Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010124
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6219010124.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich

Jany Bartošovej a Anny Masarikovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. L., nar. XX. XX. XXXX vo H. L., trvale bytom L. XX, okres H. L., t. č. v Ú. R. R., občan SR,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 16. 03. 2019 v čase okolo 01.00 h vo H. L., na ulici H. č. XX pred pohostinstvom Papuča fyzicky
napadol poškodeného D. D., nar. XX. XX. XXXX, a to tak, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte

a vzájomnom naťahovaní sa dvakrát udrel päsťou do tváre poškodeného D. D., ktorý následkom úderu
spadol nabok na betónový chodník, potom ako spadol ho najmenej dvakrát kopol do hlavy, do tvárovej
časti, čím spôsobil poškodenému D. D. otras mozgu ľahkého stupňa, impresívnu zlomeninu čelovej kosti
vľavo s posunom úlomkov a krvácaním do ľavej čelovej dutiny zasahujúcu do stropu očnice, zlomeninu
nosa s miernym posunom s krvácaním z nosa, zlomeninu orbitomaxilárneho (očnicovočelustného)
komplexu vpravo s posunom a krvácaním do čelustných dutín, početné pomliaždeniny tváre s drobnými
tržnými rankami a veľkými hematómami s výrazným opuchom okoloočných tkanív s dobou liečby a PN

v trvaní od 16. 03. 2019 do 16.04.2019, pričom uvedeným spôsobom a intenzitou útoku mohlo dôjsť k
závažnejšímporaneniam,atokporaneniuzrakovéhoaparátuatrvalémupoškodeniuvidenia,kvpáčeniu
lebky do mozgu a poraneniu mozgu s fatálnymi následkami, kedy v ďalšom útoku obvinenému zabránil
C. N., nar. XX. XX. XXXX a ďalšie dve nestotožnené osoby,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v

úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím mal spáchať

- zločin: ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák.

- prečin: výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Tr. zák.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so streným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. sa mu ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Dôvera, zdravotná
poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 887,32 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 30. 05. 2019 na obvineného H. L. obžalobu,
ktorou ho viní, že skutkom vymedzeným v nej mal spáchať zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.

V záverečnej reči uviedla, že vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že sa stal skutok, a spáchal ho
obžalovaný. Jeho protiprávne konanie bolo preukázané čiastočne aj jeho výpoveďou ako aj výpoveďou
svedka N. a svedkyne C. L.. Podstatným dôkazom je znalecký posudok znalca MUDr. A. A.. Tento v ňom
uviedol, že je vecou náhody, že týmto útokom neboli spôsobené poškodenému závažnejšie zranenia.

Znalec jednoznačne uviedol, že k poškodeniu zdravia došlo silným kopom a údermi, ktoré boli vedené
na telo poškodeného. Pri určovaní výmeru trestu navrhla prihliadnuť na dve priťažujúce okolnosti (§
37 písm. h), m) Tr. zák.) a žiadnu poľahčujúcu okolnosť a tak pri modifikácii trestného rozpätia navrhla
odsúdenému uložiť trest na spodnej hranici, ktorá je 6 rokov. Zaradiť ho pre výkon trestu navrhla do
ústavu so stredným stupňom stráženia. Tiež navrhla ho zaviazať k náhrade škody poškodenému -

Dôvera, zdravotná poisťovňa. O škode poškodenému D. D. nenavrhla rozhodovať, keďže si tento nárok
na náhradu škody riadne neuplatnil.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2019 vyhlásil, že sa cíti vinný zo spáchania prečinu
výtržníctvo. Necíti sa vinným zo zločinu ublíženie na zdraví. Obžalovaný odpovedal na otázku podľa §

333 ods. 3 písm. f) Tr. por. slovom „NIE“. Keďže zotrval na svojej odpovedi a na svoju obhajobu uvádzal,
že poškodeného nohou nekopol, prokurátorka podľa § 257 ods. 6 Tr. por. navrhla jeho vyhlásenie
neprijať. Súd uznesením vyhlásenie obžalovaného neprijal. Rozhodol že dokazovanie vykoná.

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2019 obžalovaný uviedol, že zotrváva na svojich

výpovediach, ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii. Dňa 16. 03. 2019 bol so sesternicou v
pohostinstvezvanom„Papuča“apožívalialkohol.Akoodchádzalipreč,taksipredpohostinstvomvšimol,
že C. drží jednou rukou okolo krku poškodený. Na jeho otázku čo jej robí, mu odpovedal, že či chce po
papuli. Tohto človeka dovtedy nepoznal. Nevenoval mu zvláštnu pozornosť, odišiel od neho, otočil sa mu
chrbtom, keď zrazu počul výkrik: „H., pozor!“. Na to zacítil úder na zátylku päsťou. Na to reagoval tak, že

mu jeden úder uštedril ľavou a druhý pravou rukou. Do poškodeného nekopal. V dôsledku týchto úderov
poškodený spadol na obrubník a zranil sa. To bola celá bitka. Dva údery rukami, ktoré mu dal, boli silné.

Na odstránenie rozporností jeho výpovedí na otázku prokurátorky uviedol, že nevie prečo v prípravnom
konaní vypovedal, že do poškodeného aj kopol. Pridržiaval sa výpovede z hlavného pojednávania. Ku

svojej povahe uviedol, že je kľudný, avšak keď ho niekto udrie bez príčiny, tak sa nahnevá a vráti mu.
Veď predsa nie je boxovacie vrece.

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní 18. 11. 2019 uviedol, že mu je všetkého ľúto, nechcel ublížiť
poškodenému na zdraví a konania, ktorého sa dopustil, veľmi ľutuje.

Obhajca uviedol, že na rozdiel od vyhlásenia prokurátorky, vykonaním dokazovaním nebolo preukázané
naplnenie skutkovej podstaty zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. Navrhol toto
konanie prekvalifikovať pod ustanovenie § 156 ods. 1 Tr. zák. Znalecký posudok MUDr. A., na rozdiel od
obžaloby, nepovažujú za zásadný a presvedčivý. Znalec v posudku mnohé veci vykonfabuloval. Konanie

obžalovaného je kvalifikované ako úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví v štádiu pokusu, pričom
celková doba práceneschopnosti poškodeného D. činila menej ako 6 týždňov. Nebolo preukázané, či
konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu. K samotnému incidentu
uviedol, že nebol to obžalovaný, ktorý vyvolal bitku, ale naopak poškodený. Vlastne obidvaja sa chceli
biť.Totokonštatovaniepodporujúajinédôkazy.Vrámciprávnejkvalifikácieskutkunavrholprihliadnuťna

žiadnu poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť. V intenciách uvedeného navrhol preto obžalovanému uložiťprimeraný podmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ si niekto spôsobí zranenie v opilosti, neprichádza
do úvahy regresný nárok. V prípade, že by súd podmienečný trest uložil, navrhol bezodkladne rozhodnúť
aj o prepustení obžalovaného z väzby.

Svedkyňa C. L. na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2019 uviedla, že zotrváva na svojich výpovediach,
ktoré podala na polícii. V ten večer, keď sa stal incident, bola spolu s bratancom H. (obžalovaným) v
Sandokane a odtiaľ išli do pohostinstva Papuča. Obidvaja požívali alkohol. V Papuči medzi hosťami
opoznala poškodeného D. D., lebo jej je susedom. Keď vyšla z pohostinstva spolu s H. za nimi išli

G. a D.. D. držal v ruke rozbitú fľašu. Zrazu D. podišiel ku nej a chytil ju pod krk a začal škrtiť. H.
vyzýval D., aby s tým prestal. Začali sa vzájomne naťahovať a prvý D. udrel H.. H. mu úder opätoval a to
spôsobom, že ho dvakrát udrel päsťou do tváre. Stála blízko nich, tak všetko videla. Po týchto úderoch
D. spadol na zem. Nepamätá sa, či do neho H. aj kopal. Vedľa nich stál aj G.. Keď zbadala, že D. má
tvár krvavú a nerozprával, dostala strach, preto sa rozhodla ísť do pohostinstva pre pomoc, aby niekto
zavolal záchranku.

Prokurátorka vyzvala svedkyňu na odstránenie rozpornosti výpovedí v tom, že v prípravnom konaní
uviedla, že videla ako H. kopol do D. a na hlavnom pojednávaní to už nepotvrdila. Svedkyňa na to
odpovedala, že si nepamätá, či H. kopol, alebo nekopol D..

Svedok G.. C. N. na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2019 uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach,
ktoré podal na polícii. K veci uviedol, že v ten večer bol s kamarátmi v pohostinstve Papuča, pričom
v určitom čase potreboval zatelefonovať a vnútri bol hluk, tak sa rozhodol vyjsť pred pohostinstvo.
Zrazu počul, ako obžalovaný zavolal na poškodeného slovami: „Čo ju držíš za krk?“. Nevnímal to
nijak zvláštne, medzi sebou si vymenili oplzlé slová a vulgarizmy, až sa začali naťahovať, čo skončilo

tým, že obžalovaný trafil päsťou poškodeného, ktorý spadol na zem a keď bol na zemi, tak ho 2x
kopol do hlavy. Všetko toto videl. Útočníka, ani brániaceho nepoznal. Mal záujem, aby ukončili tento
konflikt, tak po márnom vyzývaní ich, aby upustili od ďalšieho konania sa rozhodol ich roztiahnuť, avšak
obžalovaný do neho sotil, na čo spadol na zem. Na mieste činu nevidel žiadnu sklenenú fľašu. Po tom,
ako poškodený spadol na zem, zostal ležať na zemi. Všimol si na ňom, že je v bezvedomí a krváca z

tváre.PrvúpomocmuposkytolsvedokL.asvedkyňaL.hodržalazahlavu.Včaseincidentuokremneho,
obžalovaného, poškodeného a L. nikto iný vonku nebol. Až po čase začali vychádzať z pohostinstva
ďalší ľudia. Poškodený stále ležal na zemi.

Svedok A. L. na hlavnom pojednávaní 14. 10 .2019 zotrval na svojich výpovediach, ktoré podal na polícii.

Dňa 16. 03. 2019 bol v pohostinstve Papuča. Po určitom čase začul, že sa niečo vonku udialo, tak sa išiel
pozrieť. Videl na chrbte ležiaceho D. D., ktorý mal tvár zakrvavenú a stáli tam pri ňom obžalovaný a ešte
jedna dievčina. Keďže pracuje ako ošetrovateľ v nemocnici, tak poskytol poškodenému prvú pomoc.
Poškodený nerozprával a bol v bezvedomí. Ako došlo k napadnutiu poškodeného nevidel.

Svedok - poškodený D. D. na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2019 tiež zotrval na svojich výpovediach,
ktoré podal na polícii. V ten večer bol s kamarátmi M., G. a ešte ďalším najskôr popíjať alkohol
v Sandokane, potom v Martineri a nakoniec skončili v pohostinstve Papuča. Vypil väčšie množstvo
alkoholu. Nepamätá si, ako sa mu prihodilo zranenie. Len kamaráti mu povedali, že ho vybil obžalovaný.
S obžalovaným nemal nikdy konflikt. C. L. pozná od malička. Kedy vychádzal z pohostinstva von

si nepamätá. V prípravnom konaní si nárok na náhradu škody neuplatnil a tak učinil aj na hlavnom
pojednávaní.

SvedokF.Á.M.nahlavnompojednávaní 18.11.2019zotrvalnasvojejvýpovedi,ktorúpodaldozápisnice
o výsluchu svedka na polícii dňa 16. 03. 2019. V ten večer bol aj on v pohostinstve zvanom Papuča. Bol

tam asi do 22, 00 hod. Dokiaľ bol tam, nič zvláštne sa nedialo. Sedel pri inom stole, ako obžalovaný.
Bol tam spolu s D. G., ktorý tam zostal aj po jeho odchode. Až na druhý deň sa dozvedel, že sa stal
incident, pri ktorom obžalovaný mal napadnúť D. D..

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní 18. 11. 2019 rovnako zotrval na svojej výpovedi, ktorú podal do

zápisnice o výsluchu na polícii dňa 16. 03. 2019. V tú noc z 15. 03. na 16. 03. 2019 bol spolu s D. D. v
pohostinstve Papuča. Všimol si tam aj obžalovaného. Všetci pili alkohol. Mohlo byť po polnoci, keď D.
D. sa rozhodol vyjsť von a všimol si, že za ním vyšiel H. L.. Išiel za nimi. Po vyjdení von zakričal na D.
slovami: „Toto by som nerobil!“ Na to sa vrátil do pohostinstva. Túto výstrahu dal preto, lebo H. L. bolfyzicky zdatnejší a javilo sa mu, že sa budú biť. Okrem H. a D. tam stála C.. Tá po určitej chvíli vošla
do krčmy a povedala, aby išli vonku sa pozrieť, lebo D. leží na zemi. Okrem neho vyšli vonku z krčmy
aj ďalší ľudia. Vzápätí prišli záchranné zložky.

Svedok Y. L. na hlavnom pojednávaní 18. 11. 2019 uviedol, že bol v ten večer v pohostinstve zvanom
Papuča. Zrazu sa stalo, že vošla dnu slečna (ukázal v pojednávacej miestnosti na C. L.) so slovami:
„Poďte vonku ho ratovať, lebo ho zabije“. (Po tejto vete obžalovaný začal kričať na svedka, na čo
ho súd upozornil). Keď to počul, vyšiel von a videl, že jedna osoba leží na zemi a druhá čupela pri

ňom. Tou osobou, čo čupela bol obžalovaný. S kamarátom C. A. sa snažili odtiahnuť obžalovaného
od poškodeného, aby nepokračoval v incidente. Vonku potom videl aj N. s L.. L. sa snažil poskytnúť
poškodenému prvú pomoc. Ako prebiehal incident medzi obžalovaným a poškodeným nevidel.

Súd na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2019 so súhlasom strán podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal
zápisnicu o výsluchu svedka D.. L., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. znalecký posudok MUDr. Q.,

znalecký posudok MUDr. A. a podľa § 269 Tr. por. listinné dôkazy hodnotiace osobu obžalovaného a
dokumentujúce protiprávne konanie. Obžalovaný mal pripomienky k znaleckému posudku MUDr. A.,
keď uviedol, že individuálne posudzoval rozsah poškodenia zdravia a vôbec sa nezmieňoval o telesnej
konštrukcii útočníka najmä, čo mal obuté na nohách.

Na hlavnom pojednávaní dňa 18. 11. 2019 súd podľa § 270 ods. 2 Tr. por. prehral zvukový záznam
z vyšetrovacieho spisu. Obžalovaný nemal zásadné pripomienky k vykonanému dôkazu. Zároveň súd
podľa § 272 ods. 3 Tr. por. návrh obhajcu na dopočutie svedkyne C. L. a svedka C. A. odmietol vykonať.
Dokazovanie vyhlásil za skončené.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé,
ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Súd vykonal dôkazy, ktoré navrhla obžaloba aj obhajoba, okrem návrhu obhajoby dopočuť svedkyňu C.
L. a vypočuť svedka C. A.. Vykonanie týchto dôkazov súd odmietol, pretože okolnosti nimi zistiteľné už
boli na hlavnom pojednávaní preukázané, pričom svedkyňa C. L. bola vypočutá tak v prípravnom konaní

ako aj na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2019 a svedok C. A. nebol bezprostredne pri incidente, ktorý sa
stal, ale sa dostavil až po ňom spolu so svedkom Y. L., keď odťahovali obžalovaného od poškodeného.
Svedok L. vypočutý na hlavnom pojednávaní 18. 11. 2019 jasne uviedol, že s kamarátom C. A. prišli až
po tom a nevideli, čo sa dialo vtedy, keď obžalovaný fyzicky napadol poškodeného. Teda ani prípadný
výsluch svedka A. by nepriniesol iný výsledok.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste

verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na 3 roky.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je zdravie človeka. Objektívna stránka tohto trestného
činu spočíva v spôsobení ujmy na zdraví poškodenému. Pojem ťažká ujma na zdraví je pojem

právny a výklad o tom, či došlo k ublíženiu na zdraví, alebo ťažkej ujmy na zdraví, môže vykonať
len súd a to na podklade lekárskeho nálezu, alebo znaleckého posudku. V súvislosti s posudzovaním
mechanizmu vzniku poruchy zdravia, je úlohou znalca podať odborné vysvetlenie k možným príčinám
vznikuporaneniaanajmäktomu,čimechanizmusjehovznikumoholbyťtaký,akohoopísalobžalovaný,svedkovia, prípadne poškodený a či zodpovedá v posudzovanom prípade jeho odborným poznatkom.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje vždy úmyselné zavinenie.

V trestnej veci bol v prípravnom konaní pribratý znalec MUDr. A. A. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia chirurgia a traumatológia. Znalec vyhotovil znalecký posudok č. 30/2019 dňa 08. 04. 2019.
Znalec jednoznačne uviedol, že k poraneniu poškodeného nemohlo dôjsť tak, ako uviedla svedkyňa L.
a obžalovaný t.j. jediným úderom do tváre a kopnutím do hrudníka. Zranenia, ktoré boli poškodenému
spôsobené a to závažné zlomeniny a rozsiahle pomliaždeniny vznikli s pravdepodobnosťou hraničiacou

s istotou opakovaným kopnutím do tváre, pričom išlo o veľmi silné kopnutia, ktoré nemajú charakter
nutnej obrany, ale skôr nekontrolovaného útoku. Znalec uviedol aj to, že z intenzity útoku a spôsobu
vzniku úrazu je z medicínskeho hľadiska preukázané, že bolo len otázkou náhody, že poškodený
neutrpel oveľa závažnejšie poranenia, ktoré by mohli viesť k poraneniu zrakového aparátu a k trvalému
poškodeniu videnia. Ak by útočiaci bol kopol poškodeného o niekoľko centimetrov bližšie k spánkovej
oblasti alebo temennej oblasti, došlo by k páčeniu lebky do mozgu a ťažkému poraneniu, ktoré by

spôsobili trvalý opuch mozgu s fatálnymi, aj smrteľnými dôsledkami.

Pre ustálenie rozsahu ublíženia na zdraví nie je podstatná len dĺžka práceneschopnosti, ktorú
predpokladá § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. Za ťažkú ujmu na zdraví treba považovať aj poškodenie
dôležitého orgánu, čo bolo znaleckým dokazovaním preukázané, keď znalec konštatoval, že u

poškodeného došlo k posunu lebky v mieste kde je dutina čelovej kosti, čím obžalovaný spôsobil
poškodenému otras mozgu ľahkého stupňa s impresívnou zlomeninou čelovej kosti vľavo a zlomeninami
nosa a očnicovo-čeľustného komplexu. Pokiaľ obhajoba poukazovala na nenaplnenie znaku ťažkej
ujmy na zdraví, keď liečba poškodeného predstavovala 31 dní a teda nie hranicu 6-tych týždňov, nie je
rozhodujúca dĺžka práceneschopnosti, ale to, že si porucha zdravia objektívne vyžiadala liečenie počas

dobydlhšejako42kalendárnychdníapočasktorýchtátoporuchazávažneovplyvňovalaobvyklýspôsob
života poškodeného. Z lekárskej správy MUDr. H. M., chirurga Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n.
o. Veľký Krtíš z 16. 03. 2019 sa potvrdzuje, že si liečba ťažkej ujmy na zdraví, ktorá bola poškodenému
spôsobená vyžiada čas nad 21 dní a nedá sa jednoznačne povedať, či zanechá úraz trvalé následky.

Obžaloba bola na obžalovaného podaná, že sa mal skutkom dopustiť zločinu ublíženie na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Pokusom trestného činu je konanie,
ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať
trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu (§ 14 ods. 1 Tr. zák.). Z konania obžalovaného
nespochybnene vyplýva, že na poškodeného útočil cielene a agresívne v úmysle mu spôsobiť ťažkú

ujmu na zdraví. To že k dokonaniu tohto trestného činu nedošlo, ale bol čin spáchaný len v štádiu
pokusu, zabránili náhodné osoby, ktoré odtiahli obžalovaného, aby ďalej neútočil na poškodeného.
Takto vypovedal svedok L., svedkyňa C. L. a tiež svedok N.. Tak obžalovaný ako aj svedkovia sa
zhodli na tom, že každý bol po požití alkoholických nápojov a z výpovede poškodeného sa potvrdzuje,
že bol pod značným vplyvom alkoholických nápojov, keď si na dej presne nepamätá a ak by sme

aj pripustili, že medzi obžalovaným a poškodeným incident začal vzájomným sácaním, bola intenzita
útoku obžalovaného na poškodeného neprimeraná, keď poškodený v stave silnej opilosti mu nekládol
takmer žiadny odpor. Obžalovaný na poškodeného útočil brutálnym spôsobom, keď ho údermi rukou a
silnými kopmi zasahoval do miesta hlavy, vedomý si, že mu môže spôsobiť závažné poranenia. Možno
predpokladať, že len aktivita náhodných osôb zabránila tomu, aby obžalovaný pokračoval v útoku, čím

mohol spôsobiť poškodenému závažné a nenapraviteľné zranenia, ako konštatoval aj znalec vo svojom
posudku. Súd preto nevyhovel obhajobe a neposudzoval skutok, ako ublíženie na zdraví, ale ako ťažkú
ujmu na zdraví v štádiu pokusu.

Objektom trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred

závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok. Objektívna stránka tohto trestného činu, ktorý má
charakter prečinu spočíva v konaní páchateľa, ktorý sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti, alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného (písm.
a) cit ustanovenia). Pod výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný
pokoj a verejný poriadok a je pre neho typicky zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k

zásadámobčianskehospolužitia.Zhľadiskasubjektívnejstránkysavyžadujepritomtoprečineúmyselné
zavinenie.Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že na mieste verejnosti prístupnom na ulici H. č. XX pred
pohostinstvom Papuča fyzicky napadol obžalovaný poškodeného D. D.. Miesto kde došlo k napadnutiu
je miesto verejnosti prístupne.

Skutkom vymedzeným v obžalobe sa obžalovaný dopustil v jednočinnom súbehu spáchania dvoch
trestných činov a to ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu a výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Ako usvedčujúce dôkazy vyznievajú sčasti výpoveď obžalovaného,
ktorý sa priznal k spáchaniu trestného činu výtržníctva, avšak sa nepriznal k spáchaniu trestného činu

ublíženia na zdraví v právnej kvalifikácii podľa obžaloby. Ďalej výpoveď svedkyne C. L., svedka G..
C. N. a svedka Y. L.. Podstatným dôkazom, ktorý usvedčuje obžalovaného z protiprávneho konania je
znalecký posudok MUDr. A. A.. Ako oslobodzujúci dôkaz vyznieva sčasti len výpoveď obžalovaného ku
právnej kvalifikácii ublíženia na zdraví, iný dôkaz ako oslobodzujúci nezaznel na hlavnom pojednávaní.
Aj výpovede svedkov A. L., F. M. a D. G. sa zhodujú v tom, že bol to obžalovaný, ktorý fyzicky napadol
poškodeného, avšak ani jeden z nich tento priamy útok nevidel. Všetci títo svedkovia sa dostavili vonku

k poškodenému už v čase, keď tento ležal na zemi a prišli po tom, ako vstúpila do pohostinského
zariadenia C. L., ktorá prítomných požiadala, aby išli na pomoc poškodenému. V rámci dokazovania
obhajoba uvádzala, že svedok G.. N. nemohol vidieť incident medzi obžalovaným a poškodeným, lebo
bol vzdialený ďalej od miesta incidentu, keď telefonoval. Svedkyňa C. L. uviedla, že v tom čase, keď sa
vonku nachádzala ona s obžalovaným a za nimi G. a poškodený D. tam nikto iný nebol. Ostatní vypočutí

svedkovianevedelijednoznačneopísaťktobolvtomokamihu,keďobžalovanýzaútočilnapoškodeného
vonku a teda mohol vlastnými zmyslami vnímať tento fyzický útok. Súd v tomto smere uveril výpovedi G..
N., ktorý je na veci nezainteresovaný a vyšiel von z pohostinstva skôr ako obžalovaný s L. a D. a neuveril
výpovedi L., ktorá aj v inej časti na hlavnom pojednávaní vypovedala inak ako v prípravnom konaní
a ktorá je sesternicou obžalovaného, čo evokuje, že sa svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní

snažila mu napomôcť. Svedok L. jednoznačne označil svedkyňu L. ako tú osobu, ktorá vstúpila do
pohostinského zariadenia so slovami: „Poďte vonku ho ratovať, lebo ho zabije!“. Toto jej vyjadrenie len
potvrdilo agresivitu útoku obžalovaného na poškodeného, ktorý pod vplyvom alkoholických nápojov bol
bezbranným a ako sám uviedol na hlavnom pojednávaní, že si na veci nepamätá, ale mu až s odstupom
času povedal svedok N., že ho fyzicky napadol obžalovaný.

Súd preto rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák.

Podľa § 44 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
páchanie ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prejednávanej veci súd uložil obžalovanému úhrnný trest, keďže sa dopustil jednočinným súbehom

viac trestných činov. Za aplikáciou ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. mu uložil trest za trestný čin
prísnejšie trestný a ním je trestný čin ublíženie na zdraví. Pri jeho výmere prihliadol na dve priťažujúce
okolnosti (§ 37 písm. h) spáchal viac trestných činov a písm. m) bol už v minulosti súdne trestaný)
a žiadnu poľahčujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. došlo k modifikácii
trestného rozpätia, pri ktorom sa spodná hranica trestnej sadzby pri tomto trestnom čine zvyšuje

o 1/3 a činí 6 rokov. Pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Takto súd rozhodol preto, lebo z odpisu registra trestov sa
potvrdzuje, že v doterajšom živote bol štyrikrát postavený pred súd, z toho v troch prípadoch došlo
k jeho uznaniu viny a právoplatnému odsúdeniu a jednom prípade došlo k upusteniu od potrestania.
Ostatnýkrát bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Veľký Krtíš sp. zn. 8T/112/2008 pre rovnorodú

trestnú činnosť, keď sa dopustil trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
za čo bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Hoci trest
vykonal dňom 22. 05. 2011, k dnešnému dňu nedošlo k zahladeniu trestu a keďže skutok v tejto veci
spáchal ako dospelý, nebolo možné vyhovieť obhajobe, ktorá uvádzala, že sa dopustil trestnej činnostiako mladistvý a teda vykonaním trestu dochádza zo zákona k jeho zahladeniu. Obžalovaný má teda
sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti, preto ukladaný trest v jeho výmere súd považoval za
postačujúci k prevýchove páchateľa napĺňajúci aj represívnu stránku a zároveň individuálnu a generálnu

prevenciu trestu. Pozornosti súdu pri rozhodovaní o výške trestu neušla ani správa o povesti od Obce
Kosihovce, ktorá hodností obžalovaného ako osobu konfliktnej, výbušnej povahy, ktorý pod vplyvom
alkoholických nápojov vyvoláva spory a bitky na spoločenských a obecných podujatiach. Aj z výpisu
ústrednej evidencie priestupkov MV SR sa potvrdzuje, že sa v minulosti dopustil protiprávnych konaní
naplňujúcich znaky priestupku proti občianskemu spolužitiu za čo bol postihnutý pokutou. Vyhodnotením

všetkých listinných dôkazov súd mal za to, že takýto druh trestu a v jeho výmere je trestom zákonným
a spravodlivým.

V adhéznom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody poškodený Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s.,
Cintorínska 5, Nitra. Túto si vyčíslila vo výške 887,32 Eur. Škoda zodpovedá úhrade za poskytnutú
službu právnej pomoci, za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a poskytnutú ústavnú (lôžkovú)

starostlivosť, vrátane špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Súd vyčíslenie škody považoval za
riadne preukázané, preto zaviazal obžalovaného k náhrade škody v plnej výške.

OnárokupoškodenéhoD.D.nanáhraduškodysúdnerozhodoval,keďžesitentoškoduriadneneuplatnil
a nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech

obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).