Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202219
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816202219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne

I. P., F. XX.XX.XXXX, T. B. X, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou,
so sídlom Zámocká č. 26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému ad. 1/ Consumer Finance Holding, a.
s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému Beňo &
partners advokátskou kanceláriou, so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad a žalovanému
ad. 2/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7,
811 05 Bratislava, v konaní o neplatnosť zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v ad. 1 z a m i e t a.

Súd určuje, že zmluva - Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro č. 0019558047 zo dňa 30.10.2007
je bezúročná a bez poplatkov, v prevyšujúcej časti súd žalobu o určenie neplatnosti tejto zmluvy z
a m i e t a.

Súd zaväzuje žalovaného v ad. 2 zaplatiť žalobkyni sumu 2592,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o
poskytnutíúveruč.0019558047zodňa30.10.2007uzatvorenámedzižalobkyňouapôvodnežalovaným
ad. 1/ je neplatná a zaviazal žalovaného ad. 1/ na zaplatenie sumy 1.113,75 Eur zaplatenia do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 30.10.2007 s pôvodne žalovanou
spoločnosťou ad. 1/ Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok Úverovú zmluvu č. 0019558047, a bol
jej poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur. Túto pôžičku splatila žalobkyňa vo výške celkom 3.186,64
Eur k mesiacu marec 2016. V čase podpisovania úverovej zmluvy žalobkyňa nerozumela zložitým
finančným obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. Text zmluvy bol písaný malými

a ťažko čitateľnými písmenami. Pravidelnými mesačnými splátkami po 41,25 Eur splatila žalobkyňa
počnúcmesiacomnovember2007do04.03.2016, sumunajmenej3.186,64Eur. Žalovanýzneznámych
dôvodov naďalej požaduje nedoplatok vo výške 1.157,00 Eur, preto žalobkyňa z opatrnosti naďalej
mesačne uhrádza sumu vo výške 41,25 Eur, napriek skutočnosti že tento úver je už dávno preplatený.Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal žalovaný už vopred pripravenú a žalovaná dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
osobných údajov žalobkyne, údaje o výške pôžičky vrátane príslušenstva, pričom tieto údaje boli pre

žalobkyňu nejasné a obsah tejto zmluvy žalobkyňa žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť
a ani neovplyvnila. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a to navyše
na základe neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má za to, že v
tomto prípade je potrebné skúmať, či vôbec išlo o platnosť Zmluvy o úvere, a to predovšetkým v časti
uvedených úrokov z omeškania a ostatného príslušenstva a, či táto zmluva nebola uzavretá v rozpore so

zákonom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa postup žalovaného javí ako nekalá obchodná
praktika a porušenie práva na strane žalobkyne, z ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie. S poukazom
na § 451 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.113,75 Eur. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe s poukazom
na tú skutočnosť, že ako spotrebiteľ má mať z dôvodu právnej istoty vyriešenú otázku skutočnej výšky
dlhu. Žalovaný si uplatnil neúmerne vysoké úroky z omeškania a zmluvné pokuty, a tak na požadovanom

určení rozsahu neplatnosti zmluvy existuje naliehavý právny záujem. Žaloba je plne v súlade aj s ust.
§ 3 ods. 5 ZoSU. Z uvedenej zmluvy jednoznačne nevyplýva aké sú vlastne splátky po zohľadnení
neplatnýchčastízmluvytýkajúcichsapríslušenstvapohľadávky,jetedavrozporesust.§9ods.2písmk)
zákona o spotrebiteľských úrokoch, a preto s poukazom na § 41 OZ, keď obsah právneho úkonu zakladá
hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa, t.j. evidentnú nadvládu nad

dlžníkom (čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS) je potrebné určiť neplatnosť zmluvy ako celku.

3. Žalovaný ad. 1/ s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že voči nemu je žaloba v
celom rozsahu nedôvodná, pretože v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko
v žalovanom úverovom vzťahu vystupoval ako sprostredkovateľ a teda nie je priamym účastníkom

právnehovzťahumedzižalobkyňouaveriteľom,ktorévzniklinazákladeÚverovejzmluvy.Žalovanývad.
1/ je len splnomocnencom veriteľa na vykonávanie určitých úkonov v mene a na účet veriteľa týkajúcich
sa uzatvorenia Úverovej zmluvy a správy poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu
voči nemu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa podaním zo dňa 26.08.2016 navrhla, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného

pristúpenie ďalšieho subjektu a to Všeobecnej úverovej banky a. s.. Tento návrh podala z toho dôvodu,
že na základe zložitých a neprehľadných písomností týkajúcich sa uzavretia úverovej zmluvy jej nie je
ako spotrebiteľovi zrejmé kto jej vlastne úver poskytol. Z písomností predložených žalobkyňou vyplýva a
to hlavne z výpisu splátkovej karty Quatro, že ona jednala a konala so spol. Cosnumer Finance Holding
a. s., pričom jej nebolo zrejmé že žalovaný je v sprostredkovateľskom vzťahu so spol. VÚB a. s. Dodnes

jej nie je známe na koho účet v peňažnom ústave uhrádzala platby, ktoré aj naďalej uhrádza pod hrozbou
exekúcie. Z opatrnosti preto ponechala na strane žalovaného aj žalovaného ad. 1/.V prípade ak sa v
priebehu dokazovania preukáže že sa jedná o účet VÚB, tak nemá nič proti tomu aby sa proti pôvodne
žalovanému konanie zastavilo.
5. Uznesením č.k. 6C/48/2016-59 zo dňa 26.09.2016 súd pripustil rpistúepnie ďalšieho subjektu do

konania na strane žalovaného a to Všeobecnú úverovú banku, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, ako žalovaného ad. 2/.
6. Žalovaná ad. 2/ sa podaním zo dňa 18.11.2016 vyjadrila k žalobe v tom zmysle, že namietala
podanú žalobu z ktorej nie je zrejmé čoho sa vlastne žalobkyňa domáha, či žiada aby súd vyhlásil
zmluvu za neplatnú, respektíve za bezúročnú a bez poplatkov, pričom mala za to, že takéto dva

petity sa navzájom vylučujú. Namietala tiež aplikáciu nesprávneho zákona na zmluvný vzťah, pretože
zmluva bola uzavretá dňa 05.11.2007 a preto sa môže spravovať jedine ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa hneď na úvod svojej žaloby konštatuje pomerne
ťažko pochopiteľné stanovisko, pričom uvádza, že v čase podpisovania zmluvy nerozumela zložitým
finančným obligačnym vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. K takémuto tvrdeniu uviedol, že

právny poriadok SR a ani judikatúra súdneho dvora EU neochraňuje spotrebiteľa, ktorý by zostal
neinformovaný v dôsledku ľahkovážneho prístupu a neinformovaniu sa. Z uvedeného vyplýva teda
celkom jednoznačný záver, že žalobkyňa v tomto prípade nepostupovala ako by priemerný spotrebiteľ
postupovať mal, a preto by jej v tomto konaní ani nemala prislúchať ochrana zákonnými inštitútmi
ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa v žalobe uvádza len široký výpočet zákonných ustanovení, ktoré

ale žalobkyňa nijakým spôsobom neaplikuje na právny vzťah so žalovaným ad. 2/. To, že niektoré
dojednania v zmluve nemohli byť dojednané individuálne ešte neznamená, že sú neprijateľné, či
dokoncavrozporesozákonom.Pretostrohétvrdeniežalobkyne,žejepotrebnéskúmaťplatnosťzmluvy,
je absolútne irelevantné. Zmluva bola platne uzavretá a podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z.platného a účinného v čase uzatvárania úverovej zmluvy a keďže žalobkyňa zo zmluvy čerpala, tieto
tvrdenia o neplatnosti zmluvy sú v tomto prípade bezpredmetné. V žalobnom petite, kde žalobkyňa
žiada určenie neplatnosti úverovej zmluvy, tiež absentuje základný procesný predpoklad určovacej

žaloby - naliehavý právny záujem. Podľa rozsudku NR SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená práve vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu
(len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tuje (nieje) právny vzťah alebo právo. Vzhľadom
na uvedené má za to, že takto naformulovaný žalobný petit by mal byť zamietnutý bez toho aby ho

súd skúmal vecne. Zmluva o úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v plnom súlade s
príslušnými právnymi predpismi a obsahujúcim všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle starého zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný ad. 2/ uzavrela so žalobkyňou dňa 05.11.2007 zmluvu o úvere
(Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH, a.s.
- QUATRO). Ako je zrejmé z písomného vyhotovenia listín tvoriacich zmluvu o úvere (v tom pravom
právnom zmysle), zmluva o úvere sa skladala/skladá z viacerých dokumentov V skratke a všeobecne

možno celý vtedajší proces popísať tak, že (potenciálny) klient majúci záujem o poskytnutie bankového
produktu/služby zo strany spoločnosti žalovanej kontaktuje žalovaného ad. 2/ (najčastejšie telefonicky,
na základe predošlej skúsenosti či ako dôsledok marketingových činností našej spoločnosti, t.j. zaujme
ho reklama na ten - ktorý produkt), pričom podľa jeho predbežných predstáv je spísaný prvotný
dokument - žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty. Žiadosť je následne po prvotnom kontakte

s (potenciálnym) klientom spolu so všetkými dokumentmi a informačnými materiálmi zaslaná na adresu
(potenciálneho) klienta. Úlohou (potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním
žalovaného ad. 2/ v seriózny prístup, je celú zmluvnú dokumentáciu si nakoniec prečítať (naštudovať) a v
prípadepretrvávajúcehozáujmužiadosťpodpísaťazaslaťspäťnaposúdenieadopodpisovanie.Oboma
stranami dopodpisovaná _zmluva o úvere je však po právnej stránke tvorená nielen žiadosťou, ale aj

obchodnými podmienkami, cenníkom, a potvrdzujúcim listom, ktoré dokumenty sú právnou súčasťou
zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok (ďalej aj „komponenty zmluvy o úvere"). Pri pohľade na
zmluvu o úvere je zrejmé, že obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ako napr. úrokovú
sadzbu, poplatky či indikatívny výpočet RPMN. Takáto štruktúra súkromnoprávnej zmluvy, kedy sa
zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných buď na jednej, alebo i na viacerých samostatných

listinách, je v praktickom živote veľmi bežná, ničím nevybočuje zo zaužívanej praxe v súkromnoprávnych
vzťahoch (a to ani medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, pričom by sa dalo uvažovať aj nad tým, že
takýto spôsob kontraktácie prevažuje). Uvedené bolo už v minulosti potvrdené aj rozhodovacou praxou
súdov - viď napr. verejne dostupný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.03.2008, sp.
zn. 26 Cdo 2317/2006. Za azda najdôležitejší prameň práva podporujúci túto argumentáciu považuje

Rozsudok SD EU z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudicionálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda. SD EU v tomto konaní
vyslovil niekoľko dôležitých právnych názorov, okrem iného aj ten že článok 10 ods. 1 a 2 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať

v tom zmysle, že „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods.2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči". Je nepochybné, že tak ako samotná žiadosť o vydanie kreditnej karty, tak aj obchodné
podmienky, cenník či potvrdzujúci list boli vyhotovené písomne a doručené žalobkyni. Žalobkyňa na
4. strane svojej žaloby, kde sa opätovne nevie rozhodnúť, či žiada neplatnosť alebo bezúročnosť a

bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, okrem iného, poukazuje na údajnú absenciu údaju o výške, počte,
termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, teda údaju podľa ust. § 9 ods. 2, písm. k) nového
zákona o spotrebiteľských úveroch. Tu je potrebné zdôrazniť, že takýto právny predpis je irelevantný
v tomto konaní, keďže zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a teda je potrebné ju posudzovať podľa
starého zákona o spotrebiteľských úveroch, ako sme už uviedli v časti 1.1 tohto nášho vyjadrenia. Ak

teda žalobkyňa chce tvrdiť, že v zmluve absentuje údaj podľa § 4 ods. 2, písm. a) starého zákona o
spotrebiteľských úveroch, tak tu si dovoľujeme uviesť, že zákon platný a účinný v čase uzatvárania
úverovej zmluvy absenciu takéhoto údaju nepostihoval následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) starého zákona o spotrebiteľských úveroch je
údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nutné v zmluve o úvere osobitne

rozčleniť, k danému uvádzame, že ide o výklad nesprávny, príliš formalistický, v ktorom absentuje
racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu -v tomto prípade je navyše predmetom zmluvy o
úvererevolvingovýúveruzavretýnadobuneurčitú,ktoréhohodnota(akoiprípadnáhodnotajednotlivých
splátok v budúcnosti po opakovanom čerpaní úveru) je závislá primárne od spôsobu, frekvencie avýšky čerpania a splácania úverových prostriedkov zo strany spotrebiteľa, čo dopredu prirodzene naša
spoločnosť a pravdepodobne ani žalobkyňa nevie určiť ani odhadnúť. Zo znenia žaloby je zrejmé, že
žaloba žalobkyne je súhrnom zavádzajúcich, nepodstatných, účelových a zmätočných informácií, ktorá

jezavŕšenáabsurdnýmiprávnymizávermipriečiacimisanielenzákonu,noibežnejajednoduchejlogike.
Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.02.2017 uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu,
tak ako bola súdu doručená. Naďalej sa odvolávala na neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej

zmluve. Poukázala na rozhodnutie KS Banská Bystrica č. k. 13 Co/206/2016, kde sa jedná o obdobný
prípad a kde bolo určené, že zmluva je neplatná a poukázala na to, že tu malo dôjsť k uzavretiu zmluvy
vyplnenímžiadostioaktiváciusplátkovejkartyžalobkyňouanáslednepotvrdením,tedaakceptácioutejto
žiadosti. Nie je zrejmé, či táto bola žalobkyni doručená, a preto dala do pozornosti, či došlo k uzavretiu
zmluvy. Chcela upozorniť na splácanie tohto úveru, pričom mala za to, že žalobkyňa čerpala asi 30000,-
Sk, avšak čo aj vie súdu preukázať, že ku dnešnému dňu uhradia 3508,82 Eur a aj naďalej platí uver

v sume 41,25 Eur mesačne, z obavy že by mohla prísť o nehnuteľnosť. V januári 2017 bol žalobkyni
doručený výpis zo splátkovej karty kde žalovanými je evidovaný nedoplatok v sume 837,26 Eur. Krátkou
cestou súdu predložila výpisy o splácaní úveru žalobkyňou. Z opatrnosti rozšírila petit žaloby v tom
zmysle, že v prípade ak by súd považoval zmluvu za platnú navrhla aby ju vyhlásil ako bezúročnú a bez
poplatkov, v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň upravila výšku

bezdôvodného obohatenia a to vzhľadom na uskutočnené platby žalobkyňou na sumu 2.592,68 Eur.

8.Súdnapojednávaníuznesenímpripustilzmenupetitužaloby,ohľadomvyhláseniaÚverovejzmluvyza
bezúročnú a bezpoplatkov a tiež ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia a to na sumu 2.592,68 Eur.

9. Zvyjadreniežalovanéhoad.1/vyplynulo,žetrvánavznesenejnámietkepasívnejlegitimácie,nakoľko
má za to, že z úverovej zmluvy je zrejmé, že vystupuje ako správca, pričom je zrejmé kto je veriteľom
a je nepochybné, že on koná len v mene a na účet banky.

10. Žalovaný ad. 2/ na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na písomnom vyjadrení zo dňa

18.11.2016, ktoré bolo súdu doručené a ktoré obsahuje obšírne vyjadrenie k všetkým jednotlivým bodom
žaloby. Chcel poukázať na to, že čo sa týka určovacích petitov žaloby, tak sa jedná o protichodné
petity. Je preukázané, že uzavretá zmluva je platným právnym úkonom, už len z dôvodu, že poskytnuté
finančné prostriedky žalobkyňa čerpala. Na určovacej žalobe absentuje naliehavý právny záujem a
predložil súdu rozsudok OS Zvolen č. k. 18 C/404/2015-109, ktorý sa s touto otázkou vysporiadal tak,

že žalobu z toho dôvodu zamietol. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti čerpaného úveru mal za
to, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Čo sa týka rozpisu splátok poukázal
na rozsudok EU - súdneho dvora vo veci Klára Bírova c/a Home credit, kde bolo jednoznačne určené,
že nie je dôležitý presný rozpis, ktorý sa uvádza v zmluvách, avšak pre spotrebiteľa je nutné vedieť
koľko má platiť. Samozrejme ak by mal záujem spotrebiteľ o rozpis na požiadanie by mu bol poskytnutý.

Žalobkyňa takýto úkon neuskutočnila. Okrem uvedeného z podanej žaloby nie je zrejmé aké ďalšie
náležitosti úverová zmluva nespĺňa. Jedná sa o revolvingový úver a mal za to, že úverová zmluva
obsahujevšetkyzákonomuvedenéobligatórnenáležitosti.Uviedol,žejemožnévdanomprípadehovoriť
o zneužití inštitútu ochrany spotrebiteľa. Jednalo sa o štandardnú žiadosť, ktorú si vypĺňa spotrebiteľ
kedy po odsúhlasení mu posiela veriteľ späť cenník, a po preskúmaní dochádza až k uzavretiu zmluvy.

Žalobkyňa počas 10 rokov plnila úverovú zmluvu a neoslovila žalovaného ohľadom výšky plnenia alebo
úverovej zmluvy. Čo sa týka odplaty mal za to, že v zmysle § 53 OZ pri preskúmaní neprijateľných
podmienok spotrebiteľských úverov neprináleží súdu preskúmavať výšku odplaty. Na záver uviedol, že
v prípade ak by súd z nejakého dôvodu žalobe vyhovel, vznáša námietku premlčania ohľadom splátok
starších ako 3 roky.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného ad. 1/ a ad./ 2 a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Zo Žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro, číslo zmluvy 0019558047, zo dňa 05.11.2007 (ďalej

len „Zmluva“), vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným ad. 2/ (Všeobecnou úverovou
bankou, a.s.) v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako sprostredkovateľom a
správcom, v ktorej bol schválený úverový rámec - nákupný limit vo výške 995,81 Eur ( 30.000,- Sk)s pevnou mesačnou splátkou vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk). Žalobkyňa nezaškrtla kolónku ohľadom
poistenia.

13. Zo Schválenia Žiadosti o Splátkovú kartu Quatro - Potvrdzujúci list, predloženú žalovaným vyplýva,
že žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 995,81 Eur ( 30.000,- Sk) so štandardnou
mesačnou splátkou vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk). Aktuálna mesačná úroková sadzba bola vo výške
1,90 %. K zmluve bolo priaradená úverové poistenie Typ A. Dokument ďalej obsahoval heslo, variabilný
symbol pre jednotlivé splátky, termíny splátok 1. - 15. Deň v kalendárnom mesiaci a číslo splátkového

účtu. List bol podpísaný na základe plnomocenstva zástupcom žalovaného ad. 2/ a datovaný dňa
05.11.2007.

14. Z Výpisu zo splátkovej karty Quatro (z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.), vyhotoveného ku
dňu 25.01.2017, za zúčtovacie obdobie od 01.11.2007 do 31.12.2008 a následne od 01.01.2009 do
25.01.2017, a z výpisu ku dňu 06.04.2016 za zúčtovacie obdobie vyplýva, že žalobkyňa pri výške

úverového rámca 1.650,00 Eur a počiatočnom stave na účte (k prvému dňu zúčtovacieho obdobia v
prvom zúčtovacom období) vo výške 0,00 Eur a počiatočnom stave na účte (k prvému dňu zúčtovacieho
obdobia v druhom zúčtovacom období) vo výške -1242,21 Eur, výbermi v bankomatoch a inými
transakciamivobdobíod22.11.2007do27.12.2007čerpalavdanýchzúčtovacíchobdobiachprostriedky
vo výške 995,31 Eur, pričom splátkami v období od 17.12.2007 do 11.01.2017 uhradila celkovo sumu

vo výške 3.980,66 Eur. Z predmetného výpisu ďalej vyplýva, že mesačne boli na ťarchu daného účtu
účtované (štandardné) úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia štandardnej úrokovej sadzby vo
výške 22,80 % ročne), sankčné úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia sankčnej úrokovej sadzby
vo výške 5,00 % ročne), a poplatky v rôznej výške. Žalobkyni bola predmetným výpisom zároveň
predpísaná povinná splátka na úhradu vo výške 41,25 Eur so splatnosťou dňa 15.01.2017, pričom bolo

určené, že ešte môže čerpať sumu 831,52 Eur.

15. SúdsaďalejoboznámilsObchodnýmipodmienkamiprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. účinnými od 01.07.2006 (ďalej len „Obchodné podmienky“) a Cenníkom produktov

vydávaných v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platným od 01.08.2007.

16. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu.

20. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná čiastočne.

22. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny
záujem na podaní určovacej žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žalobymusí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petit

môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

23. Súd sa postavil za to stanovisko, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem
na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských
práv žalovaným. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola

zmlúv s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný
článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.

24. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

25. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na

strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie strán sporu. „Na to, aby sa niekto
stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide;
stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008).

26. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

27. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o
poskytnutíúveruč.0019558047zodňa30.10.2007uzatvorenámedzižalobkyňouapôvodnežalovaným
ad. 1/ a ad. 2/ je neplatná a zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2.592,68 Eur zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Z priložených listinných dôkazov - žiadosti o

aktiváciu splátkovej karty Quatro zo dňa 05.11.2007 má súd za preukázané, a nakoniec medzi stranami
sporu ani nebolo sporné, že zmluva bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným ad. 2/ (Všeobecnou
úverovou bankou, a.s.) v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., žalovaným ad. 1/
ako sprostredkovateľom a správcom. Uvedenou skutočnosťou je jednoznačne preukázané, že žalovaný
ad. 1/ nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko v žalovanom úverovom vzťahu vystupoval ako

sprostredkovateľ a teda nie je priamym účastníkom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a veriteľom -
žalovaným ad. 2/, ktoré vznikli na základe Úverovej zmluvy. Žalovaný v ad. 1/ je len splnomocnencom
veriteľa na vykonávanie určitých úkonov v mene a na účet veriteľa týkajúcich sa uzatvorenia Úverovej
zmluvy a správy poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného ad. 1/, súd žalobu voči nemu zamietol.

28. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

29. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12.

2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.30. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

32. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

33. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

34. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

35. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona

sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

37. Podľa ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu

pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)

(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,
8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.38. Súd zistil, že vyššie oboznamovaná zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 ako aj s § 4
ods. 2 písm. a), c), g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobkyňa so
žalovanými 1/ a 2 / spísali žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro v zmysle bodu II. a následne

žiadosť bola podpísaná žalobkyňou a žalovaným ad . 1/ dňa 05.11.2007. Z tvrdenia žalovaného vyplýva,
že žalobkyni malo dôjsť Schválenie Žiadosti o splátkovú kartu Quatro - Potvrdzujúci list, ktorá bola
doložená v spise. Uvedené oznámenie nie je však podpísané zo strany žalobkyne a navyše, žalovaný
ad. 2/ v konaní ani nepreukázal, či toto oznámenie žalobkyni aj doručil. Z toho vyplýva, že žalobkyňa
so žalovanými neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie

§ 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o
aktiváciu splátkovej karty Quatro, pričom Schválenie Žiadosti o splátkovú kartu Quatro - Potvrdzujúci
list, s uvedením výšky úverového rámca a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej
percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa a jeho prílohách, ktoré žalobkyňa
nepodpísala.

39.Súdtakýtospôsobuzatváraniaspotrebiteľskejzmluvypovažujezanekalúpraktikužalovanéhoad.2/,
nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobkyňa nevie, v akej výške a s akými podmienkami jej bude schválený
úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru jej má byť oznámené následne
žalovaným, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý
- výšku úrokov, splátky a podobne.

40. Ďalej súd zistil, že vyššie oboznamovaná Zmluva zo dňa 05.11.2007 je v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 2 písm. a), c) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované citovaným ustanovením, t.j. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie

ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú
percentuálnumierunákladov,akoaniročnúúrokovúsadzbu.VZmluvejetotižuvedenámesačnásplátka
sumou 33,19 Eur bez uvedenia počtu a termínu splátok, pričom z uvedeného nevyplýva ani, aká je
výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. Žalovaný totiž v
Zmluve uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Až v Schválení Žiadosti o

splátkovú kartu Quatro - Potvrdzujúci list je uvedená aktuálne mesačná úroková sadzba vo výške 1,90
%. Súčasťou príloh uzatváranej zmluvy je Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pre
rôzne produkty ponúkané žalovaným ad. 2/. Potvrdzujúci list zo dňa 05.11.2007, na ktorý sa žalovaný
ad. 2/ odvoláva nebol žalobkyňou podpísaný, táto ním podľa svojich tvrdení nedisponuje a žalovaný ad.
2/ v konaní nepreukázal, že by ho žalobkyni doručil.

41. Súd považoval neuvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ceny
tovaru alebo poskytnutej služby, ročnej percentuálnej miery nákladov, ako ani ročnej úrokovej sadzby za
neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Navyše
súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva,

že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a tiež na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

42. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, a tiež vzhľadom na to, že žalobkyňa
úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu považoval za platnú a
v tejto časti žalobu zamietol, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov.

43. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalovaný ad. 2/ mal v súlade s ustanovením §
4 ods. 2 písm. g) a § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka nárok len na plnenie, ktoré poskytol žalobkyni, čo v danom prípade predstavuje
sumu 995,81 Eur.

44. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, keď pri úvere,
poskytnutom jej vo výške 995,81 Eur, od nej v splátkach prijal sumu spolu vo výške 3.980,66 Eur, a to
minimálne v rozsahu sumy 2.592,68 Eur z titulu úrokov a poplatkov poskytnutého úveru, napriek tomu,že poskytnutý úver sa v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za
bezúročný a bez poplatkov, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel.

45. Súd vo vzťahu k námietke premlčania nároku žalobcu ktorú vzniesol žalovaný ad. 2/ uvádza, že
pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna 2-ročná premlčacia
doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil, a jednak objektívna 3-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo
k bezdôvodnému obohateniu, resp. 10 ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom

prípade však podľa názoru súdu je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné
obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné. Žalovaný má dlhodobo v predmete činnosti ako
bankový subjekt, poskytnutie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný v zmluve o úvere neuviedol podstatné
náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch týmto obchádzal
zákon, a toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň žalobkyňa sa o svojom bezdôvodnom
obohatení dozvedela až krátko pred podaním žaloby, kedy splnomocnila svojho právneho zástupcu na
zastupovanievtomtokonaní.Súdmázato,žeideobezdôvodnéobohateniezískanéúmyselne,nakoľko
žalovaný je bankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, ako taký je si
vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie podstatných náležitostí v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom
úvere, je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné
obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Ďalej
je nesporné, že viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenie
práv spotrebiteľov aj priamo žalovaným. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné

vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kedy žalovaný má vedomosť z
judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok a
preto v predmetnom právnom vzťahu strán sporu tohto konania je potrebné aplikovať objektívnu 10-
ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2. Občianskeho
zákonníka. Súd zastáva názor, že žaloba bola podaná v rámci premlčacej subjektívnej 2-ročnej lehoty.

Obdobne premlčanie posúdili napr. aj Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Prešove v rozsudku sp. zn. 20/79/2010-260 zo dňa 23. októbra 2013, Okresný súd Humenné v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 5C/184/2014-79 zo dňa 14. decembra 2015.

46. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; § 257 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. V prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému ad. 1/, ktorý bol v konaní plne úspešný, súd mu

nepriznal náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, a to z dôvodu existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že žalobkyňa je v postavení slabšej strany
sporu a to spotrebiteľa, ktorý navyše až do dnešného dňa poctivo plnil svoje povinnosti z uzavretej
úverovej zmluvy, pričom postavenie žalovaného ad. 1/ mohlo byť pre žalobkyňu mätúce, nakoľko všetku
komunikáciu ohľadom poskytnutého úveru viedla práve so žalovaným ad. 1/, ktorý navyše figuruje aj pri

uzatváraní úverovej zmluvy, hoci len v postavení správcu. Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu
k žalovanému ad. 2/, je možné konštatovať, že žalobkyňa aj žalovaný ad. 2/ boli úspešní v konaní
čiastočne, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).