Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115205432
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115205432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., I. XXX/XX,
zastúpená Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Bottova 34, IČO: 40 495 931, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúvere,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNitra
č. k. 19C/110/2015-162 z 12. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni voči žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 19C/110/2015-162 z 12. septembra 2018, určil, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 402101559 uzatvorená dňa 23. 10. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným
predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 450 eur je neplatná. Rozhodcovská
zmluva uzatvorená dňa 23. 10. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Dohoda o plnení
v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402101559 zo dňa 23. 10. 2013 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Ďalším výrokom určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

402101599 zatvorená dňa 04. 12. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným predmetom ktorej je poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 300 eur je neplatná. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 04.
12. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Dohoda o plnení v splátkach k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 402101599 zo 04. 12. 2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná. Ďalej určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 402101822 uzatvorená dňa 06. 08. 2014
medzi žalobkyňou a žalovaným predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 450
eur je neplatná. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 06. 08. 2014 medzi žalobkyňou a žalovaným je

neplatná. Dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402101822 zo 06. 08. 2014
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 137 písm. c/ CSP, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného od 01. 01. 2018, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 38 ods. 1, 2, § 39, § 39a, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, 6, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 03. 03. 2015 domáhala určenia neplatnosti zmlúv o úvere uzavretých žalobkyňou v pozícii dlžníka so
žalovanou v pozícii veriteľa. Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že so žalovaným uzavrela dňa 23. 10. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402101559,
dňa 04. 12. 2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402101599 a dňa 06.

08.2014 so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4021015822. Predmetom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 402101559 z 23.10.2013 bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
450 eur, na základe čoho mala žalobkyňa žalovanému vrátiť sumu vo výške 852 eur, žalobkyňa z
celkovej výšky úveru uhradila sumu vo výške 852 eur. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
402101599 zo 04. 12. 2013 bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 300 eur, na základe
čoho mala žalobkyňa žalovanému vrátiť sumu vo výške 564 eur, žalobkyňa z celkovej výšky úveru

uhradila sumu vo výške 300 eur. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402105822 zo 06.
08. 2014 bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 450 eur, na základe čoho mala žalobkyňa
žalovanému vrátiť sumu vo výške 852 eur, žalobkyňa z celkovej výšky úveru uhradila sumu vo výške
450 eur. Z uvedeného je zrejmé, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“)
je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402101559 vo výške 269,57 %, v Zmluve o spotrebiteľskom

úvere č. 402101599 je RPMN vo výške 263,64 % a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402101822
je RPMN vo výške 269,57 %. Výška RPMN v uvedených úveroch niekoľkonásobne prekračuje úroky
poskytované bankami pri porovnateľných úveroch. Poukázala na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka a na ustanovenie § 1 až 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ďalej poukázala na §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a uviedla, že v prípade rozhodcovskej zmluvy k zmluve

o spotrebiteľskom úvere č. 402101559, rozhodcovskej zmluvy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
402101599 a rozhodcovskej zmluvy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402101822 ide o neprijateľnú
zmluvnúpodmienku.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostiuvedenýchzmlúvospotrebiteľskom
úvere je daný, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný
dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej

sa odplaty, jej postavenie sa stane istejšie a nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi.

4. K žalobe sa podaním z 12. 11. 2015 vyjadril žalovaný, ktorý tvrdenia žalobkyne o celkovej
neplatnosti zmlúv o úvere považoval za nesprávne. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. K ďalším skutočnostiam uvádzaným v žalobe uviedol, že pre žalobkyňu nemá
byť smerodajné číslo priemernej RPMN stanovené bankou, to že žalobkyňa považuje RPMN za
vysokú nie je v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom úvere. Výpočet RPMN zodpovedá
skutočnosti, vzorec výpočtu RPMN je jasne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru. V konkrétnom prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá

medzi žalobkyňou a žalovaným ako tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva. Zdôraznil, že platnosť
právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností,
ktoré môžu nastať po jeho uzavretí. Prijatie argumentácie žalobkyne by znamenalo úplné znemožnenie
použitia rozhodcovského konania pre žalovaného. Z § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať

rozhodcovské konanie úplne ale iba ho obmedziť. V predmetnej veci riešil spor arbitrážou žalovaný, nie
žalobkyňa, rozhodcovské konanie má plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu
rozhodcovských sporov nevylučuje a nezakazuje. S poukazom na uvedené tvrdenia žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalovaného sa v replike z 08. 12. 2015 vyjadrila žalobkyňa, ktorá opäť poukázala na § 39
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 a ods. 10 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je ako spotrebiteľka
zaviazaná uhradiť žalovanému nepomerne väčšiu sumu finančných prostriedkov ako si žalobkyňa sama
požičala, takouto výškou úrokov je spôsobená nerovnováha medzi zmluvnými stranami. V obdobných
prípadoch súdy jednoznačne určili absolútnu neplatnosť úverových zmlúv práve pre rozpor s dobrými

mravmi. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 106/2014 Z. z. účinným od
01. 06. 2014 definuje pojem úžery, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu. Právny zástupca
žalobkyne podrobne definoval civilnoprávnu úžeru v kontexte toho, že žalobkyňa bola diagnostikovanáorganickýpsychosyndróm,čomalovplyvnaneschopnosťsprávnevyhodnotiťprávnenásledkyuzavretia
zmlúv.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne,
podľa ktorých mala žalovaná konať v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
402101559 je daná priemerná RPMN vo výške 49,13 % a zo zmluvy pre spotrebiteľa vyplýva RPMN vo
výške 89,33 %, to znamená, že RPMN, ktorá by bola hornou hranicou, ktorú by veriteľ podľa zákona
nemal prekročiť je 98,26 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402101599 je daná priemerná RPMN

vo výške 50,91 % a zo zmluvy pre spotrebiteľa vyplýva RPMN vo výške 88 %, to znamená, že zákonom
stanovená horná hranica RPMN by bola 101,82 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402101822 je
daná priemerná RPMN vo výške 45,02 % a zo zmluvy pre spotrebiteľa vyplýva RPMN vo výške 89,33
%, to znamená, že horná hranica RPMN by mala byť 98,26 %. V súvislosti s neschopnosťou žalobkyne
vyhodnotiť následky uzavretých zmlúv uviedol, že nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v
zmysle § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodnutím súdu, nebola ani obmedzená jej spôsobilosť na

právne úkony. Pokiaľ opatrovníčka žalobkyne alebo jej príbuzní mali vedomosť o duševných poruchách
žalobkyne, mali vedomosť aj o následkoch jej konania, mali podať návrh na pozbavenie či obmedzenie
spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a uviedol, že pri rozhodovaní súd vzal do úvahy ustanovenia,

podľa ktorých posudzoval prípustnosť žaloby. V zmysle právnej úpravy § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z., ktorý spotrebiteľovi s účinnosťou od 01. 01. 2018 umožnil domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez úrokov, je možné podať
v zmysle § 137 písm. c/ CSP určovaciu žalobou bez podmienky preukazovania naliehavého právneho
záujmu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby v tomto prípade

sú splnené a ďalej skúmal, či sú dané dôvody, pre ktoré je možné vyhlásiť uzavreté zmluvy za absolútne
neplatné.

8. Predmetom konania bolo posúdenie platnosti troch spotrebiteľských úverových zmlúv s takmer
totožnými podmienkami, v ktorých žalobkyňa vystupovala ako dlžník a spotrebiteľ a žalovaný vystupoval

ako veriteľ a zároveň dodávateľ. Všetky tri zmluvy boli uzavreté vyplnením formulára zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predloženého žalovaným, v ktorom si strany dojednali výšku úveru, úrokovú
sadzbu, poplatky za administratívne náklady spojené s vypracovaním úverovej zmluvy. Súd preskúmal
náležitosti každej zmluvy samostatne, pričom zistil, že zmluvné strany si vo všetkých prípadoch dojednali
podmienky, ktoré možno považovať za neprijateľné a pre rozpor s dobrými mravmi aj za absolútne

neplatné. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a vady zmluvy sa v danom prípade týkajú jej podstatných
obsahových náležitostí, preto zakladajú jej absolútnu neplatnosť ako celku s poukazom na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka.

9. Súd prvej inštancie podrobil súdnemu prieskumu nielen uzavreté úverové zmluvy, ale aj dohody o

plnení v splátkach a rozhodcovské zmluvy uzavreté medzi stranami sporu v rovnaký deň ako zmluvy
o úvere. Texty dohôd o plnení v splátkach a texty rozhodcovských zmlúv neboli inkorporované priamo
v jednotlivých úverových zmluvách a k podpisu uvedených dokumentov došlo v rovnaký deň a pri
jednom rokovaní, za žalovaného sú všetky jednotlivé súvisiace dokumenty podpísané rovnakou osobou.
Z uvedeného vyvodil, že zámerom strán bolo už pri podpise každej úverovej zmluvy dojednať plnenie v

splátkach tak, ako uviedol v dohode o plnení v splátkach, preto jednotlivé náležitosti úverových zmlúv
a súlad úverových zmlúv s ustanoveniami platných právnych predpisov a praxou bežnou v čase ich
uzatvárania posudzoval komplexne v zmysle nielen uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere ale aj v
zmysle uzavretých dohôd o plnení v splátkach.

10. Prepočtom RPMN vykonaným v súlade s prílohou č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. súd prvej inštancie
zistil, že pri úvere vo výške 450 eur, pri splatnosti úveru do 12 mesiacov, počte splátok 12 a výške splátky
71 eur je RPMN vo výške 269,57 %, čo jej zodpovedá RPMN uvedenej v dohode o splátkach zo dňa 23.
10. 2013 a rovnako aj v dohode o splátkach zo 06. 08. 2014. Prepočítal tiež RPMN pre úver vo výške
300 eur, splatný v 12 mesačných splátkach po 47 eur a zistil, že RPMN je vo výške 263,65 % (v dohode

o plnení v splátkach zo 04. 12. 2013 je uvedená RPMN 263,64 %). Strany sporu si v dohode o plnení v
splátkach z 23. 10. 2013 a zo 06. 08. 2014 dojednali RPMN vo výške 269,57 %, a v dohode o splátkach
si dojednali RPMN vo výške 263,64 %, k rovnakej hodnote RPMN súd dospel aj výpočtom.11. Z hodnôt RPMN zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné
informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013“, t. j.
štvrťrok predchádzajúci uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 23. 10. 2013 súd zistil, že údaj o

priemernej RPMN obsiahnutý tak v úverovej zmluve ako aj v dohode o splátkach vo výške 49,13 % je
uvedenýsprávne.ŽalobcavzmluveuviedolpriemernúhodnotuRPMNvovýške49,13%zodpovedajúcu
porovnateľným úverom, ktorými sú spotrebiteľské úvery so zabezpečením so zmluvnou splatnosťou od
1 do 5 rokov, pričom ide o typ spotrebiteľského úveru ako je uvedený v riadku č. 6 uvedenej tabuľky:
„Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1 500 eur vrátane“.

12. Správne je uvedená aj priemerná RPMN vo výške 50,91 % v úverovej zmluve a dohode o
splátkach zo 04. 12. 2013. Pri porovnaní uvedeného údaja vychádzal z hodnôt RPMN zverejnených
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013“, t. j. štvrťrok predchádzajúci uzavretiu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo 04. 12. 2013.

13. V úverovej zmluve aj v dohode o plnení v splátkach zo 06. 08. 2014 je priemerná RPMN
uvedená nesprávne. Táto je uvedená v sadzbe vo výške 45,02 %. Vychádzajúc z hodnôt RPMN
zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014“, t. j. štvrťrok predchádzajúci

uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 08. 2014 súd zistil, že priemerná RPMN
zodpovedajúca porovnateľným úverom, ktorými sú spotrebiteľské úvery so zabezpečením so zmluvnou
splatnosťou od 1 do 5 rokov, pričom ide o typ spotrebiteľského úveru ako je uvedený v riadku č. 6
uvedenej tabuľky: „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1 500 eur vrátane“
bola RPMN v sadzbe 44,26 % a nie 45,02 % ako je uvedené v úverovej zmluve.

14. Z porovnaní vyplýva, že v čase uzatvárania predmetných úverových zmlúv bola priemerná RPMN na
úrovni okolo 44 - 50 %. Na daný právny vzťah po zohľadnení jednotlivých parametrov súd prvej inštancie
usúdil, že skutočná RPMN bola vo výške 263,64 - 269,57 %. Je zrejmé, že RPMN medzi zmluvnými
stranami v danom prípade o viac ako 5-krát prevyšovala priemernú RPMN pri porovnateľných úveroch

v porovnateľných právnych vzťahoch. Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa dajú vo všeobecnosti
akceptovaťvyššieúrokyavyššiaRPMNvzhľadomnavyššiumierurizikaoprotipriemerubánk,rozhodne
však nie v takom rozsahu ako v tomto prípade.

15. Prvoinštančný súd preskúmal dohodu o výške úrokov a zisťoval, aká bola priemerná úroková sadzba

z porovnateľných úverov v čase podpisu úverových zmlúv. Z informácií dostupných na portáli Národnej
banky Slovenska - Priemerné úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny
(stav a nové obchody) zistil, že v mesiaci október 2013, t. j. v čase podpisu zmluvy o úvere č. 402101559
bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov
bola vo výške 11,45 %. V mesiaci december 2013, t. j. v čase podpisu zmluvy o úvere č. 402101599

bola úroková sadzba vo výške 11,02 % a v mesiaci august 2014, t. j. v čase podpisu zmluvy o úvere
č. 402101822 vo výške 10,72 %. V danom prípade si strany dojednali vo všetkých úverových zmluvách
úrokovúsadzbuvovýške39,15%,čotakmerštvornásobneprevyšujepriemernúúrokovúmieru.Dohoda
o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný.

16. Ďalej poznamenal, že za neprimeraný považuje tiež stranami dojednaný poplatok za administratívne
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 146,55 eura (zmluva o úvere č.
402101599), 225,82 eura (zmluva o úvere č. 402101559) a 297,51 eura (zmluva o úvere č. 402101822).
Takto neúmerne vysoké poplatky bez bližšej špecifikácie ich výšky a účelnosti sú v rozpore s dobrými

mravmi. Sporné poplatky za poskytnutie úveru tvoria podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa
vrátiť žalovanému. Skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že
žalovaný je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie poplatku podlieha
prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov civilno-právnej úžery a v neposlednom rade prieskumu
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého

úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou.
Spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za skutočne dodané plnenie, preto musí byť
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške.17. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že stranami uzavretá úverová zmluva je pre
rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Za absolútne neplatné považoval prvoinštančný súd dojednania zmluvných strán týkajúce sa odplaty

za poskytnutie úveru, ktorá je premietnutá v údaji o úrokovej sadzbe a neprimerane vysokej RPMN.
Keďže tieto náležitosti sú podstatnými náležitosťami uzavretej zmluvy, ktoré nie je možné oddeliť od
ostatných jej častí, považoval za absolútne neplatnú celú úverovú zmluvu aj dohodu o plnení splátkach.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa je povinná žalovanému vrátiť len sumu skutočne poskytnutých
peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyňa podľa jej tvrdení žalobkyňa splatila a tieto tvrdenia žalovaný

nerozporoval.

18. S argumentmi žalovaného o výške RPMN tak ako sú uvedené v úverových zmluvách (v zmluve o
úvere č. 402101559 vo výške 89,33 %, v zmluve o úvere č. 402101599 vo výške 88,00 % a v zmluve o
úvere č. 402101822 vo výške 89,33 %) sa prvoinštančný súd nestotožnil. Na daný právny vzťah je nutné
aplikovať RPMN tak, ako je uvedená v jednotlivých dohodách o plnení v splátkach. Strany sporu už pri

uzatváraní úverových zmlúv mali záujem dohodnúť sa na vrátení požičanej sumy v splátkach, preto je
nutné na daný právny vzťah aplikovať RPMN podľa jednotlivých dohôd o plnení v splátkach. Uvedenie
RPMN vo výške 89,33 % alebo 88 % v úverovej zmluve a následný okamžitý podpis dohody o plnení
v splátkach, kde je RPMN vo výške 269,57 % alebo 263,64 % je postupom in fraudem legis, a takýto
postup žalovaného nemôže požívať právnu ochranu.

19. Z ustanovení rozhodcovských zmlúv vyplýva, že spory medzi stranami môžu byť riešené aj v súdnom
konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva vždy na žalujúcej strane. Žalobkyňa ako
spotrebiteľka podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak len vtedy,
ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na jej návrh. Súd prvej inštancie

mal nesporne za preukázané, že žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné klauzuly a je
zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť takúto formulárovú zmluvu zmeniť. Dôkazné
bremeno v danej veci je na strane žalovaného ako dodávateľa, ktorý musí preukázať, že žalobkyňa
ako spotrebiteľ si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere nepredložil súdu
žiadne dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní, preto sporné rozhodcovské zmluvy, ktoré

vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov,
sú neplatné so zreteľom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

20. Právny zástupca žalobkyne počas konania poukazoval na zlý psychický stav žalobkyne,
na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa prekonala dve mozgové príhody, trpí tzv. organickým

psychosyndrómom. Aj z tohto dôvodu, teda že žalobkyňa nebola schopná v čase podpisu uvádzaných
zmlúv posúdiť následky svojho konania, sú uvedené zmluvy neplatné. Tieto argumenty uvádzané
právnym zástupcom žalobkyne súd prvej inštancie považoval za nepreukázané. Právny zástupca
žalobkyne na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom vypracovaným v inom konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 25C/110/2015 Zo znaleckého posudku nevyplynul dôvod, na

základe ktorého by súd mohol vyvodiť záver o nespôsobilosti žalobkyne uzavrieť úverové zmluvy,
nespôsobilosť žalobkyne nie je možné jednoznačne vyvodiť ani z predložených lekárskych správ.

21. Vzhľadom k uvedenému konštatoval, že síce vo výroku rozsudku rozhodol o neplatnosti zmlúv
o úvere ako aj neplatnosti dohôd o plnení v splátkach a rozhodcovských doložkách, avšak dôvod

neplatnosti nezaložil na právnej nespôsobilosti žalobkyne ale iných vyššie uvádzaných dôvodoch.

22. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola
v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Záverom dodal, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP. Namietal, že vychádzajúc z § 137 písm. c/ CSP pripúšťa určovacie žaloby vo vzťahu k

právam, nie právnym vzťahom, a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá
osobitný predpis. Vzhľadom k uvedenému CSP nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere,
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a neplatnosti dohody o plnení v splátkach. Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskehozákonník. Zo znenia § 137 písm. d/ je možné konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby
o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti (určenie neplatnosti zmluvy o úvere) a nie

určenia, či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie/neexistencie právnej skutočnosti odporuje zásade,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti, ako to vyplýva z § 137 písm.
d/ CSP je možné len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
a neplatnosti dohody o plnení v splátkach však nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Za takýto
právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom

ustanovení nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Tento zákon len konštatuje oprávnenie
spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa
spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi na súde. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Csp/52/2016 zo 7. júna 2017, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. Cdo/251/2015 zo 16. marca 2016 a rozhodnutie Okresného súdu Levice sp. zn.
7C/681/2015 z 24. novembra 2017.

24. Nestotožnil sa s tvrdením súdu o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere. Vychádzajúc z § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka môže súd urči neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve, avšak nemôže určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných
podmienok. Zdôraznil, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR je potrebné uprednostniť výklad

zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora vydaný 15. marca 2012 v prejudiciálnom konaní vo veci
C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol. s r. o. S poukazom na uvedené má žalovaný za to,
že vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje žalobkyňa, nemá žiadnu
oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva. Do pozornosti odvolacieho súdu dal

rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C/150/2015 z 13. júna 2017 a rozsudok Okresného súdu
Malacky sp. zn. 6C/129/2016 z 18. apríla 2017.

25. Konštatoval, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobkyňou a
žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane

domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalovaného, aby spory so žalovaným riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Žalobca sa mal možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 14C/24/2004 z 24.
septembra 2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 z 28. februára 2016,

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 12Cb/114/2014-104, rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 2Er/1464/2015 z 13. novembra 2017. Zdôraznil, že odmieta akékoľvek argumenty
žalobkyne, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pretože
nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy ide o individuálne dojednanú podmienku, v
prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom žalobkyňou. Navyše z

dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade žalobca) na výber, či
sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva
bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a
nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva
aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo

zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (avšak žalovaný popiera, že by sa v danom prípade jednalo
o spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne
z ustanovení pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších
predpisov), ako aj aktuálne účinného Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľov(zákonč.129/2010Z.z.vznenízákonač.394/2011Z.z.),ktoréjednoznačneumožňujú

mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

26. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť
uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu,
pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym

konaním (ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ
neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Pokiaľ by zo strany dlžníka
došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý
bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľbymedzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude
uzavretá rozhodcovská zmluva) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude
rozhodcovská zmluva výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné

právo, a nie rozhodcovská zmluva. S poukazom na uvedené ide v danej veci o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku.

27. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Odlišné stanovisko sudcu Rudolfa Tkáčika k rozhodnutiu
senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 572/2017 z 20. Septembra 2017 a Odlišné

stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu sp. zn. I. ÚS 547/2012. Poukázal na to, že žalobkyňa
z titulu zmluvy o úvere č. 402101822 a 402101599 uhradila svoj peňažný záväzok len do výšky
istiny poskytnutého úveru, čo možno považovať za účelové konanie žalobkyne, ktorá tento úmysel
odoprieť príslušenstvo pohľadávky žalovaného s najväčšou pravdepodobnosťou zaujal už pri samotnom
uzatvorenízmlúvaprevzatípeňažnýchprostriedkovodžalovaného.Takétokonaniejemožnépovažovať
zareálnupretavenievyššiecitovanýchnázorovobsiahnutýchvodlišnýchstanoviskáchdopraxevoblasti

uzatvárania úverových zmlúv medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

28. K zmluve o úvere č. 402101559 uviedol, že žalobkyňa z titulu uvedenej zmluvy uhradila svoj
záväzok v celom rozsahu, a teda v prípade určenia neplatnosti zmluvy, rozhodcovskej zmluvy, ako aj
dohody o plnení v splátkach, takýto rozsudok nezakladá žiadne nové práva alebo povinnosti, nie je ani

vykonateľným ani aplikovateľný. Záverom dodal, že žalobkyňa uzavrela zmluvy o spotrebiteľskom úvere
dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

29. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že na podaní

uvedenej žaloby nemala žalobkyňa naliehavý právny záujem. Zdôraznila, že určením neplatnosti zmlúv
o spotrebiteľskom úvere sa vyrieši otázka porušovania spotrebiteľských práv zo strany žalovaného a
odstráni sa spornosť vo výpočte RPMN, a teda aj klamania spotrebiteľky. Určením zmlúv za neplatné
nebude môcť žalovaný požadovať protiplnenie z RPMN, čo je z postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa
nesporne naliehavý právny záujem a zároveň sa tým zaistí lepšia ochrana spotrebiteľa. Poukázala na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 42/94 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon
1338/96. Zdôraznila, že z jej strany nejde a ani nešlo pri podpise predmetných zmlúv, konať s úmyslom
nevrátiť požičané peňažné prostriedky. Do tohto stavu sa žalobkyňa dostala pod vplyvom svojho
zhoršeného zdravotného stavu, pretože si neuvedomila následky vyplývajúce pre ňu z uzatvorených
zmlúv,akoajprechodunamenueuro.Vdôsledkutýchtoskutočnostínebolaschopnásprávnevyhodnotiť

následky uzatvorených zmlúv, avšak aj napriek tomu žalobkyňa splácala požičané peňažné prostriedky
do výšky požičanej istiny. Žalobkyňa si bola vedomá svojej povinnosti vrátiť požičanú istinu a k tomuto
svojmu záväzku pristupovala zodpovedným spôsobom a svoje záväzky do výšky istiny vo vzťahu k
žalovanému splatila. Zmluva č. 402101559 bola splatená aj na príslušenstve, keďže žalobkyňa splatila
tieto zmluvy tým, že si zobrala novú pôžičku, ktorou splatila túto zmluvu.

30. K neplatnosti samotných predmetných zmlúv poukázal v plnom rozsahu na podanú žalobu a na
vyjadrenia žalobkyne z 08. 12. 2015, osobitne poukázala na čl. II až IV citovaného vyjadrenia. Žalovaný
vo svojom podanom odvolaní poukázal na právnu teóriu a súdnu prax, v zmysle ktorej neplatná časť
právneho úkonu nespôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu, avšak výlučne za predpokladu, že túto

neplatnú časť právneho úkonu nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho
dvora vydaný 15. marca 2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 X.ová, X. proti SOS financ,
spol. s r. o., na ktorý žalovaný poukazoval, toto rozhodnutie nevylučuje možnosť určenia neplatnosti
predmetných zmlúv ako celku.

31. Poukázala na to, že primárnou náležitosťou poskytnutia úveru je odplatnosť takéhoto poskytnutia
finančných prostriedkov, a to najmä v prípade žalovaného, ktorý je podnikateľský subjekt, ktorého
základným príjmom z podnikateľskej činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov za odplatu. Preto
odplata je základnou, podstatnou a neoddeliteľnou časťou predmetných úverových zmlúv. V prípade
oddelenia tej časti predmetných úverových zmlúv, ktorá upravuje odplatu, došlo by k zmene samotnej

povahy a aj charakteru uvedeného právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že neplatnou je neprijateľná
podmienka, ktorá predstavuje základnú a podstatnú časť predmetných úverových zmlúv, mala za to, že
nie je možné oddeliť tieto časti predmetných úverových zmlúv od zvyšku úverových zmlúv.32. Podľa Rozhodcovskej zmluvy k Zmluve č. 402101822, Zmluve č. 402101599 a Zmluvy č. 402101559
v čl. II bod 1 písm. a) a b) spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom alebo pred súdom SR. V tomto prípade sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo v

odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 17C/5/2011 zo dňa 12. apríla 2011vyslovil aj Okresný súd
Trenčín.

33. Z pohľadu ochrany spotrebiteľa a jeho práva (žalobkyne) nie je právne významným, či bol
rozhodcovská zmluva dohodnutá ako samostatná listina, alebo formou rozhodcovskej doložky, ktorá je

súčasťou úverovej zmluvy. Je zrejmé, že rozhodcovské zmluvy boli žalovaným predložené ako jeden
celok spolu s príslušnými zmluvami o úvere. Takýmto konaním bol navodený dojem pre žalobkyňu,
že všetky predložené dokumenty predstavujú logicky ucelený celok zmluvnej dokumentácie, ktorá
musí byť podpísaná zo strany žalobkyne za účelom požičania finančných prostriedkov. Je dôvodné
sa domnievať, že zástupca žalovaného žalobkyni pri predložení zmluvnej dokumentácie nevenoval
osobitnú pozornosť jednotlivým podkladom a tieto prezentoval žalobkyni ako ucelenú dokumentáciu

potrebnú na poskytnutie peňažných prostriedkov. Skutočnosť, že rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené
ako samostatné dokumenty nie je dostatočná na to, aby bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za platnú, na rozdiel od rozhodcovských doložiek, ktoré boli skryté v miniatúrnom písme zmluvnej
dokumentácia (všeobecných obchodných podmienok) a spotrebiteľ ani nevedel, že takáto rozhodcovská
doložka je súčasťou takejto zmluvnej dokumentácie. Záverom poukázala na uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/579/2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6CoE/59/2010 z 19. apríla 2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 14CoE/39/2010-49,
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.10CoE/313/2010-44 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č.
k. 10CoE/326/2010-36.

34. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

35. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán
sporu,avšakzhľadiskajehoodôvodneniamusíspĺňaťparametre(limity)zákonnéhorozhodnutia,pričom
štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je totiž preukázanie jeho správnosti, logickosti, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť
myšlienkový postup súdu vedúcich k rozhodnutiu a to aj s poukazom na právne závery, ktoré súd prijal.

Odôvodnenierozsudku,resp.rozhodnutiasúdujepotrebnévnímaťajakoprostriedokkontrolysprávnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré z tohto dôvodu musia byť preskúmateľné.37. V danom prípade odvolací súd v súvislosti s preverovaním podaného odvolania žalovaného
smerujúceho voči vyhovujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie o určení neplatnosti troch zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, o určení neplatnosti troch rozhodcovských zmlúv ako aj o určení neplatnosti

troch dohôd o plnení v splátkach k týmto spotrebiteľským zmluvám konštatuje, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 12. 09. 21018 č. k. 19C/110/2015-162, vyššie citované kritériá na jeho
obsahanajmärozsahodôvodneniajednoznačnespĺňa.Takistoodvolacísúdpoznamenáva,žesúdprvej
inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobkyne za dostatočného zistenia rozsahu skutkového stavu,
ako aj jeho následného správneho posúdenia podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávnych

predpisov (§ 38 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 a 6, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods.
1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z.) pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj
v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Pri akceptovaní uvedeného, odvolací súd napadnutý -
vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a v ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

38. V rámci záveru odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie správne uviedol, že o
neplatnosti troch druhov zmlúv, tak ako sú odcitované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
nerozhodol na základe právnej nespôsobilosti žalobkyne, ale na základe iných v rozsudku uvádzaných
skutočností.

39. Pokiaľ ide o namietané rozhodcovské zmluvy, tak v ich prípade bol súd toho názoru, že tieto obsahujú
neprijateľné podmienky vytvárajúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľovasúneplatnépodľa§53ods.5OZ.Vtomtosporežalovanýneuniesoldôkazné
bremeno o individuálnom vyjednaní. Tieto zmluvy majú formulárový charakter a ak by rozhodcovské

konanie začalo na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol povinný sa podrobiť výlučne rozhodcovskému
konaniu.

40. Súd prvej inštancie preskúmavané úverové zmluvy vyhodnotil kvôli ich rozporu s dobrými mravmi, za
absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 39 OZ. Za absolútne neplatné považoval súd predovšetkým

dojednania zmluvných strán týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru, ktoré sú premietnuté v údaji
o úrokovej sadzbe a neprimerane vysokej RPMN. Keďže tieto údaje sú podstatnými náležitosťami
zmluvy, pričom ich nie je možné oddeliť od ostatných častí zmluvy, súd považoval za absolútne neplatné
celé úverové zmluvy. Súd takisto považoval dojednané stranami sporu administratívne poplatky za
vyhotovenie zmlúv za odporujúce dobrým mravom pre ich vysokú výšku. Dohodnutá úroková sadzba

na všetkých úverových zmluvách vo výške 39,15 % takmer štvornásobne prevyšuje priemernú úrokovú
sadzbu, ktorá bola v čase uzatvorenia týchto zmlúv 11,02 %, resp. 10,72 %.

41. Pokiaľ ide o dohody o splátkach, tak tieto boli podpisované v ten istý deň ako zmluvy o úvere, čo
znamená, že zámerom strán bolo už pri podpise každej úverovej zmluvy dojednať plnenie v splátkach,

tak ako je uvedené v dohode o plnení v splátkach, a preto jednotlivé náležitosti úverových zmlúv a
súlad úverových zmlúv s ustanoveniami platných právnych predpisov a praxou bežnou v čase ich
uzatvárania posudzoval komplexne nielen podľa uzatvorených zmlúv o spotrebiteľskom úvere ale aj
v zmysle uzatvorených dohôd o plnení v splátkach. Čo sa týka samotnej výšky RPMN, táto mala byť
aplikovaná tak, ako je uvedená v jednotlivých dohodách o splátkach.

42. Na margo nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danom konaní je
potrebné uviesť to, že jeho skúmanie na strane žalobkyne súdom sa nevyžaduje s poukazom na ust. §
11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti úverových
zmlúv,akozmlúvodplatnéhotypu,súdprvejinštancietútoabsolútnuneplatnosťsprávneposudzovalako

všeobecnú neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ v spojení s § 3 OZ vzťahujúcu sa na celú zmluvu,
pretože dojednané neprijateľné podmienky nie je možné navzájom oddeliť, a tým pádom postihujú celú
zmluvu, ako absolútne neplatnú.

43. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že vzhľadom na precízne odôvodnený prvoinštančný rozsudok v

jeho jednotlivých odsekoch, ktoré sa vzťahujú na tri druhy právnych úkonov, ktoré v rámci napadnutého
rozsudku určil súd za neplatné, sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou a zároveň aj právnym
posúdením prvoinštančného súdu, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k vyhoveniu podanej žalobe
žalobkyne v plnom rozsahu.44. Na druhej strane právnu argumentáciu žalovaného, resp. odvolacie dôvody ním bližšie špecifikované
v rámci písomného odvolania zo dňa 26. 10. 2018 vzťahujúce sa na preukazovanie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení, neplatnosti zmlúv o úvere ako celku, neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za účelovú a spochybnenú najmä s prihliadnutím na obsah
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

45. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že úspešnej žalobkyni v tomto konaní priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

47. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).