Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/152/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716206286
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2716206286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
na T. XXX/XX v K., o zaplatenie 1.058,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Skalica č. k. 3Csp/123/2016-147 zo dňa 27.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému oproti
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 34, § 39, § 524 ods.
1 a 2, § 525 ods. 1, § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách. Vecne argumentoval tým, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na
mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu
napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby
ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní
úveru. Preto súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k
postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. predchádzajúca písomná výzva
banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. I keď žalobca

spolu s podaním z 24.4.2018 predložil súdu Výzvu SLSP, a.s. zo dňa 18.3.2014 , súd túto výzvu
nepovažuje za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko táto výzva sa síce týka bežného
účtu žalovaného č. 252550287, ale týka sa zmluvy uzatvorenej dňa 30.11.2010 a pohľadávky s názvom
pohľadávke 21B BALÍK OBYVATEĽSTVA. Súd má za to, že uvedená výzva sa netýka ani zmluvy o
bežnom účte, ktorú SPSP, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 12.5.2005 a ani Zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorú SPSP, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 30.11.2007 a ktoré
žalobca na dôkaz pripojil k žalobe. Súdu nebola predložená zmluva zo dňa 30.11.2010 k produktu

21B BALÍK OBYVATEĽSTVA. Aj splnomocnenec žalobu na pojednávaní uviedol, že banka a žalovaný
spolu uzavreli viacero zmlúv, ktoré umožnili žalovanému využívať produkty elektronicky. Na základe
uvedeného nie je možné žalobcom predloženú výzvu z 18.3.2014 jednoznačne priradiť k žalovanej
pohľadávke. Na rozpor postúpenia podľa § 525 ods. 2 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosťpostúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak zákon o bankách vyžaduje pre
platnosť postúpenia pohľadávky banky splniť určité podmienky, bol postupník v súdnom konaní, v
ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., teraz podľa článku

8. Civilného sporového poriadku podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky
bankou. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.

Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (pozri
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/381/2016-126). Občiansky zákonník v § 525 ods. 2
stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností, ktorý je v rozpore
so zákonom alebo s dohodou dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného
také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a pohľadávka banky voči jej klientom je
takýmto druhom pohľadávky. Na banku sú kladené u jej pohľadávok voči klientovi špecifické povinnosti

a požiadavky na banku a jej podnikanie v § 27 a nasl. Zákona o bankách, patrí medzi ne aj bankové
tajomstvo podľa ustanovenia § 91 a nasl. Zákona o bankách. Požiadavky a povinnosti vyplývajú pre
banku priamo zo zákona, nie z dohody s klientom. Nie je v záujme žalovaného, aby banka postupovala
pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska
podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať

na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi a nie je povinný tak ako banka zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach klienta. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z
takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach
dlžníka, ak došlo k postúpeniu na nebankový subjekt, podstatným spôsobom sa zmenil obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Banke sa povoľuje postúpiť preto iba pohľadávku za

splnenia určitých podmienok, daných zákonom o bankách v jeho ustanovení § 92 ods. 8 a predpokladom
postupiteľnostipohľadávkybankynainúosobujeomeškaniedlžníkaaspoň90dníabankamápovinnosť
nasplneniepísomnevyzvať,inakpohľadávkabankyniejepostupiteľná.Zanesplneniatýchtozákonných
predpokladov je postúpenie pohľadávky banky zakázané na nebankový subjekt (žalobcu), postúpeniu
bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 OZ a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce

obsahu zákona. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy nespĺňa ani požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje zákon o bankách.

3. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy
o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z

ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť
určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú
pohľadávkubolpovinnývzmyslečl.8Civilnéhosporovéhoporiadkusplniť vsporovomkonaníprocesnú
dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade

žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením
pohľadávkybankoubanka klientapísomnevyzvalasasplneniejehozáväzkuaklientnapriektomuzostal
v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia
súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok,

vyžadujúcich zákonom pre platné postúpenie. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-
dňového omeškania, nebolo však preukázané, že by bol žalovaný aj písomne (podľa § 92 ods. 8 cit.
zákona) vyzvaný na splnenie svojho záväzku. Predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky (spolu
s podacím hárkom), nie je preukázaním takejto výzvy a naopak súd je toho názoru, že nedoručenie
takejto výzvy, je porušením povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre dlžníka môže mať

význam iba vtedy, ak mu je obsah úkonu veriteľa známy. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli
splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, pohľadávka banky nie je postupiteľná, jej postúpenie
je objektívne (zo zákona ) neprípustné, postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom ( § 525 OZ a zákonom o bankách) a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné
medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a aj navonok voči dlžníkovi. Žalobca nedokázal, že sa

stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu zamietol. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou,
súd mu preto priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov v celom rozsahu.4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne aplikujúc ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Pokiaľ súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal písomnú výzvu banky
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, s predmetným tvrdením žalobca nemôže súhlasiť. Žalobca
v konaní predložil Výpoveď zmluvy zo dňa 23.04.2015, ktorú je potrebné posudzovať ako výzvu pred

postúpením pohľadávky, keďže právny predchodca žalobcu predmetným listom vyzval žalovaného k
úhrade dlžnej sumy. Zároveň žalobca zastáva názor, že vyššie uvedené zákonné ustanovenie nekladie
žiadnekritérianaobsahpredmetnejvýzvy,pretoniejezrejmé,prečosúdpredmetnépodanienezohľadnil
ako výzvu pred postúpením pohľadávky. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že doručenie
predmetnej výpovede nebolo zo strany žalovaného spochybnené, skôr naopak, žalovaný uznal svoj
záväzok a požiadal o jeho splatenie v splátkach. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového

poriadku Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení.
Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádza.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým
spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. Žalovaný doručenie predmetnej výzvy nespochybnil,

preto súd v tomto smere nevykonáva dokazovanie a doručenie výzvy považuje za nesporné. Žalobca
poukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvTrnave,č.k.24Co/124/2018-97zodňa04.12.2018votázke
aplikácie ust. § 149 až 154 CSP. Súd prvej inštancie v konaní pri posúdení existencie písomnej výzvy a
jej doručenia bol povinný v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzať
z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaní) výslovne

nepopreli (preto sa považujú za nesporné). V tejto súvislosti treba poukázať opakovane na skutočnosť,
že žalovaní existenciu a doručenie písomnej výzvy nepopreli. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie
bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovanými, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval
bez riadneho dokazovania na pojednávaní.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127
a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou

vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa

potom žiada dodať už len nasledovné:8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo tu
posúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolvovecisprávne,akžalobuzamietol zdôvodunedostatkuaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

9. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej
aplikácie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkmi Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE s dátumom

podpisu strán dňa 23.10.2015 sú na strane postupcu sú Slovenská sporiteľňa a.s. Tomášikova 48,
Bratislava a postupníkom je žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca
sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane
príslušenstva pohľadávky, tie, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve,
ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, ktoré konkrétne
je vymenované pod písmenami a) až e) v čl. II. Medzi takéto pohľadávky patria aj tie, ktoré vznikli

z úverov. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku voči
žalovanému zloženú tak ako uvádzal žalobca v žalobe a doplnení žaloby. Zosplatnenie úveru je
uvedené dňom 11.7.2015, počet dní omeškania je 690, dátum poslednej úhrady 11.07.2015, výška
poslednej úhrady 8,90 eur, zostatok je 1 058,26 eur. Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX z 12.05.2005 uzavreli SLSP, a.s. a žalovaný, predmetom zmluvy je zriadenie účtu bankou pre

žalovaného, majiteľ účtu vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP banky účinnými od 1.8.2002 a Sadzobníkom,
súhlasí s nimi. Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby uzatvorili SLSP,
a.s. a žalovaný, predmetom zmluvy je vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bankou
pre majiteľa účtu, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty a poskytnutie
povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre

poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od
1.7.2007. Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania z 30.11.2007 súd zistil, že ho SLSP, a.s.
adresovala žalovanému a oznámila mu, že splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania
a od 30.11.2007 mu banka ponúka možnosť prečerpávať sporožírový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX až
do výšky 20.000,- Sk. V oznámení je uvedené, že pohľadávka SLSP, a.s. z povoleného prečerpania

sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu vyhotovenia oznámenia je 15,10% ročne, typ
premenlivá. Z listiny Výpoveď zmluvy z 23.4.2015 súd zistil, že ju SLSP, a.s. adresovala žalovanému a
uviedla v nej, že vypovedá zmluvu, na základe ktorej banka poskytla žalovanému povolené prečerpanie
k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, pričom od
toho dňa už žalovanému nebude povolené prečerpanie poskytované. Banka zároveň týmto listom

vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom výška pohľadávky banky z povoleného
prečerpania je ku dňu vyhotovenia výpovede 987,22 eur a banka žalovaného vyzvala na úhradu tejto
sumy do uplynutia výpovednej doby.

11. Výzvou z 18.3.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. k pohľadávke 21B BALÍK OBYVATEĽSTVA, číslo

účtu/číslo úveru: 252550287 a k dátumu uzatvorenia zmluvy 30.11.2010 oznámila žalovanému , že je v
omeškaní k 28.2.2014 so sumou 72,45 eur s príslušenstvom a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy do
15 dní od doručenia tejto výzvy. Listinou Odstúpenie od zmluvy z 10.7.2015, adresovanou žalovanému,
SPLS, a.s. oznamuje žalovanému, že odstupuje od zmluvy, na základe ktorej banka žalovanému
poskytla a vedie účet č. 0252550287 a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia. Výška

pohľadávky banky z účtu ku dňu 10.7.2015 je 1045,03 eur a banka žalovaného vyzvala na zaplatenie
dlžnej sumy do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil,
že je vyhotovené bankou 30.10.2015 na meno a adresu žalovaného. Postupca SLSP, a.s. oznamuje
žalovanému, že postúpila pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok čísla 1237/2015/
CE uzatvorenej dňa 23.10.2015 postupníkovi - žalobcovi a žalovaný má dňom doručenia oznámenia

záväzok uhradiť postupníkovi. Podľa podacieho hárku Slovenskej pošty a.s., žalobca dňa 11.11.2015
podal na pošte na prepravu zásielku, učenú žalovanému. V podacom hárku je jeho meno a adresa a
číslo podania a označenie zásielky ako Oznámenie o postúpení. Doklad o doručení zásielky žalovanému
predložený nebol.

12. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného
veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným, bolo preto potrebné,
aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených
práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvejinštancie predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzavretú medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s., a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, a.s. teda žalobcom. Stranou v
spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide;

stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom

práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti

(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách), ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi
za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti

pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní
a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami

zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti
dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy
dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne
od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom
prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu

splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od
zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými
do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní.

15. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore

s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 23.10.2015 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka(prerozporsozákonom).ObdobnerozsudokNajvyššiehosúdusp.zn.7Cdo/26/2017:„Podmienkypodľa
§ 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku
inému subjektu sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je

zakázané). Nerešpektovanie takejto úprava má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ)“.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas

trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad
nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona
o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

17. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona
o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. zákona o bankách). Tieto požiadavky a

povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ

povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú
zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,

pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané),potomjej„postúpenie“jesvojímobsahomaúčelom vpriamomrozporesozákonomaako
také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.

kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a
postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné
oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník
teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o

postúpení.

18. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má
za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak
je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v

cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku
uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,
teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. I keď pre platnosť postúpenia pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách podľa odvolacieho súdu nevyplýva podmienka jej splatnosti,
predmetné zákonné ustanovenie ale vyžaduje predchádzajúcu písomnú výzvu banky na splnenie si

povinnosti dlžníkom. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že banka klienta (dlžníka) pred postúpením písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie už len týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.19. V danom prípade zo spisu nevyplýva, že by žalobca preukázal, že v čase, kedy mala byť
pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému naňho dňa 23.10.2015 postúpená, boli

podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené. Teda žalobca nepreukázal, že
jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na splnenie jeho záväzku
(§ 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol žalovaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o
úvere vyzvaný), čo žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca teda nepreukázal, že sa platne a účinne stal
veriteľom uplatňovanej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

20. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že aj keď žalobca spolu s podaním z 24.4.2018 predložil súdu
Výzvu SLSP, a.s. zo dňa 18.3.2014 , súd túto výzvu nepovažuje za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách, nakoľko táto výzva sa síce týka bežného účtu žalovaného č. 252550287, ale týka sa zmluvy
uzatvorenej dňa 30.11.2010 a pohľadávky s názvom pohľadávke 21B BALÍK OBYVATEĽSTVA. Súd má
za to, že uvedená výzva sa netýka ani zmluvy o bežnom účte, ktorú SPSP, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa

12.5.2005 a ani Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorú SPSP, a.s. a
žalovaný uzatvorili dňa 30.11.2007 a ktoré žalobca na dôkaz pripojil k žalobe. Súdu nebola predložená
zmluva zo dňa 30.11.2010 k produktu 21B BALÍK OBYVATEĽSTVA. Aj splnomocnenec žalobu na
pojednávaní uviedol, že banka a žalovaný spolu uzavreli viacero zmlúv, ktoré umožnili žalovanému
využívať produkty elektronicky. Na základe uvedeného nie je možné žalobcom predloženú výzvu z

18.3.2014 jednoznačne priradiť k žalovanej pohľadávke. Zároveň žalovaný vo svojej výpovedi pred
súdom prvej inštancie spochybnil doručenie výzvy banky.

21. Je nesporné, že žalobca v konaní neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a relevantným
spôsobom nepreukázal existenciu a ani doručenie výzvy (keďže § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje,

aby bol žalovaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere vyzvaný) pred uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávok. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej
postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku
toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola
účinná, aj keby bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky a že žalobca je

oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom). Keďže podľa preukázaného, v danom
prípade táto zákonná podmienka splnená nebola, žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné
bremeno, k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalobcu došlo v rozpore so
zákonom a preto je takýto právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

22. Podľa § 132 ods. 1 CSP <. 2 Občiansky súdny poriadok).

28. K prípadnej argumentácii, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s poukazom

na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001, odvolací súd poukazuje na to, že rozpor právneho
úkonu so zákonom zakladá jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti
ex offo aj bez toho, aby ju niektorá zo strán namietal (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ďalej odvolací
súd dáva do pozornosti, že vzhľadom na charakter daného sporu, ktorého predmetom sú záväzky
zo spotrebiteľského vzťahu, je dôvodná zvýšená miera ingerencie súdu ako orgánu oprava práva zo

spotrebiteľských právnych vzťahov, čo vyplýva okrem iného aj z ust. § 295 CSP, ktoré súdu dáva
možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Pokiaľ teda by aj v konaní žalovaný nepodal
žiadne písomné vyjadrenie k žalobe a nárok žalobcu nepopieral, bolo povinnosťou súdu aj bez toho, aby
sa žalovaný tohto dovolával, prihliadnuť na prípadnú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod brániaci

uplatniť alebo priznať plnenie žalobcovi voči žalovanému, ktorý je v pozícii spotrebiteľa.

29. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca ani v podanej žalobe a ani neskôr neuplatnil tvrdenie, že
predmetná výzva, adresovaná pôvodným veriteľom žalovanému zo dňa 18.03.2014 bola žalovanému
doručená. Žalobca na doručenie tejto výzvy žalovanému nepredložil a nenavrhol ani žiaden dôkaz.

Skutkové tvrdenie žalobcu o doručení predmetnej výzvy žalovanému v tomto súdnom konaní uplatnené
nebolo, preto nemohlo dôjsť ani k jeho popretiu ani potvrdeniu zo strany žalovaného, preto neprichádza
do úvahy aplikácia § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. V danom prípade totiž žalovaný nemohol poprieť skutkové tvrdenie
žalobcu, ktoré sa neuskutočnilo, v konaní nebolo realizované.

30.Spoukazomnauvedené,pokiaľsúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnou
odvolacou argumentáciou odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštanciev napadnutom výroku vo veci samej, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania
(nenapadnutého odvolaním) potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo
preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).