Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113213271
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4113213271.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci exekúcie oprávnenej: UNION zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: W. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. I. E. XXX, XXX XX Y. I. E., o vymoženie 533,36 eura, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júna 2019 pod č. k. 34Er/457/2013 - 17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal voči
oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 55,85 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil s

poukazom na ustanovenia §36, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, 5, § 196, § 199, § 200 ods. 2, § 203 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

1.1. Uviedol, že dňa 27.07.2017 mu súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného spolu s vyčíslením trov exekúcie. Súdny exekútor preukázal skutočnosť, že
povinný je nemajetný, nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je vlastníkom motorového vozidla ani

bankového účtu. Proti povinnému je vedených ďalších viac ako 15 exekučných konaní. Dospel k záveru,
že nebol zistený žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej, ani trovy
exekúcie, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a zaviazal oprávnenú na ich náhradu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie v zákonnej lehote. Uviedla, že u tvrdenej

nemajetnostijetrebavychádzaťzcharakterunemajetnostiakostavuprechodného.Zastavenieexekúcie
pre nemajetnosť považovala v tomto štádiu za predčasné rozhodnutie. Mala za to, že právo posúdiť,
či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha oprávnenej. Namietala, že súdny exekútor
ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Upriamila pozornosť na to, že povinný je osoba
v produktívnom veku, v budúcnosti môže začať podnikať alebo poberať dôchodok, a bude možné
vykonať exekúciu. Uviedla tiež, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo

prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním
lustrácií. Namietala, že súdny exekútor nepreskúmal, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré
možno postihnúť vykonaním exekúcie. Podotkla, že ak by bola exekúcia zastavená, hrozí, že právo
bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedených
skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie.

2. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej vyjadril písomným podaním. Uviedol, že sa nestotožňuje
s odvolaním oprávnenej. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je
okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej

podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekúcie by bolo
zbytočné a v rozpore zo zásadou hospodárnosti. Ďalej citoval rozhodnutia krajských súdov na podporu
svojich tvrdení. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie
exekúcie.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrhom oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi
JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 17.04.2013 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho
exekútora poverením vydaným Okresným súdom Nitra č.k. 34Er/547/2013 - 7 zo dňa 24.04.2013 na
základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1200404333 zo dňa 30.08.2012 vydaného Union
zdravotnoupoisťovňou,a.s.,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa10.01.2013.Vpriebehu

konania doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že lustráciou
majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Súd rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý mal preukázanú skutočnosť, že povinný nevlastní žiadny majetok, ktorým by bolo možné
uspokojiť pohľadávku oprávnenej ani trovy exekúcie. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 185/2012 zo dňa 02.05.2012, v ktorom je uvedené okrem iného aj
„Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal

podľa EP, ktorého §2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí“ Ďalej uvádza že „Ak exekútor vykonáva
funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný
rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred

súdmi.“

8. Z vyššie citovaného Uznesenia vyplýva, že súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa a
vykonáva funkcie, na ktoré by bol inak povinný štát, ktorými sú v tomto prípade aj zisťovanie majetkovýchpomerov povinného. Súd prvej inštancie preto správne nezisťoval duplicitne takéto zistenia, ale len
z obsahu exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného, ktorý
nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nemá účty v banke a nie je vlastníkom motorového vozidla.

Rovnako bolo v konaní preukázané, že voči povinnému je vedených ďalších 15 exekúcií. Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že povinný nedisponuje s majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani
v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávnenej.

9. K námietke oprávnenej, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha

oprávnenej, odvolací súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo
dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. §58 ods. 1 EP exekúciu možno
zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu sú uvedené v §57 ods. 1 EP. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
To znamená, že všeobecný súd je povinní v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené

všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza aj že, „Vzhľadom na to, že
prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol
tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa, že okresný súd
procesne pochybil, keď mu nezaslal na vyjadrenie návrh povinnej na zastavenie exekúcie je postup
nezákonný a neústavný, nemohla zakladať dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia okresného

súdu krajským súdom.“ V danom prípade preto nie je vecou posúdenia oprávnenej hospodárnosť
konania, pretože táto patrí súdu prvej inštancie, ktorý postupuje na základe podnetu súdneho exekútora.
Je vecou súdneho exekútora preskúmať majetkové pomery povinného. Konštatovanie nemajetnosti
povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora
a relevantných dôkazov.

10. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že sa nestotožnil s názorom oprávnenej, podľa ktorého by povinný
mohol v budúcnosti nadobudnúť majetok alebo poberať dôchodok, a preto by exekúcia nemala byť
zastavená. V tejto súvislosti uvádza, že podmienkou na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného nie je prejudikovanie, či sa situácia povinného môže niekedy v budúcnosti zlepšiť. Pokiaľ

lustrácia majetkových pomerov dostatočne preukázala jeho nemajetnosť, ide bezpochyby o zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nestotožnil ani s odvolacou
námietkou oprávnenej, ktorou poukázala na to, že jej hrozí, že pohľadávka bude premlčaná.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov
konania vznikol procesne úspešnému povinnému, ktorému však žiadne trovy nevznikli, preto mu ich

súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).