Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614201679
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614201679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. X. B., bytom V., B. okružná
XXXX/XX, 2/ U. B., bytom V., B. okružná XXXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Dudzík a Gerová,
Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík, JUDr. Kristína Gerová so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho
1597/7 proti žalovanému 1/ Q. I., bytom V., 9. mája XXX/X, 2/ S., s.r.o., Bratislava, Na Hriadkach 51,
IČO: 44 381 077, 3/ Mgr. Y. J., bytom O., I. E. XXXX/XB, všetci právne zastúpení SVITOK a spol.,
s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, o určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv a zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu

Partizánske zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 3C/43/2016-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi a žalovaným 1/ a tiež určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a tiež sa domáhali určenia, že zmluva o zriadení

záložného práva uzavretá medzi žalovanými 2/ a 3/ je neplatná. Súd prvej inštancie po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, § 37 ods. 1 OZ, kedy na základe vykonaného dokazovania
a zhodnotení výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd po preskúmaní kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovaným 1/ zistil, že táto má všetky obsahové a formálne
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Z tohto pohľadu je kúpna zmluva platná. Žalobcovia namietali, že
kúpna zmluva bola uzavretá len na oko a išlo o simulovaný právny úkon. Pri týchto tvrdeniach sa
opierali o kúpnu cenu, tvrdenia svedkov a vyjadrení žalobcov a žalovaných. Súd mal však za to, že

žalobcovia riadne nepreukázali, že by právny úkon bol simulovaný zo strany žalovaného 1/ a tým
neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, títo potvrdili, že informácie
ohľadom spoločného podnikania majú sprostredkovanie od žalobcov. Q. B. posledný zo svedkov sa
mal snažiť o vyriešenie sporov medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/. Ak aj vtedy žalovaný 1/ vyhlásil,
že prevedie nehnuteľnosť naspäť na žalobcov, neznamená to, že kúpa nehnuteľnosti bol simulovaný
právny úkon a nemôže previesť nehnuteľnosti na inú osobu. Kúpna cena bola nižšia ako v predloženom
znaleckom posudku žalobcov, avšak bola riadne dohodnutá a žalovaný 1/ tak isto po porušení zmluvy o

zmluve budúcej zaplatil žalobcom zmluvnú pokutu. Vzhľadom na to mal súd za to, že žalovaný 1/ riadne
zaplatil kúpnu zmluvu (zrejme mal súd prvej inštancie na mysli kúpnu cenu) a následne aj zmluvnú
pokutu a tým si splnil povinnosti kupujúceho vyplývajúceho zo zmlúv. Ten navyše spolu so žalovanými
2/, 3/ tvrdia, že nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne. Súd mal preto za to, že žalobcovia jasnenepreukázali, či už nedromyseľnosť predaja nehnuteľnosti, kúpu nehnuteľnosti simulovaným právnym
úkonom, teda, že došlo k prevodu nehnuteľnosti len z dôvodu spoločne naplánovaného podnikania
a vzatia si úveru od banky, nepreukázali aj neplatnosť ostatných kúpnych zmlúv uzatvorených medzi

žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a žalovaným 2/ a 3/. Tým žalobcovia neuniesli bremeno svojich tvrdení,
a preto súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalovanej strane náhradu trov konania vo výške 100%, keďže bola v spore úplne úspešná.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnuté

rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, prípadne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázali
na tú skutočnosť, že zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená, že by mal súd na výber, ktoré
dôkazy vyhodnotí a ktoré nie. Dôkazy, ktorými sa súd v rámci uvedenej zásady riadne nezaoberal
zakladánielennepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudku,alejehoprotiústavnosť.Hodnoteniedôkazov
porušuje zásadu zákazu deformácie dôkazov. Porušením práva na spravodlivý proces je formalistický
prístup okresného súdu pri interpretácii aplikácie obsahu dohôd, teda kúpnej zmluvy a zmluve o budúcej

kúpnej zmluve, uzavretej medzi pôvodnými účastníkmi bez zisťovania skutočnej vôle účastníkov. Vôľa je
vnútorným prejavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu,
teda súdu a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. V posudzovanej veci je evidentné, že
pohnútkou ako relevantnou súčasťou vôle konajúcej osoby nebol skutočný prevod vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam, ale získanie majetku ako určitej zábezpeky pre získanie finančných prostriedkov z

poskytnutého úveru pre spoločné podnikanie žalobcu so žalovaným 1/. Tomu nasvedčujú formálne
kroky účastníkov. Obsah kúpnej zmluvy z 09.05.2008 za kúpnu cenu 34.000,- Sk, ktorú mal kupujúci
zaplatiť pri podpise zmluvy, čo sa evidentne nestalo. Zmluva o budúcej kúpnej zmluvy z 05.08.2008,
ktorá predchádzala návrhu na vklad kúpnej zmluvy, jasne určuje pravidlá pre účastníkov ako zmluvných
strán kúpnej zmluvy z 09.05.2008 a to, že predávajúci žalobca bude predmetné nehnuteľnosti užívať

do ich spätného nadobudnutia. Po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve žalovaný 1/ podáva návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s tým, že aj nehnuteľnosti užívajú, platia za ne
dane a miestne poplatky. Žalovaný 1/ bez vedomosti žalobcov dňa 08.10.2013 previedol nehnuteľnosti
na žalovaného 2/ a potom bola so žalovaným 3/ uzavretá zmluva o záložnom práve a následne
až 16.12.2013 žalovaný 1/ poukazuje žalobcom kúpnu cenu, ktorú mu vracajú a 09.05.2014 sa

realizuje záložné právo na základe čoho sa stáva vlastníkom žalovaný 3/ bez toho, aby si zistil aspoň
elementárny stav predmetných nehnuteľností, čo do majetkovej podstaty alebo čo do právnych vzťahov
založenýmiprvotnýmilistinami.Ztohtopotomvyplýva,žeokresnýsúdpriinterpretáciisúkromnýchzmlúv
neprihliadol na skutočnú vôľu jej zmluvných strán. Vôľa nie je vážna, ak predávajúci nechcel vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takejto vôle nastali. Nedostatok vážnej vôle bol zrejmý

aj z druhej strany, teda žalovanému 1/ a tento prejav vôle žalobcov tak, že po kúpnej zmluve uzavrel
zmluvu o budúcej zmluve na vykonaných formálnych spätných právnych následkov. Pri kúpnej zmluve
teda nedošlo k zhode medzi skutočnou vôľou jej účastníkov na jednej strane a prejavom vôle v písomnej
zmluve na druhej strane a je tu rozpor medzi vôľou a prejavom. Ide o takú vadu, pre ktorú právny úkon
nemôže platný v zmysle § 37 OZ. Žalovaný 1/ sa tak nikdy nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností

a nemohol ich platne previesť na žalovaného 2/ a ten na žalovaného 3/ v zmysle zásady nemo plus iuris.
Právne posúdenie veci okresným súdom nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočne hodnotiť inak,
než ako nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

3. Žalovaný 1/, 2/, 3/ sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) po upozornení strán sporu v súlade s § 382 CSP s prihliadnutím na
prechodné ust. § 470 ods. 1, 2 CSP o aplikácii ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. zák.č. 99/1963 Zb., ktoré
ustanovenie doposiaľ použité nebolo a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodoval síce už po
01.07.2016, kedy bolo podané aj odvolanie zo strany žalobcov 1/, 2/, pričom dňa 01.07.2016 nadobudol

účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a
rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Z prechodných ustanovení CSP však vyplýva, že ust. § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z tohto potom vyplýva,že ust. § 470 ods. 1 CSP zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti nového zákona.

6.Podľa§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredňomnadobudnutiaúčinnosti
Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako
aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený odvolací súd posudzoval
odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda za účinnosti CSP, avšak

s prihliadnutím na ust. § 470 ods. 2 CSP otázku naliehavého právneho záujmu účastníkov na danej
určovacej žalobe podľa predpisov platných a účinných v čase podania žaloby, teda podľa ustanovení
zák.č. 99/1963 Zb., teda Občianskeho súdneho poriadku.

7. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expresis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej

skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva z konkrétneho právneho
predpisu, teda z hmotného práva. V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali
vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem.
Zmluvy a iné právne úkony ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný)
odporuje vo svojej podstate zásade, že sa má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnute o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr.
výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia
vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov nová právna úprava Civilného sporového

poriadku v ust. § 137 písm. b/ pripúšťa v súčasnosti žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva).

8. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie Občiansky súdny poriadok v ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
pripúšťal podanie určovacej žaloby, t.j. žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak bol na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, bol daný najmä tam, kde bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba
domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c/ O.s.p. preto spravidla nemohla byť opodstatnená tam, kde
mu bolo možné žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p.. Ak žalobca preukáže, že

má naliehavý právny záujem na to, aby bolo určité právo alebo právny pomer, hoci by mohol žalovať
priamo na splnenie povinnosti, nebolo možné mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolené by tak bolo
možné považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je vytvoril
oporný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a ak by sa tým predišlo žalobe na plnenie,

bola určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že bola možná tiež žaloba na plnenie.

9. V prejednávanej veci vzhľadom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 80 písm.
c/ O.s.p. platného a účinného v čase podania žaloby, odvolací súd upozornil účastníkov na možné
použitie daného ustanovenia zákona. Na toto upovedomenie reagovali žalobcovia písomným podaním,

v rámci ktorého uviedli, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe,
lebo určovacím rozsudkom sa poskytne komplexná ochrana vlastníckeho práva žalobcom. Predmetom
žaloby je určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a zmluvy o záložnom práve, kde sa má dosiahnuť zhoda
medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Zo sporu vyplýva, že
k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, ako podaním určovacej žaloby, ktorá je účinnejšia

ako iné právne prostriedky. Keďže v prejednávanej veci došlo k opakovaným prevodom, žaloba napáda
neplatnosťou všetky právne úkony tých osôb, ktorými boli dotknuté vlastnícke práva žalobcov. Nezhoda
medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností vnáša pre žalobcov ohrozenie
práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom
pre zápis do katastra nehnuteľností. Poukázali na znenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona s tým, že ak

žalovaným je popieraná existencia práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, právny
vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, tento existujúci stav spôsobuje neistotu právneho postavenia
žalobcov, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Určovacia žaloba je prípustná pri
spornosti práv k nehnuteľnostiam, evidovanými v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobemôže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
obdobne ako pri § 137 písm. c/ CSP a na jej základe potom určovacím rozsudkom sa má vytvoriť pevný
právny základ pre ochranu vlastníckeho práva žalobcov.

10. S týmto konštatovaním sa však odvolací súd nestotožňuje.

11. Určovacou žalobou pôvodne upravenou v § 80 písm. c/ O.s.p. možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté
o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ide o

procesný inštitút, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Určovacia žaloba
má preventívny charakter a má opodstatnenie tam, kde mu pomôže eliminovať stav ohrozenia práva,
či neistoty k právnym vzťahom k zodpovedajúce náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba má
miesto tam, kde ide o preventívnu ochranu práva a nie tam, kde už právo bolo porušené.

12. S otázkou určenia právnych skutočností úzko súvisí otázka určenie neplatnosti zmluvy. Ani určenie

neplatnosti zmluvy nemožno podľa § 80 písm. c/ O.s.p. zahrnúť. Prax také žaloby s určitými výhradami
pripúšťala. Podľa ustálenej judikatúry, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe
žaloby o určenie povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý
právny záujem na určenie tejto predbežnej otázky, ak možno priamo žalovať na určenie existencie
alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Inak povedané tam, kde možno žalovať na

určenie vlastníckeho práva, nemožno spravidla žalovať o určenie neplatnosti zmluvy. Samotné určenie
neplatnosti zmluvy často nevyjasňuje právne postavenie účastníkov. Ak sa teda domáha prevodca
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, zabúda tiež na skutočnosť, že žalovaný mohol medzitým vec vydržať
alebo nadobudnúť iným spôsobom.

13. Preto v prejednávanej veci na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k tomu právnemu
záveru,žejesícesprávnyvýrokrozsudkusúduprvejinštancie,ktorýžalobuzamietol,avšakniezdôvodu
nenaplnenia hmotných predpokladov na určenie neplatnosti oboch kúpnych zmlúv, avšak z dôvodu, že v
prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/ nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko
nič im nebránilo domáhať sa v prejednávanej veci žalovať priamo žalobou o určenie vlastníckeho práva

bez ohľadu na to, ku koľkým prevodom v prejednávanej veci došlo.

14. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku ako vecne správny potvrdiť, avšak z dôvodu nepreukázania dostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

15. Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi
žalovanými 2/ a 3/, odvolací súd dodáva, že aj v tejto časti bola žaloba správne zamietnutá. Pokiaľ sa
právny vzťah medzi účastníkmi odvíjal od uzatvorenej zmluvy o zmluve budúcej medzi žalobcami 1/, 2/
a žalovaným 1/, zmluva o zmluve budúcej tak, ako vyplýva z konštantnej judikatúry uzatvorená podľa

§ 50a OZ, pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nedodržaním záväzku budúceho predávajúceho
vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následne uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností
s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39
OZ, práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia. V
prejednávanejveci,keďžedošlokporušeniuustanovenízmluvyobudúcejzmluvemedzižalobcami1/,2/

a žalovaným 1/ a k následnému prevodu medzi žalovaným 1/ a 2/ a uzavretím zmluvy o záložnom práve
medzi žalovanými 2/ a 3/, akékoľvek zmluvné dojednania medzi žalobcami a žalovaným 1/ nemajú za
následok neplatnosť prípadnej uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalovanými 2/ a 3/.
Ďalej k odvolacím námietkam zo strany žalobcov, ktorí namietali rozpor právneho úkonu, ktorí uzatvorili
účastníci so skutočne prejavenou vôľou účastníkov, odvolací súd dodáva, že ust. § 41a OZ upravuje

problematiku tzv. simulovaného právneho úkonu. Podľa § 41a ods. 1, 2 cit. ustanovenia zákona, ak má
neplatný právny úkon náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný možno sa jej dovolať len, ak je z
okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu jednajúce osoby. Ak má byť právnym úkonom zastretý právny úkon
iný, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
tohto úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

16. Právny úkon môže byť neplatný, pretože má všetky potrebné náležitosti právneho úkonu,
ktorý zamýšľal jeho subjekt uzavrieť. Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať zákonným
náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má rovnaký, či obdobný hospodársky účel. V takomto prípadesa možno tohto iného právneho úkonu dovolať, ak je z okolností prípadu zrejmé, že vyjadruje vôľu
jednajúceho subjektu, alebo že by tento iný právny úkon jednajúci subjekt zamýšľal, keby mu bola
neplatnosť právneho úkonu známa. Ak má byť určitým právnym úkonom, t.z. konkrétnym právnym

úkonom predstieraným účinný na oko, tzv. simulovaným právnym úkonom zastretý iný právny úkon
(tzv. dissimulovaný právny úkon) je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov
ho uzavrieť neplatný. V zásade preto platí tento iný tzv. zastretý právny úkon. Podmienkou je, že
zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že sú u neho naplnené aj všetky ostatné
náležitosti požadované zákon pre jeho platnosť. Napríklad, ak subjekty uzavreli na oko kúpnu zmluvu,

napriek tomu, že išlo o darovaciu zmluvu. Ak uzavierajúce subjekty zastretú darovaciu zmluvu ohľadne
nehnuteľností tak to, že ide o darovaciu zmluvu musí byť vyjadrené v písomnej forme, inak darovacia
zmluva nevznikne. Preto súdna prax dovodila, že ak uzavreli subjekty simulovanú písomnú kúpnu
zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť darovanie tejto nehnuteľnosti, nie je darovacia
zmluva platná pokiaľ nebola uzavretá písomne a z jej znenia nie je zrejmé, že išlo o darovanie, pretože
podstatné náležitosti darovacej zmluvy treba vyžadovať bez ohľadu na skutočnosť, že ide o zastretý

právny úkon.

17. V prejednávanej veci však z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by
účastníci konania mali v úmysle uzavrieť zastretý právny úkon. Pokiaľ účastníci uzavreli kúpnu zmluvu
a zároveň zmluvu o zmluve budúcej, predmetom ktorej bol spätný prevod spornej nehnuteľnosti, tento

úkon je platný a účinný. Zo správania sa účastníkov je potom zrejmé a z vykonaného dokazovania
to rovnako vyplýva, že vzhľadom na zmluvu o zmluve budúcej bolo právo žalobcov užívať spornú
nehnuteľnosť, platiť za ne poplatky, pričom samotný rozpor kúpnej ceny so samotnou hodnotou
nehnuteľnosti neznamená neplatnosť danej zmluvy. Pokiaľ následne žalovaný porušil ustanovenia
zmluvy o zmluve budúcej, táto okolnosť sama o sebe nezakladá neplatnosť ďalších právnych prevodov,

pričom dôsledky porušenia takejto zmluvy v zmysle § 50a potom vyplývajú z ustanovení Občianskeho
zákona. Ak prevedie účastník, ktorý je zaviazaný zo zmluvy o zmluve budúcej na tretiu osobu vec, ktorej
prevod je obsahom zmluvy o zmluve budúcej, potom vzhľadom k tomu, že zmluva o zmluve budúcej
a právne vzťahy z nej vzniknuté pôsobí len medzi účastníkmi práva a povinnosti zo zmluvy o takejto
zmluve zaniknú a dôvodom je nemožnosť plnenia v zmysle § 575. V takomto prípade však vzniká medzi

účastníkmi zmluvy následne zodpovednosť za porušenie zmluvy o zmluve budúcej vyplývajúca z ust.
§ 420 OZ.

18.Vovzťahuuneseniu,resp.neuneseniudôkaznéhobremenazostranyžalobcovodvolacísúddodáva,
že ust. § 120 O.s.p. bolo transponované do nových procesných noriem ust. § 132 ods. 1, § 186 ods.

2 a § 182 CSP, kedy v zásade povinnosť označiť dôkazy ostáva zachovaná ako jedna z náležitostí
žaloby, pričom sa preberá právo súdu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná. Súd podľa CSP zásadne
nevykonáva dokazovanie bez návrhu, pričom výnimkou sú preverenie dôkazov z verejne dostupných
registrov, napr. katastra nehnuteľností a zisťovania procesných podmienok. Z tohto potom vyplýva, že
naďalej zostala zachovaná dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží a ležala zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že

dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tak určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré vykonal súd, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci.

19. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť dôkazy musí splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkov, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti, rozhodne z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť podľa hmotného práva neunesenie

bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie.20. Pokiaľ teda žalobca v prejednávanej veci tvrdil, že predmetná kúpna zmluva, od ktorej sa odvodzuje
právny vzťah medzi účastníkmi je absolútne neplatným právnym úkonom, bolo na ňom, aby uniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú

skutočnosť, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonanému pred súdom prvej inštancie výsluchu
svedkov zo strany žalobcu, toto dôkazné bremeno unesené nebolo a v kontexte daných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi neboli preukázané dôvody neplatnosti sporných kúpnych zmlúv.

21. Za tohto skutkového stavu potom odvolací súd dodáva v kombinácii so zmluvou o zmluve budúcej

tak, ako bolo vyššie konštatované, že nárok žalobcov dôvodný nebol a preto bol v konečnom dôsledku
v celom rozsahu správne zamietnutý. Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, podľa
názoru odvolacieho súdu sa jedná o dôvod zamietnutia pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na strane žalobcu na požadovanom určení a vo vzťahu k neplatnosti záložnej zmluvy vzhľadom na tú
skutočnosť, že nebola preukázané z hľadiska hmotného neplatnosť v poradí prvej kúpnej zmluvy, ktorú
účastníci v tomto konaní namietali a s prihliadnutím na tú skutočnosť, že nedodržanie ustanovení zmluvy

ozmluvebudúcejnezakladáneplatnosťďalšiehoprevodu,alelennárokytak,akobolivyššiedefinované,
odvolací súd nezistil žiadne dôvody na to, aby bola v konečnom dôsledku určená neplatnosť záložnej
zmluvy tak, ako sa jej domáhali žalobcovia v prejednávanej veci.

22. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku

a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po doplnení skutkových a právnych dôvodov v konečnom
dôsledku ako vecne správny potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným bola priznaná plná náhrada trov konania

voči žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).