Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/372/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216183
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6114216183.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., (do 17.02.2018 Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.), so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831
154, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska kancelária
810 00 Bratislava, Mýtna 48, P.O. Box 205, proti žalovanému: I. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX J. J., C. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska
kancelária 984 01 Lučenec, Janka Kráľa 5/A, o zaplatenie 1 890 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 12C/149/2014 - 141 zo dňa 18.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 12C/149/2014 - 141 zo dňa 18. 05. 2017
m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie 1.890,- Eur s príslušenstvom z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1
890 eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne splatných do 30. dňa toho

ktorého mesiaca počnúc mesiacom august 2017, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia a výrokom II. súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného
konania, keď vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 58 %. V
odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že predmetom sporu bol nárok pôvodného žalobcu - právneho
predchodcusúčasnéhožalobcuConsumerFinanceHoldinga.s.,sosídlomvKežmarkuIČO:35923130,
ktorý sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 986,90 eur s príslušenstvom na tom skutkovom
a právnom základe, že podľa žalobcových tvrdení uzatvoril pôvodný žalobca so žalovaným dňa 30. 06.

2010 Zmluvu o pôžičke č. 7075256, na základe ktorej mu poskytol pôžičku v sume 4 500 eur. Podľa
zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 75
eur, avšak ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný len sumu 510 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j.
v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 23. 07. 2011 listom -
predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný
dlžné splátky neuhradil a celkový dlh žalovaného predstavoval ku dňu podania žaloby 2.986,90 eur s

príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že Zmluva o poskytnutí
rýchlej pôžičky č. 7075256 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 a žalovaným dňa 30. 06. 2010 je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vspojení s Občianskym zákonníkom a súd uplatnený nárok právne posúdil s poukazom na ustanovenie
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 8, §
565, § 657 Občianskeho zákonníka a námietku premlčania súd posúdil podľa ustanovenia § 101 a §

103 Občianskeho zákonníka. Aktívnu vecnú legitimáciu súčasného žalobcu súd konštatoval na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
Kežmarok, IČO: 35 923 130 a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO:
35 831 154 zo dňa 08. 12. 2014, ktorou bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na súčasného
žalobcu. Súd následne konštatoval, že predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie 1 890 eur

a náhrada trov konania, nakoľko vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 12C/149/2014-103 zo dňa 30.06.2015 nadobudol právoplatnosť dňom 05. 08.
2015. Súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v jeho zrušujúcom uznesení
č.k. 14Co/772/2015-126 zo dňa 22.02.2017 opätovne posudzoval námietku premlčania vznesenú
žalovaným. Súd opätovne, zhodne s odôvodnením v predošlom rozsudku, konštatoval, že má za
to, že k účinnému zosplatneniu úverovej zmluvy medzi stranami nedošlo, nakoľko žalobca, ani jeho

právny predchodca neosvečili, že by platne uplatnili právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tzv.
zosplatnenie pôžičky a to za predpokladu kumulatívne splnenej podmienky uvedenej ustanovení
§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že by žalovaného
(spotrebiteľa) upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a tak hoci pôvodný
žalobca tvrdil, že pôžička bola zosplatnená listom zo dňa 23. 07. 2011 pre nezaplatenie splátky splatnej

dňa 20. 07. 2011, nepreukázal predchádzajúcu výzvu podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
Právny predchodca žalobcu pôžičku mohol zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 07. 2011
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky, pričom však ustanovenie §
565, ani § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka neurčujú, pre ktorú konkrétnu splátku musí veriteľ dlh
zosplatniť. Súd tak mal za to, že právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 23. 07. 2011, označenom ako

predžalobná upomienka, neuviedol, že odstupuje od zmluvy o pôžičke, ale predmetným listom len vyzval
žalovaného, aby vzhľadom na nerešpektovanie posledného upozornenia, ktorým žalovanému poskytol
poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, okamžite uhradil všetky nesplatené splátky
pôžičky jednorázovo. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že ani v zmluve, v jej podmienkach,
ani vo všeobecných obchodných podmienkach nie je zakotvené právo veriteľa odstúpiť od zmluvy. Z

uvedených dôvodov súd neprihliadol na argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, podľa ktorej
veriteľ listom zo dňa 23. 07. 2011 odstúpil od zmluvy, čo malo za následok jej zrušenie od počiatku a
vznik práva veriteľa domáhať sa od dlžníka práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré právo
sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Súd predmetné ustanovenie všeobecných obchodných
podmienok považoval za nezrozumiteľné, zmätočné a za absolútne neplatné podľa ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka a preto podľa názoru súdu podanie zo dňa 23. 07. 2011 nebolo možné
považovať za odstúpenie od zmluvy, ani za zosplatnenie úveru. Súd tak posudzoval premlčanie v 3
ročnej všeobecnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a v zmysle
ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka. Súd potom zhrnul, že pokiaľ v konkrétnej veci nedošlo k
predčasnému zosplatneniu úveru, t. j. úver nadobudol konečnú splatnosť v súlade so zmluvou a

všeobecnými obchodnými podmienkami dňa 20.07.2015 (kedy bola splatná posledná splátka), v
predmetnej veci začala plynúť samostatne premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré sú predmetom
konania. Žaloba bola na súd doručená dňa 21. 07. 2014. V prejednávanej veci sú preto s poukazom na
uvedené premlčané splátky, ktoré neboli uhradené žalovaným a to splátky splatné od 20. 01. 2011 do
20. 07. 2011 v celkovom počte 7 splátok. Zostávajúce splátky za obdobie od 20. 08. 2011 do 22. 06.

2014 v celkovom počte 36 nie sú premlčané, pričom počet splátok krát ich výška (t.j. 36 x 75,00 eur)
zjavne prevyšuje žalovanú sumu, t.j. sumu 1 890 eur. Ohľadne skutočnosti, že poskytnutý spotrebiteľský
úver bol bezúročný a bez poplatkov súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
neuhradil ani istinu poskytnutých finančných prostriedkov, bol povinný plniť plnenie v dohodnutých
splátkach vo výške 75 eur, ktoré by boli započítavané na istinu. Keďže ich neuhrádzal, zaťažovala ho

naďalej povinnosť plniť dlh v dohodnutej výške mesačných splátok, pričom pokiaľ predmetom konania
zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 890 eur, keď súd poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme
pôžičky považoval za bezúročný a bez poplatkov, pričom sa nejedná o premlčaný nárok na zaplatenie
sumy, súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi vo výške 1 890
eur, ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami

(2 400 eur - 510 eura). Súčasne súd podľa ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 CSP určil dlhšiu lehotu na
plnenie a vzhľadom na žalovaným tvrdené majetkové pomery mu umožnil súdom priznaný nárok zaplatiť
žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne až do úplného zaplatenia, s
tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok. O trovách konaniarozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1, v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP tak, že v
konaní čiastočne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 58 %, vzhľadom
na mieru procesného úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 79 % (1 890 eur z 2 393,66 eur), úspech

žalovaného 21 % (503,66 eur z 2 393,66 eur), žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania
vo výške 58 % (79 % - 21 %). V závere odôvodnenia rozsudku súd spresnil, že o výške náhrady trov
konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zmluvu
o pôžičke číslo 7075256, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu a na základe ktorej boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2400 eur, považuje žalovaný za neplatný právny úkon, pretože
zmluva o pôžičke trpí nedostatkom obligatórnej písomnej formy. Žalovaný argumentuje, že zmluva o
pôžičke nebola uzatvorená platne, pretože neexistovali dva obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných
strán v písomnej forme. Žiadosť o poskytnutie Rýchlej pôžičky treba posúdiť ako návrh na uzavretie

zmluvy, pričom listinu Zmluva o poskytnutí Rýchlej pôžičky je potrebné posúdiť ako nový návrh a
to z dôvodu zmeny obsahu pôvodného návrhu, nakoľko obsahuje údaje odlišné oproti pôvodnému
návrhu. Kým v Žiadosti o poskytnutie Rýchlej pôžičky bola zo strany žalovaného špecifikovaná len
žiadaná výška pôžičky a doba splácania, v Zmluve o poskytnutí Rýchlej pôžičky sú navyše uvedené
aj ďalšie obligatórne náležitosti - celková suma pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa, splátka, termín

konečnej splatnosti, ročná úroková sadzba, RPMN, priemerná hodnota RPMN. Žalovaný tak má za
to, že právny predchodca žalobcu pôvodný návrh žalovaného platne neprijal, respektíve ho prijal so
zmenami, preto takéto prijatie návrhu so zmenami je odmietnutím pôvodného návrhu a považuje sa za
nový návrh. Listina - zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky by preto mohla byť v kontexte ustanovenia
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka len novým návrhom, ktorý si vyžadoval písomné schválenie zo

strany pôvodného žalobcu, ako aj žalovaného, k čomu ale nedošlo. Jedinou vlastnoručne žalovaným
podpísanou listinou v tomto prípade je Žiadosť o poskytnutie Rýchlej pôžičky s dátumom 29.6.2010.
Listina - Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky bola podpísaná právnym predchodcom žalobcu dňa 30. 6.
2010, avšak zo strany žalovaného už k jej podpisu nedošlo (v Zmluve o poskytnutí Rýchlej pôžičky sa
nachádzal len odkaz na podpis žalovaného na listine Žiadosť o poskytnutie Rýchlej pôžičky). Žalovaný

preto v písomnej forme nepristúpil k akceptácii všetkých povinných náležitostí, preto je zmluva o pôžičke
absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie písomnej formy. Absolútne neplatný právny
úkon nemá od počiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň ako keby neexistoval. Ak dôjde k plneniu
na základe neplatného právneho úkonu, druhá strana má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca tak mal len nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 2400 eur, avšak

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu poskytnutého plnenia na základe
absolútne neplatného právneho úkonu sa žalobca mohol voči žalovanému domáhať na súde len v rámci
dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej doby. Keďže zmluva o pôžičke je absolútne
neplatným právnym úkonom a žalovaný neuhradil žalobcovi ani istinu čerpanej pôžičky vo výške 2400
eur,došlokbezdôvodnémuobohateniusanastranežalovanéhonaúkoržalobcuodmomentu,kedybola

žalovanému vyplatená schválená výška pôžičky 2400 eur. Objektívna aj subjektívna premlčacia doba
na domáhanie sa práva na vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou preto začala žalobcovi
plynúť dňa 30. 6. 2 2010 a pokiaľ žaloba bola podaná na súd až 21.07.1014, došlo tak po uplynutí
obidvoch zákonných premlčacích dôb. Žalovaný v odvolaní poznamenal, že na absolútnu neplatnosť
je súd povinný prihliadať ex offo, teda bez toho, aby na ňu upozorňovali strany sporu. Pokiaľ tak súd

prvej inštancie neučinil a pri rozhodovaní nezohľadnil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci. V závere odvolania žalovaný poznamenal, že pokiaľ by sa odvolací súd
nestotožnil s argumentáciou o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke, je namieste alternatívne posúdiť
úkon právneho predchodcu žalobcu (listina zo dňa 20 3. 7. 2012) ako odstúpenie od zmluvy v zmysle
ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade, pokiaľ žalobca podal žalobu na súd až

dňa 21.07. 2014, je celý nárok aj v zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie a s poukazom na
ustanovenie § 48, § 457 a podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné považovať
za premlčaný. Na základe uvedeného potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj na súde odvolacom.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného len v stručnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa
dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel ksprávnym zisteniam a s rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne, sa žalobca v plnej miere stotožňuje.
Na základe uvedeného stanoviska potom navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

4. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že v súvislosti s prostriedkami
procesnej obrany použitými žalovaným v jeho odvolaní, konkrétne skutkovými tvrdeniami, týkajúcimi sa
procesu (mechanizmu) uzatvárania zmluvy o pôžičke a jeho právneho záveru o neplatnosti predmetnej

zmluvy o pôžičke, je potrebné zdôrazniť, že tieto skutkové tvrdenia žalovaného neboli protistranou
(žalobcom) výslovne popreté (žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuvádza, že by mal byť iný
priebeh uzatvárania zmluvy o pôžičke než aký analyzoval žalovaný v odvolaní), v dôsledku čoho sa
žalovaný domáha aplikácie ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Len na okraj
a pre úplnosť žalovaný uviedol, že použiteľnosť prostriedkov procesnej obrany uvedených v odvolaní

žalovaného je založená s poukazom na ustanovenie § 366 písm. c/ Civilného sporového poriadku.
Už v odvolaní žalovaný uviedol, že súd konajúci vo veci v prvej inštancii mal na absolútnu neplatnosť
prihliadnuť ex offo a súčasne aj ex offo prihliadnuť na následné premlčania nároku uplatneného
žalobcom. Pokiaľ tak súd prvej inštancie neurobil a pri rozhodovaní túto nezohľadnil, zaťažil svoje
rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá vada má byť preukázaná práve

za použitia prostriedkov procesnej obrany uvedených v odvolaní žalovaného, čím sa zakladá ich
prípustnosť.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu v
časti o zaplatenie 1 890 eur zamietol.

6. Okresný súd Banská Bystrica prvotne rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 12C/149/2014-103 zo dňa

30. 06. 2015 tak, že konanie o zaplatenie 593,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 593,24 eur od 02. 08. 2011 do zaplatenia zastavil, žalobcovi vrátil zaplatený súdny
poplatok vo výške 28,80 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 890 eur a
nahradiť trovy konania vo výške 87,12 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 228,44 eura za
zastúpenie advokátom zástupcovi žalobcu, a to všetko v pravidelných mesačných vo výške 30 eur

mesačne splatných do 30. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom júl 2015 s tým, že omeškanie
s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu zamietol. Žalovaný podal voči III. výroku rozsudku č.k. 12C/149/2014-103 zo dňa 30. 06. 2015
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/772/2015-126 zo
dňa 22. 02. 2017, ktorým odvolací súd rozsudok okresného súdu č.k. 12C/149/2014-103 zo dňa 30. 06.

2015 zrušil v odvolaním napadnutom výroku III. a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil námietku
premlčania vznesenú žalovaným v konaní len v kontexte ustanovenia § 565 v spojení s ustanovením §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nezaoberal sa premlčaním jednotlivých splátok. Okresný súd mal
v zmysle predmetného uznesenia v ďalšom konaní opätovne posúdiť námietku premlčania v kontexte

ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a opätovne
posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach s poukazom na ich splatnosť
a dátum uplatnenia nároku žalobcu žalobou na súde. Úlohou súdu bolo taktiež vysporiadať sa s
argumentáciou žalovaného v súvislosti s možnosťou vypovedania zmluvy podľa ustanovenia bodu 13.2
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke uzatvorenej

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Vzhľadom k tomu, že súd sa zaoberal aj absolútnou
neplatnosťou listiny zo dňa 23.07.2011 v kontexte ustanovení Občianskeho zákonníka posúdi listinu aj
v kontexte Všeobecných obchodných podmienok.

7. Opätovne súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C/149/2014-141 zo dňa 18.05.2017, ktorým uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 890 eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške
30 eur za stanovených podmienok a rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,
pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd sa zameral už len na posúdenie dôvodnosti námietky
premlčania nároku žalobcu vznesenou žalovaným a v jej súvislosti s kvalifikovaním právneho úkonupôvodného žalobcu zo dňa 23.07.2011 ako vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutej pôžičky a to
z hľadiska danosti a naplnenia zákonných požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 565 v spojení
s ustanovením § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Súd už otázku platnosti základného právneho

vzťahu, z ktorého uplatnený nárok žalobcu vyplýva, neriešil, v odôvodnení rozsudku sa ani nezameral
na právne posúdenie a zdôvodnenie svojich úvah o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o pôžičke,
ako zákonného následku nedodržania písomnej formy v zmysle ustanovenia osobitnej právnej normy -
Zákona o spotrebiteľských úveroch tak, ako to konštatoval v odôvodnení svojho predošlého zrušeného
rozsudku.

8. Voči rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom Zmluvu o pôžičke č. 7075256,
od ktorej si žalobca v spore svoj nárok voči žalovanému odvodil, považoval za absolútne neplatný
právny úkon, pretože táto zmluva nebola uzatvorená písomne, nakoľko neexistujú dva obsahovo zhodné
prejavy vôle zmluvných strán v písomnej forme. Odvolací súd, ktorý sa v rozsahu podaného odvolania
zameral na vecný prieskum správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, sa oboznámil

s obsahom spisu a doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom vychádzajúc z odvolacích dôvodov
a s poukazom na obsah odôvodnenia predošlého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
12C/149/2014-103 zo dňa 30.06.2015 dospel k záveru, že pri právnom posúdení žalobcom uplatneného
nároku voči žalovanému sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo súdom prvej inštancie použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Z

uvedeného dôvodu odvolací súd, postupujúc v zmysle ustanovenia § 382 Civilného sporového poriadku,
aby predišiel pre strany sporu prekvapivému rozhodnutiu, vyzval žalobcu, aby sa k možnému inému
právnemu posúdeniu veci vzhľadom na horeuvedené okolnosti a citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka vyjadril a to v lehote 10 dní od doručenia prípisu odvolacieho súdu. Výzva datovaná dňa
19.11.2018 bola účinne doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.11.2018, k výzve odvolacieho

súdu sa žalobca do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril.

9. S poukazom na obsah odvolacej argumentácie žalovaného, ktorý poukázal na nedodržanie písomnej
formy posudzovanej zmluvy o pôžičke a na jej absolútnu neplatnosť, z ktorej skutočnosti je potom
zásadné vyvodzovať aj právne závery ohľadom plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby

na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval právne
posúdenie veci prvoinštančným súdom za nepostačujúce a neúplné, pokiaľ súd zo záveru o absencii
obligatórnej písomnej formy nevyvodil aj záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu a z tejto
absolútnej neplatnosti potom aj právne nekvalifikoval počiatok plynutia premlčacej doby.

10. Ako už odvolací súd konštatoval, súd prvej inštancie vo svojom rozsudku č. k. 12C/149/2014-103
zo dňa 30. 06. 2015 konštatoval nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
v nadväznosti na ustanovenia osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské úvery podľa § 9
ods. 1 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd konštatoval bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako zákonný následok nedodržania zákonom požadovanej

písomnejformyspotrebiteľskéhoúverupodľaustanovenia§11ods.1písm.a/Zákonaospotrebiteľských
úveroch.

11. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

12. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 ods. 2 prvej vety O.z., prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

13. Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a ods. 2 prvej vety O.z., včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej
bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi.

14. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 O.z., zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,

ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

16. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1 a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Odvolací súd, reagujúc na konkrétne odvolacie argumenty žalobcu, pri povinnosti vysporiadať sa s
nimi (rešpektujúc ustanovenie § 387 ods. 3 CSP), po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi
konštatuje, že z obsahu Žiadosti o poskytnutie Rýchlej pôžičky zo dňa 29.06.2010 vyplýva, že žalovaný,
ako spotrebiteľ, žiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 2 400 eur s dobou splácania 60 mesiacov, pričom
táto listina obsahuje v časti I. osobné údaje o klientovi - žalovanom, v časti II. údaje o jeho zamestnaní,

v časti III. podmienky pôžičky, v ktorej je uvedený len žiadaný rámec pôžičky 2400 eur so zvolenou
periodicitou splácania 60 mesiacov a s uvedením bankového účtu žalovaného a zvolenia formy úhrady
pôžičky z bežného účtu. Žiadne ďalšie údaje v zmysle obligatórne vyžadovaných obsahových náležitostí
každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymienených v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a/ až y/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch v tejto žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky obsiahnuté nie sú. Odvolací súd

tak uvedené a takto koncipované údaje nepovažuje za súladné s požiadavkou obsiahnutou v ustanovení
§ 9 ods. 1 písm. a/ až y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a je tak možné tento písomný prejav
vôle žalovaného hodnotiť v súlade s jeho označením len ako neúplný návrh na uzatvorenie zmluvy o
pôžičke, bez všetkých obligatórnych náležitostí. Taktiež odvolací súd v nadväznosti na obsah konkrétnej
Žiadosti o poskytnutie Rýchlej pôžičky a najmä s poukazom na obsahové náležitosti Zmluvy o poskytnutí

rýchlej pôžičky zo dňa 30.06.2010 č. 7075256 sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
však súd konštatoval len vo svojom prvom rozsudku č. k. 12C/149/2014-103 zo dňa 30. 06. 2015, že
nemožno mať za to, že v danom prípade došlo platne k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(zmluvy o pôžičke) a to z hľadiska platnej akceptácie návrhu - žiadosti o poskytnutie pôžičky zo strany
žalobcu, eventuálne k platnému akceptovaniu zmluvy o poskytnutí pôžičky žalovaným. V danom prípade

žalovaný v žiadosti o poskytnutie pôžičky, ktorú podpísal len žalovaný ako žiadateľ dňa 29.06.2010,
právnemu predchodcovi žalobcu navrhol, aby s ním bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
pričom z ustanovení § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že predpokladom
platného uzatvorenia zmluvy je dostatočne jasný, určitý, vážny a zrozumiteľný návrh jednej zmluvnej
strany (oferenta) a účinné, konkrétne a včasné prijatie návrhu (oferty) druhou stranou, ktorej je tento

návrh určený (oblátom). Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom, že Zmluva o poskytnutí rýchlej
pôžičky č. 7075256 nebola písomne uzatvorená žalovaným, nakoľko obsahuje len podpis a pečiatku
právneho predchodcu žalobcu, ako veriteľa s dátumom 30.06.2010, avšak v časti určenej na podpis
klientom je uvedený dátum 30.06.2010 a pri kolónke Podpis klienta je uvedené : “Viď žiadosť“. Zmluva,
ako dvojstranný konsenzuálny právny úkon v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, v spojení s ustanovením

§ 37 ods. 1 a § 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka je platne uzavretá až okamihom
dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu oferentovi, ktorý je prezentovaný druhou stranou formou
podpísania a tým aj verifikovania obsahu zmluvy. V danom prípade však nemožno hovoriť ani len
o dostatočne určitom a konkrétnom návrhu na uzavretie zmluvy - ako už bolo odvolacím súdom vpredošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedené. Žalobca (respektíve jeho právny predchodca)
návrh žalovaného na uzavretie zmluvy prijal avšak so zásadnými zmenami, respektíve doplneniami
konkrétnych podmienok pôžičky s údajmi vyžadovanými Zákonom o spotrebiteľských úveroch, preto

Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky je novým návrhom a nie akceptáciou pôvodnej žiadosti bez
výhrad. Z hľadiska naplnenia požiadavky zachovania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
vyžadovanej ustanovením § 9 ods. 1 vety prvej Zákona o spotrebiteľskom úvere, nemožno akceptovať
len pripojenie doložky „Viď žiadosť“ namiesto podpisu druhej zmluvnej strany ako platné uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými jej zákonom požadovanými náležitosťami a za dodržania

písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Správny bol potom záver súdu prvej inštancie prijatý v prvom
rozsudku č. k. 12C/149/2014-103 zo dňa 30. 06. 2015, že tvrdenú Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky
je nutné kvalifikovať z dôvodu nedodržania jej písomnej formy podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch ako absolútne neplatný právny úkon, avšak je nutné zdôrazniť, že absolútna
neplatnosť tohto právneho úkonu by vyplynula aj z ustanovení lex generalis a to pre nedodržanie
zákonom požadovanej písomnej formy s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Z absolútne neplatného právneho úkonu potom vyplýva zmluvným stranám povinnosť navzájom
si vrátiť plnenie prijaté na základe takéhoto úkonu. Pokiaľ ide o odvolací argument žalovaného, ktorý
aj v štádiu odvolacieho konania naďalej zotrváva na svojom názore, že žalobou uplatnený nárok
bol v čase podania žaloby premlčaný, zameral sa odvolací súd v odvolacom konaní na skúmanie

dôvodnosti tejto procesnej obrany žalovaného, na ktorej zotrvával aj v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke
tak je vecne správny, avšak pokiaľ súd prvej inštancie z tohto záveru vyvodil len zákonný následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle osobitnej právnej normy, konkrétne § 9 ods. 1 vety
prvej v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, bol tento záver v právnych dôsledkoch neúplný a nedôsledný, čo malo vplyv aj na vecnú
správnosť posúdenia uplatneného nároku z hľadiska jeho premlčania. Nedostatok obligatórnej zákonom
vyžadovanej písomnej formy právneho úkonu nemá za následok len bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru (keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver), ale podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 40 ods. 1, lex generalis nedostatok

obligatórnej formy právneho úkonu sankcionuje jeho absolútnou neplatnosťou. Ako už odvolací súd
konštatoval, z neplatného právneho úkonu vyplýva právo zmluvných strán navzájom si vrátiť plnenie,
ktoré potom zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.

19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky

zákonníka), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. Občianskeho zákonníka).

20. Vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej
lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Pre určenie začiatku plynutia tak
subjektívnej, ako aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia však
je podstatné ozrejmiť si, ako konkrétne, z akého právneho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia §

451 ods. 2 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť, pretože zodpovedanie
tejto otázky je pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby kľúčové. K bezdôvodnému obohateniu
získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza
okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho

dôvodu a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol,
vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia
právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom,
keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil, a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Ak ideo bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. V prípade relatívne neplatného
právneho úkonu však o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od okamihu úspešného dovolania

sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel druhému účastníkovi právneho
úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na určenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína
súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho
úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a). Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne

neplatného právneho úkonu (ako tomu je v danom konkrétnom prípade) vzniká od samého vzniku
právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba na vydanie prijatého bezdôvodného obohatenia teda
začne plynúť samotným prijatím tohto plnenia z absolútne neplatného právneho úkonu a teda v
konkrétnom prípade je nutné konštatovať, že objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobcu začala plynúť odo dňa prevzatia finančných prostriedkov
žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov - predovšetkým Prehľadu

splátok a úhrad nevyplýva, kedy presne (ktorým dátumom) bola suma pôžičky pripísaná na účet
žalovaného, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že sa tak stalo najneskôr do 18.08.2010 (Zmluva o
poskytnutí pôžičky bola datovaná dňa 30.06.2010), nakoľko týmto dňom už sú evidované splátky -
respektíve v poradí prvá splátka pôžičky a teda je zrejmé, že najneskôr do tejto doby bola žalobcom (jeho
právnym predchodcom ) pôžička žalovanému aj reálne vyplatená a poskytnutá. Trojročná objektívna

premlčacia doba tak v tomto prípade uplynula márne najneskôr dňom 18.08.2013 a pokiaľ právny
predchodca žalobcu preukázateľne podal žalobu na príslušný súd až dňa 21.07.2014, je celkom zjavne
žalovanýnárokpremlčanývcelomrozsahuatotakvsubjektívnejdvojročnej,akoajobjektívnejtrojročnej
premlčacej dobe.

22. Súd prvej inštancie preto nerozhodol správne, keď vyhodnotil námietku premlčania vznesenú
žalovaným ako nedôvodnú a žalobe v rozsahu zvyšnej časti predmetu konania - ohľadom zaplatenia
sumy 1 890 eur vyhovel.

23. Odvolací súd preto z horeuvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §

388 CSP zmenil a žalobu ohľadom zaplatenia sumy 1 890 eur zamietol z dôvodu úspešne a dôvodne
vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného.

24. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán

v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalobca, ako procesne plne neúspešná strana sporu, je povinný
zaplatiťžalovanémunáhradutrovprvoinštančného,akoajodvolaciehokonaniavrozsahu100%vlehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške, v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).