Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. jún 2005

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9C/282/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5402898952
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2005:5402898952.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Stierankom v právnej veci navrhovateľa v I.

rade:V.P.,nar.XX.XX.XXXX,.bytomP.č.XXX.anavrhovateľkyvII.rade:E.P.,nar.XX.XX.XXXX,.bytom
P. č.XXX,. obaja právne zastúpení: JUDr. F. F., advokát, P. XX,. Ž. proti odporkyni v I. rade: E. M., nar.
XX.XX.XXXX,. bytom M. XXXX/XX,. D. K. a proti odporkyni v II. rade: MUDr. E. M., nar. XX.XX.XXXX,. M.
XXXX/XX,. D. K., obidve právne zastúpené: Mgr. I. P., advokát, Z. č.XXX. v konaní o zrušenie osvedčenia
a o určenie vlastníckeho práva k pozemku rozhodol takto:

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v I. a II. rade v celom rozsahu zamieta.
Navrhovatelia v I. a II. rade sú povinní zaplatiť odporkyniam v I. a II. rade trovy konania v sume 11.832,-

Sk k rukám právneho zástupcu odporkýň v I. a II. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 04.11.2002 navrhovatelia žiadali zrušiť osvedčenie o držbe nehnuteľnosti, a
zároveň žiadali určiť seba za podielových spoluvlastníkov pozemku parc. č. 16603/2 v k. ú. O. L..
Zrušenia notárskeho osvedčenia sa domáhali z dôvodu nedostatkov a nimi tvrdených nesprávnosti
notárskej zápisnice, ktorou bola vo vzťahu k odporkyni v 1. rade osvedčená držba okrem iného aj toho
pozemku, ku ktorému navrhovatelia žiadali určiť svoje vlastníctvo. Navrhovatelia pritom poukazovali na
ustanovenia zákona č. 293/1992 Zb. v znení platnom v čase vydania predmetného osvedčenia, ktoré
mali byť pri spisovaní notárskej zápisnice porušené, resp. nedodržané.

Určenia vlastníctva k pozemku parc. č. 16603/2 sa navrhovatelia domáhali s poukazom na faktické
darovanie tohto pozemku niekedy v apríli 1974 od vtedajšieho vlastníka a užívateľa tohto pozemku J.
R., ktorý už medzičasom zomrel. Uvádzali, že pozemok dostali od J. R. pred tridsiatimi rokmi do daru
spoločne s budovou dielne, ktorá sa nachádzala v areáli jeho usadlosti v obci O. L., a doteraz sa tam
táto budova dielne (navrhovateľmi prerobená na rekreačnú chatku) nachádza. J. R. býval v drevenici
svojho rodinného domu a budovu dielne, ktorá sa nachádzala v priľahlej časti okolia tejto drevenice, už
vzhľadom na svoj vek nevyužíval. Keďže navrhovatelia J. R. sporadicky navštevovali ako jeho jediní,

záujem prejavujúci príbuzní, rozhodol sa J. R. darovať im budovu dielne, aby tak mali možnosť pobytu
počas ich občasných dovolenkových návštev. Navrhovatelia teda tvrdili, že zároveň s budovou dielne,
ktorú postupne prerobili na rekreačnú chatku, im J. R. daroval aj bližšie neurčený priľahlý pozemok
pod budovou dielne smerujúci k miestnej komunikácii, aby tak mali zabezpečený prístup k tejto stavbe.
Písomnú darovaciu zmluvu spolu nespísali, a tak po smrti J. R. boli tieto nehnuteľnosti zahrnuté spolu
s ostatným majetkom J. R. do dedičstva. Vlastníkom nehnuteľností sa tak stal brat J. R., E., keďže
J. R. bol slobodný a bezdetný. E. R. nerešpektoval ústne darovanie nehnuteľnosti , ale sa dohodol s

odporkyňou v 1. rade na predaji celej usadlosti, t.j. nielen drevenice, v ktorej do svojej smrti býval J. R.,
ale aj celého okolitého pozemku, t.j. vrátane pozemku parc. č. 16603/2 a na ňom stojacej dielne. Keďže
pozemok E. R. nemal riadne právne vyporiadaný, súhlasil s tým, aby odporkyňa v 1. rade požiadala ovydanie notárskeho osvedčenia o údajnej držbe tohto pozemku. E. R. medzičasom zomrel a odporkyňa
v 1. rade darovala celú usadlosť svojej dcére, t.j. odporkyni v 2. rade.
Odporkyne v 1. a 2. rade nárok navrhovateľov na pozemok parc. č. 16603/2 neuznávajú. Odporkyňa v 1.

radepreviedladarovacouzmluvounaodporkyňuv2.rade,t.j.nasvojudcéru,všetkynehnuteľnosti,ktoré
získala prostredníctvom sporného osvedčenia o držbe. Odporkyne poukazovali na nedostatočný okruh
účastníkov konania pre vydanie požadovaného určujúceho výroku, týkajúceho sa vlastníctva sporného
pozemku. Ďalej namietali účelovosť a nepreukázanosť skutočnosti, z ktorých navrhovatelia odvodzujú
svoje vlastnícke právo. Napokon, odporkyne namietali nedostatok právomoci súdu na vydanie rozsudku,

týkajúceho sa zrušenia vydaného osvedčenia o držbe.
Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu požadovanom účastníkmi konania, aby tak náležite zistil
skutkový stav celej veci. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovatelia spoľahlivo nepreukázali
výlučné vlastníctvo tohto pozemku, ktoré mali získať ústnou darovacou zmluvou od pôvodného vlastníka
pred cca tridsiatimi rokmi. Ich tvrdenia ohľadom darovania dielne, t.j. drevenej stavby, umiestnenej na
spornom pozemku, neboli spochybňované a z vykonaného dokazovania sa javia ako vierohodné. Avšak

pokiaľ ide o darovanie pozemku, nachádzajúceho sa pod touto drevenou stavbou a v jej okolí, v tomto
smere už navrhovatelia nevedeli spoľahlivo preukázať svoj nárok.

Nedokázali presne určiť, akým spôsobom malo dôjsť k darovaniu tohto pozemku, ani v akom rozsahu
im mal byť pozemok darovaný. Výsluchom účastníkov konania ako aj výsluchom svedkov súd zistil,

že účelom poskytnutia pozemku v spojení so stavbou bolo len zabezpečenie prechodu od darovanej
stavby k miestnej komunikácii. Navrhovatelia nikdy predmetný pozemok nevyužívali na iný účel, ako
na prístup k darovanej stavbe. Nikdy tento pozemok osobitným spôsobom neobhospodarovali, ani ho
neoplotili a nemenili ani kultúru jeho využívania. V teréne zostal pozemok až do dňa rozhodovania súdu
zlúčený s okolitým areálom bez akýchkoľvek prirodzených hraníc. Napokon, aj navrhovateľ v 1. rade

vo svojej výpovedi uvádza, že pôvodný darca, J. R., im daroval len stavbu a navrhovateľ si sám z toho
urobil úsudok, že mu daroval aj určitú časť okolitého pozemku. Takýto postup považoval za logický.
Navrhovatelia ďalej vo svojich výpovediach potvrdili, že predmetný pozemok využívali len na prístup k
darovanej dielni od miestnej komunikácie.
V danom prípade sa však navrhovatelia nedomáhali určenia existencie vecného bremena k

predmetnému pozemku, ale určenia ich výlučného vlastníctva tohto pozemku bez toho, aby dokázali
predložiť dostatok spoľahlivých dôkazov. Výpovede svedkov, týkajúce sa okolnosti darovania, súd
nepovažuje za vierohodné, keďže ide o nepriame svedectvá a informácie ohľadom okolností a rozsahu
darovania mali svedkovia získať síce od priameho, ale už nebohého darcu, s ktorým boli v blízkom
priateľsko-susedskom vzťahu. Navrhovateľ v 1. rade po zistení, že okolitú usadlosť získala odporkyňa

v 1. rade, neuvádzal hneď, že časť pozemku je jeho, t.j. nenamietal, že je oprávneným vlastníkom časti
pozemku, ale sa usiloval s odporkyňou v 1. rade vyjednať len právo dočasného užívania stavby na tomto
pozemku. Navrhovatelia nevedeli uviesť, podľa čoho boli na geometrickom pláne, ktorý bol vyhotovený
v súvislosti s osvedčením držby v prospech odporkyne v 1. rade, avšak tieto hranice ani nenamietali.
Aj z toho vyplýva, že navrhovatelia ani sami nie sú presvedčení, či im J. R. v minulosti určite daroval

okrem drevenej stavby aj nejaký pozemok, a už vôbec nevedia sami určiť, aký rozsah a tvar by darovaný
pozemok mal mať.
V prípade tzv. určovacej žaloby je nevyhnutné, aby boli účastníkmi konania všetky dotknuté osoby,
t.j. osoby, ktorých práva alebo povinnosti budú v prípade vyhovenia podanému návrhu zmenené,
alebo inak dotknuté. V danom prípade navrhovatelia podali návrh voči osobe, ktorá prostredníctvom

osvedčenia o držbe získala postavenie oprávneného držiteľa k spornému pozemku, a tiež voči osobe,
na ktorú oprávnený držiteľ svoje práva previedol. Navrhovatelia nie sú a zatiaľ nikdy neboli v pozícii
vlastníkov tohto pozemku zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Preto je potrebné, aby ich návrh týkajúci
sa určenia vlastníctva k pozemku smeroval aj voči tým osobám, ktorých vlastníctvo vyplýva z doterajšej
evidencie katastra nehnuteľností, prípadne pozemkovej knihy, t.j. voči tým, ktorí boli zapísaní ako

vlastníci dotknutého pozemku pred tým, než do ich vlastníckych práv vstúpila ako oprávnená držiteľka
(a takto aj bola zapísaná) odporkyňa v I. rade. V danom prípade totiž nejde o štandardný prípad,
kedy voči osobe, ktorá prostredníctvom osvedčenia o držbe získala postavenie oprávneného držiteľa,
podáva žalobu osoba, ktorá bola ako vlastník doteraz zapísaná v katastri nehnuteľností vo vzťahu k
„osvedčenému“ pozemku. V riešenom prípade sú navrhovatelia v pozícii tretej osoby, ktorá sa domáha

svojho vlastníckeho práva nielen voči oprávnenému držiteľovi, ktorý svoju pozíciu získal cez sporné
notárske osvedčenie, ale tiež voči tým osobám, ktoré sú ako vlastníci pozemku zapísané v katastri
nehnuteľností. Preto je potrebné, aby boli účastníkmi tohto konania všetky tri skupiny dotknutých osôb
- zapísaný vlastník, oprávnený držiteľ, a napokon osoba, domáhajúca sa vlastníckeho práva z inýchdôvodov. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.14, pre k.ú. O. L., ako aj potvrdenia Správy
katastra Námestovo vyplýva, že pozemok parc. č.16603/2 bol vyčlenený z väčšej pozemnoknižnej
parcely č. 224/1, ktorej vlastníci sú známi a sú to iné osoby, než tie, ktoré sú účastníkmi tohto súdneho

konania.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že v danom prípade skutočne nie je prizvaný dostatočný okruh
účastníkov konania na to, aby bolo možné vydať rozsudok v požadovanom znení.
Osvedčenie o držbe pozemkov vydané v zmysle zákona č. 293/92 Zb. vo vtedy platnom znení je titulom
pre zápis osoby ako oprávneného držiteľa nehnuteľností. V zmysle predmetného zákona sa nemožno

domáhať zrušenia vydaného osvedčenia priamym rozsudkom súdu. Tým však nie je dotknutým osobám
odňatá možnosť domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Nedochádza teda k stavu denegatio iusticiae.
Každá dotknutá osoba má totiž možnosť brániť svoje práva, ktoré boli vydaným osvedčením dotknuté,
a to tým, že podá návrh na začatie súdneho konania o určenie vlastníctva. Navrhovatelia v danom
prípade takúto obranu aj použili, a to v druhej časti nimi navrhovaného petitu. Z tohto dôvodu je prvá
veta ich petitu nielen neoprávnená, ale aj nadbytočná. Zrušenie vydaného osvedčenia osobitným

súdnym rozhodnutím nie je potrebné a ani možné. V prípade pozitívneho určenia vlastníctva k spornému
pozemku rozsudkom súdu by tento bol listinou, na základe ktorej by bolo možné záznamom zmeniť
osoby v časti „B“ Vlastníctvo bez toho, aby bolo predtým potrebné zrušiť, či inak odstrániť doterajší titul
pre už vykonaný zápis v katastri nehnuteľností. Nedošlo by teda ku kolízii dvoch právnych titulov na
zápis vlastníckych práv k tomu istému pozemku pre rôzne osoby, a to jednak vzhľadom na rôzne časové

obdobie vzniku týchto titulov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vydané notárske osvedčenie priamo
zakladá len právo oprávneného držiteľa, a teda nie právo vlastníka na rozdiel od určujúceho rozsudku
súdu.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostinávrhvcelomrozsahuzamietol.Vzhľadomnaprocesnýdôvod
zamietnutia návrhu v časti, kde sa navrhovatelia domáhali určenia ich výlučného vlastníctva, nezakladá

skončenie tohto konania prekážku res iudicata pre prípadné opätovné podanie návrhu s riadne určeným
okruhom účastníkov. V tejto súvislosti však treba poukázať na skutočnosť, že navrhovatelia nepredložili
ani neoznačili žiadny ďalší dôkaz na spoľahlivé preukázanie pravdivosti nimi tvrdených skutočností.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 OSP, keďže odporkyne mali vo veci plný úspech.
Miesto platenia trov konania súd určil v zmysle § 149 OSP, pričom výška trov bola určená podľa § 151

OSP v súlade s vyhláškou č.163/02 Z.z., pokiaľ ide o úkony právnej pomoci poskytnutej do 31.12.2004
a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. pokiaľ ide o úkony právnej pomoci poskytnutej po 01.01.2005.
Odporkyne si prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci špecifikácie trov konania uplatňovali
vyššiu sumu, než im patrila v zmysle uvedených právnych predpisov, a preto súd ich nároky upravil tak,
aby tieto neprekračovali vyhláškou určené hranice tarifnej odmeny, resp. paušálnych náhrad hotových

výdavkov.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote tridsiatich dní
odo dňa doručenia tohto rozsudku.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods.3 OSP (ktorému súdu je

podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.