Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317010710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317010710.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej Bc. Y. G., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej
Bc. Y. G. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26.09.2019, sp. zn. 4T/100/2017, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre 27. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovanej Bc. Y. G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou rozsudkom z 26.09.2019
sp. zn. sp. zn. 4T/100/2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú Bc. Y. G. (ďalej len
„obžalovaná“) za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX. o 17.55 h viedla osobné motorové vozidlo zn. A. J. EČ: LV XXXCZ, šedej metalízy v
meste S. po ul. Q. F. v smere od obchodného domu W. do križovatky s ul. Y., kde v dôsledku porušenia
ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vodič je povinný venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, § 4 odsek 1 písmeno e/ citovaného
zákona - vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom najmä deťom, osobám

so zdravotným postihnutím, voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám, § 4 odsek 1
písmeno f/ citovaného zákona - vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a
prechádza cez priechod pre chodcov, pričom ho nesmie ohroziť, nedala prednosť chodkynM., narodenej
XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala cez uvedenú križovatku po priechode pre chodcov z ľavej strany na
pravú v smere jazdy obvinenej a došlo k nárazu ľavej prednej časti ňou vedeného vozidla do pravej
strany tela chodkyne R. A., ktorá po náraze spadla cez prednú kapotu vozidla na čelné sklo a následne

na vozovku, v dôsledku čoho utrpela zranenia - stabilnú zlomeninu panvového kruhu, zlomeninu VII. A
VIII. Rebra ľavej strany hrudníka, zlomeninu veľkého chocholca ľavej stehnovej kosti, s komplikáciami
zranenia - poúrazový zavretý ľavostranný pneumotorax (nahromadenie vzduchu v pohrudničnej dutine)
a poúrazové krvácanie do hrudníka s dobou liečenia v trvaní 12 týždňov a s obmedzením v bežnom
spôsobe života v trvaní do 12 týždňov.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanej podľa § 157 odsek 2
Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona), § 56 odsek 2 Trestného zákona na peňažný
trest štyristo eur s tým, že pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovil náhradný trest odňatia slobody tri mesiace.
Zároveň obžalovanej uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke jeden rok.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú právnickú osobu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
so sídlom v Bratislave a poškodenú fyzickú osobu R. A., narodenú XX.XX.XXXX, bytom S., F. XXX/XX
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie, teda riadne a včas, smerujúce
proti výroku o vine a výroku o treste, ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu
V písomnom zdôvodnení odvolania zdôraznila, že z prejednávaného skutku sa necíti byť vinnou.
Namietalapredovšetkýmnesprávnosťvyhodnoteniadôkazov,vdôsledkučohosúddospelknesprávnym

skutkovým a právnym záverom. Poukázala predovšetkým na znalecké posudky z odboru dopravy, ktoré
sú kľúčovým dôkazom na posúdenie zodpovednosti jej viny za predmetnú dopravnú nehodu.
Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby sám rozhodol, a to jej oslobodením
spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, považujúc všetky výroky v
napadnutom rozsudku za zákonné a správne vrátane uloženého trestu, odvolanie obžalovanej navrhol
ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch
odvolania za obžalovanú.

Obžalovaná sa verejnom zasadnutí sa vyjadrila, že sa necíti byť vinnou.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku (proti ktorému zrejme a predovšetkým odvolanie
obžalovanej smerovalo), a následne, zvlášť s prihliadnutím na ustanovenie § 321 odsek 2, odsek 3
Trestného poriadku aj výrok o treste napadnutého rozsudku a tiež postup konania súdu prvého stupňa

všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúci, avšak iba v rozsahu zistenia prípadných
chýb odôvodňujúcich podanie dovolania.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní súdom prvého stupňa boli napokon objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre

trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného
poriadku, ktoré súd prvého stupňa v prejednávanej veci potreboval pre svoje rozhodnutie o vine, o treste
(§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov predovšetkým zameraných na objasnenie skutkových

okolností zažalovaného skutku dôležitých pre rozhodnutie o vine obžalovanej a pri vykonávaní
dôkazov zameraných na objasnenie skutočností potrebných na určenie druhu trestu a jeho výmery na
hlavnompojednávanípostupovalpodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadkuupravujúcichspôsob
vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/
Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k

porušeniu práv obžalovanej na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité tak pre jeho rozhodnutie o vine obžalovanej vo vyššie uvedenom
skutkovom rozsahu, ako aj pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal za preukázané, tak
vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho

všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku), súčasne súd prvého stupňa pri hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade
s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda ich všetky vprejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, nepochybne aj podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu pre prijatie
rovnakého záveru k akému dospel aj súd prvého stupňa, a síce, že obžalovaná svojím nedbanlivostným
konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona , tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke. Podľa názoru odvolacieho súdu
priebeh skutkového deja súdeného prečinu bol preukázaný vykonaným dokazovaním súdu I. stupňa v

takom rozsahu, z ktorého je možné spoľahlivo prijať záver o zavinenom nedbanlivostnom protiprávnom
konaní obžalovanej.
Hodnotiac súdom I. stupňa zistený skutkový stav, tento možno považovať za vnútorne nerozporný,
konzistentný, majúci oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v trestnom konaní, či už v prípravnom
konaní, alebo v konaní pred súdom.
Odvolací súd nevzhliadol žiadnu existenciu pochybností o priebehu prejednávaného skutku, pričom mal

k dispozícií takú dôkaznú situáciu, ktorá preukázala spáchanie prečinu ublíženia na zdraví obžalovanou.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku dôkladne a podrobne v
odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z

odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovanej a
tiež s akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovenízákonavotázkachviny,akoajvovzťahukuloženémutrestuaknáhradeškody.Zuvedených
dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil a tam uvedené
závery si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Treba zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,

že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.
Toto konštatovanie je v danej veci opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaná v písomnom
odôvodnení proti výroku o vine napadnutého rozsudku predovšetkým smerujúceho odvolania neuviedla

žiadnu relevantnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by opodstatnene spochybňovala záver o tom, že
v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchala obžalovaná a že ním naplnila všetky
zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona,
to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke, pretože ani spôsob spáchania činu a jeho následky,
ani okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a napokon ani miera zavinenia obžalovanej neodôvodňujú

záver o nepatrnosti jeho závažnosti (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).

Pokiaľ odvolateľka namieta hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné
hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavných pojednávaniach, treba uviesť, že hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa si odvolací súd v plnom

rozsahu osvojil.

K totožnému záveru ako súd prvého stupňa dospel odvolací súd aj pokiaľ ide o uloženú kombináciu
trestovodňatia obžalovanej,atotrestuodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomakohlavnéhotrestu,
a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke ako trestu

vedľajšieho.
Odvolací súd mal za to, že nielen druh a výmera hlavného, ale aj druh a výmera vedľajšieho
trestu obžalovanej v prejednávanej veci súdom I. stupňa uloženého trestu, zodpovedá všetkým
kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, zistené jedna poľahčujúca a nezistená žiadna priťažujúca okolnosť, osoba

obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy), a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa
§ 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie.K danému treba na viac podotknúť, že spolu zavinenie poškodenej- chodkyne, súd I. prvého stupňa
dostatočným spôsobom zohľadnil vo výroku o treste, keď oba tresty ukladal v podstate na samých
spodných hraniciach zákonných ustanovení trestnej sadzby.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovanej považoval za nedôvodné,
a preto ho v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.