Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380984
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118380984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Daniely

Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej T. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX F. C., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica 4 Odi/3/2018-112 zo dňa 5.augusta 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 4 Odi/3/2018-112 zo dňa 5.augusta 2019 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2018 domáhal zrušenia oddlženia
žalovanej pre nepoctivý zámer. V žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola oddlžená v
konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4OdK/588/2018. Žalobca
je veriteľom žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila žalovaná so

spoločnosťou Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 dňa
9.9.2009. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.12.2012 a následne Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.2013 postúpená na žalobcu. Podľa
vyjadrenia žalobcu žalovaná neuviedla v návrhu významný majetok, ktorý vlastnila v období posledných
troch rokov, nakoľko v zozname majetku vyhlásila, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej
hodnoty. Vyhlásenie je zo dňa 6.4.2018, pričom žalobca toto tvrdenie označil za nepravdivé na tom
základe, že dňa 21.10.2015 bolo vydané Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, číslo

vkladu V XXXX/XXXX, ktorým Okresný úrad Zvolen povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území Veľká Lúka, evidovaným na liste vlastníctva č. XX ako stavba rodinného domu so
súpisným číslom 1249 na pozemku CKN s parcelným číslom XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
326 m2, na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.6.2015, dodatku
č. 1 zo dňa 25.8.2015 a dodatku č. 2 zo dňa 9.10.2015 uzavretej, okrem iných, aj žalovanou ako darcom.
Dňa 7.3.2018 bol povolený Okresný úradom Zvolen, vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.
ú. Veľká Lúka zápisný na liste vlastníctva č. XXX ako stavba rodinného domu so súpisným číslom

XXXX na pozemku K. s par V XXX/XXXX, ktorým Okresný úrad Zvolen povolil vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra CKN parcelné číslo XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok registra CKN parcelné číslo XXXX/XX
záhrada o výmere XXX m2, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej, okreminých, aj žalovanou ako darcom. Z uvedeného potom vyplýva,, že žalovaná vlastnila v období troch
rokov majetok väčšej hodnoty. Ďalej uviedol, že žalovaná dokonca dva mesiace pred podaním žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlženie konkurzom previedla bezodplatne svoj majetok na

tretiuosobu,čímnavodilastavplatobnejneschopnosti, uviedlavprílohenávrhunaoddlženiekonkurzom
nepravdivé dôležité informácie, neuviedla v prílohe návrhu na oddlženie konkurzom dôležité informácie
a krátila svoj majetok na úkor veriteľov. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, súhlasila síce s tým, že
informácia o nehnuteľnosti v tlačive majetku o vyššej hodnote vypísala nesprávne, pretože mala byť
zapísaná aj nehnuteľnosť, ale ide o chybu nie o nepoctivý zámer v konaní, keď vyhlásila osobný bankrot.

2. Okresný súd uviedol, že dňa 1.3.2017 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR
č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 6/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V dôvodovej
správe k tomuto zákonu vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno-ekonomický problém
dlžníkov, ktorí majú málo majetku a nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje

hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných
konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia
pohľadávok. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurznom považované za platobne neschopné.
Platobnú neschopnosť konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto
fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka

možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.
V rámci tohto konania súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka ako
jednu zo základných podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia.
Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje
jednak pozitívne, jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych

enomeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom
zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými
kritériami úvah aj jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s
ohľadom na osobu dlžníka, jeho životné skúsenosti.

3. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia, resp.
osobného bankrotu posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade skúmal
splnenie procesných podmienok, žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na
základe ust. § 166 f/ ods. 1 ZKR, takže ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou
konkurzného konania podľa § 20 písm. d/ CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 40Odk/305/2017. Ďalej súd skúmal, či v danom prípade
boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla
platobná neschopnosť dlžníka. Z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že ide o osobu, na ktorú je potrebné
hľadieť miernejšie, nakoľko má vážne zdravotné problémy, ktoré jej značne sťažili nielen možnosť
spoločenského uplatnenia, ale nenávratne znemožnili opätovne sa zamestnať a tak si zabezpečiť iný

zdroj príjmov ako je jediný príjem z invalidného dôchodku. Súd tiež prihliadol aj na dosiahnutú úroveň
vzdelania a skutočnosť, že ide o osobu, ktorá od skončenia stredoškolského vzdelania pracovala ako
robotníčka až do momentu, keď jej to už zdravotný stav neumožňoval. Ďalej súd posúdil ako nespornú
skutočnosť, že žalovaná v období 3 rokov pred podaním návrhu vlastnila nehnuteľný majetok, ktorý
žalovaná neuviedla v zozname majetku, ktorý vlastnila v posledných troch rokoch, ale nestotožňuje

sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej. Žalobca odvodzuje nepoctivý zámer žalovanej
od prípadov negatívneho vymedzenia nepoctivého zámeru dlžníka podľa ust. § 166 písm. g/ ods. 2
písm. c/ a písm. h/ ZKR. Súd poukázal na skutočnosť, že návrh na oddlženie konkurzu má podobu
elektronického formulára, ktorú za žalovanú podávala tretia osoba, teda k pochybeniu pri vyplňovaní
mohlo dôjsť omylom tak, ako uviedla žalovaná. S ohľadom na závažnosť jej zdravotných problémov

je do určitej miery ospravedlniteľné prehliadnutie tohto nedostatku pri podpisovaní návrhu. Sám zákon
počíta s touto alternatívou, keď podľa gramatického výkladu ustanovenia § 166 g/ ods. 2 písm. a/ ZKR
sa pre naplnenie domnienky nepoctivého zámeru vyžaduje nielen neuvedenie dôležitej informácie vo
formulárovom návrhu, ale neuvedenie tejto informácie ani na dopyt správcu údaje vyplývajúce z návrhu
majú viacmenej informatívny charakter pre efektívnejšie zisťovanie majetkových pomerov dlžníka, čo

je úlohou správcu v konkurznom konaní podľa štvrtej časti zákona rovnako ako v konkurznom konaní
podľa druhej časti zákona. S ohľadom na danú situáciu žalobca sa nesprávne odvoláva na ust. § 166 g/
ods. 2 písm. c/ ZKR, keď priamo ust. § 166 ods. 2 písm. a/ ZKR vymedzuje prípad, keď zoznam majetku
nie je úplný, a to bez ohľadu na to, či ide o zoznam majetku v čase podávania návrhu, alebo zoznammajetku, ktorý vlastnil dlžník tri roky pred podávaním návrhu, ktoré sú osobitnou náležitosťou návrhu
na vyhlásenie konkurzu podľa § 167 ods. 2 písm. c/ ZKR.

4.Pokiaľideožalobcovotvrdenienaplnenia§166g/ods.2písm.h/ZKR,súduviedol,žesanestotožňuje
s názorom žalobcu ani v tejto časti, pretože úmyslom žalovanej nebolo poškodenie svojich veriteľov,
či zvýhodnenie iného veriteľa, ale odvďačenie sa dcére za starostlivosť a finančnú pomoc pri splácaní
záväzkov žalovanej. V nadväznosti na to súd považoval za potrebné uviesť, že darovacia zmluva je
zo dňa XX.X.XXXX a zoznam majetku žalovaná podpisovala dňa 6.4.2018, teda cca 2 roky a 10

mesiacov pred predložením dokladov Centru právnej pomoci, ktoré podávalo za žalovanú návrh na
oddlženie konkurzu ako zákonný zástupca žalovanej. Ďalej okresný súd konštatoval, že z dokazovania
nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanej pred vyhlásením
konkurzu, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Vychádzajúc z vyššie
prezentovaných úvah dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer. K tomuto názoru viedla súd nielen spomínaná proporcionalita a nedostatočná

miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia oddlženia, ktoré
má účinky erga omnes. Okresný súd zdôraznil, že žalobca nepreukázal formálne náležitosti potrebné
pre konštatovanie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej podľa § 166 ods. 2 písm. c/ a h/ ZKR, ale
tiež nepreukázal naplnenie podmienok pozitívneho vymedzenia prípadov nepoctivého zámeru dlžníka.

Konkrétne žalobca nepreukázal, že žalovaná v priebehu konkurzného konania neposkytovala správcovi
súčinnosť, ani, že informácie o majetku neuviedla ani na dopyt správcu, resp., že by správca vôbec
žalovanúdopytovalohľadomdoplneniainformáciíomajetkovýchpomerochžalovanej.Naopakžalovaná
jednoznačne preukázala, že jej zdravotný stav jej neumožnil sa znovu zamestnať a jej príjem a príjem
jej manžela nezodpovedá ani trojnásobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. S ohľadom na

uvedené by bolo zrušenie oddlženia v tomto prípade neefektívne a odporujúce zámeru zákonodarcu.
V tejto súvislosti súd opätovne poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z., kotorým
bol zavedený inštitút tzv. osobného bankrotu, ale aj možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer, z ktorého vyplýva, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý
zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a

miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné
skúsenosti.VsúvislostisuvedenýmpoukázalsúdajnanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.3ÚS/172/2010,
v ktorom Ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej
aplikácie abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov zisťovania
obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu, ide vždy o

metodologický postup v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom
jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne
zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu
zamietol.

5. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobcu. V odvolaní napádal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. K nedostatočnému odôvodneniu napádaného rozhodnutia
uviedol, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva, ale aj diskriminovať ich pri uplatňovaní, obsahom tohto práva je relevantné

konanie súdov a orgánov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu IV.
ÚS 252/4. V tomto kontexte zdôraznil, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovou
a právnou argumentáciou žalobcu v konaní. Poukázal na znenie ust. § 166 g/ ods. 2 písm. c/ ZKR.
Konkretizoval, že žalovaná vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedla v zozname majetku
väčšej hodnoty nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru príloha k návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to zoznam

majetku a majetku v období troch rokov pred podaním návrhu nie je nezrozumiteľne formulovaná a
žalovaná si musela byť vedomá, že čo má v uvedených prílohách napísať a rovnako si musela byť
vedomá, či vlastní nejaký nehnuteľný majetok, keďže v tomto bývala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva
nepoctivý zámer žalovanej zamlčať nehnuteľnosť, ktorej bola vlastníkom a v ktorej bývala, aby sa vyhla
prípadnému predaju. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Odi/1/2018

zo dňa 20.11.2018. Podľa názoru žalobcu súd nemal aplikovať ust. § 166 g/ ods. 4 ZKR, a to napriek
tomu, že žalovaná má ukončené len stredoškolské vzdelanie bez maturity a má zdravotné problémy.
Podľa názoru žalobcu nie je možné aplikovať citované ustanovenie paušálne na každého, kto má len
základné vzdelanie a má zdravotné problémy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná uzatvorila zmluvuo úvere dňa 14.12.2013, pričom celá zmluva o úvere je vyplnená žalovanou, a to krasopisným písmom.
Žalovaná teda pozná význam jednotlivých kolóniek, do ktorých vpisovala údaje, pozná aj ich zmysel
a význam, to isté platí aj pri návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalovaná poznala význam jednotlivých

kolóniek a účelovo neuviedla svoj majetok do daných kolóniek, pričom všetky ostatné údaje boli
vyplnené správne. Zdôraznil, že žalovaná nemala poctivý zámer, nakoľko odo dňa návrhu na vyhlásenie
konkurzu nijakým spôsobom nekomunikovala so žalobcom so spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a. s. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s sa ju snažila kontaktovať pravidelne od 12.5.2017 v
mesačných intervaloch, avšak bezvýsledne, nereagovala na žiadne telefonické hovory, esmesky. Ďalej

dal do pozornosti súdu, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v bode 33 napadnutého rozhodnutia, že by
žalobca konal v nedostatočnej miere obozretnosti. Žalobca si pohľadávku voči žalovanej uplatnil včas a
následne aj v exekučnom konaní, opakovane sa snažil kontaktovať žalovanú za účelom mimosúdneho
vyriešenia veci, ku ktorej aj došlo na základe Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 12.4.2017. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie pri alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie

v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania.

6.Žalovanávpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcuuviedla,ženavrhuje,abyodvolacísúdnapadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, konkrétne uviedla, že svoje exekúcie vždy splácala pravidelne
mesačne aj za cenu toho, že jej neostávali žiadne finančné prostriedky, pomáhala jej dcéra Zuzana.

O vyhlásení osobného bankrotu začala uvažovať až po náročnej operácii a nepriaznivých prognózach
lekárov. Je onkologickou pacientkou odkázanou na pomoc a opateru, ktorú jej poskytuje dcéra Zuzana.
S dôvodmi odvolania nesúhlasí.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

8. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

11. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer voči žalovanému.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre

nepoctivý zámer. Uviedol, že žalovaná bola oddlžená v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 4Odk/588/2018, pričom žalobca je veriteľom žalovanej na základe zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Poštová banka, a.s. a prešla na
žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok. Okresný súd v konaní po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že nie je naplnená skutková podstata ust. § 166 ods. 1 ZKR, pretože neboli

naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 166 g/ ods. 2 písm. c/ a h/ ZKR, a preto žalobu
zamietol.

13. Podľa § 166 g/ ods. 2 ZKR dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia

splátkového kalendára podľa tejto časti zákona.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu zmyslom a účelom návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer je dosiahnutie účinkov podľa § 166 f/ ods. 4 ZKR, t. j., aby sa oddlženie stalo voči veriteľomneúčinným a aby došlo v plnom rozsahu, v ktorom nebolo uspokojené k obnoveniu vymáhateľnosti a
splatnosti pohľadávok. Účinok zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer nie je samoúčelný, ale spočíva v
tom, že pohľadávky, v ktorých bol dlžník zbavený rozhodnutím o oddlžení v zmysle § 166 e/ s použitím.

§ 166 a/ ZKR, a ktoré nie sú veriteľmi vymáhateľné voči dlžníkovi, sa s ručením oddlženia pre nepoctivý
zámer obnovujú. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer znamená obnovenie pohľadávok a možnosť
uspokojenia veriteľmi, ktorí túto možnosť po oddlžení veriteľmi stratil. V konečnom dôsledku je zmyslom
inštitútu zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer práve možnosť veriteľa domôcť sa zaplatenia svojich
pohľadávok voči dlžníkovi, čo v dôsledku účinkov oddlženia bolo znemožnené. V konečnom dôsledku

hlavným účelom inštitútu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer je umožniť veriteľom uspokojenie
svojich pohľadávok, pretože takúto možnosť rozhodnutím o oddlžením stratili.

15. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo jeho tvrdenie, že žalovaná úmyselne zatajila
nehnuteľný majetok pri vypisovaní žiadosti - formulára, ktorým žiadala rozhodnúť konkurzný súd o jej
osobnom bankrote a tým naplnila skutkovú podstatu ust. § 166 ods. 1 ZKR, a to zrušenie oddlženia

pre nepoctivý zámer.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca, na
ktorom spočíva dôkazné bremeno nepreukázal, že konanie žalovanej bolo pri vyplňovaní formulára
žiadosti k podanému návrhu na osobný bankrot úmyselné v tom, že žalovaná zámerne zatajila

nehnuteľný majetok, ktorý vlastnila v čase troch rokov od podania návrhu na vyhlásenia osobného
bankrotu na súde.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu sa aj odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie v tom, že konanie žalovanej bolo ospravedlniteľné jej vážnym zdravotným stavom, ako aj

skutočnosťou, že návrh nevyplňovala osobne, ale prostredníctvom blízkej osoby - dcéry. V konaní pred
súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaná v čase vyplňovania tlačiva (prílohy k návrhu na
vyhlásenie osobného bankrotu) bola už na invalidnom dôchodku a jej zdravotný stav jej neumožňoval
pristúpiť k jeho osobnému vyplneniu tak, ako už bolo konštatované vyššie odvolacím súdom.

18. Žalobca v konaní pred okresným súdom nepreukázal ani skutočnosť, že by žalovaná v priebehu
konkurzného konania neposkytla súčinnosť správcovi, ani že by informácie o majetku neuviedla ani na
dopyt správcu, resp., že by správca žalovanú dopytoval ohľadne doplnenia informácií o majetkových
pomeroch žalovanej. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola preukázaná ani skutočnosť, že by sa
žalobca bol domáhal uplatnenia svojho nároku pred vyhlásením osobného bankrotu na žalovanú.

19. Odvolací súd potom zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že úmyslom žalovanej
nebolo poškodenie žalobcu, ale jediným úmyslom žalovanej bolo odvďačiť sa dcére za starostlivosť
a finančnú pomoc pri úhrade záväzkov žalovanej. Tiež je neopomenuteľnou skutočnosťou aj fakt,
ktorý už odvolací súd konštatoval, že žalobca sa nedomáhal vymoženia pohľadávky od žalovanej pred

vyhlásením osobného bankrotu.

20. Odvolací súd preto prisvedčil názoru okresnému súdu, že žalobca nepreukázal formálne náležitosti
potrebné pre prijatie záveru súdu o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej podľa ust. § 166
ods. 2 písm. c/ a h/ zákona č. 377/2016.

21. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým bol zavedený inštitút osobného
bankrotu, ako aj možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer v dôvodovej správe
usmerňuje súdy, aby posudzovali každú vec od prípadu k prípadu, a to s ohľadom na osobu dlžníka
a jeho životné pomery. Z uvedeného dôvodu sa ani odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že

konanie žalovanej smerovalo k poškodeniu veriteľov a tým nastali skutočnosti predpokladané zákonom
v ust. § 166 g/ ods. 2 ZKR.

22. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobca uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom

rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobnesvoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v
konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými

v Civilnom sporovom poriadku.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2
CSP ako vecne správny potvrdil.

25. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, a ktorej vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

26.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodneokresnýsúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutia

podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

27. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).