Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/291/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214879
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413214879.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIVsamosudcomJUDr.PetromKalatomvprávnejvecinavrhovateľa:MEDIATION

KMCH, s.r.o., so sídlo Hosťovce 217, 951 91, IČO: 35 952 989, zastúpený JUDr. Jurajom Rybárom,
advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: 1. Y. I., narodený XX. 4. XXXX, bytom
R. 6, XXX XX H., 2. V. I., narodená 7. 2. XXXX, bytom R. 6, XXX XX H., obaja právne zastúpení
spoločnosťou Advokátska kancelária Marcel Biznár, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36
868 221, 3. I. G., bytom N. 8, H., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd určil, že výlučným vlastníkom bytu č. XX na 8. poschodí
bytového domu G. X so súpisným č XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX, spolu s k
bytu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na pozemku registra „C“ s
parcelným číslom XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2, všetko v katastrálnom území
Dúbravka, okres Bratislava IV a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre
Hlavné mesto Bratislavu, je odporca v 3. rade a zároveň sa domáhal náhrady trov konania odporcovi

v 1., 2. a 3. rade navrhovateľovi. Poukázal na skutočnosť, že uplatnený výrok navrhovaný v konaní
je založený na vyriešení prejudiciálnej otázky súdom, ohľadne absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a odporcom v 3. rade ako predávajúcim, ktorou
bolo z odporcu v 3. rade prevedené na odporcov v 1. a 2. rade vlastníctvo k bytu č. XX na 8.
poschodí bytového domu G. X so súpisným č XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX, spolu s
k bytu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na pozemku registra „C“

s parcelným číslom XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, všetko v katastrálnom
území Dúbravka, okres Bratislava IV a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra pre Hlavné mesto Bratislavu. Absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy spočíva podľa navrhovateľa
v zrejmom rozpore medzi skutočnou cenou prevádzaného bytu (2.000.000 Sk) a cenou prevádzaného
bytu uvedenou v kúpnej zmluve uzavretej 18. 10. 2007 medzi odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi
a odporcom v 3. rade ako predávajúcim (500.000 Sk), čoho cieľom malo byť podľa navrhovateľa
umožniť navrhovateľovi obísť zákon. Aktívnu vecnú legitimáciu odvodil navrhovateľ od skutočnosti, že

Okresný súd Bratislava I rozsudkom dňa 27. 5. 2009, v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/182/2005
uložil odporcovi v 3. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.139,65 € s príslušenstvom. K návrhu
priložil navrhovateľ rozsudok vydaný Okresným súdom Bratislava I, č. k. 22C/182/2005 - 91, právoplatný
16. 7. 2009 a vykonateľný 21. 7. 2009, kúpnu zmluvu uzatvorenú 18. 10. 2007 medzi odporcom v 3.rade ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV z 27. 6. 2011, č. k. 25C 385/2009 - 89, zmluvu o budúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti a zmluvu o
sprostredkovaní z 1. 10. 2007, zápisnicu o pojednávaní v konaní sp. zn. 25C/385/2009 zo 14. 3. 2011,

zápisnicu o pojednávaní v konaní sp. zn. 25C/385/2009 zo 27. 4. 2011, potvrdenie o výbere hotovosti
sumy 1.900.000 Sk, príjmový pokladničný doklad na sumu 100.000 Sk.

Na pojednávaní súdu konanom 14. 10. 2014 právny zástupca navrhovateľa poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1377/2001, podľa ktorého žalobca môže mať naliehavý právny

záujem na určení, že je vlastníkom určitej nehnuteľnosti žalovaný, ktorý ju previedol na inú osobu napriek
zakazujúcemu predbežnému opatreniu súdu, ak týmto určením získa žalobca doklad nevyhnutný pre
nariadenie výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, a tiež v súvislosti s naliehavým právnym
záujmomajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSR1Cdo/69/2003,podľaktoréhonaliehavýprávnyzáujem
je daný aj vtedy, keď určenie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo ovplyvní
právne postavenie žalobcu voči žalovanému, pričom priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napr. v

založení možnosti uplatnenia vlastného vynútiteľného práva predmetu určenia. Navrhoval vykonať
dokazovanie dôkazmi uvedenými v návrhu a uznesením OR PZ BA IV ČVS: ORP198/3-BYS-B4-2014
z 30. 5. 2014, podľa ktorého mal odporca uviesť v rámci výsluchu, že byt previedol na odporcov v 1.
a 2. rade za 2.000.000 Sk a nie za 500.000 Sk z dôvodu snahy o vyhnutie sa daňovej povinnosti a
zároveň navrhol výsluch účastníkov konania. Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade na pojednávaní

14. 10. 2014 nesúhlasil s návrhom, žiadal ho zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu. Zároveň predložil výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX, podľa ktorého odporcovia v 1. a
2. rade už nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Odporca v 3. rade na pojednávaní konanom 14.
10. 2014 spochybnil svoj záväzok voči spoločnosti Drukos, a.s., po uplatnení pohľadávky z ktorého,
navrhovateľom v tomto konaní, bol v osobitnom konaní vedenom na okresnom súde Bratislava I vydaný

rozsudok č. k. 22C/182/2005-91, právoplatný 16. 7. 2009, ktorým bola odporcovi v 3. rade uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.139,65 €. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní
konanom 14. 10. 2014 upozornil, že k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
došlo potom, čo bola v katastri nehnuteľností vyznačená poznámka o prebiehajúcom konaní a v tejto
súvislosti poukázal na § 159a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v tejto súvislosti

navrhol vykonať dopyt na katastrálny úrad ohľadom dátumu uzavretia darovacej zmluvy k spornej
nehnuteľnosti. K rozsudku č. k. 22C/182/2005-91, ktorým bola odporcovi v 3. rade uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.139,65 €, uviedol, že tento je v súčasnosti právoplatným exekučným
titulom.

Na pojednávaní súdu konanom 31. 3. 2016 právny zástupca navrhovateľa zotrval na návrhu v celom
rozsahu, trval na vypočutí odporcov 1. a 2. rade, zároveň však súhlasil s použitím ich výpovedí v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25C/385/2009. Navrhol pripojiť trestný spis
vedený pod ČVS ORP-198/3-VYS-B4-2014, v ktorom bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie
odporcovi v 3. rade pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 písm. d)

Trestného zákona. Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade na pojednávaní 31. 3. 2016 zotrval na
stanovisku, že nie je naliehavý právny záujem na určení podľa návrhu, neplatnosť zmluvy o prevode
nehnuteľnosti navrhol posudzovať s odkazom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka. Odporca v
3. rade na pojednávaní 31. 3. 2016 zopakoval, že voči spoločnosti Drukos, a.s. nemal podľa vydaného
potvrdenia žiadne záväzky a preto nemal byť ani vydaný rozsudok rozsudku č. k. 22C/182/2005-91,

ktorým bola odporcovi v 3. rade uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.139,65 €. K veci
trestného stíhania pre trestný čin skrátenia dane a poistného vedeného proti jeho osobe uviedol odporca
v 3. rade, že toto bolo skončené dohodou o vine a treste.

Na pojednávaní 17. 5. 2016 uviedol konateľ navrhovateľa, N.. C. Y., že sa v plnom rozsahu pridržiava

vyjadrení právneho zástupcu a nemá vo vzťahu k dôvodom uvádzaným v žalobnom návrhu žiadnu
pochybnosť. Odporca v 1. rade na pojednávaní 17. 5. 2016 uviedol, že v minulosti predal dvojizbový byt
za cenu 2.500.000 Sk. Nakoľko s manželkou chceli menší byt, kúpili ho a zaplatili zaň cenu 2.000.000
Sk. Až doma si všimol že v kúpnej zmluve je cena XXX.XXX Sk, hoci v skutočnosti zaplatili s manželkou
vyššiu sumu. Na otázku nesúladu skutočnej kúpnej ceny a kúpnej ceny uvedenej v zmluve o prevode

vlastníckeho práva bytu mu realitná maklérka oznámila, že odporca v 3. rade uvedením nižšej, ako
skutočnej ceny za prevádzaný byt, ukrátil štát o 340.000 Sk. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa
uviedol odporca v 1. rade, že o nesúlade medzi skutočnou kúpnou cenou a cenou uvedenou v kúpnej
zmluve sa dozvedel po príchode domov po podpise zmluvy, odpovedal, že podpisoval aj zmluvu obudúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti zo dňa 1. 10. 2007, rozpor medzi skutočnou kúpnou cenou
a cenou uvedenou v zmluve nevedel vysvetliť, nakoľko o ňom nevedel pri podpise kúpnej zmluvy, o
dlhoch odporcu v 3. rade sa dozvedeli spolu s odporkyňou v 2. rade asi tri dni po podpise zmluvy od

realitnej maklérky, zmluvu čítali s odporkyňou v 2. rade až doma po jej podpise, odporca v 3. rade ich
nikdy nežiadal a uvedenie nižšej ako skutočnej kúpnej ceny v zmluve o prevode nehnuteľnosti, zmluvu
o prevode nehnuteľnosti pripravili v realitnej kancelárie v Bratislave - Prievoze, kde bola aj zmluva
podpísaná, po zistení nesúladu medzi skutočnou kúpnou cenou a cenou uvedenou v zmluve sa bol
v realitnej kancelárii v Bratislave - Prievoze informovať na dôvody disproporcie, s odporcom sa pred

podpisom kúpnej zmluvy ani raz nestretli a o možnosti kúpiť byt sa dozvedeli z inzercie.

Právny zástupca navrhovateľa navrhol súdu v prípade potreby zaoberať sa pohľadávkou z konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/182/2005, dopytovať súdneho exekútora
JUDr. G. Chladného, G. XXX, XXX XX F..

V rámci zhrnutia návrhov a vyjadrenia k dokazovaniu i právnej stránke veci právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že z dokazovania vykonaného v konaní je zrejmé, že existuje zrejmý rozpor medzi
výškou kúpnej ceny bytu dohodnutou v písomnej kúpnej zmluve, t.j. 500.000 Sk a sumou, ktorá bola na
tento účel skutočne zaplatená odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade ako kupujúcimi t.j. 2.000.000
Sk. Z uvedeného dokazovania je tiež zrejmé, že ohľadne výšky kúpnej ceny bytu uvedenej v písomnej

kúpnej zmluve sa nejedná o chybu v písaní, počítaní a ani o inú zrejmú nesprávnosť, ale že táto bola
uvedená ako skutočne dohodnutá a vyplatená kúpna cena bytu zámerne s cieľom umožniť odporcovi
v 3. rade ako predávajúcemu obísť zákon. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že účelom takéhoto konania
bolo výlučne dosiahnutie stavu, ktorý je v rozpore so zákonom. Mal za to, že nie je pritom rozhodujúce,
či takýmto účelom alebo takýmto konaním dochádzalo k obchádzaniu daňovej či inej povinnosti príp. či

dochádzalo k zmareniu uspokojenia veriteľa. V konaní zároveň poukázal na tú skutočnosť, že podľa
vyjadrení odporcu v 3. rade tento mal uzatvoriť dohodu o vine a treste ohľadne trestného konania
vedeného, podozrenia zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného týkajúceho sa kúpnej
ceny za prevedený byt. Z uvedeného vyjadrenia odporcu v 3. rade je zrejmé, že ak mal uzatvoriť dohodu
o vine a treste, mal sa k takémuto činu priznať, uviedol však, že nakoľko nie je pripojený relevantný

trestný spis, vychádza len z tvrdení odporcu v 3. rade na predchádzajúcom pojednávaní. Poukázal, že
už z uznesenia polície, ktoré navrhovateľ predložil počas súdneho konania, je zrejmé, že sám odporca v
3. rade potvrdil, že mu išlo pri zaplatení kúpnej ceny pri prevode bytu o skrátenie jeho daňovej povinnosti.
Navrhovateľ mal vzhľadom na uvedené za to, že účel dohody o kúpnej cene v kúpnej zmluve, a teda i
kúpnej zmluvy ako takej, nakoľko dohoda o kúpnej cene je jej podstatnou náležitosťou, odporuje zákonu

prípadne ho obchádza, a preto je podľa názoru navrhovateľa zmluva absolútne neplatná podľa §39
Občianskeho zákonníka. Mal za to, že uvedené platí bez ohľadu na tú skutočnosť, ktorá zo zmluvných
strán kúpnej zmluvy, akým podielom prispela k neplatnosti tejto zmluvy. Podľa navrhovateľa je logické,
že na tomto protiprávnom účele kúpnej zmluvy mal záujem najmä odporca v 3. rade ako predávajúci
a je však nepochybné, že bez súčinnosti odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade ako kupujúcich, či už

vo forme konania alebo opomenutia, by tento dvojstranný úkon nemohol byť vykonaný. Vyjadril názor,
že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade preukázateľne vedeli o rozpore vo výške kúpnej ceny
minimálne od 01.10.2007, kedy uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti, v ktorej
bola uvedená kúpna cena vo výške 500.000 SKK. Aj napriek tomu sa rozhodli následne dňa 18.10.2007
uzatvoriť kúpnu zmluvu s takou istou kúpnou cenou vo výške 500.000,- Sk, ktorá však bola reálne

niekoľkonásobne nižšia, ako bola cena zaplatená. Podľa navrhovateľa možno uzavrieť, že odporcovia
v 1. a 2. rade presne nevedeli, aký účel môže predávajúci takýmto úkonom sledovať, príp. akú zákonnú
inú povinnosť chce obísť alebo nesplniť. Muselo im byť zrejmé, že tento účel je v rozpore s právom,
prípade odporuje zákonu alebo ho obchádza. V tomto smere poukázal na výpoveď odporkyne v 2. rade
z 27.04.2011, ktorá sa uskutočnila v konaní vedenom na OS BA IV pod sp. zn. 25C/385/2009 ako aj na

výpoveď odporcu v 1. rade v tomto konaní. Tiež vyjadril názor, že kúpna zmluva je neplatným právnym
úkonom aj z pohľadu toho, že podstatná náležitosť kúpnej zmluvy a to kúpna cena nebola v danej zmluve
uvedená v súlade s reálnou vôľou účastníkov zmluvného vzťahu, pričom daná kúpna cena, čo bola
uvedená v zmluve, bola podstatným spôsobom v rozpore s reálne zaplatenou kúpnou cenou. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom,

ktorý nemá právne účinky a teda na jeho základe nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu z
odporcu v 3. rade na odporcu v 1. a 2. rade. S prihliadnutím na uvedené zotrval navrhovateľ na podanom
návrhu na začatie konania a navrhol súdu, aby mu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si navrhovateľ
uplatnil náhradu trov konania, ktorých presná výška bude vyčíslená v zákonnej lehote podľa §151 O.s.p.Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade v rámci zhrnutia návrhov a vyjadrenia k dokazovaniu i
právnej stránke veci uviedol, že a základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovia v 1. a 2.

rade nespôsobili uvedený rozdiel kúpnej ceny medzi skutočným stavom a výškou uvedenou v kúpnej
zmluve. O tejto skutočnosti sa dozvedeli až po podpise zmluvy. Na základe toho uzavrel, že v danom
prípade navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem a v danom konaní nepreukázal dôvodnosť určenia
neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1. a 2. a ako kupujúcimi a odporcom v 3. rade ako
predávajúcim. Poukázal tiež na konanie OS BA IV č. 25C/385/2009, v ktorom súd dospel k záveru, že

nie sú splnené podmienky na odporovanie účinnosti tohto úkonu. Ak by aj kúpna cena bola v zmluve
uvedenátak,akobolavskutočnostizostranyodporcovv1.a2.radevyplatená,postavenienavrhovateľa
by sa žiadnym spôsobom nezmenilo. Záujem na uvedení inej kúpnej ceny v zmluve ako v skutočnosti
bola vyplatená, mal iba odporca v 3. rade, ktorý dôvody zníženia tejto kúpnej ceny následne aj napravil,
tým, že bol v inom konaní uznaný za vinného, resp. uzavrel dohodu o vine a treste. Poukázal tiež na
ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že v prípade, ak sú aj dané dôvody na určenie

neplatnosti právneho úkonu, tieto sa týkajú iba jeho časti a to dojednania účastníkov o zmluvy o kúpnej
cene. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa náhradou trov
konania, ktoré budú vyčíslené dodatočne.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností, za ktorých

k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, jednak priloženými
navrhovateľom k návrhu a jednak založenými počas konania. Súd zároveň pripojil spis z konania sp.
zn. 25C/385/2009 vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, spis z konania sp. zn. 22C/182/2005,

vedeného na Okresnom súde Bratislava I a spis Okresného úradu Bratislava - Katastrálneho odboru,
sp. zn. V-11099/14. Súd v konaní s ohľadom na predmet konania musel zistiť, či je na navrhovateľom
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný spravidla vtedy, ak by
sa bez požadovaného určenia stalo postavenie navrhovateľa právne neistým. Predpokladom je tiež, že
ohrozenie navrhovateľovho právneho postavenia nie je možné iným právnym prostriedkom odstrániť.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že určovacia žaloba má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať
stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak
a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stavu, ktorý odvráti budúce spory medzi účastníkmi. Pokiaľ
ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1377/2001, podľa ktorého žalobca môže mať
naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom určitej nehnuteľnosti žalovaný, ktorý ju previedol na

inú osobu napriek zakazujúcemu predbežnému opatreniu súdu, ak týmto určením získa žalobca doklad
nevyhnutný pre nariadenie výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, na ktoré odkazoval navrhovateľ
pri argumentácii existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, súd
sa s navrhovateľom nestotožnil. Jednak je potrebné uviesť, že samotné odkazované rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR považuje možnosť existencie naliehavého právneho záujme pri v ňom popísanej

skutkovej situácii za fakultatívnu a jednak vychádza z skutkového stavu, v ktorom by došlo k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti napriek zákazu vydaným predbežným opatrením. Taktiež je potrebné
uviesť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25C/385/2009 prvostupňový
súd najprv vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcom v 1. a 2. rade (identickí s odporcami v 1.
a2.radevtomtokonaní)prevodvlastníckehopráva,zriadenievecnéhobremenaalebozáložnéhopráva,

uzavretie nájomnej zmluvy, alebo zmluvy o budúcej zmluve, ktorých predmetom budú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. 2949 pre okres) Bratislava IV, obec Bratislava, mestská časť S., katastrálne územie
Dúbravka, a to: byť č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. 8 nachádzajúci sa v stavbe
so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach aspoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX - tín k celku, a to až do uplynutia 30 dní odo
dňa vykonateľnosti rozhodnutia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Krajský súd v Bratislave
uznesením z 31. 3. 2010 č. k. 5Co/82/2010 - 54 zmenil uznesenie tak, že návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietol a teda odporcovia v 1. a 2. rade neprevádzali spornú nehnuteľnosť v čase existencie
predbežného opatrenia, ktoré by im prevod zakazovalo. Naopak, prevádzali ju v čase, kedy už konanie
vedené pod sp. zn. 25C/385/2009
bolo právoplatne skončené (konanie sa právoplatne skončilo 4. 12. 2013, darovacia zmluva medzi
odporcami v 1. a 2. rade bola uzavretá 28. 4. 2014). Pokiaľ ide o rozhodnutie označené navrhovateľom,

z ktorého navrhovateľ odvodzuje naliehavý právny záujem na určení súdu podľa návrhu, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1Cdo/69/2003, podľa ktorého naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, keď
určenieprávaaleboprávnehovzťahu,oktorévkonaníide,priaznivoovplyvníprávnepostaveniežalobcu
voči žalovanému, pričom priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napr. v založení možnosti uplatnenia
vlastného vynútiteľného práva predmetu určenia, súd aj v tomto prípade poukazuje na fakultatívnosť
existencie naliehavého právneho záujmu v skutkovo podobnom prípade. Naopak, súd mal za to, že v

konkrétnej situácii je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn.
2Cdo/110/2009, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré ma
byť ohrozené alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Odporcovia v 1. a 2. rade po právoplatnom
skončení vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25C/385/2009 (teda po tom, čo súd
právoplatne zamietol návrh v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým sa odporcovia v 1. a 2.

rade stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti), uzavreli dňa 28. 4. 2014 darovaciu zmluvu, ktorou previedli
spornú nehnuteľnosť na ďalšie osoby, na základe ktorej bol vykonaný Okresným úradom Bratislava -
katastrálnym odborom vklad do katastra nehnuteľností pod číslom V XXXXX/XX. Z vyššie uvedených
dôvodov súd uzavrel, že navrhovateľ nemá v konkrétnom súdnom konaní naliehavý právny záujem.
Pokiaľ ide o nevykonané dôkazy, vykonanie dôkazu pripojením trestného spisu vo veci odsúdenia

odporcu v 3. rade za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa §276 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona by nemalo význam, nakoľko sa súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nezaoberal
vecou samou, to isté platí pre vykonanie dôkazu dopytom na súdneho exekútora N.. G. X., sídlo úradu G.
XXX,XXXXX F.,sp.zn.EXXXXX/XXXX.Výsluchodporkynev2.radesúdnevykonávalsohľadomnajej
zhoršenýzdravotnýstavvspojenísvyjadrenímprávnehozástupcunavrhovateľa,podľaktoréhosúhlasil,

aby súd použil jej výpoveď z pripojeného spisu sp. zn. 25C/385/2009, čo súd považoval za dostačujúce.
K aplikácii ustanovenia § 159a O.s.p. je potrebné uviesť, že toto ustanovenie rozširuje subjektívne
hranice záväznosti súdneho rozhodnutia v určitých zákonom stanovených prípadoch. Táto záväznosť
súvisí so skutočnosťou, že osoba, ktorej sa týka aplikácia ustanovenia § 159a O.s.p. týka, mala možnosť
oboznámiť sa s poznámkou a so skutočnosťou, že o vecnom práve k nehnuteľnosti sa vedie konanie a v

prípade,žebysúdnávrhuvyhovel,bolabyviazanátakátoosobavýrokomprávoplatnéhorozsudkusúdu.

Ak súd zamieta žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zaoberal
vecou samou. Je však potrebné vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa v tomto konaní ohľadom neplatnosti
zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a odporcom v 3. rade

ako predávajúcim, zdôrazniť, že bol to samotný navrhovateľ, ktorý sa v konaní vedenom pod sp. zn.
25C/385/2009 na Okresnom súde Bratislava IV domáhal neúčinnosti tejto zmluvy voči odporcom v 1.
a 2. rade. Odporovať možno pritom len takým právnym úkonom, ktoré sú inak platné a spĺňajú všetky
náležitosti stanovené právnym predpisom. V prípade, ak by právny úkon bol neplatný, bol by zároveň aj
právne neúčinný a u takého úkonu by nebolo možné sa dovolávať odporovateľnosti (Najvyšší súd SR,

sp. zn. 5 Obo 111/2008). Neplatnému právnemu úkonu nemožno odporovať, nakoľko neplatný právny
úkon nespôsobuje žiadne účinky. Otázka disproporcie kúpnej ceny dohodnutej v zmluve o prevode
nehnuteľnosti a skutočne vyplatenej kúpnej bola v konaní sp. zn. 25C/385/2009 bola známa, nakoniec
samotný navrhovateľ na toto konanie odkazoval. Zo skutočnosti, že samotný navrhovateľ inicioval
konanie o neúčinnosť právneho úkonu a tak prvostupňový, ako aj druhostupňový súd vo veci konali

a meritórne rozhodli, je možné usúdiť že považovali zmluvu o prevode nehnuteľností uzavretú medzi
odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a odporcom v 3. rade ako predávajúcim, za platný právny úkon.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z
dôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokovuplatňovanýchvkonaní,môže

súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV, písomne štvormo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.