Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208305
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113208305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska
1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárii ECKER-KÁN &
partners, Námestie Martina Benku -C1, Bratislava proti žalovanému: V. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. XX, F., t.č. bytom G. XX, L. - R. H., o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C 175/2013-32 zo dňa 26. 2. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo veci samej.

II. M e n í sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 16,50 Eur na účet Advokátskej kancelárie ECKER-KÁN & partners v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,70
Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zamietol návrh na prerušenie konania a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 75,08 Eur, z čoho trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 58,58 Eur a iné trovy (zaplatený súdny poplatok) sumu 16,50 Eur, a to v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb, pri ktorej si však žalovaný nesplnil povinnosť
zaplatenia cestovného. Preto s poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

V konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 EUR,
a to za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu á 16,60 EUR + 20%DPH a2x7,81EURrežijnýpaušál+20%DPH.Náhraduzaďalší,právnymzástupcomžalobcužiadaný,
úkon právnej pomoci - zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, súd
nepriznal, keďže sa nejedná o úkon, ktorý by bol potrebný pre účelné uplatnenie práv žalobcu a navyše

ďalšia porada s klientom nebola ani nijako preukázaná. Súd zároveň poukazuje aj na to, že v predmetnej
veci sa jedná o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), kedy súd môže trovy konania nepriznať, alebo
ich znížiť.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že

doporučené listové zásielky do vlastných rúk nepreberá nie z dôvodu, že nechce, ale v mieste trvalého
pobytu nežije. Má prechodný pobyt v Bratislave. Poukázal na to, že Okresnému súdu Prešov nevadí,
ako zástupcovi zákona pre občanov, že v tomto prípade ide o trestný čin, týmto myslí falšovanie podpisu.
Preto žiada, aby sa žalobca zastúpený JUDr. Kánom vyjadril, či tie listy sa mu nevracajú. Stále sa snaží
dopátrať pravdy. Vyšetrovanie trestného oznámenia prebehlo dosť divným spôsobom, a to, že na adresu
prechodného pobytu prišli policajti a zisťovali, či sa tu otvárajú jeho listy. To vyšetrovanie malo byť v

mieste trvalého pobytu. Podľa názoru žalovaného to bude asi preto, lebo ujo bývalej ženy je starostom
v mieste trvalého pobytu. Do dnešného dňa mu vôbec neprišlo žiadne vyrozumenie. Nespochybňuje
sa, či sa tie priestupky nestali. Pri zháňaní trvalej práce a trvalých finančných starostiach mu to všetko
uniká. Žalobcovi v zastúpení pánom E.. F. stále uniká veľmi dôležitá vec, že nemá žiadne finančné
prostriedky na zaplatenie, a to jednorazovo. Žiadna inštitúcia alebo banka mu nedá pôžičku, aby splatil

všetky pohľadávky jednorazovo. Uviedol, že ako občan Slovenskej republiky má právo na spravodlivosť
a úctivé jednanie.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad
upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a zistil, že rozsudok je vo výroku čo do veci samej správny.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), ak
sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke
cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným
cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný

poskytnúťidentifikačnéúdajenavymáhaniecestovnéhoasankčnejúhradyvrozsahumenoapriezvisko,
dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.
Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalobca v konaní doložil záznam - Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktorý

potvrdzuje, že žalovaný dňa 25.5.2012 o 14:33 hod. cestoval mestskou hromadnou dopravou bez
platného cestovného lístka. Preto bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie sumy 50,- Eur za porušenie
prepravného poriadku, a to za cestovanie bez platného cestovného lístka. Podľa § 14 ods. 2 zákona
o cestnej doprave je žalovaný povinný zaplatiť sankčnú úhradu podľa tarify. Odvolacie námietky
žalovaného nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovaný nespochybnil, že by

cestoval mestskou hromadnou dopravou bez cestovného lístka. Na základe uvedeného preto žalovaný,
cestujúci bez platného cestovného lístka, je povinný zaplatiť sankčnú úhradu podľa tarify.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 50,70 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Odvolanie žalovaného smerovalo aj voči určenej splatnosti sumy, na ktorú bol zaviazaný. V konaní
pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní žalovaný tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu
nezdokladoval. Nepriaznivé finančné pomery teda nepreukázal.

Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudokvovecisamejakosprávnysosvojenímsidôvodovpotvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.)

V danom prípade predmetom konania bol bez akýchkoľvek pochybností drobný spor, keďže hodnota

žalovanej istiny je 50,70 EUR.

Určitú inšpiráciu treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

,,Ak je strana, ktorá prehrá spor, fyzickou osobou a nezastupuje ju právnik alebo iný odborník z právnej
oblasti, nezaviaže sa uhradiť poplatky za právnika alebo iného odborníka z právnej oblasti druhej strany
(návrh).
Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej
strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke (čl.16 nariadenia

EP a Rady (ES) č. 861/2007 po schválení).

Podľa odôvodnenia návrhu nariadenia Európskej únie išlo o opatrenie v rámci akčného plánu na

zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie síce sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo
uplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby neznášali
neprimerane náklady. Napr. banky, operátori majú právnikov alebo aj pri väčšom počte rovnakých
bagateľných právnych vecí, ako sú pokuty v mestskej hromadnej doprave, ale aj veci o koncesionárske
poplatky, veriteľ vzhľadom na enormné množstvo rovnakých prípadov nemôže mať problém zabezpečiť

si právnika na takmer stereotypnú právnu agendu, pri ktorej sa spravidla mení v rámci žaloby len
označenie odporcu a dátum neoprávnenej prepravy.

Odvolací súd zastáva názor, že za tohto stavu je dôvodné priznať v konaní úspešnému žalobcovi
náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku. Pokiaľ ide o náhradu trov pozostávajúcich z

trov právneho zastúpenia, tú je dôvodné aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy
konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Z judikatúry odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov, v ktorých sa za relevantnú

považovala otázka tzv. formulárových žalôb a podstatne prevažujúci administratívny prvok pri ich
koncipovaní.

„Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je

vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy,akvychádzazozákonnýchdôvodovaneprekračujeichmedze.Jepretopotrebnérozlišovaťmedzi
právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom
na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie
alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu

trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“ (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4 M Cdo 21/2009)

„Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej

republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právona náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva

(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ

teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“ (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 4 M Cdo 21/2009)

Rovnako tak odvolací súd poukazuje na judikaturu Ústavného súdu Českej republiky "parazitování na
drobných pohledávkách vůči občanům, které jsou uměle nafukovány' do nesmyslné výše, za účelem

zajištění snadného výdělku". Takové počínání je zneužitím práva na zastoupení advokátem, resp.
dokonce procesní šikanou, a proto náklady s ním spojené nelze stěžovatelce přiznat, ačkoli ve věci
samé uspěla. (porov. Ústavného súdu Českej republiky vo veci I.ÚS 988/2012, tiež I. ÚS 1325/11)

„Právo žalující strany domáhat se svého nároku u soudu a využít k tomu služeb advokáta nezbavují
obecný soud povinnosti brát na zřetel všechny relevantní okolnosti pro posouzení výše účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky.

Relevantní okolnosti je třeba vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy racionálně a srozumitelně,

s respektem k výkladu provedeným Ústavním soudem ohledně posuzování výše nákladů v tzv.
formulářových žalobách, kdy je vedle obecně použitelných obratů prováděna jen konkretizace osobních
údajů žalované strany, čísla linky prostředku hromadné dopravy, data jízdy, variabilního symbolu tzv.
hlášenky revizora a kopie této listiny.

Pokud by obecný soud nepřihlédl ke specifickým okolnostem případu, které mohly mít vliv na výši účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky, porušil by svým postupem právo na
spravedlivý proces zaručené čl. 36 odst. 1 Listiny, a to tím spíše pokud takové okolnosti neúspěšná
strana namítala (srov. nález Ústavního soudu ze dne 15. 5. 2012 sp. zn. II. ÚS 3011/11). Relevantní
okolnosti však nelze toliko slovně zohlednit, nýbrž je třeba je rovněž vyhodnotit ústavně konformním

způsobem, tedy racionálně a srozumitelně.

Právě této povinnosti krajský soud v napadeném rozhodnutí nedostál. Jeho závěru, že žalující stranou
podaný návrh nelze hodnotit jako tzv. formulářovou žalobu, neboť obsahuje konkrétní žalobní tvrzení,
nemůže Ústavní soud přisvědčit ani při maximální zdrženlivosti stran prosazování svého vlastního

hodnocení dílčích skutečností posuzovaného řízení. Jak vyplývá ze spisového materiálu, lze z obsahu
původního návrhu považovat, vedle osobních údajů stěžovatelky, za konkrétní žalobní tvrzení pouze
uvedení linky hromadné dopravy, kterou stěžovatelka měla cestovat bez platného dokladu, datum, kdy
se tak mělo stát, variabilní symbol tzv. hlášenky revizora a kopii této listiny. Všechny ostatní údaje a
tvrzení lze považovat za obecně uplatnitelná ve všech obdobných sporech, kterých žalující strana musí

jako provozovatel hromadné dopravy v krajském městě vést dlouhou řadu. Tak je v judikatuře Ústavního
soudu chápána formulářová žaloba (srov. např. bod 28 nálezu Ústavního soudu ze dne 29. 3. 2012
sp. zn. I. ÚS 3923/11). Uvedený skutkový závěr krajského soudu lze proto považovat za tzv. extrémně
rozporný s provedenými důkazy, neboť jej při žádné rozumné interpretaci nelze považovat za správný.
Toto hodnocení je přitom v zásadě jediným konkrétním tvrzením, o nějž krajský soud opírá svůj závěr o

účelnosti nákladů vynaložených žalující stranou za právní zastoupení. Zbytek odůvodnění představuje
toliko argumentace obecnými právními principy, dle nichž "žalující má právo domáhat se svého nároku u
soudu a využít k tomu služeb advokáta". Taková tvrzení nelze nijak zpochybnit, nejsou však bez dalšího
dle Ústavního soudu jakkoliv relevantní pro posouzení účelnosti účastníkem vynaložených nákladů
řízení. Kritérium účelnosti je přitom pro přiznání náhrady nákladů řízení zcela klíčové, přičemž Ústavní

soud ve výše zmíněné ustálené judikatuře opakuje názor, že soudní vymáhání bagatelních pohledávek
nenímožnébrátjakovpodstatěbezpracnýzpůsobgenerovánínepřiměřenéhozisku,aťužspolečnostmi
zabývajícími se skupováním pohledávek, či právních zástupců napojených na společnosti, které sevymáháním bagatelních pohledávek zabývají v podstatě denně.“ (porov.Ústavný súd Českej republiky
vo veci sp. zn. III. ÚS 2985/14).

„PrávnířádajehointerpretaceÚstavnímsoudemsoudůmzachováváprostor,abyvesvýchrozhodnutích
zohlednilynejenokolnostiprůběhuřízení,aleipřípadnéchováníúčastníkůajejichpoměrykonstituované
ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy
při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce,

zvláště ve specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých

souvisejících zákonů).“ (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 3372/11)

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania postupom podľa §
220 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.