Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203410
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618203410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: Peter Majkuth - DREVÁR, so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Brezová 2/31, IČO: 33058377, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11 proti žalovanému: W. V.,
N.. XX. X. XXXX, C. A. M. W. XXX, zastúpeného Advokátkou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, o zaplatenie 2 532,70 eur (Sk 76 300,--) s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/24/2018 - 80 zo dňa 03. októbra 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol v konaní, kde predmetom konania je nárok
žalobcu na náhradu škody proti žalovanému.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.02.2016 č.k. 3Co/50/2015 - 429, zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 2.532,70 eur spolu
so 17,6 % úrokom z omeškania od 20.05.1998 do zaplatenia, v spojení s výrokom o trovách konania a

v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.VintenciáchzrušujúcehouzneseniaKrajskéhosúduvKošiciach,súdprvejinštancie,keďževpriebehu
konania žalovaný v 1. rade zomrel, uznesením zo dňa 26.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29.09.2017 (č.l. 513 spisu), pokračoval v konaní s jeho dedičom W. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W.
XXX a v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia ho vyzval na predloženie súhlasu na ťažbu dreva od
spoločenstva Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva Poráč, keďže pôvodný žalovaný bol

predsedom tohto spoločenstva a s odkazom na ust. § 10 ods. 1 až 3 zák. č. 181/1995 Z.z., § 33 OZ
dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade konal nad rámec svojho oprávnenia, v rozpore s vyhlásením
spoločenstva Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva Poráč (č.l. 50 - 53 spisu bod IV, písm.B , ako aj bod V písm. A, B ,C), keďže povinnosťou predsedu spoločenstva bolo jednotlivé dohody a
zmluvy predkladať na schválenie výboru spoločenstva( viď aj odpoveď na č.l. 49 spisu).

5. Žalobca v tomto smere ale len poukazoval na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 02.04.1995, ktorú
považoval za povolenie (viď aj jeho výpoveď zo dňa 27.02.2018 na č.l. 270 spisu), v zmysle ktorej bola
medzi subjektom Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo v Poráč v zastúpení Q. A., predsedom
spoločenstvá a kupujúcim W. V., v zmysle Obchodného zákonníka uzatvorená kúpna zmluva o predaji
dreva na pni v porastoch: X., B. M. s tým, že ťažba sa mala vykonať do 15.05.1995 za dohodnutú cenu

za 1 m3 700,- Sk, so započatím prác dňa 03.04.1995, pričom pri nedodržaní zmluvných podmienok
zmluva stráca platnosť. Písomná zmluva na ďalšie obdobie ale uzatvorená nebola.

6. Po vykonaní dokazovania a jeho doplnení v intenciách odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko so zreteľom na uzavretú kúpnu zmluvu, pôvodný žalovaný
ako predseda spoločenstva prekročil svoje právomoci, keďže na uzavretie kúpnej zmluvy o predaji

dreva na pni , zo dňa 02.04.1995, nemal splnomocnenie výboru spoločenstva a preto v danom prípade
nemožno hovoriť o dani vzťahu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. Preto ani vecná pasívna
legitimácia žalovaného nesúvisí s jeho činnosťou ako predsedu Urbariátnych lesov a pasienkového
spoločenstva Poráč, ale len ako fyzickej osoby - predsedu tohto spoločenstva, ktorý prekročil rozsah
svojich oprávnení a preto žaloba voči nemu nemôže smerovať v zmysle princípu solidarity podľa ust. §

10 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. s použitím § 511 OZ, kedy zákon priamo umožňuje žalobcovi žalovať
iba žalovaného Q. A., ktorý v kontexte § 10 ods. 3 tohto zákona o pozemkových spoločenstvách je
zodpovedný za záväzky spoločenstva, kedy voči iným osobám ručia spoločnici spoločne a nerozdielne.
V tomto smere súd prvej inštancie postupoval a vec právne posúdil podľa ust. § 9, § 10 zákona č.
181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách s odkazom na § 31 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“), § 33 a § 511 ods. 1, 3 OZ a následne aj podľa § 373 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“),
§ 379 ObZ vec právne posúdil, čo sa týka preskúmania zodpovednosti za škodu v znení naplnenia
zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu právneho predchodcu žalovaného ale len ako fyzickej
osoby t.h. času proti jeho právnemu nástupcovi titulom dedenia. .

7. Podľa prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2018, mal súd prvej inštancie
za preukázané naplnenie pojmových znakov zodpovednosti za škodu, vyplývajúcej z porušenia právnej
povinnosti právneho predchodcu žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že na jeho pokyn mal
drevo, ktoré mal nadobudnúť žalobca, právny predchodca žalovaného bez akéhokoľvek oprávnenia
spoločenstva predať spoločnosti MENET, pričom žiaden doklad o tom súdu ale žalobca nepredložil.

V tomto smere žalobca len poukazoval na listinný dôkaz nachádzajúci sa v spise pod sp. zn.
9C/1170/1998 na č.l. 6, z ktorého vyplýva, že „celé množstvo dreva v lokalite Poračská dolina bolo
pomeranépredsedomUrbariátuPoráčp.Bilpuchomzaprítomnostip.PolkablaJaroslava,KinikaMichala
a Špernáka Miroslava. Táto drevná hmota bola firme MENET vyfakturovaná majiteľom drevnej hmoty
Urbariátom Poráč na základe priloženého číselníka“. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané,

že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 02.04.1995 o predaji dreva na pni s tým,
že zmluvní účastníci sa dodatočne mali dohodnúť , že žalobca vyťaží pre žalovaného drevo za odmenu
350,- Sk/m3, pričom nárok žalobcu na zaplatenie za ťažbu dreva bude čiastočne uspokojený odkúpením
117m3 po 700 Sk s tým, že kúpna cena sa započíta s nárokom žalobcu na úhradu ťažobných nákladov
(viď Dohodu o vzájomnom započítaní na č.l. 3 spisu), ktorá ale nie je datovaná, ani podpísaná a preto

podľa súdu prvej inštancie k jej uzatvoreniu ani nedošlo.

8. Vychádzajúc zo znenia písomne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 02.04.1995 na č.l. spisu 29,
nakoľko predmetom kúpy bolo drevo na pni, ak žalobca drevo vyťažil, mal sa postarať o jeho odvoz
alebo minimálne o jeho zabezpečenie v zmysle § 455 ObZ a keďže tak neučinil, riziko škody na

tovare t.j. na vyrúbanom dreve prevzal žalobca okamihom uloženia dreva na skládku bez toho, aby ho
zabezpečil (pričom odcudzenie dreva nebolo ani hlásené na polícii), a keďže v konaní bol uplatnený
zo strany žalobcu nárok na náhradu škody podopretý len existujúcim písomným dokladom o uzavretí
kúpnej zmluvy zo dňa 02.04.1995, bez preukázania dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov, pričom
žalobca kúpil od pôvodného žalovaného, ktorý v danom konaní vystupuje len ako fyzická osoba, drevo

na pni, ktoré riadne nezabezpečil, z dôvodu nenaplnenia pojmových znakov náhrady škody, ako aj z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, so zreteľom na jeho dôkaznú tieseň, súd
žalobu žalobcu proti žalovanému ako nedôvodnú zamietol.9. Aj keď v priebehu konania pôvodný žalovaný N.. Q. A. sčasti uznal nárok žalobcu, čo do sumy
22.617,- Sk (viď výpoveď žalovaného v 1. rade zo dňa 14.02.2001 na č.l. 31 spisu 9C/1170/1998), súd
prvej inštancie z dôvodu neexistencie návrhu žalobcu s odkazom na ust. § 282 a nasl. CSP, ust. § 282

CSP vo veci neaplikoval.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom
žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP vo veci nevzhliadol. Keďže v konaní bol plnej úspešný
žalovaný, súd mu priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody v
zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

12. Ako prvé žalobca nesúhlasil s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, čo sa týka ust. § 31
a § 33 OZ, a to s odkazom na ust. § 10 ods. 3 Zákona o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
„ZoPS“), § 20 ZoPS ako § 13 ods. 3, 4 ObZ z dôvodu, že pôvodný žalovaný, v žiadnom prípade nebol

splnomocniteľom na základe udeleného plnomocenstva, ale bol len v postavení štatutárneho orgánu
spoločenstva. Nakoľko bolo spoločenstvo Urbariátu Poráč bez právnej subjektivity mal za to, že sa
naň uplatnia riadne ustanovenia ZoPS a taktiež subsidiárne ustanovenia ObZ upravujúce pôsobnosť
štatutárov. Preto súd prvej inštancie v tejto časti dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci keď
určil, že tým, že pôvodný žalovaný ako predseda spoločenstva prekročil svoje oprávnenie, nie je možné

na vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplatniť ust. § 10 ZoPS, keďže pôvodný žalovaný konal v mene
Urbariátu.

13. Rovnako nesúhlasil s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku titulom náhrady škody, ktorá mu
mala vzniknúť tým, že mu nebolo umožnené vyťažené drevo, ktoré malo byť použité ako úhrada

za poskytnuté služby (ťažba dreva) odviezť z lesa, kde bolo žalobcom uskladnené , keďže po
uskladnení bolo následne toto drevo predané spoločnosti MENET s.r.o. a to z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena v smere naplnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu t.j.
nebola preukázaná existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a kauzálný nexus, keďže podľa
záverov súdu prvej inštancie mal riziko škody na tovare prevziať žalobca okamihom uloženia dreva

na skládku bez toho, aby ho riadne zabezpečil. Apeloval na to, že žalobcom uplatnený nárok nie je
za žiadnych okolností možné vykladať ako nárok na náhradu škody a to s poukazom aj na skutkové
odôvodnenie podanej žaloby, nakoľko odmena za výrub dreva bola žalobcom riadne vyúčtovaná a to
faktúrou č. 25/2/97 zo dňa 25.02.1997 so splatnosťou 7 dní, a v konaní bolo jasne preukázané vykonanie
týchto prác, ako aj ich objednanie, čo nebolo medzi stranami sporu sporné (viď kúpnu zmluvu zo dňa

02.04.1995), v rámci ktorej sa aj dohodol s pôvodným žalovaným, že si odnesie len časť vyťaženej
drevnej hmoty v rozsahu XX V. po 700,- Sk s tým, že zvyšok drevnej hmoty v rozsahu XX V. ostalo
vo vlastníctve Urbariátu, pričom z tvrdenia pôvodného žalovaného taktiež vyplýva, že žalobca si vždy
mohol drevo odviesť až po úplnom zaplatení jeho ceny. Taktiež uviedol, že sa s pôvodným žalovaným
dohodli, že si svoje vzájomné nároky čiastočne vysporiadajú započítaním, a to po započítaní pohľadávky

Urbariátu voči žalobcovi v rozsahu 45.500,- Sk, voči pohľadávke žalobcu voči Urbariátu v rozsahu
121.800,- Sk, s nevysporiadaním časti záväzku Urbariátu v rozsahu 76.300,- Sk, ktorá je predmetom
tohto sporu.

14. Preto celkovo uplatnený nárok žalobcu je nárokom na zaplatenie časti odmeny za vykonanú ťažbu

dreva pre Urbariát, ktorá nebola uhradená započítaním, s nárokom Urbariátu voči žalobcovi s tým, že
za žiadnych okolností nemôže byť uplatnený nárok posúdený v celom rozsahu ako náhrada škody a
to aj z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným bola ďalej i ústna dohoda, na základe ktorej malo
v budúcnosti dôjsť k započítaniu kúpnej ceny i za zvyšok pre žalobcu vyťaženého dreva, avšak toto
započítaniesanikdyneuskutočnilo,nakoľkotentopredmetkúpynikdynebolžalobcoviriadneodovzdaný

a on tak nemohol k nemu nadobudnúť vlastnícke právo.

15. Žalobca zároveň poukazoval aj na konanie pôvodného žalovaného v tom čase, ktoré zabraňovalo
žalobcovi drevo prevziať, a ak by tak žalobca svojvoľne učinil, urobil by protiprávne s trestnoprávnyminásledkami, čím nemôže obstáť ani záver súdu prvej inštancie, že riziko škody na tovare prevzal žalobca
okamihom uloženia dreva na skládku bez toho, aby ho akokoľvek zabezpečil a preto na žalobcu nikdy
neprešlo riziko škody na tovare, keďže k riadnemu odovzdaniu tohto predmetu kúpy , zo strany Urbariátu

nedošlo a žalobca len riadne drevo vyťažil a uložil na to určené miesto pre Urbariát . Skutočnosť, že
medzi žalobcom a pôvodným žalovaným existovala dohoda o tom, že žalobca si bude môcť svoj nárok
voči Urbariátu čiastočne uspokojiť kúpou a následným odpredajom drevnej hmoty v rozsahu zvyšných
XX V., nemá žiaden vplyv na to, že odmena za ťažbu dreva zo strany žalobcu pre Urbariát ostala aj
naďalej neuhradená v sume 76.300,- Sk, keďže pohľadávka Urbariátu titulom ceny za kúpu dreva v

rozsahu 52 m3, nikdy nevznikla.

16. Ďalej žalobca odkazoval na ust. § 443 ods. 1, § 417 ObZ a na to, že nedošlo po uzavretí kúpnej
zmluvy k riadnemu odovzdaniu predmetu kúpy, keďže žalovaný neumožnil žalobcovi vstup na pozemok
Urbariátu, aby si mohol predmet kúpy riadne prevziať a preto patrí žalobcovi nárok na odmenu za
vyťažené drevo. Uviedol, že aj keď súd vyhodnotil ťažbu ako neoprávnenú z dôvodu, že strany sporu

nepredložili doklad o predchádzajúcom vyznačení a písomnom súhlase vydanom odborným lesným
hospodárom, v prípade ak by bola ťažba nezákonná, s odkazom na ust. § 10 zákona č. 100/1977 Zb.
žalobca má aj tak nárok na odmenu za poskytnuté služby voči Urbariátu, a to aj s poukazom na to, že
od 01.10.1997 je účinné ust. § 4 ods. 3 vyhl.č. 244/1997 Z.z., v zmysle ktorého na ťažbu dreva, ktorá je
súčasťou ochranných opatrení proti podkôrnému hmyzu, nie je potrebný súhlas.

17. Zároveň žalobca poukazoval aj na čiastočné uznanie uplatneného nároku vo výške 22.617,- Sk (viď
výpoveď právneho predchodcu žalovaného zo dňa 14.02.2011), a aj keď je pravdou, že výslovný prejav
žalobcu k návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie nebol učinený, súd musí prihliadnuť pri rozhodovaní
o nároku ale na tento prejav žalovaného, v zmysle ktorého pôvodným žalovaným bol nárok žalobcu čo

do sumy 22.617,- Sk, do dôvodu aj výšky jasne uznaný, a to s odkazom aj na podpísanú zápisnicu.

18. S poukazom na čiastočné uznanie uplatneného nároku zo strany pôvodného žalovaného, žalobca
taktiež poukazoval aj na to, že aj keď časť nároku by bolo možné posúdiť titulom náhrady škody, ostatná
časť uplatneného nároku mala byť posúdená titulom zaplatenia odmeny za výrub dreva s tým, že uznaná

časť nároku vo výške 22.617,- Sk, je vyjadrením rozdielu medzi odmenou žalobcu za ťažbu dreva (v
minimálnej výške uznanej pôvodným žalovaným) a kúpnou cenou za celý objem drevnej hmoty (opäť
v minimálnej výške uznanej pôvodným žalovaným), ktorý mal byť určený pre žalobcu (to znamená
i vrátane predmetných 52 m3), s čím sa súd z hľadiska hmotnoprávneho riadne nevysporiadal. K
spornosti ohľadne reálne vyťaženého množstva dreva, žalobca poukazoval na svedecké výpovede ako

i znalecký posudok č. 9/2004 vypracovaný J.. Ľ. X., ktorý porovnaním faktúr vystavených žalobcom a
faktúr vystavených pracovníkom žalobcu p. E. M. dospel k záveru, že celkovo vyťažené objemy za rok
1996 sa pohybujú okolo 972,54/971/90m3 a teda žalobcom tvrdený objem za obdobie apríl - jún 1996
v rozsahu 348 m3 sa javí ako opodstatnený a správny.

19. K naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalobca uviedol, že súd
prvej inštancie konal nesprávne, keďže vo veci pokračoval napriek tomu, že išlo o vec už prejednanú,
rozhodnutú a právoplatne ukončenú a to rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 02.07.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2010 a vykonateľnosť dňa 20.12.2010,s odkazom aj na rozhodnutie
odvolacieho súdu pod sp.zn. 4Co/338/2005, kde odvolací súd uviedol, že „pokiaľ bolo drevo vyťažené na

pozemkoch, ktoré náležia Urbariátu, nie je dôvod na nevyhovenie žaloby“. Nadobudnutím právoplatnosti
a vykonateľnosti sa uvedený rozsudok aj stál exekučným titulom a vydaním uznesenia pod sp.zn.
3Co/50/2015 - 429 došlo k porušeniu základných pravidiel „res iudicata“ a k porušeniu právnej istoty
hlavne tým, že odvolací súd dvakrát rozhodol o odvolaní pôvodného žalovaného proti vyššie uvedenému
rozsudku, kedy ten istý odvolací súd najprv odmietol jeho odvolanie z dôvodu neskorého podania a

následne jeho odvolanie po 5 rokoch od vydania rozsudku prijal, vecou sa zaoberal, a nakoniec rozhodol
o zrušení rozsudku. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.532,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % od
05.03.1997 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobca poukazoval na znenie ust. § 390 CSP.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Spochybňoval tvrdenia žalobcu o tom, že si v konanínenárokoval náhradu škody, keďže odôvodnenie žaloby ako aj vyjadrenie žalobcu sú v tom znení, že
„nárok si žalobca uplatňuje z dôvodu, že mu mala byť spôsobená škoda s tým, že pri prekročení
rozsahu splnomocnenia pôvodného žalovaného zase uvádzal , že škoda bola spôsobená osobou, ktorá

prekročila rozsah svojho oprávnenia.“

21. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak si žalobca neuplatňuje nárok na náhradu škody, jeho nárok je
nedôvodný, nakoľko od osoby, ktorú žalobca uvádza ako žalovaného pri porušení povinnosti, mohol
uplatňovať len náhradu škody a ak žalobca dôvodí uplatnený nárok náhradou odmeny t.j. už na základe

inej právnej skutočnosti, v danom prípade by absentovala pasívna vecná legitimácia žalovaného, resp.
táto legitimácia tu ani nebola daná a konanie žalovaného nie je možné posudzovať podľa ust. § 10 ods.
3 zákona č. 181/1995 Z.z., v zmysle ktorého je odôvodnená pôvodná žaloba.

22. Rovnako žalovaný mal za to, že súd správne uzavrel, že zákaz vstupu žalovaného do lesa nezakladá
porušenie akejkoľvek právnej povinnosti, ktorá by mala za následok vznik škody na strane žalobcu,

keďžezozneniakúpnejzmluvynač.l.29spisuvyplývalenodpredajdrevanapni.Pretojehouskladnenie
a následne odcudzenie inou osobou, nemôže byť dané na vrub žalovaného a preto aj súd prvej inštancie
správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto rozhodol v jeho neprospech.
Kúpou dreva na pni a momentom jeho vyťaženia prešlo nebezpečenstvo škody na veci na žalobcu v
čase prevzatia tovaru v zmysle § 455 ObZ, resp. keď mu predávajúci umožní s tovarom nakladať, čo bolo

splnené samotnou ťažbou, vyťažením a zrezaním dreva a preto žalobca nemôže namietať porušenie
zmluvnej povinnosti so zreteľom na následné okolnosti spočívajúce v prípade, ak škoda bola spôsobená
treťou osobou a to aj s poukazom nie len na ust. § 455 ObZ ale aj § 133 OZ, kedy vlastníctvo hnuteľnej
veci sa prevádza jej odovzdaním, t.j. odovzdaním predmetu kúpy. Z dôvodu, že rozsudok nebol doručený
účastníkovi konania ani jeho splnomocnenému zástupcovi, vo veci nejde o prekážku „res iudicata“, t.j.

prekážku rozhodnutej veci.

23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), aj

v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods.
1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.02.2020 o 09.20 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 07.02.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

26. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ (žalobca) v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
súdom prvej inštancie, pričom nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h)

CSP je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

29. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov, keďže
súd prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný stav ich aj správne
aplikoval, a teda z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery o

právach a povinnostiach strán sporu.

30. Odvolací súd rovnako nezistil, aby skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným
dôkazom alebo aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi preukázané, prípadne vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby ich nesprávne
interpretoval, prípadne aby nesprávne aplikoval použitý právny predpis. Súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, ktorý správne vyhodnotil a
to aj s odkazom na doplnené dokazovanie v prejednávanej veci s tým, že pri právnom posúdení veci
použil správne právne normy, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav, ako aj v
zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, hodnotiac dôkazy z hľadiska ich dôležitosti,
pravdivosti, zákonnosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti

podľa ust. § 191 a nasl. CSP a podľa zásad ustálených v súdnej praxi. Rovnako dostatočne, správne ,
ako aj presvedčivo , uviedol dôvody svojho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán, ako
aj správny záver o nedôvodnom uplatnení nároku proti takto označenému žalovanému titulom nároku
na náhradu škody s tým, že odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej
inštancie porušujúce procesné práva žalobcu alebo právo na spravodlivý proces, odnímajúce stranám

sporu možnosť konať pred súdom, ani žiadnu z vád konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

31. Ako prvé apeluje odvolací súd na to, že označenie žalovaného v znení odôvodnenia žaloby titulom
uplatneného nároku , je vždy vecou žalobcu, ktorý je vždy v sporovom konaní „pánom sporu“ a preto

má aj dôkaznú povinnosť na preukázanie uplatneného nároku.

32. Odvolací súd uvádza, že žalobca s poukazom na odôvodnenie žaloby ako aj uplatnený nárok a
označenie žalovaného , si nárok proti pôvodnému žalovanému uplatňoval titulom náhrady škody (viď v
tomto smere aj pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vo veci č.k. 9C/1170/98 - 32 zo dňa 05.11.1998 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/25/99 - 98 zo dňa 04.03.1999), z ktorého je
zrejme, že žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa dožadoval zaplatenia žalovanej sumy,
úrokov z omeškania, ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že „so žalovaným, ktorý vystupoval v
mene Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva Poráč, mal uzatvorenú zmluvu na ťažbu dreva
zo dňa 02.04.1995 s tým, že prvý termín ťažby dreva bol dohodnutý do 15.05.1995, pričom po tomto

termíne nedošlo k písomnému uzatvoreniu novej zmluvy, aj keď sa naďalej postupovalo medzi stranami
tejto zmluvy a aj napriek tomu, že žalobca v roku 1996 nemal prvé tri mesiace zaplatené peniaze, v
tom čase ale už vyťažil 117 m3, napriek finančnej situácii drevo ťažil naďalej, ktoré však zostávalo
uskladnené v priestoroch žalovaného. Pre žalovaného tak vyťažil 296 m3 guľatiny, pričom uviedol, že
boli dohodnutí, že žalovaný zabezpečí odpredaj vyťaženej guľatiny, t.j. 296 m3 a na základe toho malo

dôjsť k vzájomnému zápočtu, kde na jednej strane malo byť započítaných 117 m3 po 700,- Sk, ktoré
odkúpil žalobca a na druhej strane 293 m3 po 350,- Sk, ktoré žalobca vyťažil pre žalovaného. Aj napriek
tomu, že žalovaný mal vystaviť číselník a faktúru, neurobil tak, žalobca však vyfakturoval žalovanému
vyťažených 296 m3 dreva, pričom uviedol, že sa dozvedel, že žalovaný guľatinu odpredal firme MENET
a preto dohodu so žalovaným o zápočte nezrealizoval , keďže údajne malo dôjsť k odcudzeniu dreva.

Keďže žaloba smerovala voči predsedovi spoločenstva a nie proti všetkým spoločníkom, odvolací súd
už v tomto zrušujúcom uznesení z dôvodu preskúmania pasívnej vecnej legitimácie vo veci, s poukazom
na znenie ust. § 10 ods. 2, 3 zákona č. 181/1995 Z.z. ako aj § 31 OZ, uložil súdu prvej inštancie zistiť,
na akom základe mal oprávnenie žalovaný predávať drevo.

33. Vychádzajúc z odôvodnenia ďalších rozhodnutí súdu vydaných vo veci a to aj rozhodnutia súdu prvej
inštancie č.k. 9C/1170/98 - 325 zo dňa 02.07.2009 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 9C/1170/98 - 332 zo dňa 02.07.2009, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe
žalobcu voči žalovanému v 1. rade v tom znení, že zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi
sumu 2.532,70 eur spolu s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania, pričom v prevyšujúcej časti

žalobu žalobcu zamietol, vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žalobca ťažil drevo na
pozemku spoločenstva, ktoré zastupoval žalovaný v 1. rade, neskôr žalovaný v 2. rade a to na základe
existujúceho zmluvného vzťahu, vychádzajúceho z uzavretej kúpnej zmluvy a drevo, ktoré si vyťažil
pre seba žalobca, si ale pre zákaz žalovaného v 1. rade z lesa neodviezol, keďže sa tam už neskôr
nenachádzalo, a to titulom nároku na náhradu škody“ s tým, že právne posúdenie veci vyplývajúce z

intencií uznesenia Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 4Co/338/2005-253 zo dňa 03.03.2007 je taktiež
v tom znení, že „uplatnený nárok na náhradu škody možno posúdiť len podľa ustanovení § 373 a §
379 Obchodného zákonníka (ods. 5 str. 3 odôvodnenia tohto uznesenia), pričom z dôvodu nenaplnenia
zákonných predpokladov preskúmateľného rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., rozsudok súdu prvejinštancie odvolací súd zrušil potom, čo učinil právne posúdenie veci titulom náhrady škody, vychádzajúc
z odôvodnenia podanej žaloby, ako aj z prednesov strán sporu titulom nároku žalobcu na náhradu škody
v zmysle § 373 a § 379 ObZ, nakoľko uzavrel, že „medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade existoval

zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca vyťažil drevo, za ktoré zaplatil, avšak drevo v žalovanej
hmote 76.300,- Sk (2.532,70 eur) si žalobca z lesa neodviezol pre zákaz žalovaného v 1. rade týkajúci
sa jeho vstupu do lesa“.

34. Aj vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam je preto odvolacia námietka žalobcu, čo sa týka

zaplatenia odmeny za výrub dreva vo veci právne nedôvodná, a to nielen s poukazom na hore citované
rozhodnutia súdu v znení učineného právneho posúdenia veci, ale predovšetkým s odkazom na
odôvodneniepodanejžaloby,vyjadreniažalobcuučinenédoposiaľvkonaní,že sinárokuplatňujetitulom
náhrady škody, ktorá mu vznikla z dôvodu, že vyrúbané drevo pre zákaz žalovaného, aby nevstupoval
do lesa, bolo z nehnuteľnosti, ktorú spravuje Urbariát Poproč, odvezené tretím subjektom, čím vznikla
žalobcovi škoda, keďže si drevo vyťažil pre seba.

35. Nakoľko až v podanom odvolaní si žalobca uplatňoval časť nároku tak, ako to uviedol, nielen titulom
náhrady škody ale aj titulom zaplatenia odmeny za výrub dreva, pričom prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie(§366písm.d)CSP),čoalevkonanínebolonaplnené,nejdevdanejvecionovotyvodvolacom
konaní a to aj čo sa týka ďalšej odvolacej námietky ,v zmysle ktorej na ťažbu dreva, ktoré je súčasťou
ochranných opatrení proti podkôrnému hmyzu, nie je potrebný súhlas podľa § 4 ods.3 vyhl.č.244/1997
Z.z. .

36. Aj keď právne posúdenie veci je vždy povinnosťou súdu treba apelovať na to, že právnemu
posúdeniu veci predchádza skutkové odôvodnenie uplatneného nároku v smere unesenia dôkazného
bremena, čo má aj zásadný dopad na správne právne posúdenie veci súdom.

37. Odvolací súd ďalej poukazuje na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach pod č.k.

3Co/50/2015 - 429 zo dňa 25.02.2016, kde sa odvolací súd už vysporiadal s námietkou „res iudicata“
a to s tým, že doručenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pod č.k. 9C/1170/1998 - 325 zo
dňa 02.07.2009 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/1170/98
- 332 zo dňa 02.07.2009, nakoľko nebolo doručené oprávnenej osobe, keďže bolo doručené JUDr.
Milanovi Peškovi v rozpore so zákonom, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.12.2008 a to aj

z dôvodu, že napadnutý rozsudok bol následne doručený Q. A. - žalovanému v 1. rade, ktorý proti
nemu podal sám odvolanie, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia napadnutého
rozsudku s poukazom aj na odôvodnenie v tomto smere učinené na strane 5 a 6 v zrušujúcom uznesení
Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 3Co/50/2015, pričom aj th.času sa odvolací súd stotožňuje s
učineným právnym posúdením veci v tomto smere s tým, že aj Najvyšší súd SR odmietol dovolanie

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 3Co/50/2015 - 429 zo dňa 25.02.2016.
V uznesení Najvyšší súd SR č.k. 1Cdo/202/2016 - 505 zo dňa 27.06.2017 konštatoval, že nezistil
existenciu žalobcom namietanej vady s tým, že nevyšli najavo ani ďalšie procesné vady vymenované v
§ 237 ods. 1 O.s.p., a preto dovolanie žalobcu odmietol, pričom v bode 11 na strane 6 svojho uznesenia
apeloval na to, že „odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení veľmi podrobne vysvetlil, že pred

súdom prvej inštancie nastala chyba v doručovaní oprávnenému subjektu a to z dôvodu, že v danej
veci udelil splnomocnenie subjekt Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo Poráč, ktorý nemal právnu
subjektivitu v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, učineného
v čase udelenia plnomocenstvá zo dňa 02.11.1998, keďže subjekt Urbariátne lesy a pasienkové
spoločenstvo Poráč nemohol udeliť splnomocnenie ani prostredníctvom svojho zástupcu Q. A. ako

predsedu (viď potvrdenie Okresného úradu Spišskej Novej Vsi zo dňa 03.08.1999 na č.l. 57 spisu, z
ktorého je zrejmé, že v mene spoločníkov koná Q. A., bytom Poráč 165), na zastupovanie v tomto
konaní Q.. V. W., komerčnému právnikovi. Zo spisu odvolací súd mal za preukázané, že žalobca v
žalobe označil žalovaného ako Q. A. A. W. XXX a splnomocnenie zo dňa 02.11.1998 zase udelil Q..
V. W. Q. A. ako zástupca Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstvá Poráč, ktorý je subjektom

bez právnej subjektivity a teda v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 181/1995 Q. A. bol zástupcom, ktorý
koná navonok za tento Urbariát bez právnej subjektivity a preto odvolací súd dospel k záveru, že takéto
splnomocnenie, ktoré udelil neexistujúci právny subjekt je ako právny úkon nulitné a preto súd na takéto
splnomocnenie nemal ani prihliadať, pričom v danom prípade sa ani nejedná o narušenie princípuprávnejistotyžalovaného,aleootázkudoručovaniarozhodnutiasubjektu,ktorýjeúčastníkomkonania,a
tak o otázku oprávnenia podať opravný prostriedok, odvolanie v zákonom stanovenej lehote“. Vzhľadom
k týmto skutočnostiam je námietka „res iudicata“ vo veci právne irelevantná.

38. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, odvolací súd v tomto smere taktiež
poukazuje na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia 3Co/50/2015, keďže sa v tomto rozhodnutí dôsledne
vysporiadal s postavením žalovaného vo veci, ako fyzickej osoby (viď str.7,8 odôvodnenia citovaného
uznesenia) a preto odvolací súd odkazuje na právne posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného

vo veci uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP),
keďže Q. A. ako predseda Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstvá Poráč prekročil svoje
oprávnenie konať v mene Urbariátu a to čo sa týka uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 02.04.1995, so
žalobcom na ťažbu dreva, na pozemku Urbariátu, na čo nemal splnomocnenie výborom spoločenstva,
a preto nemožno hovoriť o danosti vzťahu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 181/95 Z.z. a preto v tomto
konaní môže vystupovať len ako fyzická osoba- predseda tohto spoločenstvá, ktorý prekročil rozsah

svojich oprávnení. V konaní nebolo preukázané, aby k uzatvoreniu zmluvného vzťahu so žalobcom
mal pôvodný žalovaný súhlas výboru spoločenstva, pričom táto povinnosť aj vyplýva z bodu V písm.
c) vyhlásenia spoločníkov Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstvá Poráč o združení sa, a
keďže žalobca takýmto dokladom nedisponoval, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žaloba
voči pôvodnému žalovanému Q. A., predsedovi Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstvá Poráč

nemôže smerovať v zmysle princípu solidarity podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. , § 511 OZ,
kedyzákonpriamoumožňuježalobcovižalovaťibažalovanéhoapretopôvodnýžalovanýjezodpovedný
za záväzky spoločenstva len on sám ako fyzická osoba podľa ust. §33 OZ. Vzhľadom k hore uvedeným
skutočnostiam sú preto odvolacie námietky odvolateľa v tomto smere právne neúčinné.

39. Čo sa týka uplatneného nároku titulom nároku na náhradu škody, keďže vo veci musia byť
kumulatívne splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 ObZ, t.j. existencia
protiprávnehoúkonu,vznikškody,akoajpríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomavznikomškody
s tým, že za protiprávny úkon pôvodného žalovaného jednoznačne nemožno považovať to, že žalovaný

zakázal žalobcovi vstup do lesa, prípadne, že by predané drevo vyťažené žalobcom, pre žalobcu, bolo
pôvodným žalovaným predané spoločnosti MENET, keďže to nebolo žalobcom jednoznačne v konaní
preukázané, pričom z dokazovania vyplýva, že žalobca kupoval drevo na pni a po jeho vyťažený a
uskladnený, mal drevo zabezpečiť, z dôvodu prechodu škody a nakoľko tak neučinil, keďže vyťažené
drevo, pre seba, nezabezpečil, uložením dreva na skládku bez jeho zabezpečenia sa vystavil riziku

škody.

40. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, kto vyťažené drevo z lesa odcudzil, prípadne ho
predal tretiemu subjektu, pričom treba zdôrazniť, že ani odcudzenie dreva na polícii neohlásil, nemožno
hovoriť o preukázanom porušení právnej povinnosti na strane pôvodného žalovaného a tým o naplnení

pojmových znakov zodpovednosti žalovaného za škodu tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej
inštancie (viď body 63. a ž 87. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

41. Odvolací súd podotýka, že predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené
kumulatívne, t.j. všetky súčasne, čo znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nemožno

vyvodiť záver o vzniku zodpovednosti za škodu. V už ustálenej súdnej judikatúre sa zdôrazňuje, že je
to žalobca, kto nesie dôkazné bremeno na preukázaní tvrdených skutočností a teda, musí v konaní
preukázať existenciu všetkých troch základných predpokladov zodpovednosti za škodu.

42. V tomto smere odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že procesný úspech strany v konaní je podmienený

unesením dvoch bremien; jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti na svoj procesný útok či obranu
a zároveň bremeno tvrdenej skutočnosti preukázať. Žalobca, ktorý sa domáha náhrady škody, musí
uniesť bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu škoda vznikla práve protiprávnym konaním
žalovaného, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konania žalovaného a vznikom
škody. Teba zdôrazniť, že ústny prejav pôvodného žalovaného o zákaze vstupu žalobcu do lesa, bez

akýchkoľvek preukázaných reálnych obmedzení zo strany pôvodného žalovaného, nemožno považovať
za protiprávne konanie t.j. konanie v rozpore zo zákonom.43. Skutkové tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by teda žalobca mal
vymedziť jednoznačne a konkrétne a to v takom rozsahu, ktorý by umožnil jednoznačnú individualizáciu
druhu a rozsahu škody, čo sa ale v konaní na súde prvej inštancie zo strany žalobcu nestalo titulom

zaplatenia odmeny za výrub dreva, keďže v konaní bolo preukázané, že za drevo si žalobca zaplatil ,
keďže si drevo vyrúbal pre seba, nakoľko kúpnou zmluvou zo dňa 02.04.1995 kúpil drevo na pni.

44. Rovnako odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že sčasti

uplatneného nároku súd nerozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku zo strany pôvodného
žalovaného a to z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 282 CSP.

45. Odvolací súd konštatuje ,že žalovaný Q. A., ktorý bol v tom čase žalovaný ako predseda
Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstvá Poráč, nemal oprávnenie v mene Urbariátnych lesov
a pasienkového spoločenstvá Poráč na učinenie uznávacieho prejavu v mene Urbariátu v ich mene, a

keďže vystupoval v konaní len ako fyzická osoba, jeho uznávací prejav čo do sumy 22.617,- Sk, neuznal
čo do základu a dôvodu t.j. v zmysle naplnenie zákonných predpokladov ust. § 282 CSP a to aj s
odkazom na ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP.

46. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na

návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

47. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

48. V tomto smere odvolací súd uvádza, že úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho
predmetom,saoznačujúakodispozičnéprocesnéúkony.Určitéúkonyvšakmajúajrelevanciuvovzťahu
k hmotnému právu, a tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade
uznania a vzdania sa nároku, strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a

súd musí meritórne rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 CSP, je teda
súd povinný rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a
musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný
úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. Za uznanie nároku
spôsobilého vyvolať účinky umožňujúce vydať rozsudok na základe uznania nároku treba považovať

taký procesný úkon žalovaného, ktorým nepochybne prejavuje nielen vedomosť o konkrétnom dlhu čo
do dôvodu i výšky, ktorý vyplýva zo žalobného nároku, ale aj vôľu nárok žalobcu uspokojiť bez ďalších
podmienok. Tu ale treba podotknúť, že pôvodný žalovaný dlh uznal v mene Urbariátu, na čo ale nebol
oprávnený, keďže v konaní vystupuje len ako fyzická osoba, čím je spochybnená jeho vedomosť o
základe, dôvode dlhu ako aj vôle, ako fyzickej osoby, nárok žalobcu uspokojiť, bez ďalších podmienok,

keďže pri právnej klasifikácii podania strany sporu vychádza súd z jeho obsahu v zmysle čl. 11 ods.1
CSP, pričom zásadným interpretačným pravidlom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal
skutočnej vôle konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu.

49. Pri posudzovaní procesného úkonu strany sporu podľa jeho obsahu, nemôže súd určitému úkonu

dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej
argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu strany. Ak nastane
situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom strany urobeným v
úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať
pri posudzovaní procesného úkonu strany sporu podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola

navonok objektívne prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne, zo subjektívneho aspektu strany
zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/128/2010).

50. Rozsudkom na základe uznania nároku môže rozhodnúť súd len vtedy, ak je prejav strany sporu

natoľko určitý, že z neho možno urobiť skutočne nepochybný záver, že úkon smeruje k uznaniu nároku.
Uznanie nároku ako celku v sebe zahŕňa jednak uznanie základu nároku, ako aj uznanie jeho výšky
a musí z neho byť zrejmá aj vôľa žalovaného bezpodmienečne nárok žalobcu uspokojiť. Nie je teda
možné uznanie výšky nároku bez toho, aby sa uznal jeho základ. Keďže základ nároku v tomto smeremal vyplývať z protiprávneho konania pôvodného žalovaného, ako fyzickej osoby, nemohol byť vo veci
daný ani základ na uznanie uplatneného nároku sčasti, so zreteľom na uznávací prejav pôvodného
žalovaného a to ani titulom náhrady škody alebo zaplatením časti odmeny za ťažbu dreva, keďže

žalobca nevyťažil drevo pre žalovaného ako fyzickú osobu ale v tomto prípade pre seba , na pni s tým,
že drevo patrilo Urbariátu.

51. Podľa názoru odvolacieho súdu je uznávací prejav žalovaného „ o opodstatnenosti žaloby čo do
sumy 22.617 Sk“, tak ako je zachytený v zápisnici z pojednávania na súde prvej inštancie z 5.11.1998

na čl. 31spisu , nie natoľko jasný a jednoznačný, aby z neho bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom
bolo skutočne uznanie základu , dôvody ako aj výšky časti nároku. Takýto prejav žalovaného podľa
jeho obsahu s odkazom aj na čl. 11 ods. 1 CSP, nemožno spoľahlivo posúdiť ako plne akceptovateľný
a účinný uznávací prejav, ako to má na mysli ust. § 282 CSP.

52. Vzhľadom k uvedenému je odvolacia námietka žalobcu o splnení podmienok pre vydanie rozsudku

pre uznanie nároku sčasti nedôvodná, keďže v postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytla vada konania,
ktorá by sa prejavila v jeho nesprávnom právnom posúdení veci a to aj so zreteľom na absenciu
jednoznačného návrhu žalobcu v zmysle § 282 CSP.

53. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

vecne správny a to aj v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania a preto v zmysle § 387
ods. 1 s odkazom na ods. 2 CSP napadnutý rozsudok potvrdil.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a keďže v odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný,

v plnom rozsahu mu priznal proti neúspešnému žalobcovi, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške priznaných nárokov na náhradu trov konania rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd dodáva, že rovnako ako súd prvej inštancie ani v
odvolacom konaní odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitné zreteľa pre rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).