Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sk/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3017200470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcov: 1/ J. J.,
nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, R., 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, R.O., (obaja ako právni
nástupcovia po pôvodnom žalobcovi: J. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.
J. XXX, D. J.) proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 02.
októbra 2017 o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti pôvodného žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 18Sa/22/2017-48 z 27. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/22/2017-48 z 27.09.2018 zamietol žalobu o
preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 02.10.2017
(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 29.06.2017 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Generálny

riaditeľ Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania v odvolacom konaní
nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného
rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok.

2. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudkoví lekári dostatočne zohľadnili všetky
pôvodným žalobcom predložené odborné vyšetrenia a nálezy ako aj zdravotnú dokumentáciu. Z
lekárskeho posudku je zrejmé, že v rámci sadzby 40 - 50 % priznali mieru poklesu schopnosti na hornej

hranici50%,zaostatnézdravotnépostihnutiabolazvýšenámierapoklesuoďalších5%nacelkových55
%. Lekárske správy, ktoré pôvodný žalobca predložil spolu so žalobou mali posudkoví lekári k dispozícii
pri posudzovaní zdravotného stavu. Lekársku správu zo 14.12.2017 pôvodný žalobca predložil až po
vydaní rozhodnutia správneho orgánu.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal pôvodný žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že s
rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí, jeho zdravotný stav mu nedovoľuje navštevovať advokátske

poradne, pretože nemôže zaručiť, že sa k nim na určitý termín dostaví. Podľa obsahu kasačnej sťažnosti
teda sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a domáhal sa vyššieho invalidného dôchodku.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok - ďalej len „SSP“), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), preskúmal kasačnú
sťažnosť a dospel k záveru, že nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 461 SSP).

5. Predmetom konania bolo posúdenie nároku pôvodného žalobcu na zvýšenie invalidného dôchodku.

6.Popodaníkasačnejsťažnostipôvodnýžalobcazomrel,pretovzmysle§63ods.1Civilnéhosporového
poriadku v spojení s § 25 SSP a § 118 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení kasačný

súd v konaní pokračoval s jeho právnymi nástupcami.

7. Pôvodný žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku pre 50 % mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Od 29.03.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie zvýšila invalidný dôchodok,
keď uznala pôvodného žalobcu za invalidného pre 55 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

8. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8
zákona o sociálnom poistení).

9. Pôvodný žalobca sa žalobou domáhal určenia vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť ako 55 %.

10. Posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili dorzalgiu - LIS s iradiáciou L4
bilat v zmysle kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, za čo
určili 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a za ostatné zdravotné postihnutia

zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 5 %.

11. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 28.09.2017 uviedol, že u žalobcu ide o
dlhodobé bolesti LS chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, ľahkej retrolistézy L5, viacnásobných
protrúzií, neurológ stav vyhodnotil ako LIS s iradiáciou bolestí do oboch dolných končatín. Uviedol,

že takémuto stavu by konzekventne, vzhľadom na diagnostiský záver LIS (lumboischiadický syndróm)
zodpovedalo posúdenie v položke XV, E, 3.b, preto posúdenie v položke 3.c. - na hornej hranici
percentuálneho rozpätia považoval za veľmi priaznivé. K ďalším ochoreniam uviedol, že hypertenzia
nie je sprevádzaná závažnými komplikáciami, bolesti bedrových kĺbov sú na podklade RTG-vyšetrením
overenej koxartrózy I. - II. stupňa z celkovo štyroch stupňov, subjektívny zdravotný diskomfort zhoršuje

obezita a zvýšené neurastenické prežívanie. Za ostatné zdravotné postihnutia preto zvýšil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %, na celkových 55 %.

12. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov
korešpondujú s lekárskymi správami predloženým pôvodným žalobcom, sú dostatočne odôvodnené,

zrozumiteľné, logické a bez vnútorných rozporov.

13. Tak ako krajský súd aj kasačný súd považoval posúdenie zdravotného stavu žalobcu za objektívne,
vykonané v súlade s lekárskymi správami i so závermi vyšetrení. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili
posudky tak pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako aj po podaní odvolania

postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a
predložené odborné lekárske nálezy, ktoré riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím pôvodného žalobcu bola dorzalgia - LIS s iradiáciou L4 bilat v zmysle prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradená pod kapitolu XV, oddiel E, položku 3, písm. c/, ktorá
spolu s ostatnými zdravotnými postihnutiami podmieňovala 55 % mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

14. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného súd
v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existovalku dňu rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, teda ku dňu 02.10.2017. Predkladanie
lekárskych správ z neskoršieho obdobia preto nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré v čase
jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

15. Vzhľadom na uvedené aj kasačný súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný
stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí a o miere poklesu schopnosti pôvodného žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť
logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov.

16. Na tomto základe rozsudok krajského súdu považoval kasačný súd za vecne správny, a preto
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467
ods. 1 a 4 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobcovia v tomto konaní

neboli úspešní a žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania zásadne neprináleží.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.