchdôkazov.Vrámcizáverovopreukázaných
skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie,
akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah

spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch a dôkazoch z nich
získaných, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.

K výroku o vine obžalovaného.

Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
akojeuvedenévskutkovejvetevýrokuovinetohtorozsudku.Ajnapriektomu,žeobžalovanýpopiera,že
by sa voči poškodenej, teda svojej družke, správal spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku, súd
má za to, že bolo nepochybne preukázané a to najmä výpoveďou poškodenej z prípravného konania zo
dňa 19.10.2017, výpoveďami nepriamych svedkov R.. G. G. a svedkyne I., že obžalovaný sa skutočne

správal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Je potrebné uviesť, že v priebehu dokazovania sa súd
musel vyrovnať so závažnou zmenou výpovede poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní v celom
rozsahu poprela spáchanie prejednávaného skutku zo strany obžalovaného a tvrdila, že celé si to na
obžalovaného len vymyslela z dôvodu, že mala priateľa C. M., s ktorým chcela žiť a tak chcela, aby
obžalovaného zatvorili do väzenia. Uviedla, že nie obžalovaný je agresívny, práve ona je tá, ktorá je

agresívna a pomoc v Krízovom centre Slniečko vyhľadala len preto, že chcela byť so svojím milencom.
Naopak z výsluchu poškodenej z prípravného konania zo dňa 19.10.2017, ktorá výpoveď bola „vnesená“
do sústavy dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku na návrh prokurátorky, poškodená usvedčovala obžalovaného z prejednávaného skutku.Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej, ktorá v prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala zo spáchania
skutku a následne na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenila, súd túto zmenu považuje za zmenu
účelovú v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. S prihliadnutím na

výpoveď svedkyne C.. E. I. a svedka R.. G. G.L., súd vyhodnotil výpoveď poškodenej z prípravného
konania ako vierohodnú. A síce svedkyňa E. I., ktorá pracuje ako právnička v neziskovej organizácii
Slniečko, kde je zároveň poradkyňou pre obete domáceho násilia, podrobne opísala správanie sa
poškodenej po skutku. A síce uviedla, že k nej 6.10.2017 prišla poškodená, ktorá jej opísala, že býva
spoločne s jej druhom - obžalovaným a ich deťmi v unimobunke a že tento je agresívny a pácha na

nej násilie, že mala od neho pokoj, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody za napadnutie policajta,
sťažovala sa jej poškodená, že aj keď zavolá policajtov, nič sa vo vzťahu k obžalovanému nezmení,
nakoľko títo ho len predvedú na policajnú stanicu a vráti sa domov a jeho agresívne správanie voči
nej pokračuje. Svedkyňa uviedla, že sa skontaktovala aj s riaditeľom OO PZ v Močenku, ktorý jej
uviedol, že zo služobnej činnosti pozná obžalovaného aj poškodenú, má vedomosť, že tam dochádza k
domácemu násiliu. Poškodená volá opakovane políciu, avšak keď k ním hliadka príde, buď táto nechce

vypovedať k domácemu násiliu, alebo výpoveď následne zmení. Svedkyňa poškodenej uviedla, ako
treba postupovať, aby sa z kolotoča domáceho násilia dostala, zdôraznila jej, že keď trestné oznámenie
podá, musí na ňom aj zotrvať. Následne odišla poškodená a podala trestné oznámenie, čo si svedkyňa
zistila u riaditeľa OO PZ, prišla späť do ich ženského domu aj s troma deťmi, bola odhodlaná riešiť
svoju situáciu. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť, že následne sa poškodená stretla so svojimi dvoma

staršímideťmi,ktorébývajúumatkyobžalovanéhoazrejmepodichvplyvom,abynechalacelúzáležitosť
tak,dňa17.10.2017zcentraodišlastým,žesinašlapodnájomukamarátky.Počasesavšakpoškodená
znova ozvala s tým, že z podnájmu zišlo a že obžalovaný sa k nej znova správa násilne a nemá kam
ísť, nemôže ísť ani k svokre, nakoľko keď tam príde obžalovaný jeho agresia pokračuje. Svedkyňa
zdôraznila, že poškodená je typická obeť domáceho násilia, je nezamestnaná, má deti, finančné ťažkosti

a nulové možnosti v spoločnosti a preto pre ňu jediným východiskom je, znova sa vracať k agresorovi.
Zdôraznila že obete domáceho násilia menia svoje výpovede, očakávania, že zotrvajú na podanom
trestnom oznámení od začiatku do konca trestného konania, sú málo pravdepodobné. Pokiaľ ide o
svedka U.. R.. G. G.L. tento tiež uviedol, že poškodená bola veľmi rozrušená, keď podávala trestné
oznámenie a bolo evidentné, že mala z obžalovaného strach. Uviedla, že sa obžalovaného bojí, keďže

tento je pod vplyvom drog agresívny. K osobe obžalovaného uviedol, že ho pozná zo svojej služobnej
činnosti ako problémového drogovo závislého, pričom má vedomosť, že v minulosti napadol obecného
policajta. Pokiaľ ide o svedka Q. M., ktorý je bratom obžalovaného, ktorý bol vypočutý, tento sa nevedel
bližšie vyjadriť k skutku a k spolužitiu obžalovaného s poškodenou a o ich vzájomných konfliktoch
nevedeli nič, iba ak, že občas sa hádajú. Pravdivosti tvrdenia poškodenej z prípravného konania

nasvedčuje na hlavnom pojednávaní prečítaný register priestupkov obžalovaného, z ktorého je zrejmé,
že bol priestupkovo riešený za násilné správanie voči poškodenej, pričom z odpisu z RT vyplýva, že
obžalovaný bol už v minulosti odsúdený aj za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a) a písm. b) Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej oso-
be smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby
môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom prečine vždy treba brať do úvahy okolnosti
konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevyní-
majúc. Prihliadať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spô-
sobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“, že dôvodne vzbu-
dzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu.
V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je potrebné
dôsledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité „silné slová“, ale tieto neboli postavené na

reálnychzákladoch,atedanebolispôsobilévzbudiťuinejosobedôvodnúobavuojejživot. Zosprávania
obžalovaného možno naplnenie vyššie uvedeného konštatovať, nakoľko táto skutočnosť výslovne vyply-
nula z výpovede poškodenej v prípravnom konaní, ktorá bola následne potvrdená výpoveďou svedkyne
I., ktorá výslovne uviedla, že poškodená je typická obeť domáceho násilia, ako aj svedka U.. R.. G., ktorý
prijímal trestné oznámenie vo veci od poškodenej, ktorá na neho pôsobila ako osoba majúca evidentne

strach z obžalovaného. V danom prípade teda tvrdenie poškodenej v prípravnom konaní, že v prítom-
nosti obžalovaného pociťuje z jeho správania obavu o svoj život a zdravie, nie je negované následným
správaním poškodenej, ktorá sa vrátila bývať k obžalovanému a na hlavnom pojednávaní uviedla, že
obžalovaného obvinila z obžalovaného skutku bezdôvodne, keď je evidentné, že toto jej správanie jevýsledkom jej bezmocnosti nad svojou súčasnou životnou situáciou, kedy nemá iné východisko, len sa
opakovane vracať k agresorovi, avšak určite neznamená, že jej strach o svoj život a zdravie z neho
pominul. S poukazom na to potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. Ľubice Slováčikovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia odvetvie psychiatria, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný postupom podľa § 268 ods.
2 Tr. por. v spojení s § 252 ods. 5 Tr. por. mal súd preukázané, že obžalovaný bol v čase spáchania
skutku plne príčetný, keď jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v plnej miere zachované a

svojmu konaniu rozumel a chápe zmysel trestného konania a to napriek jeho závislosti na viacerých
psychoaktívnych látkach s dominanciou pervitínu. Zároveň znalkyňa skonštatovala, že vzhľadom na
absenciu nadhľadu, motivácie a opakovaného zlyhávania ústavnej u ambulantnej liečby upúšťa od
uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia, pretože toto by vzhľadom na uvedené neplnilo svoj
účel,

K výroku o treste obžalovaného.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá

je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný
čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona je úmyselným
trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia
slobody od 6 mesiacov do 3 rokov t. j. ide o prečin.

U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, keďže bol už v minulosti odsúdený. S poukazom na uvedené bolo u obžalovaného potrebné pri
absencii poľahčujúcej okolnosti a prítomnosti priťažujúcej okolnosti upraviť zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného
zákona (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi

hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Samosudkyňa okresného súdu po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody
v § 360 ods. 2 Trestného zákona (6 m- 3 roky rokov) podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona spôsobom
uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného zákona ukladala obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej

trestnej sadzbe od 16 mesiacov až 3 roky.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného vyplývajúc najmä z jeho odpisu registra trestov a výpisu
z registra priestupkov možno konštatovať, že obžalovaný má sklony k protispoločenskému chovaniu a
páchaniu trestných činov rôzneho charakteru. Rovnako tak možno konštatovať, že na obžalovaného

zjavne predchádzajúce odsúdenia spojené aj s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody
nemali žiadny prevýchovný vplyv.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka

trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutnépodstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu
k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,

teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

Na základe horeuvedeného potom súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v
polovici upravenej trestnej sadzby vo výmere 26 mesiacov, nakoľko dospel k záveru, že takto uložený

trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods.
3 a 4 Trestného zákona konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho
povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej a generálnej prevencie, pričom trest odňatia slobody v takto
stanovenej výmere je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol
obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods.
1 Trestného poriadku).