Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201322
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219201322.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdBardejovsudkyňouJUDr.KatarínouKrochtovouvprávnejvecižalobcuVšeobecnáúverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária
Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému Š. N.,
D.. XX.XX.XXXX, N. A. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie sumy 689,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 588,70 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 588,70 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 70,86 %,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 689,08 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 689,08 Eur od 02.12.2016 do
zaplatenia.

2. V žalobe dôvodil tým, že je právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“), ktorý so žalovaným uzatvoril dňa 02.03.2016
zmluvu o pôžičke č. 21118574/6039800844, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu
pôžičky 648,70 Eur na kúpu spotrebného tovaru v kúpnej cene 648,70 Eur. Žalovaný nezaplatil
žiadnu akontáciu. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 51 mesačných

splátkach v sume 20,00 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1 020,00 Eur. Do podania žaloby
žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 60,00 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v
súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 28.09.2016 listom - predžalobná upomienka
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca
dňa 19.11.2016 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 26.11.2016. Celkový dlh

žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 689,08 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj
zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia. Tiež si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdeniamedzi stranami nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
tunajšieho súdu od 19.11.2019 do 30.11.2019.

5. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.03.2016, predžalobnou upomienkou a doručenkou k tomu, oznámením
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016, prehľadom splátok a úhrad, notárskou
zápisnicou o zlúčení CFH s nástupnickými spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s., a s obsahom

ďalších v spise pripojených listinných dôkazov.

6. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu spol. CFH uzavrel so žalovaným dňa 02.03.2016 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej CFH poskytol žalovanému úver vo výške 648,70 Eur s
mesačnou splátkou v sume 20,00 Eur, v počte splátok 51, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,43 %, RPMN
25,43 % a priemernej hodnote RPMN 32,03 %. Žalovaný nezaplatil žiadnu akontáciu. Kúpna cena tovaru

predstavovala sumu 648,70 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 371,30 Eur, odplata
bola vo výške 25,43 %, najvyššia prípustná výška odplaty predstavovala 25,58 % a celková čiastka
predstavovala sumu 1 020,00 Eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.06.2020.

7. Podľa Notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCR1s 55029/2017 zo dňa

11.12.2017 došlo k zlúčeniu CFH so spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB leasing, a.s., a to tak, že CFH
zanikla a nástupníckymi spoločnosťami sa stali VÚB, a.s., a VÚB leasing, a.s. Z označenej notárskej
zápisnice, časti nazvanej „PROJEKT ROZDELENIA ZLÚČENÍM“, časti 3. Predmet projektu, bodu 3.3
písm. a) a b) vyplýva, že VÚB leasing, a.s. bude pokračovať v produkte QCar a produkte Triangel -
splátkový predaj zanikajúcej spoločnosti. Podľa bodu 3.4. v prevádzkovaní Ostatného podnikania bude

pokračovať VÚB, a.s.

8. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného súd zistil, že žalovaný zo zmluvy č. 21118574 uhradil v
prospech právneho predchodcu žalobcu celkovo sumu 60,00 Eur.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.09.2016 spoločnosť CFH upozornila žalovaného na nedoplatok
na splátkach vo výške 60,00 Eur a zároveň ho informovala, že v prípade, ak do 05.11.2016 neuhradí
splátku splatnú v mesiaci 07/2016, bude oprávnená úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola
žalovanému doručená dňa 06.10.2016.

10. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016 spoločnosť CFH oznámila
žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. 6039800844 sa stal splatným v celom rozsahu naraz,
keďže dlžné splátky neuhradil v stanovenej lehote. Výška dlhu predstavovala sumu 689,44 Eur.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, t. j. k 02.03.2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie

je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe

alebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (...) k) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. písm. a) až l), s), z) a aa).

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou CFH a žalovaným bol

založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.03.2016, na základe ktorej
CFH poskytol žalovanému úver vo výške 648,70 Eur s mesačnou splátkou v sume 20,00 Eur, v počte
splátok 51, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,43 %, RPMN 25,43 % a priemernej hodnote RPMN 32,03
%. Žalovaný nezaplatil žiadnu akontáciu. Kúpna cena tovaru predstavovala sumu 648,70 Eur. Celkové
náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 371,30 Eur, odplata bola vo výške 25,43 %, najvyššia prípustná

výška odplaty predstavovala 25,58 % a celková čiastka predstavovala sumu 1 020,00 Eur. Termín
konečnej splatnosti bol dohodnutý na 20.06.2020.

21. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý
je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom dokladu).
Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľskýchzmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

23. Súd konštatuje, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje podstatná náležitosť

podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to
uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch, Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa
11.05.2017 vyslovil názor: „Ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. (...) Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.
(...) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Obdobný právny
názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016,
sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

25. Hoci v predmetnej zmluve je v rámci Ostatných zmluvných podmienok a dojednaní, bod 6, ods. 6.1.
uvedený vzorec pre výpočet RPMN, súd nepovažuje takéto dojednanie za také, ktoré by zodpovedalo
dikcii § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Je nepochybné, že naznačená konštrukcia výpočtu
RPMN je pre bežného spotrebiteľa nejasná s malou pravdepodobnosťou spôsobilosti spotrebiteľa

orientovať sa vo vzorci. Navyše výpočet nie je pre spotrebiteľa šitý na mieru, ide o vzorec, ktorý
je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ predkladá v rozhodnom období veľkému počtu
spotrebiteľov.

26. V súvislosti s vysloveným názorom súd na podporu prijatých záverov poukazuje aj na argumentáciu

Krajského súdu v Prešove obsiahnutú v rozsudku sp. zn. 7Co/132/2018 zo dňa 21.01.2019. V tomto
rozsudku odvolací súd konštatoval aj toto: „Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre

spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje
k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar
alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.
Požiadavkatransparentnostizmluvnýchpodmienokbynemalabyťobmedzenálennaichzrozumiteľnosť

z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený
Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka
jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti stanovená
Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými

úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia
uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku.“

27. Súd je toho názoru, že ak zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda k 02.03.2016 v § 9 ods. 2 písm. k) vyžadoval uvádzať všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN, je potrebné trvať na tom, aby tieto predpoklady boli premietnuté
domatematickéhovýpočtu,zktoréhobudezrejmé,akýmspôsobomveriteľdospelkurčitejvýškeRPMN.
Súd totiž usudzuje, že uvedením „holého“ vzorca s popisom a vysvetlením, avšak bez príslušného akonkrétneho matematického výpočtu, nie je ani bežný spotrebiteľ schopný preveriť správnosť tohto
výpočtu.

28. Vzhľadom na to, že posudzovaná zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o
spotrebiteľských úveroch [§ 9 ods. 2 písm. k)], súd s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný a bez
poplatkov.

29. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú
žalovaný reálne čerpal titulom úveru po odpočítaní toho, čo mu žalovaný splatil. Žalovaný v danej
veci čerpal titulom úveru sumu 648,70 Eur a žalobcovi uhradil sumu 60,00 Eur. Keďže súd vyhodnotil
úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 02.03.2016 ako bezúročný a bez poplatkov, žalobca má
nárok na zaplatenie sumy rovnajúcej sa rozdielu medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami
a žalovaným uhradenými sumami, teda na sumu 588,70 Eur, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru súd žalobu nad sumu 588,70 Eur
s príslušenstvom zamietol.

30. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku voči žalobcovi vo
výške 588,70 Eur, žalobca má nárok aj na úrok z omeškania, a to s prihliadnutím k zosplatneniu úveru,

čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 26.11.2016, od 02.12.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na
to, že výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania z priznaného nároku tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.

31. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bol v
spore úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní (14,57
%), od jeho úspechu v konaní (85,43 %), a to v rozsahu 70,86 % z celkových trov konania, na ktoré by
mal nárok pri plnom úspechu.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.