Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609204415
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4609204415.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: K.,
nar. XX.XX.XXXX (t. č. plnoletý), bytom J., I. XXXX/XX, maloletý X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov:
S.L.nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.,I.XXXX/XX,zastúpená:AdvokátskakanceláriaMihalda,Valach,Kišac,
s.r.o. so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX,
zastúpený:JUDr.StanislavPavol,advokátsosídlomBratislava,Šancova58,ozročnévýživnéanáhradu
trov konania, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/326/2009-823 zo dňa

13. februára 2019 v časti v určenej splatnosti zročného výživného a v časti určeného platobného miesta,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku II. v určenej splatnosti
zročného výživného na maloletého X. L. p o t v r d z u j e .

OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastitýkajúcejsavýrokuIII.vurčenejsplatnosti
výživného na plnoletého K. L. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku III. v určenom
platobnom mieste m e n í tak, že matka je povinná súdom určené zročné výživné zaplatiť k rukám
plnoletého K..

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Otec K. L.,
nar. X.X.XXXX nemá za obdobie od 1.6.2014 do 21.2.2017 dlh na výživnom na v tom čase na

maloletého K. L., nar. XX.X.XXXX. Otec K. L., nar. X.X.XXXX nemá za obdobie od 1.6.2014 do 1.9.2017
dlh na výživnom na maloletého X. L., nar. XX.X.XXXX. II. Zročné výživné matky za čas od 1.9.2009
do 31.5.2014 na maloletého X. L., nar. XX.X.XXXX je vo výške 663,39 eur, ktorú sumu súd povoľuje
matke splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 30 eur počnúc prvou splátkou v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok k rukám otca. III.
Zročné výživné matky za čas od 1.9.2009 do 31.5.2014 na pôvodne maloletého K. L., nar. XX.X.XXXX
je vo výške 663,39 eur, ktorú sumu súd povoľuje matke splácať v pravidelných mesačných splátkach

v sume 30 eur počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod
následkami straty výhody splátok k rukám otca. IV. Súd štátu náhradu trov konania v sume 1.536,71 eur
nepriznáva. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na citované ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1,2 § 76 ods.1, § 77 ods. 1,2 Zákonao rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, sp.
zn. 9P/326/2009 zo dňa 31.10.2014 boli maloleté deti K. a X. L. zverené do osobnej starostlivosti matky s
tým, že otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumami 70 a 60 eur a matka bola povinná prispievať

zvýšeným výživným za obdobie od 1.9.2009, pričom súd zároveň rozhodol o zročnom výživnom u matky
v sume 1.690 eur, ktoré jej povolil splácať v splátkach po 10 eur mesačne do rúk otca a zároveň na
maloletého X., ktoré bolo určené na sumu 1.070,25 eur, ktoré povolil matke splácať po 10eur mesačne
a zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi a obom rodičom bolo uložené výchovné opatrenie
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na úrade sociálnych vecí a rodiny v J. na referáte

poradensko-psychologických služieb, ktorý rozsudok bol Krajským súdom v Nitre, sp. zn. 8CoP/8/2015
v napadnutých častiach výrokov týkajúcich sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky
a úpravu styku s otcom potvrdený. Zároveň zmenil odvolací súd rozsudok prvého stupňa v napadnutej
časti úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom tak, že matka je povinný prispievať na
maloletého K. L. a na maloletého X. L. počnúc 1.9.2009 do 31.5.2014 zvýšeným výživným vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a otec K. L. je povinný počnúc od

1.6.2014 prispievať na výživu na maloletého K. L. výživným sumou 100 eur mesačne a na maloletého
X. L. výživným v sume 80 eur mesačne splatným do 15 teho dňa mesačne k rukám maloletých detí.
Zároveňodvolacísúdzrušilrozsudokprvéhostupňavnapadnutýchčastiachtýkajúcichsazameškaného
výživného a v časti náhrady trov konania účastníkov a v týchto častiach vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Navrhovateľ - otec podal dňa 21.07.2009 návrh na zvýšenie výživného, ktorý odôvodnil

tým, že posledná úprava výživného matky na mal. deti bola realizovaná rozsudkom OS Prievidza sp. zn.
13P/317/2007 zo dňa 29.04.2008, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2008. Týmto
rozsudkom bola matka zaviazaná k plateniu výživného v sume 750 Sk (25 eur) na každé mal. dieťa. Toto
výživné matka platí nepravidelne poštovými poukážkami, pričom už v súčasnom období toto výživné
nezodpovedá zákonnej výške výživného ani v jej minimálnej výške. On je zamestnancom O. a.s., s

príjmom cca 50 eur, poberá prídavky na dve mal. deti v mesačnej výške 33 eur na obe mal. deti. Z
tohto dôvodu žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť na mal. deti na sumu 75 eur mesačne u každého mal.
dieťaťa s účinnosťou od 01.07.2009. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 3.5.2017 uviedol, že na
pojednávanídňa20.10.2015bolozistené,žezostranymatkynedošlokjednotlivýmplatbámvobdobiach
a to v roku 2011 iba 10 mesiacov, v roku 2012 boli vykonané úhrady za 6. - 12. mesiac , teda chýba 10

mesiacov a v roku 2013 chýbajú štyri mesiace. Ostatné platby boli uhradené, pričom do dňa 3.5.2017
matka nepreukázala, či k týmto úhradám platieb došlo. Pričom otec čo sa týka zročného a dlžného
výživného má zaplatené všetko. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 13.2.2019 v záverečnej reči
uviedol, že úlohou dnešného rozhodnutia súdu je v súlade s rozsudkom KS v Nitre určiť zročné výživné
na strane matky S. L. tak ako vo výrokovej časti jej určil tento KS a to povinnosť prispievať na malol. K.

L. a mal. X. L. počnúc od 1.9.2009 do 31.5.2014 zvýšeným výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. S poukazom na túto výrokovú právnu vetu si dovoľuje súdu
prezentovať, že pre rok 2009 bolo životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 84,
52 eur z toho 30% je 25,36 eur od 1.7.2009 a pre rok 2010 od 1.7.2010 bola výška predmetného
životného minima v sume 84,61eur pripadajúca na 30% vo výške 25,38 eur, pre rok 2011 je 30% z

predmetného životného minima od 1.7.2011 vo výške 26 eur a od 1.7.2012 je 30% životného minima v
sume 26,65eur, pre rok 2013 od 1.7.2013 30% zo sumy predmetného životného minima je v sume 27,
13 eur. S poukazom na predmetné určenie životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zameškané výživné na strane matky pre rok 2009 v
celkovej sume 2,88eur pridŕžajúc sa ich prednesu z predchádzajúceho pojednávania zo dňa 5.11.2018,

pre rok 2010 je celkove zameškané výživné v sume 8,88 eur, pre rok 2011 je zameškané výživné
aj s poukazom na chýbajúce šekové poukážky, ktoré zo strany matky prezentované neboli vo výške
516,56eur, pre rok 2012 zameškané výživné vo výške 531,80eur, pre rok 2013 je zameškané výživné
za obdobie od januára do júna tohto roku vo výške 219,80eur, pre obdobie od júla do decembra 2013 je
zameškané výživné 25,56eur a pre rok 2014 za obdobie od januára do mája 2014 je zameškané výživné

vo výške 21,30eur. Možno konštatovať na základe výpočtov, že zameškané výživné na maloletého K. L.
a na maloletého X. L. od 1.9.2009 do 31.5.2014 je spoločne vo výške 1.326, 78 eur. Kolízny opatrovník
na pojednávaní dňa 13.2.2019 uviedol, že súhlasia s vyčíslenou výškou zameškaného výživného tak,
ako to uviedol v záverečnej reči PZ otca a to aj s poukazom na to, že takto určené výživné je na prospech
maloletých detí. Matka podala dňa 11.03.2009 návrh na zmenu zverenia mal. detí a to do jej osobnej

starostlivosti, ktorý návrh odôvodnila tak, že mal. deti sú zverené otcovi, pričom ona bola zaviazaná
platenímvýživnéhonakaždédieťasumou24,90eurastyksdeťmibolupravenýtak,žeonajeoprávnená
stretávať sa s nimi každý víkend v párnom mesiaci od piatka od 16.00 hod do nedele 17.00 hod, pričom
ona výživné na deti si riadne platí, dlh nemá žiadny, s deťmi sa riadne stretáva. Na pojednávaní dňa20.10.2015 matka uviedla, že ona platby ohľadne výživného platila výlučne poštovou poukážkou ale na
rozdielnych poštách. A právna zástupkyňa matky uviedla, že od 1.9.2009 do 31.5.2014 matka platila
na maloleté deti ohľadne výživného sumu 25 eur mesačne, túto platila spoločne na obe maloleté deti

a to do augusta 2014. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že
rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 9P/326/2009 zo dňa 31.10.2014 boli maloleté deti
K. a X. L. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu
sumami70a60euramatkabolapovinnáprispievaťzvýšenýmvýživnýmzaobdobieod1.9.2009,pričom
súdzároveňrozhodolozročnomvýživnom umatkyvsume1.690eur,ktoréjejpovolilsplácaťvsplátkach

po 10 eur mesačne do rúk otca a zároveň na maloletého X., ktoré bolo určené na sumu 1.070,25
eur, ktoré povolil matke splácať po 10eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletými
deťmi a obom rodičom bolo uložené výchovné opatrenie podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu na úrade sociálnych vecí a rodiny v J. na referáte poradensko-psychologických služieb,
ktorý rozsudok bol Krajským súdom v Nitre, sp. zn. 8CoP/8/2015 v napadnutých častiach výrokov
týkajúcich sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku s otcom potvrdený.

Zároveň zmenil odvolací súd rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti úpravy vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom tak, že matka je povinná prispievať na maloletého K. L. a na maloletého
X. L. počnúc 1.9.2009 do 31.5.2014 zvýšeným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa a otec K. L. je povinný počnúc od 1.6.2014 prispievať na výživu na
maloletého K. L. výživným sumou 100 eur mesačne a na maloletého X. L. výživným v sume 80 eur

mesačne splatným do 15 teho dňa mesačne k rukám maloletých detí. Z obsahu pripojeného spisu
11Er/246/2015 vyplýva, že uznesením OS Topoľčany, 11Er/246/2015 zo dňa 10.5.2017 súd exekúciu
zastavil,ktorérozhodnutienadobudloprávoplatnosť30.6.2017,pričomzobsahutohtouznesenia zbodu
15 vyplýva, že návrh povinného na zastavenie exekúcie pre bežné výživné je dôvodný, nakoľko má súd
za to, že vzhľadom na dĺžku exekúcie, neexistenciu zameškaného dlhu a faktu, že povinný dobrovoľne

mesačne uhrádzal bežné výživné na účet matky a súčasne mu bolo zrážané zročné výživné zo mzdy u
jeho zamestnávateľa je jeho návrh dôvodný a súd dôvodne predpokladá, že v budúcnosti si bude plniť
svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Spisový materiál na čl. 109 - 111, 54 - 55, 99 - 101 obsahuje
listinné dôkazy - poštové poukážky a výpis z účtu, ktoré preukazujú pravidelné platby otca ohľadne
plnenia vyživovacej povinnosti. Z obsahu pripojeného spisu OS Nitra 13P/89/2017 vyplýva, že Krajský

súd v Nitre rozsudkom 8CoP/23/2018 zo dňa 24.5.2018 rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného
súdu Topoľčany, č.k. 9P/326/2009 - 650 zo dňa 31.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre, č.k. 8CoP/8/2015 - 701 zo dňa 21.5.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil jeho
vyživovaciu povinnosť na maloletého K. L. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom
21.2.2017 a na maloletého X. L. zo sumy 80 eur na sumu 130 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2017,

ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, pričom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 2.7.2018. Vykonaným dokazovaním, najmä však s poukazom
na obsah pripojeného exekučného spisu OS Topoľčany 11 Er/246/2015 ako aj obsah pripojeného spisu
OS Nitra 13P/89/2017, obsah prednesov na pojednávaní súd zistil pri rozhodovaní o zročnom výživnom
otca K. L., že za sledované obdobie od 1.6.2014 do 21.2.2017 nemá dlh na výživnom na v tom čase

maloletého K. L. a zároveň bolo zistené, že nemá za obdobie od 1.6.2014 do 1.9.2017 dlh na výživnom
na maloletého X. L.. Čo sa týka rozhodnutia o zročnom výživnom matky od 1.9.2009 do 31.5.2014 na
maloletého X. a K. L., súd vychádzal pri výpočte zameškaného zročného výživného zo skutočnosti, že
matka mala v priebehu roku 2009 plniť na maloletého X. sumu 101,44 eur, na maloletého sumu 101,44
eur, v roku 2010 na maloletého X. sumu 304,44 eur, na maloletého K. 304,44 eur, v roku 2011 na

maloletého X. 308,28 eur, na maloletého K. 308,28 eur, v roku 2012 na maloletého X. 315,90 eur, na
maloletého K. 315,90 eur, v roku 2013 na maloletého X. 322,68 eur a maloletého K. 322,68 eur, v roku
2014 na maloletého X. 135,65 eur a maloletého K. 134,65 eur. Od 1.7.2009 do 1.7.2010 bola určená
minimálna výška výživného v sume 25,36 eur , od 1.7.2010 do 1.7.2011 v sume 25,38 eur, od 1.7.2011
do 1.7.2012 v sume 26 eur, od 1.7.2012 do 1.7.2013 26,65 eur, od 1.7.2013 do 1.7.2014 v sume 27,

13 eur a od 1.7.2014 v sume 27,13 eur. S poukazom na vyjadrenia účastníkov na pojednávaní dňa
3.5.2017 je zrejmé, že matka v jednotlivých mesiacoch v období od 1.9.2009 do 31.5.2014 si vyživovaciu
povinnosť neplnila, nakoľko boli zistené skutočnosti, že zo strany matky nedošlo k jednotlivých platbám
v rokoch 2011, 2012, 2013, jednalo sa celkom o 24 mesiacov a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku pod bodom II. a III. rozsudku.

2. S poukazom na ustanovenia § 52, § 55, § 57 CMP uviedol, že v priebehu konania bolo nariadené
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia detí ako aj
patopsychológie a znaleckou organizáciou, ktorým znaleckým subjektom za podanie znaleckéhoposudku ako aj vypracovanie znaleckého posudku bola vyplatená suma 1.536,71eur, ako to vyplýva
z uznesení na č.l 478, 506, 550, 687a z rozpočtových prostriedkov súdu a teda štátu vznikol nárok
na úhradu týchto vynaložených trov voči účastníkom. Z dikcie § 55 však vyplýva, že súd náhradu trov

môže priznať aj s ohľadom na okolnosti prípadu, ak je to spravodlivé, pričom aj rozhodnutie o trovách
štátu voči účastníkom v zmysle tohto ustanovenia musí byť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
akceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. V tomto prípade konanie začalo na
návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom postupne v priebehu konania sa rozhodovalo
aj o zmene výchovného prostredia a do konania vstúpil aj okresný prokurátor a preto s poukazom na

sociálne pomery účastníkov, skutočnosť, že v takomto konaní bolo možné začať konať aj z úradnej
povinnosti je odôvodnené, aby tieto trovy konania, ktoré vznikli štátu z titulu vypracovania znaleckého
posudku a podania znaleckého posudku hradil v celom rozsahu - t.j. vo výške 1.536,71 eur štát.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadnemu z
účastníkov právo na nich náhradu nepriznal a to s poukazom na skutočnosť, že náhrada zaplatených
trov konania účastníkov je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená, pričom súd nezistil postup

pre ich priznanie v zmysle § 55 CMP a takéhoto postupu sa žiaden z účastníkov ani nedomáhal.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním matka maloletého X. L. a
plnoletého K. L.. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti v určenej
splatnosti zročného výživného a v časti určeného platobného miesta tak, že súdom prvej inštancie

určené zročné výživné na maloletého X. L. jej súd povolí splácať v pravidelných mesačných splátkach
v sume 10 eur počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod
stratou výhody splátok a že súdom prvej inštancie určené zročné výživné na pôvodne maloletého K. L. jej
súd povolí splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 10 eur počnúc prvou splátkou v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok k rukám pôvodne maloletého

K. L.. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach odôvodnila s poukazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a § 62 ods.1 CMP. Uviedla, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o zročnom výživnom na pôvodne maloletého K. L. dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z II. a III. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súdom určené

zročné výživné na každé z detí jej súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 30
eur na každé dieťa počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod
následkom straty výhody splátok k rukám otca. V súvislosti s III. výrokom napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 78/2009
zo dňa 19.05.2009. Uviedla, že je najpodstatnejší záver vyššie citovaného uznesenia, t.j. že plnenie

dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa
stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči dieťaťu, to sa týka
aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou, je rovnako konštatovaný aj v rozsudku Krajského
súdu Trnava sp. zn. 24CoP/106/2017 zo dňa 06.12.2017, ako aj v rozsudku Krajského súdu Trnava sp.
zn. 10CoP/7/2016 zo dňa 16.03.2016. Poukázala tiež na rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v

Zbierke súdnych rozhodnutí pod R 18/1975. Poukázala na to, že v čase začatia konania bol K. maloletý.
V priebehu konania dňa 31.05.2018 nadobudol plnoletosť. Ak vyživovacia povinnosť rodičov podľa §
62 ods.1 Zákona o rodine trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť, dosiahnutím plnoletosti sa
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nekončí. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom bezvýznamná. Význam má len z hľadiska procesnoprávneho

v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa je možné začať konanie o určenie výživného v
prospech dieťaťa aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na návrh výživou oprávnenej osoby. Ak
podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča naďalej trvajú, je možné o vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu rozhodnúť v konaní avšak len v prípade, ak dieťa ako účastník konania výživné od
svojich rodičov požaduje. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa,

rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, má súd uložiť povinnej osobe
priamo voči dieťaťu a nie voči druhému rodičovi. Je potrebné si uvedomiť, že dosiahnutím plnoletosti
stráca opodstatnenie rozhodnutie o poukazovaní výživného v prospech plnoletej osoby k rukám inej
osoby. Plnenie jednotlivých splátok zročného výživného za čas do nadobudnutia plnoletosti je potrebné
určiť priamo v prospech dieťaťa a nie druhého rodiča, tak ako to nesprávne určil súd prvej inštancie v

III. výroku svojho rozsudku. Zároveň namieta výšku mesačných splátok, ktorými sa jej v zmysle II. a III.
výroku rozsudku povoľuje splácať zročné výživné na deti. Súdom určená suma 30 eur mesačne nemá
opodstatnenie v zistenom skutkovom stave a neodzrkadľuje jej zárobkové schopnosti a možnosti. V
súvislosti s uvedeným poukázala na rozsudok Okresného súd Topoľčany č. k. 9P/326/2009-650 zo dňa31.10.2014, ktorým súd povolil rodičom splácať zročné výživné sumou 10 eur na každé dieťa, pričom
daným rozsudkom určená výška zročného výživného bola vyššia ako aktuálne určená výška zročného
výživného. S ohľadom na majetkové pomery matky a otca, pričom zárobok matky je veľmi nízky a s

úhradou výdavkov jej musí pomáhať aj jej matka, považuje za spravodlivé, aby sa matke povolilo splácať
zročné výživné maximálne sumou 10 eur mesačne na každé dieťa. Mala za to, že určenie výšky splátok
zročného výživného na 30 eur mesačne na každé dieťa je v rozpore so zárobkovými a majetkovými
schopnosťami matky.

4. Kolízny opatrovník sa nevyjadril k podanému odvolaniu matky.

5. Otec sa písomne nevyjadril k podanému odvolaniu matky.

6. Plnoletý syna K. L. sa nevyjadril k podanému odvolaniu matky.

7. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP )
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodne podané v
častiurčenéhoplatobnéhomiesta,pretovtejtočastinapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezmenilv

súlade s ustanovením 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a ďalej dospel k záveru, že
odvolanie matky v časti určenej splatnosti zročného výživného nie je dôvodné podané, preto v tejto časti
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

21. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná

lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu,
spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné.
Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na
zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky.Súdmusíurčiťvýškukaždejdávkyalebosplátky.Poradímsplatnostisarozumieplynutieparičnej

lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť
konkrétnydeňkaždéhomesiaca,ktorýmjetákonkrétnadávkaalebosplátkasplatná-vykonateľná.Môže
tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby
zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo

splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy nastala podstatná zmena pomerov.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci
predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený

skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu
inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

23. V konaní o výživnom dieťaťa za obdobie neplnoletosti dieťaťa je druhý z rodičov účastníkom konania
aj potom, keď už dieťa dosiahlo plnoletosť. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa má ten následok, že v konaní
podľa ustanovenia § 176 OSP sa môže jednať len o nárokoch počas neplnoletosti dieťaťa, že v konaní
vystupuje plnoleté dieťa samo (odpadá jeho zastúpenie kolíznym opatrovníkom) a že plnenie dávok
výživného, ktoré boli splatné do plnoletosti, treba určiť priamo voči dieťaťu. Dosiahnutie plnoletosti

dieťaťa v priebehu konania o výživnom nemá však za následok, že by matka dieťaťa prestala byť
účastníčkou konania, pokiaľ ide o prejednanie výživného za obdobie do jeho plnoletosti, a má preto tiež
právo proti rozhodnutiu o týchto dávkach výživného podať odvolanie. R 18/1975

24. Zákon neupravuje splatnosť nedoplatkov výživného. Nemalo by byť v neprospech oprávneného, že

povinnýdlhšíčasneplnil,zásadnebypretomalbyťnedoplatokuhradenýjednorazovo.Niejevšakcieľom
dostať povinného do nepriaznivej situácie, preto podľa okolností konkrétneho prípadu súdy umožňujú
uhradiť zameškané výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. V
prípade nedoplatkov na výživnom pre maloleté dieťa aplikačná prax požaduje, aby doba, v rámci ktorej
dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, výrazne nepresahovala plnoletosť oprávneného.

25. V prípade podstatnej zmeny pomerov ustanovenie § 99 ZR a ustanovenie § 163 ods. 1 OSP
umožňujú zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom pre deti, a to aj spätne, od času, keď došlo k
zmene pomerov. Rozdiel je len v tom, že u maloletých detí sa môže súdne konanie o zmenu takéhotorozhodnutia začať aj bez návrhu, kým u plnoletých detí možno zmeniť rozhodnutie o výživnom len na
návrh účastníka. Zmena rozsudku v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 OSP nie je možná spätne bez
obmedzenia, teda aj za obdobie pred vyhlásením pozmeňovaného rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o

nárokoch dieťaťa na výživné v konaní, ktoré sa síce začalo ešte v čase neplnoletosti dieťaťa, ale skončí
sa už v čase, keď dieťa nadobudlo plnoletosť, rozhodne preto o jeho nároku na výživné aj za obdobie
plnoletosti, podľa stavu do dňa rozhodovania. Rozsudok tak bude rešpektovať požiadavku uvedenú v
ustanovení § 154 ods. 1 OSP, že totiž pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako
aj zásadu, že pri rozhodovaní o výživnom treba brať do úvahy aj prípadné zmeny v rozhodujúcich

skutočnostiach za celé obdobie, za ktoré sa výživné určuje. Vylúči sa tak nebezpečenstvo, že plnoleté
dieťa nezavinene nedostane od povinného rodiča časť výživného, na ktorú by malo nárok so zreteľom
na zmenené pomery. Ustanovenie § 99 ods. 2 ZR, podľa ktorého k zmene dohody alebo súdneho
rozhodnutia o výživnom pre plnoleté dieťa v dôsledku zmeny pomerov môže dôjsť len na návrh, sa na
tento prípad nevzťahuje, lebo o výživnom v tomto prebiehajúcom konaní nebolo ešte rozhodnuté a návrh
v zmysle tohto ustanovenia nie je preto potrebný. Plnoleté dieťa (pravda, už bez kolízneho opatrovníka)

sa v konaní vyjadrí, či nárok na výživné uplatňuje aj na čas po dosiahnutí plnoletosti (a v akej výške).
V rámci svojho návrhu (porov. aj § 118 ods. 3 OSP) sa vyjadrí aj rodič, ktorého vyživovacia povinnosť
má byť určená. R 2/1985 (s. 8 - 10)

26. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť),

nie až z rozhodnutia súdu, ktorým sa splnenie tejto povinnosti ukladá povinnej osobe. Povinná osoba
musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživu vzniká dieťaťu
narodením, je právom osobnej povahy, nie je ho možné preniesť na iného, a to ani na strane povinnej
osoby.Ustanovenie§62ods.1Zákonaorodinezabezpečujedeťomvýživnéodichrodičovdotohočasu,
pokiaľ nie sú samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí

tieto nároky nediferencuje. Podľa predmetného zákona sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého
dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú
samy schopné zarábať (sa živiť). Rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté
dieťa za jeho maloletosti, nestráca účinky po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa; v takom prípade netreba
podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti naďalej

trvajú. Súd svojím výrokom neobmedzuje určené výživné na čas maloletosti dieťaťa. Ak bol návrh na
určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti
o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní
samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka zanikla. Veková hranica 18
rokov je podľa právnej úpravy v Zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho (do plnoletosti

dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na
návrh oprávneného). Ak v konaní o výživnom pre maloleté dieťa rozhoduje súd až po nadobudnutí
plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj za
dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Súd v takom prípade rozhodne o výživnom až do času
rozhodovania. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako

ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči
dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R
2/1985,ZborníkIII,str.308apod.).Zvyššieuvedeného,podľadovolaciehosúdu,vyplýva,žedieťa,ktoré
v priebehu konania o výživné nadobudne plnoletosť, môže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu
súdu o výživnom aj za čas, kedy bolo ešte maloleté (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Cdo 78/2009 zo dňa 19.05.2009).

27.Súdprvejinštancievdanejprávnejvecivotázkeprávnehoposúdeniavecivčastitýkajúcejsaurčenej
splatnosti zročného výživného a v časti týkajúcej sa určeného platobného miesta podľa § 232 ods.3, 4
CSP rozhodol tak, že zročné výživné matky za čas od 1.9.2009 do 31.5.2014 na maloletého X. L., nar.

XX.X.XXXX vo výške 663,39 eur povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 30
eur počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami
straty výhody splátok k rukám otca a zročné výživné matky za čas od 1.9.2009 do 31.5.2014 na
pôvodne maloletého K. L., nar. XX.X.XXXX je vo výške 663,39 eur povolil matke splácať v pravidelných
mesačných splátkach v sume 30 eur počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti

tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok k rukám otca.28. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
jeposúdiť,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavpoužilsprávnyprávnypredpisačihoajsprávne
interpretoval.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom č. k. 8CoP/8/2015- 701
zo dňa 21.05.2015 (vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L., X., nar. XX.X.XXXX, K., nar. XX.X.XXXX
o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o návrhu matky na zmenu osobnej
starostlivosti maloletých detí a o uloženie povinnosti informovať o maloletých deťoch) o odvolaní otca

proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/326/2009-650 zo dňa 31. októbra 2014, rozhodol
tak, že
30. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov týkajúcich sa zverenia maloletých detí
L.: K. a X. do osobnej starostlivosti matky a oprávnenia oboch rodičov maloletých detí ich zastupovať
a spravovať ich majetok a úpravy styku otca s maloletými deťmi potvrdil. Odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom zmenil tak,

že matka S. L. je povinná prispievať na maloletého K. L. a na maloletého X. L. počnúc od 01.09.2009 do
31.05.2014 zvýšeným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa a otec K. L. je povinný počnúc od 01.06.2014 prispievať na výživu maloletého K. L. výživným v
sume 100,-Eur mesačne a na výživu maloletého X. L. výživným v sume 80,-Eur mesačne, splatným do
15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti uloženia povinnosti rodičom maloletých detí podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu zmenil tak, že ukladá rodičom maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v J., na referáte poradensko-
psychologických služieb. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich
sa zameškaného výživného a v časti náhrady trov konania účastníkov zrušil a v týchto častiach vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu
v Prievidzi sp. zn. 13P/317/2007 zo dňa 29.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 4CoP/43/2008 zo dňa 04.09.2008. Súd prvej inštancie následne po doplnení vykonaného
dokazovaniavydalvčastiachtýkajúcichsaurčenianedoplatkovvýživnéhoavčastináhradytrovkonania
napadnutý rozsudok.

31. Odvolací súd v danej právnej veci k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v časti týkajúcej sa určeného platobného miesta podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť. Dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol na základe úplne zisteného

skutkového stavu, keď súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol
pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením § 191 ods.1 CSP, avšak
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danej právnej
veci konanie začalo v čase maloletosti K. L., ktorý nadobudol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX. Pre rozsudok

je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods.1 CSP). Súd prvej inštancie ktorý rozhodoval o
nárokuK.L.(onedoplatkynavýživnom)vkonaní,ktorésazačaloeštevčasejehoneplnoletosti,alektoré
končilo už v čase, keď K. L. nadobudol plnoletosť, mal rozhodnúť tak, že plnenie nedoplatkov výživného
za čas pred jeho plnoletosťou, mal uložiť súd matke ako povinnej osobe priamo voči plnoletému K. L..
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil

podľa § 388 CSP.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti
týkajúcej sa určenej splatnosti zročného výživného na mal. X. L. a na plnoletého K. L. podľa ustanovenia
§ 378 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu, keď
súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vyhodnotil
všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo v súlade s ustanovením § 191 ods.1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Matka v podanom odvolaní namietala, že súdom

prvej inštancie určená výška splátok nedoplatkov na výživnom za obdobie od 01.09.2009 do 31.05.2014
(na každé z detí určené nedoplatky vo výške 663,39 Eur) na mal. X. L. vo výške 30 Eur mesačne
a na plnoletého K. L. vo výške 30 Eur mesačne, nemá opodstatnenie v zistenom skutkovom stave,
neodzrkadľuje jej zárobkové schopnosti a možnosti, ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že rozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanyč.k. 9P/326/2009-650zodňa31.októbra2014jejsúdpovolilsplácaťurčené
zročné výživné vo výške 10 Eur na každé dieťa, ktoré určená výška zročného výživného bola vyššie,
ako aktuálne určená výška zročného výživného. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu a vykonané

dokazovanie dospel k záveru, že zárobkové schopnosti a možnosti matky v čase rozhodnutia súdu, keď
matka dosahovala u svojho zamestnávateľa K. netto 432,55 Eur, umožňujú matke uhradiť zameškané
výživné na každé z detí v splátkach vo výške 30 eur mesačne bez toho, aby sa dostala do nepriaznivej
životnej situácie, aj pri zohľadnení životného minima matky, ktoré do 30.06.2019 činilo sumu 205,07
Eur mesačne a od 01.07.2019 činí sumu 210,20 Eur mesačne (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o

životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Nie je v danej právnej veci v tejto spornej
otázke právne významné, aké zárobkové schopnosti a možnosti matky boli v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie dňa 31. októbra 2014 (ani súdom určená výška splátky nedoplatkov na výživnom v tom
čase), ale je právne významná tá skutočnosť, aké sú zárobkové schopnosti a možnosti matky v čase
aktuálneho rozhodovania súdu o nedoplatkoch na výživnom na obe deti. Odvolací súd uvádza, že v
danej právnej veci bolo potrebné zohľadnil tiež tú skutočnosť, že sa jedná o nedoplatky na výživnom

za obdobie dávno minulé (od 01.09.2009 do 31.05.2014) a nemôže byť v neprospech oprávnených
osôb, že matka ako povinná osoba dlhší čas neplnila svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ potom súd
prvej inštancie nezaviazal matku na uhradenie nedoplatkov na výživnom jednorazovo, zjavne zohľadnil
právne relevantné okolnosti v danej právnej veci a to okolnosti spočívajúce vo výške nedoplatkov
výživného, platobnú schopnosť matky a preto umožnil matke uhradiť nedoplatky na výživnom v určených

splátkach s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že poskytnutie ďalšej výhody
matke ako osobe povinnej platiť výživné spočívajúcej v umožnení nižších splátok nedoplatkov na
výživné, by bolo v rozpore so záujmami oprávnených osôb. Odvolací súd zdôrazňuje, že zročné výživné
zodpovedá potrebám maloletého, resp. plnoletého dieťaťa a možnostiam schopnostiam a majetkovým

pomerom osoby povinnej platiť výživné v minulosti a je teda prostriedkom na uspokojenie potrieb
maloletého, resp. plnoletého dieťaťa za už uplynulý čas, keďže malo byť vynaložené na uspokojenie
potrieb maloletého dieťaťa v minulosti, teda v rozhodnom období, preto by mala byť splatnosť zročného
výživného určená naraz a čo v najkratšej lehote, aby výživné bolo uhradené čo najskôr a mohlo byť
tak použité na uspokojenie potrieb maloletého, resp. plnoletého dieťaťa. S poukazom na všetky vyššie

uvedené podstatnéskutočnostiodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievtejtonapadnutej
časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

33. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa

uvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdďalejuvádza,ževosvojomrozhodnutídalodpoveďlenna
tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

34. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného
sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).