Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7603894547
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7603894547.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Ľ. A., Z.. XX.XX.XXXX,
X. XXX, XXX XX Q., IČO: 32 370 971, t. č. A., o vymoženie 256,52 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová

Ves, pod EX 385/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 10.6.2019 č.k. 5Er/138/2003-22 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
na základe exekučného titulu rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici
č. EO/57/03/1551 zo dňa 21.7.2003 a žiadosti súdneho exekútora, vydal dňa 28.10.2003 poverenie
na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 256,52 eur s príslušenstvom.

Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zároveň
podnet na zastavenie exekúcie. Oprávnený v podnete na zastavenie exekúcie citoval ustanovenia §
25 ods. 1-3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 25
ods. 6 zákona č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky v znení účinnom ku dňu
31.12.1996, § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003,
§ 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 a § 148 ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a
účinnom od 1.1.2004. Oprávnený bol toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej
lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie
a sú splnené predpoklady na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej
povinnostisúdu.Súdprvejinštanciepreskúmalpodnetoprávneného,spisovýmateriáladospelkzáveru,
že pri rozhodnutí Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. EO/57/03/1551 zo dňa

21.7.2003 nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Predmetné rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č.
387/1996 Z. z. o zamestnanosti a povinnému ním bola uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie
v nezamestnanosti. Dňa 1.1.2004 nadobudol účinnosť Zákon o sociálnom poistení a od 1.1.2004
kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za
obdobie pred 1.1.2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané
podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31.12.2003 vykonáva Sociálna

poisťovňa podľa § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie vec
právne posúdil podľa ustanovenia§ 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 1 písm. a/ až písm. m/, ods.2, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa § 126 ods. 1, ods.
3 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 a uviedol, že tieto nároky

sa neprekludujú, ale premlčujú. K vzneseniu námietky premlčania však v predmetnom konaní nedošlo,
a preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe rozhodnutia Okresného úradu
práce nepremlčali a preklúzia sa na ich vymáhanie nevzťahuje. Uvedený právny názor vyplýva aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/170/2014. Súd prvej inštancie preskúmal podnet
oprávneného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie lebo

nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty a preto podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil
a k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného. V odvolaní oprávnený poukázal na exekučný titul,
rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. EO/57/03/1551 zo dňa

21.7.2003 a citoval § 277 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 69 ods. 1 a
ods. 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1 a 3, § 128 ods. 1 a 2 a§ 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z.
o zamestnanosti a uviedol, že ustanovenie § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti určuje lehotu, v ktorej
je okresný úrad práce oprávnený vydať rozhodnutie vo veci podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, ktorým by platiteľa príspevku zaviazal na povinnosť uhradiť dlžný príspevok na postenie v

nezamestnanosti. Iba na základe rozhodnutia vydaného podľa správneho poriadku mohol okresný úrad
práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym poriadkom a je možné ho vykonať
len v trojročnej prekluzívnej lehote. Zákon č. 387/1996 Z. z. o
zamestnanosti vo svojich záverečných ustanoveniach v ustanovení § 131 jednoznačne ustanovuje, že
na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Aplikovanie správneho poriadku je tak v tomto
prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný Zákon o zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní
rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi. Oprávnený citoval § 71 ods. 1 a 3 Správneho
poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia vydané v správnom konaní
možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Oprávnený bol toho názoru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 18.7.2019 a povinnému oznámením na úradnej tabuli dňa 6.8.2019.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa §
379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na
prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 7.10.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučným titulom v konaní je rozhodnutie Národného úradu
práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. j. EO/57/03/1551 zo dňa 21.7.2003, vydané podľa zákona č.
387/1996 Z.z. o zamestnanosti (ďalej len „Zákon o zamestnanosti“), vykonateľné dňa 8.8.2003. Týmto

rozhodnutím bola povinnému v súlade s § 126 ods. 1 Zákona o zamestnanosti uložená povinnosť
zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 256,52 eur.

11. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom
2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.
decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

12. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie

povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné
na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z
povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu,
oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a
povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného

fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri
2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

13. Pretože rozhodnutím Národného úradu práce bola povinnému podľa Zákona
o zamestnanosti uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti v celkovej výške

256,52 eur a k úhrade uvedenej sumy nedošlo, na jej vymáhanie sa podľa vyššie uvedeného vzťahuje
zákon č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003.

14. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, do
pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie

v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.

15. Podľa § 126 ods. 1 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, okresný úrad práce
vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo
činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.

16. Podľa § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, právo vymáhať
príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.

17. Podľa § 133c ods. 2 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, povinnosť zaplatiť

penále za neodvedenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti včas alebo v určenej výške sa
posudzuje podľa tohto zákona aj v prípadoch, ak príspevok na poistenie v nezamestnanosti bol splatný
pred 1. decembrom 1999.

18. Ustanovenie § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti výslovne určuje, že právo vymáhať príspevok na

poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Z toho vyplýva,
že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia
(exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky.

19. Odvolací súd uvádza , že v prejednávanej veci nemožno ani podporne aplikovať § 71 ods.

3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) v znení účinnom ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti jednotlivého exekučného titulu, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno
nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, keďže §
126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti upravuje premlčanie pri práve vymáhať príspevok na poistenie v
nezamestnanosti. Zo vzájomného

pomeru predpisu všeobecného a špeciálneho vyplýva, že právny predpis vydaný pre zvláštny prípad
má, pokiaľ mu odporuje, pri aplikácii prednosť pred zákonom vydaným pre všetky prípady. Ak stanoví
špeciálny právny predpis, že sa právo na vymáhanie pohľadávky premlčuje, tak v tejto otázke nie je
možné aplikovať všeobecnú právnu úpravu.20. Zákon síce v ustanovení § 131 ods. 1 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003
stanovil,ževšeobecnýprávnypredpisosprávnomkonanísapoužijeo.i.ajnarozhodovanieopovinnosti

zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128, o aplikácii
všeobecného právneho predpisu o správnom konaní aj na výkon rozhodnutia však nepojednával. Preto
vychádzajúc z ustanovenia § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti a zo zásady subsidiarity je potrebné
mať za to, že na výkon rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a
penále sa § 71 ods. 3 Správneho poriadku neaplikuje. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak

podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu preklúzie vymáhaného práva.

21. Odvolací súd dodáva, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie
napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie
exekúcie, pretože z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali
za následok nesprávne zistenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie.

22. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).