Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/772/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216183
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114216183.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom,sosídlomKaradžičova8,81000Bratislava,protižalovanémuI.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XX, XXX XX J. J., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01

Lučenec, o zaplatenie 2 986,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 12C/149/2014-103 zo dňa 30.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1
890,- Eur a nahradiť trovy konania vo výške 87,12 Eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 228,44
Eur za zastúpenie advokátom, zástupcovi žalobcu, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške
30,- Eur mesačne splatných do 30. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom júl 2015 s tým, že

omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu uplatneného v konaní tak, že
konanie o zaplatenie 593,24 Eur s príslušenstvom pre späťvzatie žaloby zastavil. Rozhodol o vrátení
pomernej časti zaplateného súdneho poplatku. Ďalej zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi

sumu 1890,- Eur a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia s tým, že povolil splácať dlžnú sumu v splátke, pričom určil výšku splátok,
splatnosť jednotlivých splátok, počiatok splácania dlžnej sumy, ako aj následky v prípade porušenia
povinnosti dlh riadne a načas splácať. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Okresný súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že zmluva, na základe ktorej si uplatňoval žalobca zaplatenie sumy 2
986,90 Eur s príslušenstvom nie je uzatvorená písomnou formou podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona o

spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním nemal súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 44
ods. 2 v spojení s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka preukázanú existenciu dvoch vzájomných a
obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky
náležitosti predpokladané ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žiadosť o poskytnutie
rýchlej pôžičky zo dňa 29.06.2010 súd právne posúdil ako návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Listinu označenú ako „zmluva

o poskytnutí rýchlej pôžičky“ zo dňa 30.06.2010 ako nový návrh právneho predchodcu žalobcu na
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
návrh právneho predchodcu žalobcu obsahoval údaje o výške mesačnej splátky, úrokovej sadzby a
ostatné údaje, tento nebol podpísaný, a teda bezvýhradne prijatý žalovaným, nebola uzatvorená zmluva
o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX v predpísanej písomnej forme. Ďalej vyhodnotil uvedenú
listinu označenú ako „zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky“ ako zmluvu, v ktorej absentujú zákonné

náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2, písm. f), j), g), h) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže
zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená písomnou formou, nakoľko chýbal podpis dlžníkaa neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, vyhodnotil s poukazom na ust. § 11 ods. 1,
písm. a) v spojení s ust. § 9 ods. 1 a podľa ust. § 11 ods. 1, písm. a) v spojení s ust. § 9 ods. 2,
písm. f), j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov.

Vzhľadom na to bol žalovaný povinný vrátiť finančné prostriedky v poskytnutej výške. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný mal poskytnutú finančnú sumu vo výške 2 400,- Eur a uhradil 510,- Eur, rozdiel
potom predstavoval súdom priznanú čiastku 1 890,- Eur, na zaplatenie ktorých vrátane príslušenstva
súd prvej inštancie žalovaného zaviazal. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, súd
sa s touto nestotožnil. Mal za to, že žalobca a ani jeho právny predchodca neosvedčili, že uplatnili platne

právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, tzv. zosplatnenie pôžičky. Pre možnosť veriteľa platne
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy pre nesplnenie niektorej splátky, musia
byť splnené kumulatívne podmienky uvedené v § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka. Splnenie
týchto podmienok žalobca nepreukázal. Aj keď žalobca uvádzal, že pôžička bola zosplatnená listom
zo dňa 23.07.2011 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.07.2011, nepreukázal výzvu podľa ust. §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Navyše právny predchodca žalobcu mohol pôžičku zosplatniť pre

nezaplateniesplátkysplatnejdňa20.07.2011ažpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatením
tejto splátky s poukazom už na vyššie citované ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej
inštancie nemal preukázané tvrdenie žalobcu o zosplatnení pôžičky. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
s argumentáciou žalobcu a ani žalovaného aj z tých dôvodov, že z listiny zo dňa 23.07.2011 nevyplýva
nepochybne vôľa veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka vzhľadom na

obsah uvedenej listiny, kde nebolo zrejmé, o úhradu akých splátok žiada právny predchodca žalobcu
jednorázovo, z čoho pozostáva celková istina, pričom poskytnuté prostriedky boli vo výške 2 400,- Eur
a tu žiadal zosplatniť 4 021,50 Eur. Obsah prejavenej vôle právneho predchodcu žalobcu zachytený na
uvedenej listine vyhodnotil súd prvej inštancie ako nejasný, nezrozumiteľný, neurčitý, a preto podľa ust. §
39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Keďže právny predchodca žalobcu neuplatnil právo

podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, bol žalovaný povinný plniť dlh v splátkach, pričom pôvodne
dohodnutá doba trvania záväzku bola do júla 2015. Z týchto dôvodov vyhodnotil nárok uplatňovaný
v konaní za nie premlčaný a na námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného neprihliadol.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko úver vyhodnotil ako úver poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, platného a účinného v čase rozhodovania a priznal žalobcovi právo na náhradu trov podľa
pomeru jeho úspechu.

2. Proti výroku rozhodnutia, ktorým zaviazal súd prvej inštancie žalovaného k povinnosti zaplatiť
sumu 1 890,- Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, všetko v splátkach, podal žalovaný v

zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalovaného založené na nesprávnom právnom posúdení
veci a na základe vykonaných dôkazov dospieva k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. mal za to,
že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav. Predovšetkým vytýkal žalovaný
súdu prvej inštancie, že nepostupoval správne, ak sa nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania

žalovaným, k čomu uvádzal, že podľa výzvy zo dňa 23.07.2011 označenej oko predžalobná upomienka
došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru. Uvedená listina bola žalovanému doručená 29.07.2011. Z
uvedenej listiny jednoznačne vyplýva vôľa právneho predchodcu žalobcu zosplatniť poskytnutý úver,
pričom poukázal na samotný obsah listiny, preto nesúhlasil s vyhodnotením tohto právneho úkonu
ako neplatného s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše poukazoval na uvedenú

listinu s tým, že z obsahu vyplynulo, že mal žalovaný poskytnuté možnosti na zaplatenie pohľadávky, a
preto argument súdu prvej inštancie týkajúci sa nepreukázania výzvy pred zosplatnením považoval za
nesprávny. Podmienkou tejto výzvy nie je písomná forma a súd prvej inštancie sa podrobne nezaoberal
obsahom listiny, ktorou došlo k zosplatneniu úveru. Navyše žalovaný bol v 3-mesačnom omeškaní so
splácaním splátok ku dňu 20.01.2011 a taktiež bol v omeškaní so splácaním troch po sebe nasledujúcich

splátok. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 103 Občianskeho zákonníka s tým, že súd
prvej inštancie opomenul aplikovať aj ust. § 103 OZ. Vzhľadom na postup súdu prvej inštancie mal
žalovanýzato,žesanedostatočnevysporiadalsovznesenounámietkoupremlčania,najmäspoukazom
na ust. § 103 OZ. Premlčacia doba podľa žalovaného začala plynúť od 20.01.2011, pričom žaloba
na súd bola podaná až 21.07.2014, a teda nárok žalobcu považoval žalovaný za premlčaný. Ďalej v

odvolaní uviedol, že pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou týkajúcou sa premlčania
nároku, alternatívne žiadal posudzovať úkon žalobcu uskutočnený listinou zo dňa 23.07.2011, ktorým
jednostranne zosplatnil poskytnutý úver ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho
zákonníka. Právny predchodca žalobcu jednostranným úkonom vyzval žalovaného k úhrade celejdlžnej sumy jednorázovo, čím prejavil svoju vôľu jednostranne ukončiť tento zmluvný vzťah, ktorý sa
stal perfenktným v čase doručenia tohto úkonu do sféry adresáta, t. j. žalovaného dňom 29.07.2011.
Nasledujúcim dňom po tomto dni začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula

30.07.2013. V zmysle ust. § 582 Občianskeho zákonníka je upravená možnosť výpovede zo zmluvy
tak, že možno vypovedať zmluvu uzavretú len na dobu neurčitú. Rovnako poukazoval žalovaný v
odvolaní na bod 13.2 Všeobecných obchodných podmienok, kde je uvedená iba možnosť výpovede,
avšak absentuje jej spôsob, ako aj výpovedná lehota. Pokiaľ by táto zmluvná podmienka uvedená
vo Všeobecných obchodných podmienkach bola podrobená súdnej kontrole pre neprijateľné zmluvné

podmienky, s poukazom aj na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. žalovaný mal za to, že táto zmluvná
podmienka by bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko veriteľ touto podmienkou
získal prevahu nad spotrebiteľom a má de facto neobmedzenú možnosť jednostranného ukončenia
zmluvy. Úkon, ktorým žalobca zosplatnil poskytnutý úver, je tak v zmysle vyššie uvedenej argumentácie
odstúpením od zmluvy a nie vypovedaním zmluvy. Žalobu podal žalobca na súd až dňa 21.07.2014,
a teda celý jeho nárok v zmysle aj tejto právnej argumentácie je potrebné považovať za premlčaný. Z

uvedených dôvodov žiadal žalovaný, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, žalobu
zamietol a zaviazal žalobcu aj na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 389
ods.1,písm.c)CSPzrušilapodľaust.§391ods.1CSPvecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.

5. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a rovnako odvolacie konanie
začali za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol od 01.07.2016
nahradený novou procesnou normou, zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom. V
zmysle prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa ust. § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie v
prípadoch podľa § 384 CSP, v prejednávanej veci by do úvahy prichádzalo zopakovanie dokazovania

vykonaného súdom prvej inštancie z dôvodu, že odvolacie námietky strany v spore o nesprávnych
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za dôvodné. Žalovaný ako odvolací
dôvod uviedol nesprávne stanovenie počiatku plynutia premlčacej doby s poukazom na ust. § 103
Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre

nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia vzťahuje žalovaný
k posúdeniu nároku súdom prvej inštancie ako nie premlčaného. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav.

Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

7. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom

vysporiadal s ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach, ak sa
tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou
podľa dohody účastníkov alebo na základe uznania práva, prípadne rozhodnutia súdu. Každá zo splátok
predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba
v zmysle ust. § 101 OZ. Zákon v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak

sa nesplní niektorá zo splátok, stane sa zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celého
dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti
nesplnenej splátky. To však platí len za predpokladu, že veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej
pohľadávky v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v prípade žalovaného aj s poukazom na ust. §53 ods. 9 OZ. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní
pred súdom prvej inštancie len v kontexte ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ a nezaoberal sa
premlčaním jednotlivých splátok, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods.

1, písm. c) Civilného sporového poriadku.

8. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi námietku premlčania vznesenú žalovaným v
kontexte ust. § 103 Občianskeho zákonníka a v kontexte ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. opätovne
posúdi začiatok plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach s poukazom na ich splatnosť a dátum

uplatnenia nároku žalobcu žalobou na príslušnom okresnom súde. Okrem toho je potrebné vysporiadať
sa aj s argumentáciou žalovaného v súvislosti s možnosťou vypovedania zmluvy podľa ustanovenia
bodu 13.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberal
absolútnou neplatnosťou listiny zo dňa 23.07.2011 v kontexte ustanovení Občianskeho zákonníka, je
potrebné posúdiť uvedenú listinu aj v kontexte Všeobecných obchodných podmienok.

9. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
potrebné zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c) CSP a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v sporovom konaní nesú
procesnú zodpovednosť za výsledok konania z hľadiska dôkaznej povinnosti procesné strany. Súd iné,

ako navrhnuté dôkazy nevykoná, len za podmienok ustanovených v § 185 ods. 2 CSP. Môže však podľa
ust. § 150 ods. 2 CSP požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia za účelom zistenia podstatných a
rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci vzhľadom aj na spotrebiteľský charakter sporu.

10. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Povinnosťou
súdu podľa § 262 ods. 1 CSP je rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami rozhodne súd prvej inštancie
o trovách celého konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).