Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201223
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4618201223.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne v 1/rade: U. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X., X. XXXX/XX, v 2/rade: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T., I. XXX/X, zastúpené:
JUDr. Jana Uhrinová, advokátka so sídlom Bratislava, Bezručova 1, IČO: 50 166 948 proti žalovanej:
X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B.Á. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát so sídlom
Topoľčany, Škultétyho 1597/7, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že U. X., nar. XX.XX.XXXX bol v deň svojej smrti dňa XX.XX.XXXX vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. V. Š., a to parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape
parc. č. XXX/ zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 m2, parc. reg. „C“ parc. č. XXX/XX záhrady

o výmere 1 069 m2 a rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X, vedené
na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor.

II. Súd priznáva žalobkyniam v 1/ a v 2/ rade voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej
výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1/ a v 2/rade sa podanou žalobou voči žalovanej domáhali určenia, že U. X., nar.
XX.XX.XXXX bol v deň svojej smrti dňa XX.XX.XXXX vlastníkom nehnuteľností, a to rodinný dom so

súp. č. XX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 755 m2 zastavené plochy a nádvoria a parc.
reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 1 069 m2 záhrady, kat. úz. V. Š., obec: V. Š., okres O., vedené na LV č.
XXX Okresným úradom O., katastrálny odbor.

1.1. Žalobu podali z dôvodu, že na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 14.08.2017 pod číslom
P. XXXX/XXXX-XXX/XXXX sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností.
Darcom v predmetnej darovacej zmluve bol U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, X.,

ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyne v 1/ a v 2/ rade sú dcéry nebohého U. X.. Približne od
roku 1996 bol darca, U. X., liečený na psychiatrickej ambulancii a od začiatku roku 2017 nastala
výrazná zmena jeho klinického obrazu, v popredí sa objavovali výrazné organické zmeny centrálneho
nervového systému s poruchami konania. Darca, U. X., bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
ÚNB, Nemocnica Sv. Cyrila a Metoda, Antolská ulica č. 11, Bratislava od 12.04.2017 do 28.04.2017.
Z prepúšťacej správy je zrejmé, že U. X. bol prijatý na hospitalizáciu z dôvodu porúch - zmeny
správania v domácom prostredí. Po prijatí v klinickom obraze dominovala nepresná orientácia časom a

miestom, bol v bludnej nálade, so zabiehavým myslením. V obsahoch mal menlivé bludné koncepcie,
konfabulácie. Ďalej sa v správe uvádza, že choroba vznikla na organickom základe, prognóza nie
je priaznivá, predpokladá sa skôr zhoršenie zdravotného stavu. Stav U. X. si vyžadoval neustály
dohľad, najlepšie v zdravotníckom zariadení. Žalobkyni v 1/ rade bolo doporučené zvážiť umiestnenie.V prepúšťacej správe z hospitalizácie bola určená diagnóza ako demencia pri Alzheimerovej chorobe.
Neskôr v októbri 2017 bol vyšetrený na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, kde bolo opäť
konštatované progresívne zhoršovanie kognitívnych funkcií, kde diagnostický záver znel demencia pri

Alzheimerovej chorobe, akútne psychotické poruchy, depresívny stav. Dcéra žalobkyne v 1/ rade podala
dňa 16.02.2018 na Okresný súd Bratislava III návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony z
dôvodu, že U. X. trpel závažným duševným ochorením, a to demenciou pri Alzheimerovej chorobe a
organickou poruchou s bludmi. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 37Ps/2/2018. Dňa 16.04.2018 bol
podaný návrh na zastavenie tohto konania, z dôvodu úmrtia U. X., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. U. X.

bol krátko pred smrťou, cca 1 mesiac, umiestnený v Dome seniorov v Bratislave, avšak jeho stav po
umiestnení sa natoľko zhoršil, že musel byť prevezený z dôvodu zhoršenia psychického ochorenia
do nemocnice na Antolskej ulici v Bratislave, kde aj zomrel dňa XX.XX.XXXX. Keďže jeho psychické
ochoreniemalovýrazneprogresívnycharakter,totohorobilonespôsobilýmktakémutoprávnemuúkonu,
ako je podpis darovacej zmluvy. Stav U. X. bol v čase podpisu darovacej zmluvy natoľko vážny, že už
nebol schopný rozpoznať ani vlastnú rodinu.

1.2. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto právny úkon, uzavretie darovacej zmluvy, osobou konajúcou
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou, absolútne neplatný tak, ako to má na
mysli § 38 ods. 2 OZ. Žalobkyne žiadajú, aby súd posudzoval platnosť predmetnej darovacej zmluvy
v konaní ako predbežnú otázku. Naliehavý právny záujem, podľa § 137 písm. c) CSP, na určovacej

žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňami v
1/ a v 2/ rade a žalovanou, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkýň a ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Stav ohrozenia práva
žalobkýň alebo neistota v ich právnom postavení sa neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná
otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah, významný pre právne pomery účastníkov, ešte nevyplýva,

ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je. Posúdenie predbežnej otázky neplatnosti
darovacej zmluvy je potrebné pre určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a je nevyhnuté tiež pre to,
aby Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, vyznačil U. X., po vyslovení určenia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam ako vlastníka týchto nehnuteľností.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení listom právneho zástupcu žiadala žalobu zamietnuť. Popiera
skutkové tvrdenia žalobkýň a žalobný návrh pokladá za nedôvodný po skutkovej i právnej stránke.
Podanú žalobu pokladá za neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva, keďže predmetné
nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy, uzavretej dňa 14.08.2017. Ohradila sa voči
tvrdeniu žalobkýň, že bola známou U. X., keďže s ním mala dlhoročný vzťah, mali známosť 37 rokov,

pričom od roku 2010 začali chodiť do V. Š.. Od roku 2010, od apríla do novembra, trávili čas v V. Š. a
U. X. vždy pomáhala. V júli 2016 kúpili v V. Š. starší rodinný dom, súp. č. XX, ktorý prerábali a keďže U.
X. bol v apríli 2016 operovaný na bederný kĺb, tak väčšina tejto prerábky spočívala na nej. Nesúhlasí
s tvrdením žalobkýň že by U. X. trpel takým psychickým ochorením, ktoré by ho činilo nespôsobilým
k takému právnemu úkonu. Rovnako popiera tvrdenie žalobkýň, že by stav U. X. v čase podpisovania

darovacej zmluvy bol natoľko vážny, že už nebol schopný rozpoznať ani vlastnú rodinu. Žalobkyne ako
deti U. X. mali o neho iba minimálny záujem. Naopak bola to ona, ktorá sa o neho starala a opatrovala
ho. Skutočnosť je taká, že U. X. v čase podpisovania darovacej zmluvy veľmi dobre vedel čo a prečo
podpisuje, keďže k uzavretiu tejto došlo z jeho iniciatívy. Darovacia zmluva, ktorú podpísal vyjadrovala
jeho slobodnú a vážnu vôľu. Bol to práve U. X., ktorý inicioval uzavretie tejto darovacej zmluvy a došlo k

tomu z jeho podnetu z dôvodu, že mali dlhodobý vzťah a celý život mu pomáhala. V uvedenej darovacej
zmluve bolo zároveň zriadené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom a bezplatnom práve užívania
nehnuteľností v prospech U. X., keďže U. X. nemal dobré skúsenosti so spolužitím s vnučkou, s jej
manželom a žalobkyňou v 1/ rade. Namieta tvrdenie, že by U. X. konal v duševnej poruche, ktorá by
ho robila na tento právny úkon neschopným, tak ako to ma na mysli ustanovenie § 38 ods. 2 OZ.

Takýto záver nie je ničím odôvodnený a je nepravdivý. Ani z lekárskych správ, doložených k žalobe,
nevyplýva, že by U. X. dňa 14.08.2017 konal v duševnej poruche, ako to tvrdia žalobkyne. Čo sa týka
jeho hospitalizácie v nemocnici dňa 19.02.2018 táto nesúvisela so zhoršením psychického ochorenia,
ako to uvádzajú žalobkyne, ale s tým, že U. X. mal pľúcnu embóliu. Pokiaľ žalobkyne žiadajú, aby súd
akopredbežnúotázku,eštepredrozhodnutímvecisamej,posúdildarovaciuzmluvuakoneplatnýprávny

úkon, na takéto posúdenie niet žiadneho dôvodu a žiada, aby súd posúdil tento právny úkon ako platný.
Namieta tiež existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne.3. Žalobkyne v 1/ a v 2/ rade v písomnom vyjadrení, listom právnej zástupkyne, k vyjadreniu žalovanej
uviedli, že trvajú na tom, že žalovaná bola len dlhoročnou známou U. X., mali viac menej len kamarátsky
vzťah, nikdy spolu reálne nežili, i keď je pravdou, že občas chodili do rodinného domu v V. Š.. V júli 2016

kúpil v V.Ý. Š. U. X. rodinný dom, ktorý následne prerábal a túto prestavbu aj financoval bez akejkoľvek
účasti žalovanej. U. X. sa častokrát v minulosti sťažoval na žalovanú, ktorá mu chcel zasahovať do jeho
rodinného života s tým, že ho chce ovládať a manipulovať ním. Dokonca ho na pár mesiacov, bez jeho
slobodného rozhodnutia prinútila, aby žil u nej v jej byte, keď vedela, že je ľahko ovplyvniteľný. Po tom
ako sa jeho psychické zdravie naozaj výrazne zhoršilo, žalovaná ho priviedla do banky, aby jej zriadil

dispozičné právo k jeho účtu s čím nebol stotožnený a sťažoval sa dcére aj vnučke, čo mu žalovaná
urobila. Nie je pravdou, že by vnučka využívala U. X., s ktorým mali pekný vzťah, práve on bol ten,
kto navrhol, aby sa k nemu presťahovali a žili s ním v spoločnej domácnosti. Trvajú na tom, že U. X.
nebol schopný rozpoznať ani svoju rodinu. Žalovaná zjavne manipulovala so U. X. aj pri umiestňovaní do
špecializovaného zariadenia pre chorých, chcela totiž, bez súhlasu jeho rodiny, rozhodovať o tom, kde
bude umiestený. Keď mal psychické zdravie výrazne narušené, žalovaná mu nedovoľovala kontaktovať

vlastnú rodinu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu, k vyjadreniu žalobkýň uviedla, že jej vzťah
s pánom X. začal v roku 1980. Je síce pravdou, že každý z nich mal svoj byt, ale od roku 1984 keď kúpil
záhraduvJ.,spolujukultivovali,stavalichatuapestovaliovocieazeleninuurčenéprimárneprejehodeti.

Keďže predmetná záhrada sa stala potenciálnou stavebnou zónou, rozhodol sa pán X. previesť svoje
aktivity na rodičovský dom v Š., kde mal spoluvlastnícky podiel. Následne tam takmer všetky víkendy a
celú dovolenku v rokoch 2008 a 2009 trávila úpravami tejto nehnuteľnosti. Po súdnom spore s bratom
o rodičovský dom, ktorý získal brat pána X. sa pán X. rozhodol kúpiť v Š. staršiu nehnuteľnosť. Keďže
bol po operácii bedrového kĺbu, pán X. žil v jej byte od 05.04.2016, kde mu poskytovala všetku potrebnú

starostlivosť. Boli dohodnutí, že po rekonvalescencii sa vráti do svojho bytu, no požiadal ju aby mohol
naďalej u nej bývať, pričom v tom čase v jeho byte bývala jeho dcéra U., vnučka O. a jej manžel. Keďže
jeho pobyt u nej bol spojený s finančnými výdajmi, rozhodol sa pán X. udeliť jej dispozičné právo k jeho
bežnému bankovému účtu. Pán X. býval v jej byte od 05.04.2016 do 19.02.2018 s výnimkou obdobia
od začiatku marca 2017 do 03.07.2017, kedy býval vo svojom byte s vnučkou O. a jej manželom. Po

vyšetrení v Memori centre 27.02.2017 sa „zamiloval“ do logopedičky, ktorá ho vyšetrovala a začali sa
odvíjať symptómy psychického ochorenia sprevádzaného bludmi. V dôsledku toho požiadal svoju dcéru
U., aby ho presťahovala do jeho bytu. Ona ho však presvedčila aby zotrval u nej. To sa opakovalo
aj o týždeň, tak požiadala dcéru pána X., U., aby ho odviedla do jeho bytu. Tak sa aj stalo. Počnúc
21.03.2017 príbuzní pána X. niekoľko krát odviezli na lekársku pohotovosť, resp. privolali RZP pre jeho

podľa nich neprispôsobivé správanie. Dňa 12.04.2017 ho hospitalizovali. Po prepustení z nemocnice
bolo konštatované, že je vhodné zvážiť umiestnenie v DSS, nakoľko jeho stav si vyžaduje stály dohľad,
napriek tomu, že bol prepustený do domáceho liečenia v zlepšenom stave (28.04.2017). Po príchode
domov pán X. odmietal užívať lieky, pretože sa cítil zdravý. Napriek tomu ho jeho vnučka O. s manželom
nechali v byte samého. Neužíval nielen lieky predpísané psychiatrom ale ani lieky proti vysokému tlaku.

Túlal sa v okolí bytu a nemal zabezpečenú stravu. Nakoniec začal navštevovať žalovanú a prejavil
záujem tráviť čas v Š., kam začali od 12.05.2017 pravidelne chodiť. Jeho stav sa výrazne zlepšil,
lebo pod jej dohľadom pravidelne užíval lieky, bol v známom prostredí, na ktoré bol citovo pozitívne
viazaný. Po návrate do Bratislavy 15.07.2017 ju požiadal, aby mohol zostať u nej, pretože vo svojom
byte sa cíti osamelý. Zostal u nej až do 19.02.2018. V tento deň bol hospitalizovaný v nemocnici v

Ružinove s diagnostickým záverom embolizácia do artérie pulmonalis bilaterálne. Jeho dcéra U. sa o
stav svojho otca nezaujímala, ktorý dňa 26.02.2018 bol prijatý do DSS, kam ho previezla z nemocnice.
Pri prijímaní do zariadenia bola prítomná aj jeho dcéra U.. Kvôli chrípke boli tam zakázané návštevy, čo
malo negatívny vplyv na jeho emocionálny a celkovo psychický stav. Dcéra U. sa opäť nezaujímala o
otcov stav, ktorý dňa 20.03.2018 pre zhoršený zdravotný stav bol prevezený do nemocnice na Antolskej

v Bratislave, kde zostal hospitalizovaný a dňa 26.03.2018 zomrel na ťažkosti spojené s obojstranným
zápalom pľúc.

5. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že veľmi ju zarazilo a šokovalo, keď sa dozvedela
o tom, že dom, ktorý kúpil jej otec U. X. v roku 2016 v V. Š. je písaný na žalovanú. Otec kúpil dom

z dedičstva po svojich rodičoch z peňazí, ktoré mu vyplatil jeho brat a k tomu doložil jeho dlhoročné
úspory. Takisto zo svojich úspor financoval rekonštrukciu tohto domu. Keď otcovi diagnostikovali veľmi
závažné, ťažké ochorenie, a to Alzheimerovú chorobu, vtedy o tejto chorobe nemala bližšie vedomosti,
myslela si, že ide o zábudlivosť. Žalovaná však narozdiel od nej bola okamžite v obraze, možno tosúviselo s tým, že má brata psychológa a hneď jej bolo jasné, že otec nebude môcť užívať tento dom
tak, ako si to predstavoval. Vtedy otec býval v Bratislave, a ulici Osadnej s jej dcérou O. T., spolu s nimi
býval aj dcérin manžel. O otca sa starali od marca 2017 intenzívne do mája 2017. V máji 2017 sa začala

angažovať žalovaná, začala mu telefonovať, chodila k nemu na návštevy, kontrolovala mu bankové
výpisy. Presviedčala ho, že sa nebudú o neho starať. že ho dajú do domova, že s ním nebudú chodiť
do V. Š. na chalupu, na ktorú bol veľmi viazaný a že ona s ním tam chodiť bude. Asi 25.05.2017 ho tam
skutočne zobrala a išiel tam s nimi aj partner žalobkyne Z. K., ktorý mal tam pomáhať. Pri večeri otec jej
partnerovi povedal, že dobre že tam pracuje, že to robí pre seba, že to bude jeho. On sa na to ohradil,

že nič nepotrebuje a že otec má dve dcéry. Žalovaná vtedy povedala, že tam zostanú a tak začalo to,
že žalovaná bola na striedačku s otcom v V. Š. a v X. vo svojom byte, kde už vtedy bol sám, keďže
dcéra žalobkyne sa predtým odtiaľ odsťahovala a oni za ním chodili každý deň. So žalovanou zbežne
komunikovali, najmä čo sa týkalo zdravotného stavu, mala objednávaciu kartu k psychiatrovi MUDr.
Martinkovi, s termínom vyšetrenia 02.08.2017. Kvôli tomu volala žalovanej, kedy prídu zo Š. domov.
Ona jej povedala, že u lekára boli dňa 02.07.2017, pretože musela otcovi vybaviť lekárske vyšetrenie,

nakoľko sa mu zhoršil psychický stav. Bola z toho prekvapená a zaskočená, lebo k lekárovi vždy s otcom
chodila ona. Neskôr zistila, že žalovaná zobrala otca aj na vyšetrenie, ako bol pôvodne objedaný na
deň 02.08.2017, a jej klamala, že nevie kedy prídu, čo bol jej zámer aby sa otec s ňou nestretol. O pár
dní otec podpísal darovaciu zmluvu. K zdravotnému stavu otca uviedla, že mával také stavy, že býval
mimo realitu, napríklad nepoznal ani ju, komunikoval s ňou v takom duchu, ako keby bola jeho bývalá

manželka. Podľa nej otec nechápal význam svojho konania, keď podpísal darovaciu zmluvu.

6. Žalobkyňa v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že je dcérou U. X.. V roku 1991 sa vydala a
odsťahovala do Liptovského Mikuláša a s otcom sa stretávala sporadicky. O jeho zdravotnom stave
v posledných rokoch bola informovaná prostredníctvom sestry, t.j. žalobkyne v 1/ rade. V ostatom sa

pridržiava výpovede žalobkyne v 1/ rade.

7. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom žalobkýň sa poznali od roku 1975 ako kolegovia a
koncom roku 1980 keď rok predtým jeho manželka aj s deťmi odišli sa pri nejakej spoločenskej akcii
v robote bližšie zoznámili. Zo začiatku sa stretávali, chodili spolu na dovolenky, pričom U. X. bol po

odchode svojej manželky v zlom psychickom stave, bol umiestnený v dennom sanatóriu. Mal problém aj
so stretávaním sa so svojimi dcérami, ktoré chodili za ním iba sporadicky a jeho to psychicky zaťažovalo.
V roku 1985 sa mu podarilo kúpiť záhradu v Bratislave v Dúbravke, kde začali chodiť, upravovali to,
postavili tam dve chatky odkiaľ mali blízko do ich zamestnania. Stretávali sa denne až do roku 1998,
kedy jej matka tak vážne ochorela, že bola pripútaná na lôžku. So U. X. boli v styku v zamestnaní,

telefonovali si a v nedeľu sa stretávali. Stále chodili do tej záhrady, žalobkyňa v 1/ rade so svojou rodinou
ich navštevovali, takže nevie, prečo to bagatelizuje, že bola len náhodná známa. V roku 1992 otec
žalobkýň prišiel o zamestnanie, dal sa na podnikanie a to ho ubíjalo. V roku 1995 ochorel na obyčajnú
chrípku, nemal zákazky, musel platiť odvody a zase sa jeho psychický stav zhoršil. Potom v roku 1995
sa zamestnal a pracoval až do svojho dôchodku do roku 2001. Od jari do jesene trávil čas v záhrade,

kam chodila z roboty za ním. Záhrada v J. sa dostala do pásma výstavby a mnohé záhrady vykúpili,
ostalo to opustené. Potom v roku 2008 sa otec žalobkyne rozhodol, že má spoluvlastnícky podiel v V.
Š. v rodičovskom dome, ktorý začal opravovať. V tom čase bola zamestnaná, pričom v rokoch 2008
až 2009 tam trávila celú dovolenku a v roku 2010 išla do dôchodku a odvtedy každý rok tam trávili čas
od apríla do novembra. Otec žalobkýň si šetril peniaze na to, aby mohol vyplatiť súrodencov, ale súd

rozhodol v prospech jeho brata. U. X. chcel zostať v V. Š., nakoľko tam mal kamarátov z detstva, tak
sa rozhodol tam kúpiť rodinný dom, ktorý je teraz predmetom konania. Otec žalobkýň sa veľmi zmenil,
keď musel opustiť rodičovský dom v V. Š., zostal depresívny, bolo vidieť že ho to veľmi trápi, stále o tom
hovoril. Potom sa trochu prebral keď kúpili tento dom a začali ho prerábať. Tu začali tie depresie a keď sa
vrátili do Bratislavy, hovorila mu aby išiel k lekárovi. Bol u lekára MUDr. Vladimíra Žabkaya, priniesol si

lieky. Dňa 02.02.2017 musel nastúpiť na liečenie do Bojníc, čo súviselo s operáciou bederného kĺbu. Išla
za MUDr. Žabkayom, či je vhodné, aby išiel na liečenie, lebo sa jej zdal veľmi apatický. MUDr. Žabkay
ju ubezpečil, že zmena prostredia v kúpeľoch mu pomôže. Predtým musel absolvovať rôzne vyšetrenia,
všetci dali súhlas na absolvovanie liečenia, nakoľko vedy mal 77 rokov. Na liečenie nastúpil asi 02.02.
2017 a dňa 03.02.2017 mu telefonovala, pričom jej nebral telefón, večer zavolala na recepciu a vtedy jej

recepčná povedala, že sa stratil. Povedali jej, že musí zavolať políciu, čo aj urobila a začali ho hľadať.
Našli ho o 22:00 hod. bez kabáta, čiapky, brodil sa v lesoch nad Bojnicami. Potom jej na druhý deň
zavčas rána volal lekár z kúpeľov, že za týchto okolností ho tam nemôžu nechať. Informovala žalobkyňu
aj jej dcéru, dohodli sa, že pre neho pôjdu, čo sa aj stalo. Doviezli ho do Bratislavy a šiel k nej. Bola si istá,že to nie sú len jeho depresie ale aj niečo vážnejšie, tak sa snažila vybaviť vyšetrenie na Alzheimera.
Dostali termín na deň 27.02., kedy boli na vyšetrení u logopedičky a stalo sa, že počas vyšetrenia sa
do tejto logopedičky zamiloval a za pár dní začal tvrdiť, že sa s ňou ožení. Dohodli termín u MUDr.

Martinku na 21.03.2017, medzitým došlo ku konfliktu, ktorý žalobkyňa spomínala že ju škrtil, ale bolo to
tak, že chcel ju škrtiť, zavolala pohotovostnú službu, tí ho odviezli a nad ránom ho poslali späť. Keď ho
prepustili bol v pohode. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, k tomu došlo tak, že menovaný stále chcel ísť
do Š. a ona sa podujala, že s ním pôjde, i keď jeho ošetrujúci lekár MUDr. Martinka povedal, že to nie
je dosť vhodné. Tak sa ponúkli, že priateľ žalobkyne v 1/ rade pôjde s nimi. Priateľ žalobkyne, pán K.,

v nedeľu odchádzal a ona so U. X. sa rozhodli, že tam ešte zostanú a keď odchádzal povedal, že toto
je vhodné miesto na to, aby sa tam vozili staré dvere z Rakúska a opravovali. Z toho U. X. zostal úplne
hotový a celý čas mu to vŕtalo v hlave, že sa tam bude nejaký chlap rozťahovať a že on príde o dom.
Takže to bol aj spúšťač toho, že sa rozhodol jej dom darovať. Stalo sa, že keď bol liečený v apríli v roku
2017, bol v takom stave, že si myslel, že nemusí užívať lieky a tieto prestal užívať. To, že sa rozhodol
k darovacej zmluve, bolo to za celé ich spolužitie, že jedine ona vždy stála pri ňom. Darovaciu zmluvu

si dali napísať u notára s tým, že to nepodpísali a nechali ju tak. Nakoniec ju podpísali 14.08.2017.
Napísaná bola asi mesiac predtým notárom JUDr. Fedorom Klimom, notársky úrad v Galante. Darovacia
zmluva bola podpísaná na matrike v V. Š.O.. Pri overení bola ona prítomná, U. X., pani X., poštárka a
členka Obecného úradu, ktorá ich stretla.

8. Svedok Z. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, že je partner žalobkyne
v 1/ rade, ktorý vzťah trvá cez dva roky. Pred dvomi rokmi, keď sa zoznámil so žalobkyňou v 1/ rade,
jej telefonoval otec, že vystúpil z vlaku a nevedel sa zorientovať, pričom ona ho navádzala. Poznal ho
dosť dobre, pretože sa o neho staral. Pri starostlivosti sa striedali tiež žalobkyňa, jej dcéra, syn a zať.
Určitý čas bol PN a vtedy sa o neho viac staral. Bol to asi prvý rok po tom, ako sa so žalobkyňou v

1/ rade zoznámili. Stávalo sa, že išli na prechádzku, pričom U. X. sám od seba sa nevedel orientovať,
keď išli na električku, musel mu povedať na ktorú. Stávalo sa, že niekedy ho poznal, niekedy nepoznal.
Volal ho menami T., Š., správal sa k nemu niekedy ako by bol jeho vnuk. Bol fixovaný na záhradu a
dom v V. Š., kde bol raz na konci mája 2017. Bol tam asi tri dni za prítomnosti žalovanej a U. X., kam
cestovali vlakom a boli dohodnutí, že jeho auto, keďže U. X. nemohol riadiť motorové vozidlo odvezie

do Bratislavy a tiež aj jeho a žalovanú. Stalo sa, že sedeli pri stole a vtedy sa vyjadril U. X., že všetko
bude jeho, povedal mu, že už patrí do rodiny a on mu oponoval, že veď má dve dcéry. Na to žalovaná
povedala, že má iba jednu dcéru. Žalovaná bola prekvapená z toho čo hovoril, zrejme sa toho zľakla, čo
povedal. Podľa neho menovaný bol dosť dôverčivý, na čo upozornil aj žalobkyňu v 1/ rade, ktorá neskôr
aj podala návrh na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Stávalo sa, že rozprával bludy, že sa

bude ženiť. Ďalej uviedol, že stalo sa asi dvakrát, keď pri starostlivosti o menovaného sa mali vystriedať
s dcérou žalobkyne, len čo ona odišla, bol rozdiel 5 až 10 minút ako prišiel, avšak U. X. v byte nebol a
až po 3-4 hodinách zistili, že je v záhrade v W. Druhýkrát sa stalo, že prišiel do jeho bytu, tiež tam nebol,
nevedeli kde je, dali ho hľadať políciou a našli ho až po 4-5 hodinách pri jazere Kuchajda. Je pravda,
že bol zvyknutý tam chodiť na prechádzky.

9. U. O. T., dcéra žalobkyne v 1/ rade uviedla, že so U. X. v poslednom období bývali v jednom byte.
Spolužitie so starým otcom bolo veľmi dobré, mali veľmi dobrý vzťah. V čase keď sa objavila jeho
choroba vo februári 2017 viac investovali do jeho starostlivosti. Dedko bol na pobyte v kúpeľoch, kde sa
stratil a vtedy začali tieto problémy. Nastala zmena v jeho správaní, objavili sa blúznenia, čo malo veľa

foriem. Stávalo sa, že si vymýšľal fiktívne osoby, raz stal na balkóne a vykrikoval na nejakú U., išlo len
o fiktívnu osobu, častokrát o tejto pani rozprával, že ju videl v televízii. Starala sa o neho, veľa chodili
na prechádzky, pričom v tom čase študovala na vysokej škole a popritom pracovala. V čase keď bola
diagnostikovaná jeho choroba, jeho bludné stavy boli extrémne. Nahrávala s ním rozhovory, keď písali
spolu knihu jeho pamäti. Z tejto nahrávky je zrejmé, že jeho halucinácie boli extrémne. Jeho ochorenie

malo rôzne obdobie, niekedy bol nepríčetný, niekedy absolútne mimo časového priestoru.

10. Svedok Y. Š., syn žalobkyne v 1/ rade, vo svojej výpovedi uviedol, že od júna až septembra 2017
postrehol, že starému otcovi sa začal zhoršovať zdravotný stav. V priebehu júla 2017 bol ho navštíviť
u neho doma, prerábal vtedy byt, ukázal mu nákres, pretože on sa v týchto veciach vyznal a keď mu

to ukázal, vzal do ruky pero, nedokázal ho poriadne udržať, ale začal mu tam kresliť všetko opačne a
nerozumel čo mu ukazuje. Predtým sa v takýchto veciach vyznal, vedel si v byte spraviť elektriku. Potom
ho videl, keď matka mala narodeninovú oslavu v septembri 2017. Keď videl dedka, skoro ho nespoznal,
pritom to bol dvojmesačný rozdiel odkedy ho videl naposledy. Chodil z miesta na miesto, bol zarastený,nepoznal ho, myslel si, že sa volá T., išlo o jeho švagra. Snažil sa s ním rozprávať, ale jeho odpovede
boli strohejšie a neboli vecné.

11. Svedkyňa Y. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že pozná žalovanú, nakoľko majú kúpený v V. Š. dom
a prišli na obecný úrad, kde ona pracuje ako administratívna pracovníčka od roku 1988. Pamätá si, že
žalovaná a pán X. prišli na obecný úrad za účelom overenia podpisov. Spýtala sa, či vedia čo podpisujú,
podpísali sa a ona overila podpis. Nikto iný tam nebol prítomný. Pána X. poznala takisto ako žalovanú.
Podľa nej správal sa úplne normálne, jeho videla dohromady cca 10 krát. Myslí si, že v obci chodil hrávať

petang. Nespozorovala na ňom duševné ochorenie, že by sa inak správal, správal sa normálne.

12. Svedkyňa C. X. bývajúca v obci V. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že pozná žalovanú ako priateľku a
partnerku jej kamaráta U. X., ktorého si pamätá ako dieťa. Keď prišiel do rodičovského domu sa s ním
stretávala, pretože pracovala ako poštárka a stále pracuje. Poznala ho ako dobrého chlapa s ktorým
komunikovali o všetkom čo sa týkalo života. Vždy keď prišiel bola s ním v kontakte nielen pracovne

ale aj mimo. Telefonovali si, vzájomne sa navštevovali alebo sedeli v bare, mali stretnutia rodákov, toto
stretnutie býva každý rok vo februári. Zúčastnil sa ho dvakrát. Naposledy vo februári 2017 sa tohto
nemoholzúčastniť,ikeďmalkúpenýlístok,čosúviselosjehooperácioukĺba.Vie,žeboleštevkúpeľoch,
telefonovali si, napríklad jej hovoril, že sa ide ženiť, hovoril iba všeobecne. Brala ho ako blízkeho priateľa
aj keď bol starší. Za tie roky čo ho poznala nikdy nespomenul deti. Nikdy sa ho však nepýtala na rodinu,

deti, ani on sám to nehovoril. Po tom ako bol po operácií kĺba hovoril, že keď zle pochodil s rodičovským
domom tak tento dom by chcel darovať žalovanej, že by tam dožili. Povedal jej to ešte predtým ako šiel
do kúpeľov. Ďalej uviedla, že celá rodina U. X. mala problém psychický, napríklad to mal jeho brat, ktorý
zomrel, tiež jeho sestra, ktorá mala psychické problémy. Brala to tak, že to majú rodinné. Je pravdou, že
bol mĺkvejší alebo mu dlhšie trvalo odpovedať, ale nie že by bol z cesty. V čase podpísania darovacej

zmluvy, stretla sa s oboma, teda so žalovanou a U. X. a povedali jej, že idú z Topoľčian z autobusa, že
boli u notárky v Topoľčanoch. U. X.o jej konkrétne povedal, že boli v Topoľčanoch u notárky podpísať
darovaciu zmluvu, že už ju majú napísanú a chceli ju ísť do Topoľčian podpísať ale notárka tam nebola.
Ona mu povedala, že načo by šli do Topoľčian, keď na obecnom úrade je možné overiť podpis. Na
obecný úrad s nimi nešla, lebo bola vtedy v práci. Obaja boli normálni, žalovaná jej hovorila, že U. berie

nejaké lieky. Nevidela zmenu správania u neho, keď sa podpisovala darovacia zmluva. Aj na druhý deň,
keď sa o tom rozprávali, povedal jej U. X., že to má X., aby tam dožili do staroby.

13. Svedok Ing. T. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobkyňu v 1/ rade, pretože bol na kare
U. X. a žalovanú pozná od roku 2012 - 2013. Býva v V. Š. od roku 1973. U. X. poznal od roku 2010,

keď si vybudovali petangové ihrisko. Predtým vedel o koho ide, ale sa osobne nepoznali. Odvtedy sa
pravidelne stretávali. U. X. od apríla do septembra chodil pravidelne do V. Š. a petang hrávali v nedeľu
poobede. Stretávali sa aj v kostole v nedeľu doobeda. Najskôr chodil do rodičovského domu, v roku
2011 im rozprával problémy spojené s bratom. Presviedčali ho, vzhľadom na problémy s bratom, aby
si kúpil nejaký iný dom v V. Š.. V roku 2013 prišla za ním žalovaná, ktorú vtedy spoznal. V roku 2015

kúpil U. X. dom v V. Š., nachádzajúci sa na tej istej ulici cez cestu, takže sa stretávali častejšie ako na
petangu. U. X. chodil párkrát k nemu kvôli ovocným stromom, prišiel pozrieť akú má záhradu, keďže
bol záhradkár a vedel štepiť stromky, očkovať. Asi trikrát sa zastavil v rodinnom dome, ktorý opravovali,
bolo to hlavne v roku 2016. Na prelome rokov 2016 -2017 U. X. bol chorý. Prišiel v júli a v auguste 2017,
vtedy sa rozprávali naposledy a hrali petang. Keďže mali spoločnú cestu domov, po ceste sa rozprávali,

rozprával mu, že bol chorý, že bol v Bojniciach a že sa cíti lepšie. V júli aj v auguste keď sa streli sa
normálne bavili, nespozoroval, že by mu odpovedal nejako divne. V septembri už neprišiel, dozvedel sa
že je chorý. Dodal, že už predtým sa mu javil, že je telesne slabší, čo spozoroval keď pri petangu hádzal
guľou, ale komunikoval s nimi o všetkom možnom čo sa bavili.

14. Svedok P. L. uviedol, že pozná žalobkyňu v 1/ rade aj žalovanú, ktorú poznal skôr a stretával sa s ňou
častejšie. U. X. poznal 35 rokov, keď vedľa seba mali záhradu. Poznal ho ako dobrého človeka, poznal
jeho problémy, ktoré mal odvtedy ako sa rozviedli. Vzájomne sa navštevovali, bol pohodový človek.
Naposledy ho navštívil keď bol u žalovanej, keď bol chorý. Nebadal na ňom, že by mal až také duševné
problémy. Vždy keď bol na návšteve hovorili o rodine a všeobecne. Nespozoroval, že by rozprával nejak

z cesty. V lete 2017 bol na chalupe v V. Š., a to dva dni, keď šiel pomôcť U. X. s úpravou dvora. U. X.
vtedy už veľa robiť nemohol, skôr tak chodil, debatovali sa o tom čo bude ďalej ale nebadal zmenu v
jeho správaní. Vedel, že chodil po lekároch, ale bližšie sa o tom nezaujímal.15. Svedok N. L., brat žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že U. X. poznal už od 90-tych rokov. Vie, že
mal partnerský vzťah so žalovanou, ktorý bol krátko prerušený, keď sa táto starala o ich chorú matku.
Potom sa ich vzťah výrazne zintenzívnil. Žili partnerským životom ako manželia minimálne od marca do

októbra v obci Š.O., bol to koniec 90-tych rokov. Chodil k nim do rodiny, poznala ho jeho celá rodina,
jeho deti. Spočiatku o jeho duševnom ochorení nevedel, až keď nastali isté problémy, ktoré mu tlmočila
žalovaná.Keďsastretli,mohlotobyťvroku2016-2017bolomuzrejmé,žemalpocit,žeU.X.máproblém
neurologického charakteru. Konkrétnejšie k tomu uviedol, že keď naposledy večerali na štedrovečernú
večeru v roku 2016, bol schopný s ním komunikovať, ale mal problém s motorikou. Býval nepokojný

a ľahšie unaviteľný, všimol si, že mal problém s rukou. Aj na Štedrý večer si išiel oddýchnuť, potom
sa vrátil, komunikovali, ale musel chodiť po byte. Komunikácia s ním bola relatívne v poriadku, to bolo
naposledy, čo ho videl osobne. U. X. mal vtedy zúžený záber tém o ktorých sa bavili. Od sestry vedel,
že U. X. má určité problémy. Pozoroval u neho tenziu, nepokoj, kedy musel častejšie chodiť po byte,
potom si znovu sadol.

16. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovania znalcom Doc. MUDr. Pavlom Černákom, PhD., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Úlohou znalca bolo zistiť, či v čase podpisu darovacej
zmluvy dňa 14.08.2017 U. X. trpel duševnou poruchou a akou a či v jej dôsledku mohol posúdiť obsah,
význam a následky svojho konania.

16.1. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že U. X. trpel v čase podpisu darovacej zmluvy dňa
14.08.2017 vážnou duševnou poruchou demenciou pri Alzheimerovej chorobe, ktorá mala stupeň
závažnosti stredne ťažký a mala rýchly priebeh, progresívne sa vyvíjala a v krátkom čase viedla k
smrti menovaného. Ako znalec vysvetlil vo svojom znaleckom posudku, Alzheimerová choroba patrí
medzi neurodegeneratívne ochorenia a je najčastejšou príčinou vzniku demencie. Pri demencii sú

postihnuté najmä kognitívne funkcie, čo menovanému bránilo správne identifikovať realitu a robiť
slobodne adekvátne rozhodnutia. Postihnutá je aj pamäť (najmä novopamäť), je úbytok intelektu, čo sa
prejavuje v orientácii, úsudku, chápavosti, kritickosti, v strate abstraktného myslenia, úbytku vedomostí.
Z uvedeného vyplýva, že pán U. X. nebol v dôsledku svojej duševnej poruchy schopný v plnej miere a
slobodne pochopiť obsah, význam aj následky svojho konania.

17. Žalovaná k znaleckému posudku uviedla, že sa so závermi znalca nestotožňuje, keďže podľa
jej názoru pán U. X. aj napriek tomu, že trpel zdravotnými obtiažami, v čase podpisovania zmluvy
vedel, že podpisuje darovaciu zmluvu, keďže k jej uzavretiu došlo z jeho iniciatívy a táto darovacia
zmluva vyjadrovala jeho slobodnú a vážnu vôľu. Znalec na jednej strane konštatuje, že pre svoju prácu

mal dostatok podkladov, no na inom mieste sa vyjadruje, že osobnosť zosnulého možno post mortem
rekonštruovať len čiastočne - napriek tomu príjme kategorický záver. Za špekulatívne možno považovať
jeho vyjadrenie, že pokiaľ ide o stav ďalších psychických funkcii pri Alzheimerovej chorobe ... boli
nepochybne tiež postihnuté, hoci to nie je zdokumentované. Pri svojom závere znaleckého posudku
znalec neberie do úvahy, že zhodnotil stav menovaného stupňom závažnosti stredne ťažký, teda 5

stupeň zo 7 bodovej škály, pričom nebral do úvahy interpersonálne rozdiely v prejavoch ochorenia a
generizoval ex post len z čiastkových informácii. Znalec si v jednotlivých častiach posudku protirečí,
nakoľko raz konštatuje, že pracuje len s čiastkovými informáciami, navyše analyzovanými ex post -
post mortem, na iných miestach je vo svojich vyjadreniach veľmi kategorický. Za špekulatívne možno
považovať jeho závery na základe výpovedi svedkov žalovanej, kedy predpokladá, že v prípade dlhšieho

a trochu náročnejšieho rozhovoru svedkyne s p. X. by svedkyňa odhalila jeho stav - to vyznieva značne
špekulatívne. Znalec sa s vehemenciou opiera o výpovede svedkov žalobkyne, ktorí vypovedajú o zlom
psychickom stave p. X. - nespochybniteľnou realitou zostáva, že títo svedkovia sa s ním od začiatku júla
2017 ani nestretli. Preto ťažko možno považovať ich vyjadrenia za relevantné, resp. smerodajné. Pokiaľ
ide o znalecký posudok, jedná sa iba o jeden z viacerých dôkazov vykonaných v tejto právnej veci a

ako každý iný dôkaz podlieha zásade voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 191 CSP, teda tento
dôkaz treba hodnotiť nielen jednotlivo, ale i v kontexte a v súvislosti s ostatnými dôkazmi v tejto veci.

18. Žalobkyne sa stotožnili so závermi znaleckého posudku, ktoré znalec vyvodil po oboznámení sa
so zdravotnou dokumentáciou U. X. a po oboznámení sa s obsahom spisu, kde potvrdil, že menovaný

trpel v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 14.08.2017 vážnou duševnou poruchou, demenciou pri
Alzheimerovej chorobe a nebol v dôsledku svojej duševnej poruchy schopný v plnej miere a slobodne
pochopiť obsah, význam a následky svojho konania.19. Právna zástupkyňa žalobkýň v 1/ a v 2/ rade vo svojej záverečnej reči uviedla, že z vykonaného
dokazovania je nesporné, že žaloba je dôvodná, rovnako túto skutočnosť potvrdil aj znalecký posudok,
ktorý potvrdil závažnú duševnú poruchu otca žalobkýň a z toho dôvodu žiadajú aby bolo žalobe v plnom

rozsahu vyhovené.

20. Právny zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobu pokladajú za nedôvodnú,
keďže U. X. aj keď mal zdravotné problémy, čo žalovaná nikdy nespochybňovala, ale v čase
podpisovania darovacej zmluvy vedel, aký právny úkon robí, robil ho z vlastnej vôle, čo bolo potvrdené

viacerými svedkami, či už pracovníčkou matriky pani Y., ďalej pani C. X., ktorej pán X. hovoril, že
chce darovať nehnuteľnosť, aj bola v kontakte v deň podpisovania zmluvy s menovaným. Rovnako
pracovníčka, ktorá overovala podpis, videla na pánovi X., že si je vedomý právneho úkonu, ktorý robí a
že sa jedná o jeho vôľu. Taktiež poukazujú na výpovede ďalších svedkov T. Š., P. L., N. L., ktorí vedeli,
že pán X. chce darovať nehnuteľnosti žalovanej, ktorá sa o neho riadne starala a opatrovala ho, teda
bol zrejmý aj motív ako vďaka za to, že mu celý život pomáhala. Čo sa týka znaleckého posudku, na

ktorý poukazuje strana žalobcov, poukazujú na to, že aj znalecký posudok je len jeden z dôkazov, ktorý
treba hodnotiť v kontexte s ďalšími dôkazmi, ktoré v krátkosti spomenul a teda podlieha zásade voľného
hodnotenia dôkazov, ako každý iný dôkaz, a nemožno mu teda apriori prikladať vyššiu váhu v dôkaznej
situácii, keď celá rada svedkov je v rozpore s týmto znaleckým posudkom, resp. jeho závermi. Žalovaná
nikdy netvrdila, že pán X. nemá zdravotné problémy ale tvrdia a majú za to, že to nebolo dokazovaním

vyvrátené, že v momente podpisovania darovacej zmluvy pán X. vedel aký právny úkon robí a tento
sa robil z jeho iniciatívy, čo potvrdili už menovaní svedkovia. Vzhľadom na uvedené preto navrhujú, aby
súd žalobu žalobkýň zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1/ a
2/ rade v rozsahu 100 %.

21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov: Z. K., O. T., Y. Š., Y. Y., C. X., N.. T.
Š., P. L., N. L., oboznámením sa s obsahom lekárskych správ, nálezov, prepúšťacej správy, obsahom
znaleckého posudku č. 1/2019 znalca Doc. MUDr. Pavla Černáka, PhD., spisu Okresného úradu
Topoľčany, katastrálny odbor, sp. zn. V 2715/2017 a zistil tento skutkový stav:

21.1. Dňa 14.08.2017 uzavreli U. X. ako darca a zároveň oprávnený z vecného bremena a žalovaná ako
obdarovaná a zároveň povinná z vecného bremena darovaciu zmluvu a zároveň zmluvu o zriadení práva
vecného bremena. Darca U. X. týmto právnym úkonom daroval nehnuteľnosti v kat. úz. V. Š. zapísané
na LV č. XXX parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 755 m2, parc. č. XXX/XX záhrady vo výmere 1 069 m2, dom súp. č. XX postavený na parc.

č. XXX/X v celosti žalovanej, ktorá tento dar prijala. U. X. a žalovaná sa zároveň medzi sebou dohodli aj
na zriadení práva vecného bremena, ktorého obsah spočíval v povinnosti žalovanej strpieť bezodplatné
právo doživotného bývania a užívania uvedených nehnuteľností v tejto darovacej zmluve U. X.. Vklad
vlastníckeho práva a vecného bremena bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor,
pod č. V 2715/2017 rozhodnutím zo dňa 08.09.2017.

21.2. Žalobkyne sú dcéry U. X. a žalovaná bola jeho priateľkou, podľa nej ich vzťah trval 37 rokov a
od roku 2010 začali chodiť do V. Š., kde trávili čas od apríla do novembra v roku. V roku 2016 zakúpil
U. X. v V. Š. rodinný dom (ku ktorému vlastnícke právo je premetom tohto konania), ktorý následne
začal prerábať. Podľa žalovanej U. X. býval v jej byte od 05.04.2016 do 19.02.2018 s výnimkou obdobia

začiatku marca 2017 a 03.07.2017, kedy býval vo svojom byte s vnučkou O. a jej manželom. U. X. krátko
pred smrťou, asi mesiac, bol umiestnený v Domove seniorov v Bratislave a po zhoršení zdravotného
stavu bol hospitalizovaný v nemocnici, kde zomrel dňa 27.03.2018.

21.3. Z LV č. XXX vyplýva, že žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich

sa v kat. úz. V. Š., parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 755 m2, parc. č. XXX/XX záhrady vo výmere 1 069 m2, dom súp. č. XX postavený
na parc. č. XXX/X.

21.4. Z lekárskeho nálezu MUDr. Vladimíra Žabkaya, psychiatrická ambulancia vyplýva, že dňa

14.02.2018 bolo dané lekárske potvrdenie, že pacient U. X. je liečený na psychiatrickej ambulancii
od roku 1996, od roku 2017 zmena klinického obrazu, v popredí organické zmeny CNS s poruchami
konania, vyžadujúce zmenu terapie.21.5. Z vyšetrenia Centra Memori, n.o., Mlynarovičova 21, Bratislava zo dňa 21.02.2018 MUDr. Matúša
Martinku vyplýva, že U. X. bol v starostlivosti psychiatra vyše 30 rokov pre depresie a od marca 2017
je v jeho starostlivosti. V klinickom obraze dominoval dementný syndróm s pridruženým paranoidne

halucinatórnym syndrómom, s vplyvom na konanie, čo si vyžiadalo v 4/2017 hospitalizáciu, už vtedy
doporučované umiestnenie do DSS. Od tej doby postupne progresia zhoršovania kognit. ff. až do pásma
demencie stredného stupňa. Ako Dg. uvádza, demencia pri Alzheimerovej chorobe stredného stupňa - v
progresii, t.č. bez príznakov paranoidne halucinatórneho syndrómu. Pacient nie je schopný samostatnej
existencie; hrubo narušená kritičnosť a úsudkové schopnosti a odporúčané obmedzenie spôsobilosti k

právnym úkonom.

21.6. Z návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd zistil, že dňa 16.02.2018 podala
navrhovateľka O. T. na Okresnom súde Bratislava III návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
U. X.. Dňa 16.04.2018 podala návrh na zastavenie konania z dôvodu, že U. X. zomrel dňa 27.03.2018.

21.7. Z lekárskeho nálezu na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 26.10.2017
vypracovaného všeobecným lekárom MUDr. Michalom Šarafínom vyplýva, že U. X. je pacient s
diagnostikovanou demenciou pri M. Alzheimer, v liečbe a dispeznarizácii psychiatra, stav v hospitalizácii
na psychiatrickej klinike, pravidelné kontroly, konzervatívna liečba. Progresívny priebeh, zhoršovanie a
nivelizácia kognitívnych funkcií. Vzhľadom k uvedeným faktom charakteru ochorenia, progresívnemu

vývoju a nepriaznivej prognóze bolo odporúčané umiestnenie v DSS.

21.8. Z prepúšťacej správy psychiatrického oddelenia, ÚNB, nemocnica Sv. Cyrila a Metoda, Antolská
11, Bratislava vyplýva, že U. X. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení od 12.04.2017 do
28.04.2017. Z prepúšťacej správy ďalej vyplýva, že ide o 77 ročného pacienta, prvýkrát hospitalizovaný

na psychiatrickom oddelení, žijúceho v spoločnej domácnosti s vnučkou a jej manželom, aktuálne
prišiel za účelom zváženia hospitalizácie pre poruchy konania v domácom prostredí. Pri prijatí v
klinickom obraze dominuje nepresná orientácia časom a miestom, nálada bludná, mierne disforická,
afekt - emotívny, doprovod chudobnejší, myslenie zabiehavé, v obsahoch menlivé blúdne koncepcie,
konfabulácie. V ďalšom priebehu hospitalizácie a pri liečbe dochádza k zlepšeniu psychického stavu

pacienta, najmä oslabeniu emočného náboja bludu, stabilizácii nálady. Choroba vznikla na organickom
základe, prognóza nie je priaznivá. U pacienta predpokladajú skôr plynulé zhoršovanie stavu. Stav
pacienta vyžaduje neustály dohľad, vhodné zvážiť umiestnenie v DSS. Dg. záver pri prepustení:
demencia pri Alzheimerovej chorobe, bližšie neurčená.

21.9. Z lekárskej správy psychiatra MUDr. Matúša Martinku zo dňa 06.12.2017 vyplýva, že na
vyšetrenie prišiel U. X. s priateľkou, je kludný, spontánnejší, paranoiditu neprodukuje, poruchy vnímania
sú nemanifestné, orientovaný miestom, osobou, časom nie je orientovaný, zhoršenie sebestačnosti,
zhoršenie aktivity a vitality. Dňa 20.07.2017 MUDr. Matúš Martinka uvádza, že na vyšetrenie prichádza
U. X. s priateľkou, kontakt nadviaže, spontánne neprodukuje paranoiditu, poruchy vnímania nie sú

nemanifestné, takisto je to uvedené aj dňa 02.08.2017.

21.10. Z lekárskeho vyšetrenia MUDr. Matúša Martinku zo dňa 12.04.2017 vyplýva, že U. X. bol po
prvýkrát vyšetrený v ich ambulancii 21.03.2017. Subjektívne má sa výborne, ale chce aby odišli od neho
deti, lebo sa ide ženiť na budúci týždeň so U. Š.. Nepotrebuje nikoho aby sa o neho staral, chce ísť na

chalupu. Podľa dcéry ich vyhadzuje z domu, býva zmätený, odchádza z domu, v piatok zablúdil, domov
sadostalažvnoci.Nevedelvysvetliťanipovedaťkdebol.Obj.pretrvávajúcebludnékoncepcievmyslení
s dopadom na konanie, odklon od reality, nie je orientovaný allopsychicky, negativistický, odmieta
užívať predpísanú medikáciu v domácom prostredí. Zistená demencia s pridruženými psychotickými
fenoménmi a poruchami správania, odporúčená hospitalizácia na psychiatrickej klinike. Z vyšetrenia zo

dňa08.11.2017vyplýva,žesajednáostredneťažkýstupeňdemencie,priebehjeprogresívnezhoršujúci
sa napriek liečbe, nedá sa očakávať zlepšovanie kognit. ff., vhodné umiestnenie do zariadenia sociálnej
starostlivosti.

21.11. Z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 30.03.2017 Univerzitnej nemocnice Bratislava, Pažítkova 4,

Bratislava, Nemocnica Ružinov, vyplýva, že U. X. bol privezený ako pacient s M. Alzheimer, lebo bol
verbálneagresívnynadcérinhomanžela,lebohonechcelipustiťnajehozáhradu.Poslednýmesiacbýva
agresívnejší. Prichádza na vyšetrenie ochotne, odpovedá priliehavo, orientovaný miestom, osobou,dezorientovaný časom. Bolo doporučené, vzhľadom na bludné koncepty v myslení, navýšiť dávku lieku
tak ako je to uvedené v závere tejto správy z vyšetrenia.

21.12. Zo znaleckého posudku znalca doc. MUDr. Pavla Černáka, PhD. mal súd za preukázané, že U.
X. trpel v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 14.08.2017 vážnou duševnou poruchou demenciou pri
Alzheimerovej chorobe, ktorá mala stupeň závažnosti stredne ťažký a mala rýchly priebeh, progresívne
sa vyvíjala a v krátkom čase viedla k smrti menovaného. Ako znalec vysvetlil vo svojom znaleckom
posudku, Alzheimerová choroba patrí medzi neurodegeneratívne ochorenia a je najčastejšou príčinou

vzniku demencie. Pri demencii sú postihnuté najmä kognitívne funkcie, čo menovanému bránilo správne
identifikovať realitu a robiť slobodne adekvátne rozhodnutia. Postihnutá je aj pamäť (najmä novopamäť),
je úbytok intelektu, čo sa prejavuje v orientácii, úsudku, chápavosti, kritickosti, v strate abstraktného
myslenia, úbytku vedomostí. Z uvedeného vyplýva, že pán U. X. nebol v dôsledku svojej duševnej
poruchy schopný v plnej miere a slobodne pochopiť obsah, význam aj následky svojho konania.

22. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), Žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 38 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil,

nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

24. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25. V danej veci sa súd stotožnil s tvrdením žalobkýň v 1/ a v 2/ rade, že je daný na určovacej
žalobe naliehavý právny záujem, pretože inak bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo
jeho právne postavenie sa stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je

v zosúladení skutkového stavu v katastri nehnuteľnosti so stavom formálnym. Podľa súdnej praxe
určovania žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti,
ak vyhovujúci rozsudok môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Cdo/56/2003).

25.1. V danom prípade sa žalobkyne v 1/ a v 2/rade domáhajú určenia, že ich otec, nebohý U. X., bol v
deň svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, takže je nepochybné, že ide o určovaciu žalobu
podľa § 137 písm. c) CSP, t.j., aby sa rozhodlo, či tu právo je alebo nie je. Takáto formulácia žalobného
návrhu je vyjadrením riešenia otázky aktuálneho právneho stavu vlastníckeho práva a toho, že poručiteľ
bol v čase smrti vlastníkom veci. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné

vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd ma určiť aktuálny právny stav. V praxi sa okrem formulácie petitu
v znení: „súd určuje, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci“, používa aj formulácia v znení: „súd
určuje, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi“. Obe uvedené formulácie petitu je potrebné vykladať
po obsahovej stránke tak, že aktuálny stav je ten, že vec nebola, ako do dedičstva patriaca, prejednaná
a môže k tomu dôjsť, aby bola prejednaná.

26. Z ustanovenia § 38 OZ vyplýva, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka
na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon
absolútne neplatný. O nedostatok spôsobilosti na právne úkony pôjde u osoby pozbavenej spôsobilosti
na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ), u osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu

obmedzenia určeného súdom. Absolútne neplatný je rovnako aj právny úkon, ktorý urobila osoba v
duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť
(neschopnosť) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, alebo bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Avšak skutkovú otázku, či
šlo o konanie v duševnej poruche, treba v každom konkrétnom prípade preukazovať. Treba konkrétne

skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom, a či práve pre duševnú poruchu
bol účastník právneho úkonu neschopný urobiť konkrétny právny úkon, buď pre to, že nedokázal posúdiť
následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie.26.1. V prípade § 38 ods. 2 OZ nie je vzhľadom k bezpodmienečnej formulácii tohto ustanovenia možné
ani prihliadnuť k dobrej viere druhého účastníka právneho vzťahu, t.j. adresáta neplatného prejavu vôle.
Ak urobí niekto v duševnej poruche právny úkon, ku ktorému ho duševná porucha robí nespôsobilým,

bude tento úkon neplatný i vtedy, ak druhý účastník bez vlastného zanedbania, ľahkovážnosti sa
spoliehal na to, že právny úkon je platný, tzn. bez svojho zavinenia nevedel, že ten, kto právny úkon
urobil konal v duševnej poruche.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkýň v 1/ a v 2/ rade je dôvodná

po tom, ako dospel k záveru, že darovacia zmluva uzavretá dňa 14.08.2017 medzi nebohým U. X. a
žalovanou, na základe ktorej U. X. previedol predmetné nehnuteľnosti, je neplatná. Vykonané dôkazy
súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania na javo (§191 ods. 1 CSP). Žalobkyňami tvrdená
skutočnosť, že nebohý U. X. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá ho
robilanatentoprávnyúkonneschopnýmvyplynulazozáveruznaleckéhoposudkuatiežzvýpovedístrán

a svedkov. Z vyjadrenia samotnej žalovanej vyplynulo, že po vyšetrení v Memori centre, dňa 27.02.2017,
sa U. X. „zamiloval“ do logopedičky, ktorá ho vyšetrovala a začali sa odvíjať symptómy psychického
ochorenia sprevádzaného bludmi. Ďalej vo veci uviedla, že dňa 12.04.2017 ho hospitalizovali a po
prepustení z nemocnice bolo konštatované, že je vhodné zvážiť umiestnenie v DSS, nakoľko jeho
stav si vyžaduje stály dohľad. Z výpovede žalovanej tiež vyplýva, že už v minulosti U. X. po odchode

svojej manželky bol v zlom psychickom stave, bol umiestnený v dennom sanatóriu. Tiež uviedla, že
jeho psychický stav sa zhoršil v roku 1995, keď predtým sa dal na podnikanie a kvôli ochoreniu na
chrípku nemal zákazky. Tiež uviedla, že dňa 02.02.2017 musel menovaný nastúpiť na liečenie do Bojníc
a predtým absolvoval rôzne vyšetrenia. Na liečenie nastúpil 02.02.2017 a už dňa 03.02.2017 sa stalo, že
sa stratil. Z výpovede svedka Z. K. súd zistil, že sa stávalo, že keď sa starali o U. X. a šli na prechádzku,

že sa nevedel orientovať, stávalo sa, že ho niekedy nepoznal, volal ho inými menami. Tiež sa stávalo,
že rozprával bludy, že sa bude ženiť. Z výpovede svedkyne O. T. vyplýva, že keď sa objavila choroba jej
starého otca, teda U. X., čo bolo vo februári 2017, viac investovali do jeho starostlivosti. Bol na pobyte
v kúpeľoch, kde sa stratil a vtedy začali problémy. Nastala zmena v jeho správaní, objavili sa blúznenia.
Stávalo sa, že si vymýšľal fiktívne osoby a jeho bludné stavy boli extrémne. Rovnako z výpovede svedka

Y. Š. vyplýva, že postrehol od júna až septembra 2017, že starému otcovi sa začal zhoršovať zdravotný
stav. Keď ho neskôr videl v septembri 2017 skoro ho nespoznal, chodil z miesta na miesto, bol zarastený.
Z výpovede svedkyne C. X. súd zistil, že keď bol U. X. v kúpeľoch telefonovali si, hovoril jej, že sa ide
ženiť. Tiež uviedla, že celá rodina U. X. mala psychický problém. Keď ho stretla bol mĺkvejší, alebo mu
dlhšie trvalo odpovedať. I keď sa nestalo, že by odpovedal z cesty. Z výpovede svedka N. L., brata

žalovanej, vyplýva, že spočiatku o duševnom ochorení U. X. nevedel, dozvedel sa to až keď nastali isté
problémy, ktoré mu tlmočila žalovaná. Keď sa stretli v roku 2016 - 2017 bolo mu zrejmé, že mal pocit,
že U. X. má problém neurologického charakteru. Keď večerali na Štedrovečernú večeru v roku 2016 bol
schopný komunikovať, ale mal problém s motorikou. Býval nepokojný a ľahšie unaviteľný. Pozoroval u
neho tenziu, nepokoj, kedy musel častejšie chodiť po byte.

27.1. Rozhodnutie vo veci samej záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,
a preto súd ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria doc. MUDr. Pavla
Černáka, PhD., ktorý po oboznámení sa s obsahom spisu, lekárskymi správami dospel k záveru, že U.
X. trpel v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 14.08.2017 vážnou duševnou poruchou demenciou pri

Alzheimerovej poruche, ktorá mala stupeň závažnosti stredne ťažký a mala rýchly priebeh, progresívne
sa vyvíjala a v krátkom čase viedla k smrti menovaného. U. X. podľa záveru znaleckého posudku nebol
v dôsledku svojej duševnej poruchy schopný v plnej miere a slobodne pochopiť obsah, význam aj
následky svojho konania. K námietkam žalovanej k znaleckému posudku, uvedené v odseku 17 tohto
rozsudku, súd uvádza, že odborné závery znalca v znaleckom posudku nepodliehajú hodnoteniu súdu

z hľadiska ich správnosti a súd hodnotí presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť podľa úlohy
zadanej súdom v uznesení o ustanovení znalca. Súd tiež hodnotí odôvodnenie znaleckého posudku
z hľadiska logickosti odôvodnenia ako znalec dospel k záveru, s posudzovaním spolu s ostatnými
vykonanými dôkazmi, čo v danom prípade daný posudok spĺňal. Súdny znalec v znaleckom posudku
prihliadol na všetko, čo mu bolo predložené na posúdenie. Mal k dispozícii dostatok podkladov pre

vypracovanie znaleckého posudku a jeho závery vyslovené v znaleckom posudku vychádzajú v súlade
s podkladmi. Preto nebolo možné prihliadnuť na subjektívne námietky žalovanej. Žalovaná iné dôkazy,
podklady týkajúce sa zdravotnej dokumentácie, zdravotného stavu U. X. nepredložila, ktoré by vyvracali
záver znaleckého posudku.27.2. Tvrdenie žalovanej, že v čase podpisovania darovacej zmluvy U. X. vedel aký právny úkon robí,
čo podľa nej bolo potvrdené svedkami Y. Y. a C. X., súd uvádza, že šlo viac menej o náhodné stretnutie

svedkýň so U. X., ktoré neboli predtým s ním v priamom kontakte natoľko, aby jednoznačne mohli
potvrdiť,žeU.X.vedelposúdiťvýznamanásledkysvojhokonaniaajkeďpodľasvedkyneY.Y.sasprával
normálne a podľa svedkyne C.R. X., táto na U. X. nevidela zmenu správania. Takže z ich výpovede
jednoznačne nevyplýva schopnosť U. X. urobiť právny úkon, ktorým je darovacia zmluva tak, že dokázal
posúdiť význam a následky svojho konania.

27.3. K veci ďalej súd uvádza, že žalovaná v čase podpísania darovacej zmluvy, k čomu došlo dňa
14.08.2017, si musela byť vedomá vplyvu ochorenia na duševné zdravie darcu U. X. v tom, že jeho
schopnosť uvažovať, pochopiť a rozlišovať bola značne narušená, aby dokázal posúdiť následky svojho
konania, pretože ako sama uviedla, šlo medzi nimi o bližší vzťah.

27.4 Podľa súdu, pokiaľ sa žalovaná chcela vyhnúť záverom, ku ktorým dospel súd, mala možnosť,
pokiaľ malo dôjsť k darovaniu, vzhľadom na charakter choroby darcu U. X., upozorniť žalobkyne o
jeho úmysle, prípadne to konzultovať s odborným lekárom z hľadiska jeho schopností posúdiť význam
svojho konania pri uzatváraní darovacej zmluvy. Takisto bolo možné predmetnú darovaciu zmluvu spísať
u notára formou notárskej zápisnice, a nie ako to bolo v tomto prípade, nechať si iba vypracovať

darovaciu zmluvu notárom a neskôr ju nechať podpísať darcovi. Práve notár je osobou, ktorá má
odborné vedomosti a skúsenosti pri uzatváraní obdobných zmlúv, a tým vlastne mohla žalovaná predísť
samotnému tomuto sporu.

28. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu, spísania

darovacej zmluvy dňa 14.08.2017, konal U. X. v duševnej poruche demenciou pri Alzheimerovej chorobe
stredne ťažkého stupňa, ktoré ochorenie ho robilo neschopným na právny úkon, pretože nemohol v
plnej miere pochopiť obsah a následok úkonu. Takýto právny úkon je absolútne neplatný v zmysle §
38 ods. 2 OZ, nakoľko existuje vada v subjekte právneho úkonu, ako podstatnej náležitosti. Nedostatok
náležitostí zákon sankcionuje tým, že právny úkon je absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť

právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa
jej môže dovolať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola
deklarovaná súdnym rozhodnutím, prihliada sa na ňu aj bez námietky, z úradnej povinnosti, a nemožno
ju žiadnym spôsobom napraviť a nie je časovo obmedzená. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný
od začiatku a hľadí sa naň, ako keby nebol nikdy urobený. Neplatnou darovacou zmluvou žalovaná

nemohla nadobudnúť vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam. Preto k platnému prevodu
vlastníckeho práva nebohého darcu, titulom darovania k predmetným nehnuteľnostiam z nebohého
darcu na žalovanú, nedošlo. Po vyriešení tejto predbežnej otázky dospel súd k záveru, že nebohý U. X.
bol v deň svojej smrti dňa 27.03.2018 vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Vzhľadom na úspech žalobkýň v 1/ a v 2/ rade, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške, ktoré trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a z odmeny

právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).