Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Osif
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/17/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010001
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218010001.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Evžena
Kelija a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2020,
v trestnej veci proti D. K., obžalovaného pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm.d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, zo dňa
12.12.2019, sp. zn. 6T/1/2018 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného D. K..
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 12.12.2019, sp. zn. 6T/1/2018 bol obžalovaný D. K. v
konaní proti ušlému uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 21.11.2011 v čase okolo 15.30 hod. bez oprávnenia otvoril neuzamknuté vchodové dvere do
trojizbového bytu č. 21 na 7. poschodí na ul. Obrody 1 v Košiciach, v ktorom sa v tom čase nachádzal len
maloletý U. G., pričom napriek slovným výzvam maloletého, nech odíde, rukou vrazil do pootvorených
vchodových dverí, ktoré sa maloletý snažil zatvoriť a vošiel do bytu, kde po opakovaných slovných
výzvachmaloletéhoU.G.,abyopustilbyt,vytiaholnožík,ktorýmmupohrozil,abybolticho,lebohozabije
a následne v obývačke z bielej škatuľky, ktorá sa nachádzala v hornom šuflíku skrinky pri prechodových
dverách medzi obývačkou a kuchyňou odcudzil 1 zlatú retiazku v hodnote 100,- Eur, 1 zlatú obrúčku v
hodnote 200,- Eur a 1 pár zlatých náušníc v hodnote 100,- Eur, čím takto svojím konaním spôsobil P.
G. škodu v celkovej výške 400,- Eur.
Obžalovanému D. K. za to bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaradil obžalovaného do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 69/2017 zo dňa 22.9.2017, ktorým mu bol podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako aj všetky rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný D. K., ktoré zdôvodnil
prostredníctvom obhajkyne a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a jeho spod obžaloby
okresného prokurátora postupom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodiť. Alternatívne
navrhol vypustiť právnu kvalifikáciu žalovaného konania, t.j. že skutku sa mal dopustiť na chránenej
osobe. Záverom poukázal na výšku uloženého trestu, ktorý považuje za zjavne neprimeraný, a to
vzhľadom na dobu ktorá uplynula od spáchania skutku. Uložený trest sa tak zjavne míňa svojmu účelu.
Napriek alternatíve o inom právnom posúdení žalovaného konania a o uložení miernejšieho trestu v
prvom rade poukázal na skutkové okolnosti prípadu a má za to, že výsledkami vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, aby sa bol dopustil žalovaného konania.
Na podklade odvolania obžalovaného D. K. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúce aj odvolací súd zistil, že boli
splnené formálno-právne podmienky pre konanie proti ušlému a všetky práva obžalovaného tak v
prípravnom konaní ale predovšetkým pred súdom vykonávala obhajkyňa obžalovaného JUDr. Jolana
Fuchsová.
K argumentom obžalovaného D. K., že žalovaného skutku sa nedopustil považuje aj odvolací súd za
potrebnépoukázaťnadôvodynapadnutéhorozsudkuaargumentáciuokresnéhosúduvtomtorozsudku.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný D. K. v prípravnom konaní využil svojho práva nevypovedať,
ešte neznamená, že výsledkami dokazovania pred súdom nebolo dostatočne jednoznačne preukázané
spáchanie žalovaného skutku obžalovaným D. K.. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať
predovšetkým na výpoveď poškodeného U. G., ktorý v čase spáchania skutku bol nepochybne
chránenou osobou, nakoľko bol maloletý. Skutočnosť, že v čase spáchania skutku U. G. bol maloletý
bolapreukázanánielendátumomjehonarodenia,aletátoskutočnosťnepochybnevyplývaajzvýsledkov
vykonanej rekognície v tej dobe maloletým poškodeným U. G., ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva
z fotodokumentácie na č.l. 64 až 68.
Odvolací súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť a poukázať na výpoveď poškodeného U. G.
pred okresným súdom, kde svoju výpoveď napriek odstupu času doplnil a jednoznačne usvedčil
obžalovaného D. K. zo spáchania skutku.
Nepochybil preto okresný súd, keď konania obžalovaného D. K. právne kvalifikoval ako zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného v
jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odvolací súd zistil, že vzhľadom
na osobu páchateľa, jeho predchádzajúce odsúdenia, ale predovšetkým spôsob vykonania skutku, nie
je napriek odstupu času uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere siedmich rokov, t.j. na
spodnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzby,považovaťzatrest,ktorýbybolneprimeraneprísny
a výkonom ktorého by sa mal minúť účel trestu.
Okresný súd nepochybil ani vo výroku o zaradení obžalovaného D. K. do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku
už bol výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Uloženie súhrnného trestu rovnako zodpovedá zákonným ustanoveniam § 42 ods. 2 Trestného zákona,
nakoľkoterazposudzovanéhoskutkusadopustilskôr,akomubolvyhlásenýtrestrozsudkomOkresného
súdu Košice II sp. zn. 5T/69/2017, t.j. zo dňa 22.9.2017.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného D. K. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.