Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210845
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4317210845.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevicesudkyňouJUDr.ĽubicouCambelovouvsporežalobcov:X.F..Z.L.,J..XX.XX.XXXX,

G. U. Č.. X, XXX XX G. G., v konaní zast. AKSK, s. r. o., so sídlom Námestie SNP č. 15, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 859 711, v mene ktorej koná JUDr. Martin Dolník, advokát, 2. S.. F. L., J.. XX.XX.XXXX,
G. XXX XX G. Č.. X, v konaní zast. žalobcom v 1. rade F.. Z. L., J.. XX.XX.XXXX, G. U. Č.. X, XXX XX
G. G., proti žalovanej: S. L., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX O. Č.. XX, v konaní zast. JUDr. Alexandrom
Kuchárikom, advokátom, so sídlom Ul. Hollého č. 11, 934 01 Levice, o neplatnosť listiny o vydedení a
závetu, alternatívne o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, o určenie neplatnosti časti závetu,

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcu v 1.rade jeho otcom, poručiteľom Z. L., ktorý zomrel

dňa X.Z. XXXX obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 377/2013, NZ 53 493/2013 napísanej v Notárskej
kancelárii notárky JUDr. Kataríny Košťálovej zo dňa 12. decembra 2013 nie sú dané.

II. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobkyne v 2.rade jej starým otcom, poručiteľom Z. L., ktorý
zomrel dňa X.Z. XXXX obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 377/2013, NZ 53 493/2013 napísanej v
Notárskej kancelárii notárky JUDr. Kataríny Košťálovej zo dňa 12. decembra 2013 nie sú dané.

III. Súd žalobu žalobcov 1. a 2. rade v časti o určenie neplatnosti časti závetu z a m i e t a

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd vydal nasledujúci rozsudok: Určuje sa, že listina o vydedení
a závet obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 377/2013, NZ 53 493/2013 napísanej v Notárskej kancelárii
notárky JUDr. Kataríny Košťálovej zo dňa 12. decembra 2013 sú neplatné. Žalobcovi 1 a Žalobcovi 2
priznáva proti Žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Alebo alternatívne ak nevydá
rozsudok v znení uvedenom vyššie, aby vydal nasledujúci rozsudok: Určuje sa, že dôvody vydedenia

Žalobcu 1 jeho otcom Poručiteľom, Z. L., ktorý zomrel dňa X.Z. XXXX obsiahnuté v notárskej zápisnici
č. N 377/2013, NZ 53 493/2013 napísanej v Notárskej kancelárii notárky JUDr. Kataríny Košťálovej
zo dňa 12. decembra 2013 nie sú dané. Určuje sa, že závet zo dňa 12. decembra 2013 Poručiteľa
Z. L., ktorý zomrel dňa X.Z. XXXX obsiahnutý v notárskej zápisnici č. N 377/2013, NZ 53 493/2013
napísanej v Notárskej kancelárii notárky JUDr. Kataríny Košťálovej zo dňa 12. decembra 2013 je v
časti, ktorá odporuje právu Žalobcu 1 podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka na jeho dedičský podiel
je neplatný Žalobcovi 1 priznáva proti Žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. In

eventum Rozsudok: Určuje sa, že dôvody vydedenia Žalobkyne v 2.rade jej starým otcom, Poručiteľom
Z. L., ktorý zomrel dňa X.Z. XXXX obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 377/2013, NZ 53 493/2013
napísanej v Notárskej kancelárii notárky JUDr. Kataríny Košťálovej zo dňa 12. decembra 2013 nie sú
dané. Určuje sa, že závet zo dňa 12. decembra 2013 Poručiteľa Z. L., ktorý zomrel dňa X.Z. XXXXobsiahnutý v notárskej zápisnici č. N 377/2013, NZ 53 493/2013 napísanej v Notárskej kancelárii notárky
JUDr. Kataríny Košťálovej zo dňa 12. decembra 2013 je v časti, ktorá odporuje právu Žalobcu 2 podľa
ust. § 479 Občianskeho zákonníka na jeho dedičský podiel je neplatný. Žalobcovi 2 priznáva proti

Žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že dňa
XX.XX.XXXX zomrel Z. L.Ť., J.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. Č.. XX (ďalej len „poručiteľ“), ktorý
bol otcom žalobcu v 1. rade a starým otcom žalobkyne v 2. rade. V konaní o dedičstve vedenom súdnou
komisárkou JUDr. Silviou Hraškovou, pod č. k. Dnot 60/2017 boli žalobcovia poučení, že poručiteľ
zomrel so zanechaním listiny o vydedení a závetu spísaných vo forme notárskej zápisnice č. N377/2013,

Nz53493/2013 zo dňa 12.12.2013 a registrovanej v Notárskom centrálnom registri závetov pod č.
NCRza6172/2013 (ďalej len „notárska zápisnica“). V zmysle listiny o vydedení obsiahnutej v notárskej
zápisnici mal nebohý poručiteľ s poukazom na znenie § 469a ods. 1 a ods. 2 O. z. vydediť žalobcov a
pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádzajúci, mal
zanechať závetom zahrnutým v notárskej zápisnici výlučne žalovanej, manželke poručiteľa. Ako dôvod
vydedenia poručiteľ uviedol, že žalobca v 1. rade trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý

by mal ako syn prejavovať, že ho vôbec nenavštevuje, nestará sa o neho v jeho chorobe a starobe,
že mu neposkytuje potrebnú pomoc, že ho nevidel viac ako 28 rokov. Žalobcovia si dovoľujú vysloviť
presvedčenie, že vydedenie a závet obsiahnuté v notárskej zápisnici sú neplatné a z toho dôvodu
podávajú túto žalobu. Žalobcovia majú za to, že poručiteľ vlastnoručne, slobodne, vážne a pri plnom
vedomí nemohol podpísať notársku zápisnicu, k čomu žalobcov vedie zmena v prevedení podpisu, čo

je buď znakom nepravosti podpisu, prípadne zlého zdravotného stavu poručiteľa. Podpis poručiteľa na
notárskej zápisnici nemôže byť podľa nich pravý. Notárska zápisnica nespĺňa preto náležitosti zákona
a z toho dôvodu sú vydedenie ako aj závet neplatné. Žalobca v 1. rade veľmi dobre pozná podpisy
poručiteľa, pričom podpis nachádzajúci sa na iných dokumentoch sa diametrálne odlišuje od podpisu,
ktorý sa nachádza na notárskej zápisnici. Notárska zápisnica obsahuje početné gramatické chyby, ktoré

svedčia o nepravosti listiny o vydedení a závetu, nakoľko poručiteľ ako pracovník v administratíve celý
život gramatiku ovládal a ak by bol pri plnom vedomí pred podpisom notárskej zápisnice, určite by
tieto chyby opravil. Z uvedených dôvodov nemôže byť podpis na notárskej zápisnici pravým podpisom
poručiteľa. Žalobcovia poukázali na to, že podľa § 469a ods. 3 O. z. pre náležitosti listiny o vydedení
a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a § 480 O. z., pričom v listine musí byť uvedený

dôvod vydedenia. Poukázali aj na ustanovenie § 47 zákona č. 323/1992 Zb. v zmysle ktorého notárska
zápisnicamusíobsahovaťokreminéhoajpodpisyúčastníkov.Notárskazápisnicapodľažalobcovnebola
podpísaná poručiteľom ako účastníkom tohto úkonu a neobsahuje preto podstatnú náležitosť, čo je v
rozpore so zákonom a preto právne úkony v nej obsiahnuté, vydedenie a závet, sú neplatné. Žalobcovia
majú za to, že vydedenie je neplatné z dôvodu, že neboli naplnené podmienky, za ktorých bol poručiteľ

oprávnený vydediť žalobcov. V súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi vydedenia v listine o vydedení,
žalobcovia poukázali na celkový a skutočný skutkový stav, ktorý v rodine poručiteľa panoval. Žalobcovia
poukázali na to, že poručiteľ uzavrel manželstvo s D. L. v decembri 1959 a mali spoločnú domácnosť v
Banskej Bystrici. V roku 1960 sa poručiteľovi a D. L. narodil syn, žalobca v 1. rade. Manželstvo poručiteľa
a D. L. nie je možno nazvať harmonickým manželstvom, keďže poručiteľ D. L. opakovane podvádzal,

telesne týral a všeobecne neviedol s ňou manželský život v súlade so spoločenskými normami. Počas
manželstva poručiteľa a D. L. poručiteľ udržiaval častý kontakt so svojou rodinou v O.. Často svoju rodinu
spolu aj s D. L. navštevovali, hlavne za účelom obhospodarovania polí, záhrad a viníc, ktoré sa v O.
nachádzali. Poručiteľ s D. L., spolu s maloletým žalobcom v 1. rade, každý víkend cestovali z Banskej
Bystrice do O. až do roku 1972, aby sa starali o otca poručiteľa a celé hospodárstvo v O.. Žalobca

v 1. rade počas detstva a puberty trávil s rodičmi a s rodinou poručiteľa v O. sviatky ako aj mnohé
víkendy, mal s otcom a ďalšou rodinou poručiteľa dobré rodinné vzťahy. Manželský život poručiteľa
a D. L.H. sa ani po narodení žalobcu v 1. rade nijak nezlepšil. Poručiteľ využívajúc svoje postavenie
a ekonomickú prevahu naďalej podvádzal D. L. a ani sa nesprával ako vzorný otec. Hádky týkajúce
sa nevery poručiteľa boli na dennom poriadku, čo veľmi negatívne vplývalo na psychiku žalobcu v 1.

rade. Dokonca ho poručiteľ niekoľkokrát aj telesne napadol až telesne týral. Toto negatívne domáce
prostredie spôsobilo u žalobcu v 1. rade diagnostikovanú arytmiu - veľmi závažne kardiovaskulárne
ochorenie, ktoré nie je liečiteľné a je spôsobené neustálym stresom a týraním zo stany poručiteľa.
Negatívne domáce prostredie sa stupňovalo natoľko, že D. L. bola nútená opustiť spoločnú domácnosť,
aby chránila žalobcu v 1. rade pred správaním poručiteľa. Nakoniec v roku 1972 D. L. podala žiadosť

o rozvod a súd manželstvo poručiteľa a D. L. rozviedol. Po rozvode ich manželstva poručiteľ každý rok
žiadal o zníženie výživného pre žalobcu v 1. rade a vôbec sa o žalobcu v 1. rade nestaral a nezaujímal,
aj keď mu osobná a finančná starostlivosť o žalobcu v 1. rade z jeho rodičovských povinností jasne
vyplývali. Poručiteľ nikdy finančne ani inak neprispel D. L. na výchovu žalobcu v 1. rade a to aj napriektomu, že poručiteľ sa nachádzal v dobrej finančnej situácii a vedel, v akej zlej situácii sa D. L. a žalobca v
1. rade nachádzajú. Poručiteľ (sám bez žalovanej) sa na pozvanie žalobcu v 1. rade zúčastnil promócie
žalobcu v 1. rade v roku 1984 aj svadby žalobcu v 1. rade v roku 1987 a nikdy žalobcovi v 1. rade

pri týchto slávnostných príležitostiach nič nepodaroval ani nijak finančne neprispel. Napriek všetkým
týmto skutočnostiam hlavne v puberte a v mladosti žalobcu v 1. rade, kedy syn potrebuje otca najviac,
mali žalobca v 1. rade a poručiteľ relatívne fungujúci rodinný vzťah. Po rozvode svojich rodičov žalobca
v 1. rade navštevoval poručiteľa v jeho byte v Banskej Bystrici a aj v O., komunikovali spolu časti
telefonicky. Poručiteľ zariadil žalobcovi v 1. rade i niekoľko brigád u svojich dodávateľov (napríklad

Agrostav v Nemeckej, Výstavba laboratórií v Banskej Bystrici). Nakoniec ale došlo k prerušeniu ich
rodinnéhovzťahu.Bolotozdôvodu,žesaporučiteľzoznámilsožalovanouazačalsňouviesťpartnerský
a neskôr manželský život. Žalovaná od začiatku svojho vzťahu s poručiteľom bránila kontaktu poručiteľa
so žalobcom v 1. rade. Keď sa žalobca v 1. rade snažil poručiteľa kontaktovať prostredníctvom pevnej
telefónnej linky, nikdy mu ho žalovaná nedala k telefónu. Vymýšľala si rôzne výhovorky, prečo poručiteľ
nemôže alebo nechce so žalobcom v 1. rade komunikovať, alebo si vymýšľala, že poručiteľ nie je doma.

Nakoniec bol žalobca v 1. rade nútený navštevovať poručiteľa iba na jeho pracovisku v Banskej Bystrici,
ak sa chcel stretávať s vlastným otcom. Poručiteľ v tomto ohľade neurobil žiadne opatrenia, aby sa
mohol so žalobcom v 1. rade stretávať aj doma, nikdy neupozornil žalovanú, aby nebránila ich kontaktu,
sám poručiteľ sa aktívne nezaujímal o možnosti stretávania sa so žalobcom v 1. rade. Celá situácia
vyvrcholila v momente, keď sa poručiteľ zo dňa na deň a bez oznámenia odsťahoval so žalovanou z

bytu v Banskej Bystrici do O., pričom žalobcovi v 1. rade toto neoznámil. Po týchto skutočnostiach sa
žalobca v 1. rade ešte párkrát snažil nadviazať kontakt s poručiteľom, naďalej sa ho snažil telefonicky
kontaktovať (ale opäť to vždy zdvihla iba žalovaná), dokonca navštívil poručiteľa niekoľkokrát aj v O.
(napríklad v roku 1978, kedy otec poručiteľa oslavoval 75. narodeniny, z čoho má žalobca v 1. rade aj
audionahrávku). Poručiteľ sa ale žiadnym spôsobom nesnažil nadviazať so žalobcom v 1. rade kontakt,

alebokomunikáciu.Nekontaktovalhoanitelefonicky,nevyvinulžiadneaktívneúsilieanineprejavilžiadny
záujem o žalobcu v 1. rade a o jeho život. Dokonca v ťažkých životných situáciách, ako bol rozvod
žalobcu v 1. rade alebo jeho choroba, poručiteľ neposkytol žalobcovi v 1. rade žiadnu pomoc, ani len
záujem, ktorý by mal ako rodič o svojho potomka prejavovať. Z týchto dôvodov, hlavne z dôvodu, že
žalovanábránilakontaktuporučiteľasožalobcomv1.radeaporučiteľprotitomunijaknezakročil,rodinný

vzťah poručiteľa a žalobcu v 1. rade bol v poslednom období poručiteľovho života veľmi zlý. Predtým,
ako poručiteľ spoznal a začal žiť so žalovanou, mali poručiteľ a žalobca v 1. rade napriek všetkým
udalostiam z minulosti relatívne fungujúci rodinný vzťah, ktorý ale žalovaná veľmi hlboko narušila a
zničila. Naviac, v posledných piatich až šiestich rokoch sa žalobca v 1. rade intenzívne stará a ošetruje
D. L., ktorá má diagnostikovaný veľmi pokročilý stav Alzheimerovej choroby a demencie a vyžaduje

starostlivosť 24 hodín denne. Žalobca kvôli tomu odišiel aj zo zamestnania a všetok svoj čas musí
venovať starostlivosti o D. L.. Z týchto dôvodov posledných 5 - 6 rokov žalobca v 1. rade ani nemal
možnosť sa viac zaujímať o poručiteľa, keďže starostlivosť o D. L. mu veľakrát neumožňuje vykonávať
ani základné činnosti ako je návšteva lekára alebo oddych vo voľnom čase. Žalobkyňa v 2. rade už
dlhodobo žije a pracuje v Prahe, čo jej neumožňuje pomáhať žalobcovi v 1. rade so starostlivosťou o D.

L. takým spôsobom, aby žalobca v 1. rade mohol prejavovať väčší záujem o poručiteľa. Žalobcovia majú
za to, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaná, ktorá sa nikdy nepričinila o zveľadenie pozemkov, viníc
a hospodárstva v O.D. mala z tohto majetku prospech. Naopak, práve D. L., matka žalobcu v 1. rade sa
najviac zaslúžila o zveľadenie tohto majetku, strávila početné víkendy prácou, obrábaním, okopávaním
týchto pozemkov a viníc a ďalšími poľnohospodárskymi činnosťami. Žalobcovia majú za to, že by bolo

spravodlivé, aby toto úsilie a práca zostali v rodine, t. j. aby z toho mali prospech žalobcovia a následne
v budúcnosti ich ďalší potomkovia. Čo sa týka vzťahu poručiteľa ako starého otca a žalobkyne v 2. rade
ako vnučky, kvôli narušeným vzťahom žalobcu v 1. rade a poručiteľa, žalobkyňa v 2. rade nemala nikdy
príležitosť sa s poručiteľom stretnúť. Poručiteľ sa nikdy nezaujímal o to, či má žalobca v 1. rade nejakých
potomkov, nikdy poručiteľ žalobcu v 2. rade nekontaktoval ani nenavštívil. Nakoľko žalobkyňa v 2. rade

bola v rokoch 1989-2007 maloletá, žalobcovia majú za to, že nie je možné spravodlivo očakávať, aby
žalobkyňa v 2. rade aktívne prejavovala záujem o poručiteľa, navštevovala ho alebo kontaktovala z
vlastnej vôle a iniciatívy. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podaní žaloby s poukazom na §
137 CSP. Naliehavý právny záujem žalobcovia vidia v tom, že nevydaním rozsudku o určení neplatnosti
listiny o vydedení a závetu, ktoré sú obsiahnuté v notárskej zápisnici, by boli vylúčení z dedenia po

poručiteľovi a táto skutočnosť by sa ich priamo dotkla na majetkových právach a povinnostiach. Naviac,
počas pojednávania u súdnej komisárky JUDr. Silvie Hraškovej v Leviciach dňa 09.05.2017 súdna
komisárka poučila žalobcov, že môžu žalobou na súde napadnúť platnosť listiny o vydedení a závetu,
ako aj dôvod vydedenia, a že predmetnú žalobu sú povinní podať v lehote 30 dní, t. j. najneskôr do09.06.2017. Aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou nemožno odstrániť
inými právnymi prostriedkami, a preto žalobcovia podávajú túto žalobu. Podľa judikatúry lovenských a
českých súdov a názorov odbornej verejnosti, ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto,

že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto
záujmu potomkov mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa §
469a ods. 1 písm. b) O. z. je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu (riadnu) možnosť
o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám
záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy (Rc23/1998). Rovnako

bolo judikované, že ak by sa vydedený potomok neprejavoval voči poručiteľovi tak, ako by sa voči
poručiteľovi mal prejavovať, býva to občas kladené za vinu aj samotnému poručiteľovi, a to preto, že sa
sám zo svojej strany nepričinil o to, aby sa medzi ním a potomkov vytvorili vzťahy, aké by medzi oboma
pokoleniami mali byť. Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o
poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez

ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa súd pri posúdení danosti dôvodov vydedenia podľa § 469a
ods. 1 písm. a), b) O. z. má zaoberať tým, či správanie potomka môže byť považované za odporujúce
dobrým mravom s prihliadnutím na správanie sa poručiteľa k nemu ako k dieťaťu. Za konanie v rozpore
s dobrými mravmi nemožno považovať nezáujem potomka v situácii, keď tento nezáujem bol v značnej

miere vyvolaný samotným poručiteľom (Ro NS SR sp. zn. 1Cdo 173/1996, sp. zn. 4Cdo 123/2009 a
5Cdo 239/2009). Žalobcovia poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24.05.2014, sp. zn.
4Cdo 59/2012, kde okrem iného sa konštatuje, že nemožno od žalobkyne, ani ako plnoletej, spravodlivo
žiadať, aby niesla zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa ako potomok neprejavila
opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde

poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýkal,
kde mu tento stav vadil, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď mu bol tento stav ľahostajný, prípadne
keď k nemu sám aj podstatne prispel. Keďže žalobca v 1. rade nemal reálnu možnosť o poručiteľa
prejaviť opravdivý záujem, t. j. poručiteľ nemal sám záujem sa so žalobcom v 1. rade stýkať a udržiavať
s ním bežné príbuzenské vzťahy, poručiteľ sa sám zo svojej strany nepričinil o to, aby sa medzi ním

a žalobcom v 1. rade vytvorili vzťahy, aké by medzi synom a otcom mali byť. Sám poručiteľ v značnej
miere spôsobil, že žalobca v 1. rade nakoniec prestal na nejakú dobu prejavovať opravdivý záujem o
poručiteľa a poručiteľovi bol tento stav ľahostajný a nijak mu nevadil, nemožno od žalobcu v 1. rade
spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia a teda nie je možné žalobcu v 1. rade a
následne žalobkyňu v 2. rade platne vydediť z toho dôvodu, že nebola naplnená podmienka podľa §

469a ods. 1 písm. b) O. z. a teda vydedenie a následne i závet obsiahnuté v notárskej zápisnici sú
absolútne neplatné.

2. Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložili notársku zápisnicu o vydedení
a zanechaní závetu číslo N377/2013, Nz 53493/2013, napísanú v notárskej kancelárii notárky JUDr.

Kataríny Košťálovej, zo dňa 12.12.2013, zápisnicu o pojednávaní sp. zn. 10D/33/2017, Dnot 60/2017,
napísanú v notárskej kancelárii notárky JUDr. Silvie Hraškovej zo dňa 09.05.2017. Žalobcovia ako dôkaz
označili výsluch notárky JUDr. Kataríny Košťálovej, výsluch ošetrujúceho lekára poručiteľa, znalecký
posudok z odboru písmoznalectva, výsluch žalobcov, výsluch svedkov, dcéry poručiteľovej sestry L. E.,
V. M. I. a obyvateľov obce O.. Ako dôkaz označili predloženie listín, korešpondencie a audionahrávky,

ktoré sú uznačené v texte.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že nie je preukázaná aktívna legitimácia žalobkyne v 2.
rade, t. j. nemá procesnú subjektivitu. Podľa žalovanej žalobný návrh je nezrozumiteľný, obsah žaloby
je popisný, bez doloženia relevantných dôkazov a nekorešponduje s petitom žaloby, i napriek tomu,

že žalobcovia boli v zápisnici o pojednávaní vo veci 10D/33/2017, Dnot 60/2017 zo dňa 09.05.2017
v notárskej kancelárii notárky JUDr. Silvie Hraškovej riadne poučení, že môžu žalobou na súde
napadnúť platnosť listiny o vydedení ako aj dôvod vydedenia. Žalobcovia nepreukázali v podanej žalobe
konajúcemu súdu, z akého dôvodu žalujú S. L., keďže predmetom žalobného návrhu má byť napadnutie
platnosti listiny o vydedení. S. L. listinu o vydedení ako aj dôvody vydedenia uznáva v plnom rozsahu

tak, ako sú napísané v notárskej zápisnici pod číslom N377/2013, Nz 53493/2013 v notárskej kancelárii
notárkou JUDr. Katarínou Košťálovou dňa 12.12.2013. Poručiteľ Z. L. pri plnom vedomí a v dobrom
zdravotnom stave podpísal notársku zápisnicu o vydedení svojho syna ako aj jeho právnych nástupcov.
Žalobca v 1. rade ako dieťa sa nemohol rozumieť podpisovaným dokumentom, ktoré sa nachádzajú vich domácnosti, notárska zápisnica bola písaná notárkou a nie poručiteľom. Podľa vyjadrenia žalovanej
poručiteľ sa so žalobcom v 1. rade poslednýkrát stretol, resp. videl v januári 1987. V januári 1987 si
prišiel pýtať peniaze na šaty, že sa ide ženiť. Žalobca v 1. rade neposkytol poručiteľovi pomoc v chorobe

(od roku 2010 bol onkologickým pacientom). Syn Z. sa narodil v máji 1988, on listinu o vydedení ako
aj dôvody vydedenia uznáva a ako vyhlásil do zápisnice u notárky, súdnej komisárky, žalobu o platnosť
listiny podávať nebude. Poručiteľ nastúpil do psychiatrickej liečebne v Hronovciach dňa 03.01.2017. V
liečebni bol 4 dni a dňa 06.01.2017 bol hospitalizovaný do levickej nemocnice na interné oddelenie, kde
XX.XX.XXXXzomrelnazápalpľúcazástavusrdca.Prvýkrátvosvojomživotebolupsychiatrickejlekárky

dňa 01.12.2016. Poručiteľ za svojho života mal plné právo vydediť žalobcu v 1. rade. Je nepochopiteľné,
prečo žalobca porovnáva dobu dieťaťa s dobou, keď bol dospelý. Poručiteľ dostal svadobné oznámenie
od žalobcu v 1. rade 5 dní po svadbe. Žalobca v 1. rade na promóciu do Žiliny pozval starého otca, ktorý
pozvanie zo zdravotných dôvodov odmietol, pričom žalovaná pozvanie nedostala, hoci zostal lístok po
starom otcovi voľný. Žalobca v 1. rade len bral, iné nedokázal. Keď mal poručiteľ 50 rokov, tak mu poslal
len pohľadnicu. Ešte keď žalobca v 1. rade študoval, tak mu poručiteľ kúpil lyžiarsku výstroj, v tom čase

za 5.000,- korún. V roku 2017 bol žalobca v 1. rade dvakrát v O., ale poručiteľovi nepriniesol ani jeden
kvet na jeho hrob. Ako mohol žalobca v 1. rade telefonovať poručiteľovi, keď v byte, kde býval, nemal
telefón? Po svadbe sa otec žalobcu v 1. rade presťahoval do trojizbového bytu ale ani tam nemali telefón.
Pridelili im ho až v roku 1988, pol roka pred odsťahovaním z Banskej Bystrice. Hoci žalovaná pochádza z
mesta, nebránila sa manuálnej práci v záhrade a v dome, nemusela investovať energiu do zveľaďovania

hospodárstva. Bol to poručiteľ a jeho otec. Žalobca v 1. rade neoznámil poručiteľovi, že má nemanželskú
dcéru. Syn žalobcu v 1. rade chodil do O.. Žalobca v 1. rade celý dom v Banskej Bystrici prepísal na
nemanželskú dcéru, syna Z. L. vydedil. Dodnes synovi dlhuje výživné za posledné roky. To, čo žalobca
v 1. rade popísal v podanej žalobe, na poručiteľa a na žalovanú, je samá lož a klamstvo. Žalovaná
uviedla, že je žalovaná preto, že manželovi nedovolila sa stretávať so synom, nebolo to nutné, pretože

poslednýkrát sa videli v januári 1987. V živote so žalobcom 1. rade netelefonovala. Nárok žalobcov v
1. a 2. rade žalovaná v celom rozsahu neuznáva.

4. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaná navrhla pripojiť zdravotnú dokumentáciu
poručiteľa a v prípade nutnosti vie navrhnúť výsluch dvoch svedkov, V. A. M. F.. Q. G..

5. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to, že naďalej na
podanej žalobe trvajú. K aktívnej legitimácii žalobkyne v 2. rade uviedli, že nakoľko listina o vydedení a
závete spísaná vo forme notárskej zápisnice výslovnej uvádza, že sa údajne vzťahuje aj na právnych
nástupcov syna poručiteľa v zmysle § 469a ods. 2 OZ, t. j. aj na žalobkyňu v 2. rade, ako dcéru žalobcu

v 1. rade, niet pochybností o tom, že aj žalobkyňa v 2. rade má aktívnu procesnú legitimáciu v konaní.
Výsledkom konania budú dotknuté majetkové práva a povinnosti aj žalobkyne v 2. rade, keďže v konaní
sa rozhoduje aj o dedičskom práve žalobkyne v 2. rade a o tom, kto a v akých dieloch nadobudne
dedičstvo po poručiteľovi. Ak by žalobkyňa v 2. rade nebola podala žalobu, uznala by notársku zápisnicu,
jej dôvody a následky za správne a pravdivé a de facto by sa vzdala potenciálneho dedičstva po

poručiteľovi.Naviacsúdnakomisárkapoučilažalobcov,žeobajamôžupodaťžalobuvoveci,čodokazuje
aj zápisnica o pojednávaní sp. zn. 10D/33/2017 DNot 60/2017 zo dňa 09.05.2017. Žalobcovia v 1. a
2. rade považujú žalobu za zrozumiteľnú a jasnú a žaloba z povahy veci musí byť popisná, uvádza a
aj musí uvádzať skutkové okolnosti prípadu. Ak by žalobcovia v 1. a 2. rade notársku zápisnicu a v
nej obsiahnuté listiny o vydedení a závete nenapadli, nadobudla by dedičstvo po poručiteľovi v celom

rozsahu žalovaná a s tým žalobcovia nesúhlasia. Žalobcovia majú za to, že listina o vydedení a závet
sú neplatné. Eventuálne nie sú dané dôvody vydedenia a závet je neplatný. Tým pádom vznikol spor o
to, komu svedčí dedičské právo k dedičstvu po poručiteľovi. Žalobcovia v 1. a 2. rade naďalej namietali
pravosť podpisu poručiteľa. Poručiteľ a žalobca v 1. rade sa stretávali až dovtedy, kým poručiteľ, bez
toho, aby informoval vlastného syna, neodsťahoval za z Banskej Bystrice do O., to znamená do roku

1990 a nie do roku 1987. O odsťahovaní svojho otca sa dozvedel žalobca v 1. rade až od vrátnika
na bývalom pracovisku poručiteľa. Počas tohto obdobia žalobca v 1. rade navštevoval poručiteľa na
pracovisku v Banskej Bystrici, o čom evidentne žalovanú neinformoval. Poručiteľ nikdy neobdaroval
žalobcu v 1. rade tak, ako rodičia obdarovávajú svoje deti. Žalobca v 1. rade si v januári 1987 nebol
pýtať peniaze na šaty, ženil sa a aspoň pri tejto životnej príležitosti očakával, že mu poručiteľ aspoň

niečo podaruje. Naveľa mu nakoniec poručiteľ dal 10.000,- Kčs, ktoré získal z predaja starej Škody
100. Vo vzťahu k tomu, že žalobca v 1. rade údajne neprejavoval opravdivý záujem o poručiteľa,
žalobcovia uviedli, že hlavne poručiteľ bol tým, kto neprejavoval opravdivý záujem o žalobcu v 1. rade,
ako svojho syna. Nielenže poručiteľ neprejavoval o žalobcu v 1. rade v puberte a dospelosti, ako malédieťa ho týral a ubližoval mu. Žalobca v 1. rade s matkou sa ešte v roku 1972 museli odsťahovať zo
spoločnej domácnosti, pretože poručiteľ psychicky a fyzicky týral žalobcu v 1. rade a jeho matku tým
spôsobom, že ich bezdôvodne bil, nadával im, urážal ich, bral a ničil im osobné veci. Rozbíjal zariadenie

domácnosti a tým vytvoril nevhodné prostredie pre výchovu svojho syna, čo malo za následok rozvod
rodičov žalobcu v 1. rade v roku 1973. Žalobca v 1. rade po rozvode, kvôli nevhodnému správaniu
poručiteľa, nedokázal sa s ním stretávať a pri jeho návštevách dostával hysterické záchvaty, ktoré
končili srdečnou slabosťou. Toto správanie poručiteľa za roky života so žalobcom v 1. rade v spoločnej
domácnosti malo za následok u žalobcu v 1. rade trvalé zhoršenie zdravotného stavu a znemožnilo

jeho plnohodnotné uplatnenie sa v živote. To bol dôsledok poručiteľovho správania k maloletému synovi,
ktorý si za spoločného života s poručiteľom odniesol trvalú traumu a poškodené zdravie, o čom svedčí aj
diagnóza zdravotného stavu žalobcu v 1. rade „paroxyzmálna tachykardia“ na psychogénnom základe o
čom je aj lekárska správa a žalobca v 1. rade tým trpí dodnes. Žalobcovi v 1. rade trvalo 6 rokov, kým sa
dokázal stretávať s poručiteľom, ísť za ním a vôbec sa s ním rozprávať, ale urobil to, veď to bol jeho otec.
Počas stredoškolských rokov žalobcu v 1. rade v roku 1978 - 1979 z iniciatívy žalobcu v 1. rade sa začali

stretávať, ale vždy prišiel žalobca v 1. rade za poručiteľom, ani raz to nebolo opačne. Keď sa ich vzťah
začal pomaly upravovať, prišla v roku 1980 žalovaná a začala do všetkého zasahovať. Preto žalobca v
1. rade prestal navštevovať poručiteľa uňho doma v Banskej Bystrici a chodil za ním do práce. Poručiteľ
a žalobca v 1. rade sa stretávali na pracovisku poručiteľa v Banskej Bystrici až dovtedy, kým sa poručiteľ
neodsťahoval z Banskej Bystrice do O. v roku 1990. O tejto skutočnosti poručiteľ žalobcu v 1. rade

neinformoval a ani to nijak s ním nekonzultoval. Po tom, ako sa poručiteľ odsťahoval z Banskej Bystrice,
ich kontakt sa prerušil a ich vzťah sa začal zhoršovať. To všetko nastalo z viny na strane poručiteľa a
žalovanej a nie z viny žalobcu v 1. rade. Poručiteľ nekontaktoval žalobcu v 1. rade ani raz, ani raz ho
nenavštívil, ani raz mu nenapísal, neprejavil o neho vôbec žiadny záujem. V posledných piatich rokoch
sa žalobca v 1. rade intenzívne 24 hodín denne staral o ťažko chorú matku a nebolo možné, aby navštívil

poručiteľa. Vydedenie považujú žalobcovia za nespravodlivé, v rozpore s dobrými mravmi a zákonom,
aby po všetkých týchto okolnostiach, ktoré musel žalobca v 1.rade kvôli poručiteľovi vytrpieť, žalovaná
nadobudla dedičstvo po poručiteľovi v celom rozsahu, keď sa vzťah poručiteľa a žalobcu v 1.rade zhoršil
hlavne kvôli nej. Celý život sa poručiteľ o žalobcu v 1. rade nestaral, nijako ho finančne nepodporoval aj
napriek tomu, že ako riaditeľ na výskumnom ústave zarábal dobre. Ak by bol poručiteľ chcel, aby celé

dedičstvo nadobudla žalovaná, za života by bol previedol na ňu vlastnícke právo k svojmu majetku. Ale
neurobil to a tým pádom je nepochybné, že závet, ktorý údajne poručiteľ zanechal, nie je prejavom jeho
skutočnej vôle. Poručiteľ bol prítomný na svadbe na národnom výbore gratulovať žalobcovi v 1. rade,
takže čo uvádza žalovaná, že poručiteľ dostal oznámenie po svadbe, jasne nemôže byť pravda, rovnako
ako tvrdenie žalovanej, že si žalobca v 1. rade pred svadbou prišiel pýtať peniaze na oblek. Navyše, keď

žalobca v 1. rade promoval, starý otec sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť, žalobca v 1. rade
sa s poručiteľom dohodol, že poručiteľ príde na promóciu sám. Preto nebola žalovaná pozvaná, pretože
si to želal aj poručiteľ. Žalobca v 1. rade sa snažil nadviazať telefonický kontakt s poručiteľom, a teda
mu telefonoval do O. po roku 1990, kde mal starý otec telefón už dávno. Kým bol poručiteľ v Banskej
Bystrici, nemal žalobca v 1. rade dôvod mu telefonovať, navštevoval ho na poručiteľovom pracovisku,

Poručiteľmalvedomosťožalobkyniv2.rade,dcérežalobcuv1.rade.Žalobcav1.radesasporučiteľom
rozprával o svojej rodinnej situácií ešte vtedy, keď žil poručiteľ v Banskej Bystrici. Žalobcovia v 1. a 2.
rade majú za to, že údajné vydedenie žalobcov v 1. a 2. rade je neoprávnené, v rozpore so zákonom a s
dobrými mravmi, keďže žalobca v 1. rade napriek ťažkému osudu a traume, akú prežil kvôli poručiteľovi,
snažilsapreobnovuichvzťahuurobiťčomohol,aleporučiteľnemalzáujemotentovzťah.Ajsprispením

žalovanej po ich odchode z Banskej Bystrice, poručiteľ tento vzťah nijak nerozvíjal. Poručiteľ ani raz
nenavštívil žalobcu v 1. rade, nezavolal mu, ani nenapísal, a preto by žalobca v 1. rade nemal znášať
nespravodlivé následky údajného vydedenia.

6. Na svoje skutkové tvrdenia žalobcovia navrhli výsluch ošetrujúceho lekára S.. X. G., výsluch

psychiatričky S.. O. K., výsluch Z. L..

7. Žalovaná sa k písomnému vyjadreniu žalobcov vyjadrila tak, že trvá na tom, že závet poručiteľa,
ako aj listina o vydedení, spísaná vo forme notárskej zápisnice sú platné. Vyjadrenie žalobcov je
plné vymyslených invektív a klamstiev. Z obsahu oboch vyjadrení žalobcu vyplýva veľká nenávisť voči

žalovanej, a čo je zarážajúcejšie, vrhá nimi aj otvorenú n nenávisť voči poručiteľovi, čím ho znevažuje
a hanobí.8. Na pojednávaní žalobcovia v 1. a 2. rade na podanej žalobe trvali. Uviedli, že z vykonaného
dokazovaniamožnovyvodiť,žesícevzťahporučiteľažalobcuv1.radebolnarušený,avšakbolnarušený
z dôvodov na strane poručiteľa. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z právoplatných rozhodnutí súdov

v Banskej Bystrici 10C/1063/72-52 a 4T/85/73 zo dňa 22.06.1973. Z týchto rozsudkov jednoznačne
vyplýva, že poručiteľ sa dopustil fyzického násilia voči svojej manželke, matke žalobcu v 1. rade a to
priamo v prítomnosti žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1. rade mal v tom čase 13 rokov, a táto skutočnosť
na ňom zanechala aj psychické následky. Vyslovene z rozsudku súdu v Banskej Bystrici o rozvode
manželstva poručiteľa a matky žalobcu v 1. rade vyplýva, že styk otca so synom nebol upravený

práve z dôvodu, aby sa žalobca v 1. rade ešte viac netraumatizoval a je práve na poručiteľovi, aby
si našiel cestu k svojmu synovi. Nie je vinou žalobcu v 1. rade, že poručiteľovi sa to nepodarilo. Aj
napriek tejto skutočnosti ale žalobca v 1. rade udržiaval s poručiteľom nejaký kontakt, ktorý sa však
z dôvodov na strane poručiteľa a z dôvodu minulej traumy ďalej nerozvinul. Vypočutí svedkovia o
týchto skutočnostiach nemali žiadne informácie, alebo ak informácie mali, tieto boli v zrejmom rozpore
s výsledkami dokazovania v konaniach, o ktorých výsledku sú v súdnom spise rozsudky. O účelovosti

vydedenia svedčí podľa názoru žalobcov aj fakt, že vydedenie sa týka nielen žalobcu v 1. rade, ale aj
všetkých jeho potomkov, a to napriek tomu, že poručiteľ so svojím vnukom Z. udržiaval dobrý vzťah.
Tento záver vyplynul aj z výpovede svedkov na pojednávaní, kde svedkovia o vzťahu poručiteľa s
jeho vnukom Z. nepovedali nič negatívne. Rovnako proti vydedeniu vnuka Jakuba priamo svedčí aj
vyjadrenie protistrany z 24.07.2019, kde v bode 9 je popísaný pravidelný styk poručiteľa s vnukom

Z.. Zároveň si žalobcovia dovoľujú poukázať na existujúcu judikatúru súdov SR, ktorá sa síce týka
otázky hrubého porušovania dobrých mravov v prípade vrátenia daru, avšak je použiteľná aj na riešený
prípad, podľa ktorej je aj pri otázke vydedenia potrebné skúmať reciprocitu vzájomného správania sa
poručiteľa s potomkom. Okrem iného aj v samotnom žalobnom návrhu je popísaná judikatúra, ktorá
hovorí v prospech vyhovenia žaloby. Ďalej žiadali žalobcovia prihliadnuť na to, že žalobca v 1. rade v

poslednom období života poručiteľa v zásade ani nemal možnosť sa s poručiteľom stretávať, nakoľko
venoval 24 hodinovú starostlivosť svojej matke.

9. Žalovaná na pojednávaní súdu žiadala žalobu zamietnuť. Z vykonaného dokazovania podľa žalovanej
je jednoznačne preukázané, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica 10C/1063/1972

zodňa14.05.1973,žeporučiteľužvtomtokonaníprejavileminentnýzáujemosvojhosyna,čovyplývaaj
z odôvodnenia predmetného rozsudku, pričom súd tak isto v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že
síce neupravuje styk medzi otcom a synom, ale apeluje na matku dieťaťa aby popudzovala maloletého
ku styku k otcovi, a teda nebránila mu v tomto styku, pretože táto skutočnosť by nemala miesto vo
výchovnom procese maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bol to práve žalobca

v 1. rade, ktorý odmietol styk s poručiteľom a pri jeho návštevách dostával hysterické záchvaty, čo
vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 06.11.2017. Čiže je zrejmé, že poručiteľ aj po rozvode
manželstva mal eminentný záujem o syna, ktorému ale s absolútnou pravdepodobnosťou bránila práve
matka žalobcu v 1. rade. Je zrejmé z vykonaného dokazovania ako aj z písomných podaní žalobcov
v 1. a 2. rade, že otec aj v rokoch, keď už žalobca v 1. rade bol dospelý a študoval, pomáhal

mu tak po finančnej stránke, ako aj zabezpečovaním rôznych brigád cez prázdniny. Výpoveďami
svedkov na pojednávaní ako aj písomnou výpoveďou D. L. - bývalej manželky žalobcu v 1. rade bolo
preukázané, že poručiteľ mal o svojho syna stále záujem, pričom ale žalobcu spájali s poručiteľom len
materiálne hodnoty, a k poručiteľovi si nevytvoril žiadny citový vzťah, napriek tomu, že poručiteľ aj v
tejto oblasti vyvinul maximálne úsilie. Túto skutočnosť o neexistencií citového vzťahu a len po honbe

za majetkovými hodnotami jednoznačne potvrdzuje aj žaloba podaná žalobcami v 1. a 2. rade, ktorá
vo všetkých bodoch obsahuje len znevažovanie práce poručiteľa, urážanie poručiteľa, vykresľovanie
ho ako totálneho despotu a alkoholika, čo sa jednoznačne na dnešnom pojednávaní preukázalo, že
nie je pravda. Predmetná žaloba je plná rozporov, napríklad žalobcovia tvrdia, že chodili cez sviatky
do O., ako aj na mnohé víkendy, pričom žalobca v 1. rade mal s otcom a ďalšou rodinou poručiteľa

dobré vzťahy. Toto tvrdenie je vyslovene účelové a v rozpore s vykonaným dokazovaním, pričom
tvrdenia v žalobe o nezáujme poručiteľa o žalobcu v 1. rade potvrdzuje len skutočnosť, že v rámci
vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, a čo v podstate žalobca v 1. rade ani nepoprel,
žedostávalfinančnéprostriedkyodotcaprirôznychpríležitostiachakoajiprilennáhodnýchstretnutiach.
Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/688/2006, z ktorého jasne vyplýva, akým

spôsobom sa má dieťa správať k rodičovi, čo jednoznačne zo strany žalobcu nebolo naplnené, a
toto jednoznačne preukazuje aj samotný obsah podanej žaloby, ako aj všetkých ostatných písomných
podaní zo strany žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko vo všetkých týchto podaniach hrá prvoradú úlohu len
samotná nenávisť voči poručiteľovi. Postoj žalobcu v 1. rade k poručiteľovi jednoznačne dokumentujeaj tá skutočnosť, že o svojej nemanželskej dcére poručiteľovi nepovedal ani slovo až do jeho smrti. V
rámci konania bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu v 1. rade nebola preukázaná ani
len tá najzákladnejšia úcta voči jeho otcovi, teda poručiteľovi a to účasť na jeho pohrebe. Na základe

všetkých týchto uvedených skutočností a vykonaného dokazovania navrhla žalovaná v celom rozsahu
žalobu zamietnuť. Žalovaná poukázala na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že ho otec finančne
nepodporoval do 24 rokov, platil mu poručiteľ výživné 600,- Sk mesačne, čo na tie časy boli veľké
peniaze. Počas vysokej školy mu poručiteľ v Tuzexe kúpil PC za 1.500,- Sk. Ďalej mu poručiteľ kúpil
lyžiarsku výstroj za 5.000,- Sk, keď sa ženil, dostal 10.000,- Sk. Žalobca dáva najavo veľkú nenávisť

voči otcovi, čím ho znevažuje a hanobí jeho pamiatku. Neprejavil záujem o otca tak, ako by potomok
mal prejaviť. Neposkytol mu pomoc v chorobe a starobe. Poslednýkrát sa videli v januári 1987. Žalobca
nemal záujem o otca, odpísal ho zo života. Po tridsiatich rokov príde, a zákernými klamstvami chce
dediť. Žalovaná poukázala na spoločenské uplatnenie sa poručiteľa najmä na to, že bol ekonomickým
námestníkom vo Výskumnom ústave v Banskej Bystrici 23 rokov a neskôr bol zvolený za starostu v obci
O. po 2 volebné obdobia. Poručiteľ v roku 2010 vážne ochorel, bol onkologickým pacientom. Do jesene

2016 jazdil autom. Neskôr začal mať poruchy spánku a 1.12.2016 išiel k doktorke K.. Necelé 3 týždne
pred smrťou sa mu náhle zhoršil zdravotný stav a s rodinou hľadali pomoc manželovi. Na odporúčanie
doktorky K. 03.01.2017 išiel do Hronoviec. Po štyroch dňoch bol prevezený do levickej nemocnice na
interné oddelenie, kde 09.01.2017 zomrel na zápal pľúc. Žalovaná poukázala na to, že s poručiteľom
mali harmonické manželstvo ako aj na to, že poručiteľ bol pokojným, neagresívnym a nekonfliktným

človekom. Poručiteľ pri plnom vedomí a dobrom zdravotnom stave vydedil syna u notárky. Žalovaná
uviedla, že ju žalobca v 1. rade obvinil, že mu nedala vedieť, keď zomrel poručiteľ. Nemala však na neho
kontakt, spojila sa s jeho bývalou ženou a tá jej povedala, že žalobca má zrušenú pevnú telefónnu linku
a ona ani syn Z. nemali číslo na jeho mobil.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

11. Z notárskej zápisnice napísanej v Notárskej kancelárii v Leviciach, Na Bašte 1, notárkou JUDr.
Katarínou Košťálovou, dňa 12.12.2013 pod sp. zn. N 377/2013, Nz 53493/2013 vyplýva, že sa k notárke
dostavil poručiteľ, ktorý podľa vlastného prehlásenia je spôsobilý na právne úkony pri zdravom rozume

a pamäti a bez akéhokoľvek nátlaku ju požiadal, aby spísala vo forme notárskej zápisnice vydedenie, v
ktorom L. Z., J.. XX.XX.XXXX vydeďuje svojho syna ako aj jeho právnych nástupcov, v zmysle § 469a
ods.1aods.2O.z.,Z.L.,J..XX.XX.XXXX,bytomG.G.-V.Ň.,W.U.Č..X.Akodôvodsvojhorozhodnutia
uvádza, že trvalo neprejavuje o neho opravdivý záujem, ktorý by mal ako syn prejavovať. Vôbec ho
nenavštevuje, nestará sa o neho v jeho chorobe a starobe, neposkytuje mu potrebnú pomoc. Viac ako

28 rokov ho poručiteľ ani nevidel. Pri plnom vedomí a bez akéhokoľvek ovplyvnenia pre prípad jeho
smrti všetok svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádzajúci zanecháva závetom
výlučne na S. L., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. Toto je jeho posledná vôľa, ktorú robí dobrovoľne,
bez akéhokoľvek nátlaku a donútenia, pri svojom zdraví a vedomí. O tom túto notársku zápisnicu notárka
napísala, po právnej stránke vysvetlila, keď sa osvedčil, že zápisnica obsahuje slobodne prejavenú vôľu,

túto podpísal. Notárska zápisnica je podpísaná účastníkom a notárkou.

12. V zápisnici o pojednávaní sp. zn. 10D/33/2017 napísanej 09.05.2017 v notárskej kancelárii notárky
JUDr. Silvie Hraškovej sa uvádza, že poručiteľ zomrel so zanechaním závetu a listiny o vydedení
spísaných formou notárskej zápisnice dňa 12.12.2013 pod číslom N377/2013, Nz 53493/2013 a

registrovaného v Centrálnom registri závetov pod číslom NCRza 6172/2013. Touto listinou vydedil
svojho syna F.. Z. L., J.. XX.XX.XXXX ako aj jeho právnych nástupcov, ktorými sú jeho deti F. L., J..
XX.XX.XXXX a Z. L., J.. XX.XX.XXXX. Ako dôvod vydedenia poručiteľ uviedol, že svojho syna nevidel
28 rokov a vydedení dedičia trvalo neprejavujú o neho záujem, ako by ako potomkovia mali prejavovať a
neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a starobe. Zároveň závetom testoval všetok svoj hnuteľný ako aj

nehnuteľný majetok svojej manželke S. L.Ť., J.. XX.XX.XXXX v celosti. Prítomní účastníci boli s listinou
o vydedení oboznámení, ďalej boli poučení, že môžu žalobou na súde napadnúť platnosť tejto listiny ako
aj dôvod vydedenia. Po poučení účastníci F.. Z. L. M. F. L. vyhlásili, že predmetnú listinu mienia napadnúť
žalobou na súde. Z. L. listinu o vydedení, ako aj dôvody vydedenia uznáva a žalobu o neplatnosť listiny
podávať nebude. F.. Z. L. M. F. L. boli poučení, že predmetnú žalobu sú povinní podať v lehote 30 dní,

najneskôr do 09.06.2017. V prípade, ak by predmetnú žalobu do uvedenej lehoty nepodali, konanie bude
pokračovať, ako keby námietky podané neboli. V prípade, ak bude žaloba podaná, konanie o dedičstve
bude prerušené až do rozhodnutia súdu.13. Z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 10C/1063/72-52 zo dňa 14.05.1973
vyplýva, že manželstvo D. L., J.. XX.XX.XXXX a poručiteľa uzavreté dňa 15.12.1959 súd rozviedol.
Na čas po rozvode súd zveril maloletého Z. L., žalobcu, do výchovy a opatery matky a otca súd

zaviazal k povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 600,- Kčs mesačne. Súd styk otca s maloletým
Z.Á. neupravil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zistil skutkový stav, v ktorom okrem iného
poukázal na to, že nezhody v manželstve pokračovali po tom, čo maloletý syn dorastal a k hrubým
výrokom zo strany odporcu (Z. L., J..X.X.XXXX) dochádzalo i pred maloletým. Po dobu manželstva
odporca niekoľkokrát navrhovateľku zbil, o čom predložila i doklad zo dňa 27.04.1972 a 18.04.1973,

pričom ďalej bolo preukázané i to, že odporca bol uznaný vinným z priestupku, pretože ublížil na cti
a zdraví navrhovateľky dňa 23.06.1972 a bolo ma mu uložená a i peňažitá pokuta v sume 300,- Kčs
rozhodnutím KOVP, pri MsNV v Banskej Bystrici, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené i ONV v Banskej
Bystrici zo dňa 23.11.1972. Rozpory medzi účastníkmi konania dochádzali tak ďaleko, že odporca v
nočných hodinách svojim správaním sa, nenechal spať tak navrhovateľku, ako i maloletého syna. Táto
skutočnosť bola potvrdená i výpoveďou maloletého syna účastníkov konania pred súdom. Vzhľadom

na uvedené, nakoľko i dňa 22.08.1972 došlo k roztržke medzi účastníkmi konania sa navrhovateľka
odsťahovala zo synom zo spoločného bytu a bývala u svedkyne Bystrickej a to po dobu 6 mesiacov,
pretoženavrhovateľkamaladôvodnúobavu,žeodporcaichbudenaďalejohrozovať,pričomtakona,ako
i maloletý syn mali narušený psychický stav. Začiatkom apríla tohto roku sa navrhovateľka s maloletým
synom znova nasťahovala do spoločného bytu s tým, však že s odporcom spolužitie neobnovila, pričom

neustále dochádzalo medzi manželmi k roztržkám, ktoré vyvrcholili dňa 07.04.1973, kedy odporca
napadol navrhovateľku a túto zbil a je voči nemu zavedené trestné stíhanie, ktoré nie je ukončené.
V dôsledku tejto bitky bola navrhovateľka PN od 09.04.1973 do 18.04.1973. V časti odôvodnenia o
neupravení styku otca s maloletým dieťaťom súd uviedol, že súd styk otca s mal. dieťaťom neupravil, i
keď otec maloletého o toto žiadal, a to z dôvodu, že v súčasnej dobe vzťah maloletého k otcovi nie je na

patričnejúrovnianásilnáúpravastykubymohlazasúčasnéhostavuešteviacnarušiťvzťahmedziotcom
a maloletým. Bude na otcovi maloletého dieťaťa, aby tento snažil sa postupom času získať si maloletého
primeraným spôsobom tak, aby tento nadobudol k nemu náležitý vzťah a pritom aby neovplyvňoval jeho
výchovný proces a jeho vzťah k matke. Za súčasnej situácie súd považuje za vhodnejšie neupraviť styk
medzi otcom a maloletým, pretože tento by, ako už bolo uvedené, mohol prípadným úradným zásahom

spôsobiť väčší odpor maloletého voči otcovi. Bude na otcovi, aby vyhľadal styk s maloletým príležitostne
a postupom času svojim výchovným pôsobením získal si maloletého tak, aby jeho styk s maloletým stal
sa pravidelným. Bude i na matke maloletého, aby táto maloletého podnecovala k stretnutiu sa s otcom
a v tomto smere náležite na maloletého vplývala, pretože odporca ako otec má právo s maloletým sa
stretávať.

14. Z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.06.1973 pod sp. zn. 4T/85/73 vyplýva,
že obžalovaný Z. L., J.. XX.XX.XXXX je vinný, že dňa 07.04.1973 v dopoludňajších hodinách vo svojej
domácnosti H. - W. U. Č.. X, G. G., po predchádzajúcom nedorozumení s manželkou D. L. bezdôvodne
udrel ju päsťou po hlave a niekoľkokrát drevenou lopatkou po predlaktiach pravej a ľavej ruky, pričom

jej spôsobil zranenie a to zhmoždenie vlasatej časti hlavy bez viditeľných úrazových zmien, zhmoždenie
oboch predlaktí krvným podkožným výronom na ľavom predlaktí 6 x 10 cm, nad pravým predlaktím 6 x
10 cm, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou od 09.04.1973 do 18.04.1973,
pričom sa jej vyhrážal zabitím tak, že to vzbudilo dôvodnú obavu, že konanie uskutoční, čím spáchal
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine

obyvateľov a podľa jednotlivcovi podľa § 197a Trestného zákona. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
v predmetnom čase bol na mieste prítomný aj maloletý syn obžalovaného a poškodenej Z. L., ktorý bol
vypočutý aj v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Maloletý Z. L. na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že videl, ako otec matku udrel, ako sa za ňou rozbehol, keď táto z miestnosti odišla a potvrdil,
že keď otcovi zastal cestu, aby mamu obránil, vykrúcal mu obžalovaný ruky. Maloletý svedok potvrdil,

že tiež počul, že ako sa obžalovaný jeho matke vyhrážal, že ju zabije a že ju odsedí. Ďalej sa uvádza,
že súd vypočul podrobnejšie maloletého Z. L., z ktorého výpovede mal súd za preukázané, že maloletý
nemá dobrý vzťah ku svojmu otcovi, nie však z toho dôvodu, ako obžalovaný udával, že by na tohto
nepriaznivo vplývala matka.

15. Z oznámenia Výskumného centra pôdnej úrodnosti Bratislava, adresovaného poručiteľovi, z
13.3.1989 vyplýva, že na základe žiadosti poručiteľa rozväzuje s ním zamestnávateľ pracovný pomer po
vzájomnej dohode dňom 31.3.1989. Zároveň zamestnávateľ potvrdzuje, že poručiteľ pracoval v ústave
od 16.9.1966 do 31.3.1989.16.ZpotvrdeniaObceO.z1.8.2006vyplýva,žeporučiteľbolstarostomobceod21.1.1991do15.1.1999,
t.j. dve volebné obdobia, na plný pracovný úväzok.

17. Z listu napísaného D. L.Ť. vyplýva, že sa vyjadruje v ňom o jej manželstve so žalobcom v 1. rade,
o jeho vzťahu k synovi Z., o okolnostiach rozvodu, o nadviazaní vzťahu s matkou žalobkyne v 2. rade
o darovaní rodinného domu aj s pozemkami na nem. dcéru

18. Z čestného prehlásenia Z. W. z 20.2.2019 vyplýva jej prehlásenie o tom, že poručiteľ nikdy
nespomenul, že si nárokuje po rozvode vyplatenie z rodinného domu, ale povedal jej a jej manželovi,
že sa rozhodol dom nechať exmanželke a synovi Z..

19. Z čestného prehlásenia F.. Z. A. a F..Z. A. vyplýva ich prehlásenie o tom, že v období od r.2012 až do
jej smrti staral sa žalobca v 1. rade o svoju nevládnu matku, ktorá bola odkázaná na pomoc inej osoby.

20. Z čestného prehlásenia F.. M. G. a K. G. z 2.6.2019 vyplýva ich prehlásenie o tom, že od leta 2012 až
do jej smrti žalobca sa staral o matku, ktorá bola nevládna a odkázaná na pomoc inej osoby, vyžadovala
nepretržitú opateru.

21. Z čestného prehlásenia F.. Ľ. Č. z 2.6.2019 vyplýva jej prehlásenie o tom, že počas jej návštev v
domácnosti žalobcu v 1.rade , kde žil s matkou, presvedčila sa o oddanosti a opore syna voči matke Od
leta 2012, keď sa jej zdravotný stav rapídne zhoršil, zanechal pracovné povinnosti a venoval sa matke
24 hodín. Okrem podstaty, že bol vzorným a pozorným synom, vykonával práce gazdinej, opatrovateľky
a i sestričky súčasne. Nakoľko je jediný syn a matka bola najmladšia zo súrodencov, nebolo možné sa

s povinnosťami deliť s ostatnými členmi rodiny a tak všetka obetavosť zostala na synovi. O matku sa
vzorne staral až do jej smrti v júli 2017.

22. Z čestného prehlásenia S. X. z 28.5.2019 vyplýva jej prehlásenie o tom, že počas rozvodu musela
sa D. L. aj so synom z rodinného domu pre nezhody s manželom. Bývala v prenájme u pani Bystrickej

v Banskej Bystrici.

23. Z posudku o odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnych služieb pre D. L.Ť., J..
XX.X.XXXX, U. X, G. G., vyplýva, že vzhľadom na súčasný zdravotný stav je pani L. odkázaná na
celodenný nepretržitý dohľad.

24.Zosprávyošetrujúcemulekároviz24.4.1975vyplývastavpacienta-žalobcuv1.rade,Paroxyzmálna
tachykardia na psychogénnom základe.

25. Z výsluchu žalobcu v 1. rade ako strany sporu, vyplýva, že v roku 1972 sa jeho rodičia rozviedli

a on bol zverený matke. Vzťah medzi žalobcom v 1.rade a jeho otcom, t. j. poručiteľom, bol taký, že
dostával záchvaty, keď ho mal prísť otec navštíviť. Bolo to spôsobené tým, že keď jeho rodičia žili v
spoločnej domácnosti, tak prežívali ťažké chvíle. Otec bil jeho, mamu, terorizoval ich. Vzhľadom k tomu,
že plynul nejaký čas, celá rodina sa pýtala, či sa stretáva s otcom, tak počas štúdia na gymnáziu zašiel
za otcom, začali sa stretávať. V tom čase bol rozvedený s druhou ženou. Žalobca v 1.rade zvykol chodiť

k nemu do roboty alebo aj do jeho bytu. Mal jednoizbový byt. On nejavil nikdy veľký záujem o žalobcu
v 1.rade. Po čase začal žiť otec so žalovanou v spoločnej domácnosti a potom boli kontakty redšie.
Žalovaná zasahovala do ich vzťahov neprimeraným spôsobom. V roku 1990, keď prišiel otec o pozíciu v
zamestnaní, tak sa odsťahoval do O.. Žalobca mu párkrát tam volal na pevnú linku starého otca, zdvihla
to žalovaná a povedala, že nie sú tam prítomní. Žalobca si založil rodinu, ktorá žila doma v Rimavskej

Sobote a nemal nejaký čas chodiť niekde po návštevách. Zo strany otca nebol vyvíjaný žiaden kontakt
voči žalobcovi v 1.rade a žalobcovi v 1.rade ani list nenapísal. Okrem stanoveného výživného mu otec
nikdy neposielal peniaze. Jedenkrát mu zaplatil otepľovaciu súpravu na lyžovanie. Išli vtedy spolu do
obchodu. Keď si otec kupoval auto, tak mu ponúkol svoje auto, bielu Škodu 110. Keďže žalobca v 1.rade
bol študent a nemohol si to dovoliť financovať, tak s tým nesúhlasil a otec mu povedal , že to auto predá

a dá mu peniaze. Auto predal za 17.000,- korún, ale peniaze mu nedal, keďže protistrana bola proti.
Keď mal v roku 1987 svadbu, otec mu k svadbe doniesol 10.000,- Kčs z tých peňazí, ale zvyšnú sumu
mu nedal. Manželstvo žalobcu v 1. rade trvalo od 17.1.1987 do 2.7.1988. Z. sa narodil X. S. XXXX.
Právne je to jeho syn, ale má pochybnosti o tom, že je skutočne jeho synom. Narodil sa v čase, keď smanželkou nežili v spoločnej domácnosti. Už v septembri 1987 podával žiadosť o rozvod. Matkou Z. je
D. L., jeho prvá manželka. Keď prišiel žalobca v 1.rade za otcom v polovici roku 1990, tak mu na vrátnici
povedali, že otec tam už nepracuje a odvtedy žalobca v 1.rade s ním osobne nebol. V O. otca po roku

1990 nenavštívil. Nebol na pohrebe starého otca a otca, lebo mu nikto neoznámil, že zomreli. Prvýkrát o
tom, že otec zomrel, dozvedel sa od notárky z Levíc, keď bol predvolaný na prejednanie dedičstva. Keď
sa pýtal V. A., dcéry otcovej sestry, povedala mu, že mu to odkázali po jeho prvej manželke, s ktorou
vedeli,žesanestretáva.Veľmihotonaštvalo,pretožekeďprvámanželkapotrebovalapeniaze,vtedymu
zavolať vedela. Žalobca sa nestretával s rodinnými príslušníkmi poručiteľa v O., to boli dve sesternice,

V. M. I.. Otec mu žalovanú predstavil. Otec pracoval v Banskej Bystrici od 50. rokov až do roku 1990.
Starý otec zomrel asi v r.1998. Matka žalobcu trpela Alzheimerovou chorobou, bola už dlhšiu dobu
chorá,avšakodleta2012vyžadovaljejzdravotnýstav24hodíndohľad.Odvtedymalanímzabezpečenú
opatrovateľku. V tom čase žalobca pracoval. Potom od júla 2013 až do júla 2017 zabezpečoval osobnú
starostlivosť matky, poberal v tom období aj opatrovateľský príspevok, zamestnaný už nebol. Býval spolu
s matkou. Reálne by mu mohla pomáhať jedine dcéra L., ktorá však žila a aj žije v Prahe. Dcéru žiadal,

aby prišla pomáhať viac, avšak vtedy sa dcéra sekla a potom neprišla rok a pol domov. Naposledy
videl svojho otca v roku 1989 alebo v roku 1990. Bolo to vtedy, keď ešte býval v Banskej Bystrici. V
Rimavskej Sobote bývala rodina jeho bývalej družky. Rozišiel sa s ňou v roku 1996. Pokiaľ potom chodil
do Rimavskej Soboty, bolo to len kvôli tomu, že si išiel pre dcéru F.. Od roku 2012 dcéra F. pracuje v
Prahe po skončení školy.

26. Z výsluchu žalovanej ako strany sporu vyplýva, že v podstate nepozná žalobcu v 1. rade. Videla ho
5x, 2x v O. a 3x keď prišiel do bytu v Banskej Bystrici, keď potreboval niečo od otca, ale vzápätí odišiel.
Žalovaná sa s otcom žalobcu v 1. rade zoznámila koncom roku 1979, vtedy mal žalobca 19 rokov a
študoval v Žiline. Keď mal manžel 50 rokov, tak mu neprišiel zagratulovať, poslal mu len pohľadnicu s

časticou „už“. V roku 1986 manžel ponúkol žalobcovi 11 ročné auto po generálke, ale žalobca v 1. rade
povedal, že on chce nové auto. Dostala peniaze za družstevný byt, aj si požičali peniaze, aby kúpili
auto Škoda 120 a preto silne pochybuje, že by manžel v roku 1986 chcel dať peniaze žalobcovi, keď
si sami museli požičať peniaze. Žalobca prišiel za manželom pýtať si peniaze na šaty, že sa ide ženiť.
Svadobné oznámenie však manželovi poslal až po svadbe. Gratulovať mu nebol. V januári 1987 žalobcu

v 1. rade poslednýkrát videli. On otca odpísal zo života. V marci 1989 manžel mal telefón, volala nejaká
žena a žiadala manžela, aby sa porozprával so synom, avšak manžel povedal, že to splniť nemôže,
pretože syna dva roky nevidel. V auguste 1989 sa žalobcovi narodila dcéra a žalobca otcovi neoznámil,
že má dcéru. Žalobca v 1. rade nevedel, že so synom žalobcu Z. a bývalou ženou žalobcu s poručiteľom
udržiavali kontakty, rodinné vzťahy. V roku 1998 zomrel manželov otec a vtedy manžel poslal synovi

telegram o tom. Čo sa týka ukončenia zamestnania manžela, tak manžel dal 4 mesačnú výpoveď v
zamestnaní. Uviedla, že žili v harmonickom manželstve 37 rokov. Bol to rozvážny človek, nevedel sa
rozčúliť. Od mlada pracoval s ľuďmi, čo nebolo ľahké. Vo výskumnom ústave lúk a pasienkov robil
od roku 1966, 23 rokov. Pracoval ako ekonomický námestník. Koncom roku 1988 dal štvormesačnú
výpoveď. Do O. sa odsťahovali v marci 1989. V roku 1991 stal sa manžel starostom obce O. a H.

a potom ako starosta v roku 1999 odišiel do dôchodku. Od roku 1999 do roku 2010 bol predsedom
pasienkového a urbariálneho spoločenstva. V roku 2010 vážne ochorel na onkologické ochorenie. V
roku 2016 nemohol spávať, tak išiel k pani doktorke psychiatričke a dostal lieky na spanie. Jeho stav sa
neskôr náhle zhoršil. Nespal, nechutilo mu jesť. 3.1.2017 bol umiestnený v Hronovciach v liečebni. Po
4 dňoch bol prevezený do nemocnice na interné oddelenie do Levíc. 9.1.2017 zomrel na zápal pľúc. Čo

sa týka stretávania sa manžela so žalobcom v 1. rade, ich stretnutia boli minimálne, pretože nedovolila
to matka žalobcu, aby sa stretávali. Žalobca v 1. rade neprejavil o otca záujem, neposkytol mu pomoc
v chorobe a starobe. Nemala kontakt na žalobcu, keď zomrel jeho otec. Oznámila bývalej manželke
žalobcu v 1. rade a ona sa pokúšala dovolať žalobcu, avšak sa jej to nepodarilo. Jej manžel nebol
agresívny. Vzťahy medzi Jakubom a jeho mamou a žalovanou sú výborné, stretávajú sa, telefonujú si.

Z. ani jeho mama manželovi na pohrebe neboli, lebo ona bola vážne chorá. V r.2013 bol zdravotný
stav poručiteľa normálny. Od roku 2010 bol onkologickým pacientom a chodil k onkologickej lekárke.
Nebola proti tomu, aby otec žalobcu dal žalobcovi 17.000,- korún. Nezaujímala sa o to, koľko peňazí
manžel minie.

27. Z výsluchu svedka Z. L.Ť., J.. X.X.XXXX, syna žalobcu v 1. rade vyplýva, že podľa neho medzi
jeho otcom a jeho starým otcom, teda Z. L., nebol žiaden vzťah a ani on so svojím otcom žiaden vzťah
nemá. Asi 4x v živote sa stretli. Svedok mal dobrý vzťah so starým otcom a so žalovanou. Chodili do
O.Í. cez prázdniny v lete a občas aj inokedy, chodili tam s jeho mamou. Stretávali sa so starým otcom,žalovanou, aj so sestrou starého otca, L. E.. Starý otec bol vždy rád, keď tam prišiel, bol príjemný, milý,
zhovorčivý a rada bola aj žalovaná, keď tam prišli. So žalovanou sa stretávajú aj po smrti starého otca.
Keď sa ho pýtala notárka, či sa odvolá proti vydedeniu, povedal, že nie, a keď sa ho spýtal otec, či sa

odvolá s nimi, povedal, že nie.

28. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade ako strany sporu vyplýva, že vyrastala v G. so svojou mamou, otca
navštevovala v Banskej Bystrici počas víkendov, sviatkov, prázdnin. Poručiteľa nepoznala, vnímala,
že vzťah medzi jej otcom a jej starým otcom, teda poručiteľom, je citlivý a že starký jej otcovi a jej

starkej veľmi ublížil. Žalobu písali s otcom na základe faktických skutočností, ktoré prežil. Vnímala vzťah
poručiteľa a jej otca ako veľmi citlivý. Vnímala, že došlo k psychickému a fyzickému ubližovaniu zo strany
poručiteľa k otcovi a jej starkej. Nechcela zasahovať do tohto vzťahu, keďže tie reálie nezažila. O týchto
skutočnostiach vie od svojho otca. Zo strany poručiteľa nebola vyvinutá žiadna aktivita o skontaktovanie
a stretnutie s ňou. Má zato, že každý by mal udržiavať rodinné vzťahy, starý otec by mal vyhľadávať
svojich vnukov. O jej existencii starý otec vedel. Pokladá za prvoradé to, aby sa rodičia, starí rodičia

starali o svojich potomkov. Vždy boli nejaké rozhovory, ktoré boli limitované, keďže tieto vzbudzovali
nepríjemné pocity. Starká popisovala, ako jej starký ubližoval, psychicky a fyzicky ju týral. Hovorilo sa
o tom, že x-krát sa stalo, že poručiteľ vyprodukoval scénu, bol pod vplyvom alkoholu a že psychicky aj
fyzicky týral starkú a otec bol tiež veľakrát svedkom aj účastníkom toho. Otec to ako malý vnímal tieto
zážitky, má z toho aj tie zdravotné problémy dodnes.

29. Z výsluchu svedka Q. G. vyplýva, že poručiteľ bol mimoriadne príjemný, milý človek, pomáhal ako
mohol. Keď sa prisťahoval do obce, tak bolo to kvôli tomu, aby mohol opatrovať svojho otca. Prisťahoval
sa do O. s manželkou viac ako pred 30 rokmi. Bol to dobrý, rozumný človek, pracoval ako zootechnik. Po
odchodenadôchodokbolzvolenýakostarostaobceasivroku1990,potomajnadruhévolebnéobdobie.

Vedel riešiť problémy, bol takým mediátorom. Keď sedávali s pánom Zaťkom spolu, dosť často spomínal
syna. Vždy v dobrom. Väčšinou mu vypadli slzy. Boli s ním blízki susedia. Často sa navštevovali. V
rodine ani v dedine poručiteľ nemal zvady. Chodil do O. s celou rodinou na aute, t. j., bývalou manželkou
a synom asi v období 1965-1970. Potom už tam s nimi nechodil. Chodil sám aj na motorke, chodil otcovi
pomáhať pri zabíjačkách, pri iných robotách. Chodil tam dosť často, veľmi často. K súkromnému životu

poručiteľa predtým, ako sa prisťahoval poručiteľ do obce, vyjadriť sa nevedel. Nevedel sa vyjadriť, čo
bolo príčinou, že po určitom období tam syn poručiteľa prestal chodiť. Ani poručiteľ mu o tom nehovoril.
Z. tam zvykol chodiť so svojou mamou minimálne raz do roka, resp. svedok ho tam raz do roka videl.
Vzťah poručiteľa so svojim vnukom Z. bol dobrý, taký, aký má byť medzi vnukom a starým otcom.
Poručiteľ spomínal, že nechal rodinný dom manželke a synovi. Spomínal, že nejaké peniaze dal synovi

na štúdiá a že dal nejaké peniaze na lyžiarsku alebo podobnú výstroj. Poručiteľ o týchto veciach hovoril
okrajovo, nikdy nie tak, že by sa tým bol chválil. Poručiteľ mu nepovedal, že napísal vydedenie.

30. Z výsluchu svedkyne V. A., vyplýva, že vie o tom, že jej strýko vydedil svojho syna, ktorý sa o neho
nezaujímal počas toho, keď sa už rozviedli strýko aj s matkou žalobcu. On nejavil záujem o otca, nevie,

či preto, že mu to zakázala matka. Keď prišiel za strýčkom, len na základe toho, že dostal peniaze.
Nestaral sa o to, či treba pomôcť strýčkovi alebo nie. Ona žalobcu nevidela 30 rokov aj viac. Poručiteľ bol
solídny, láskavý, maximálne slušný a rozumný človek. O príčinách rozvodu poručiteľa so svojou prvou
manželkou nevie. Nemá informácie, prečo sa poručiteľ nestretával so synom. Vie, že strýčko bol veľmi
nešťastný, že sa takto voči nemu zachoval, preto to aj urobil, že ho vydedil. Poručiteľ sa určite snažil o

kontakt so svojim synom, je to informácia od poručiteľa. Pokúšal sa stretnúť so synom , a to telefonicky.
Z. starého otca navštevoval, asi 2x do roka, aj s jeho mamou. Prečo poručiteľ Z. vydedil, to teda nevie.
Poručiteľ svedkyni nehovoril o tom, že vydedil žalobcu. Poručiteľ prv nevedel, že má jeho syn dcéru,
ale či to potom nevedel, to nevie.

31. Z výsluchu svedkyne JUDr. Kataríny Košťálovej vyplýva, že po nahliadnutí do notárskej zápisnice
založenej v súdnom spise uviedla, že napísala túto notársku zápisnicu. Na okolnosti spísania tejto
notárskej zápisnice , ani na Z. L. sa nevedela rozpamätať. Vylúčila možnosť, pokiaľ došlo k spísaniu
notárskej zápisnice, aby túto notársku zápisnicu pred ňou účastník nepodpísal.

32. Podľa § 39 O. z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.33. Podľa § 40a ods. 1 vety prvej O. z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

34. Podľa § 476 ods. 1 O. z., poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

35. Podľa § 476 ods. 2 O. z., v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,

inak je neplatný.

36. Podľa § 477 O. z., v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú
rovnaké.

37.Podľa§479O.z.,maloletýmpotomkomsamusídostaťaspoňtoľko,koľkorobíichdedičskýpodielzo
zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomuto závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

38. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) O. z., poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi

neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.

39.Podľa§469aods.1písm.b)O.z.,poručiteľmôževydediťpotomka,akoporučiteľatrvaloneprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

40. Podľa § 469a ods. 2 O. z., pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 O. z.

41. Podľa § 473 ods. 2 O. z., ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým
podielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

42. Podľa § 469a ods. 3 O. z., o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

43. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,

odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

44. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
45. Podľa § 137 písm. d) CSP, domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je aj § 194 CMP. Žalobca v spore o
určenie právnej skutočnosti nepreukazuje naliehavý právny záujem. Žaloba v časti o určenie neplatnosti
vydedenia alternatívne o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia je žalobou na určenie právnej

skutočnosti, pričom uplatnenie práva domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti vyplýva z ust. §
194 ods.1 CMP. Obidvaja žalobcovia boli odkázaní v konaní o dedičstve vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 10D/33/2017 podať žalobu o určení tejto právnej skutočnosti. Povinnosť podať
žalobu v lehote 30 dní, najneskôr do 9.6.2017, bola žalobcom v 1.a2.rade uložená na pojednávaní dňa
9.5.2017 súdnou komisárkou JUDr. Silviou Hraškovou, notárkou, po tom, čo boli poučení, že môžu

žalobou napadnúť listinu o vydedení, ako aj dôvod vydedenia. Žalobcovia v 1.a2.rade podali žalobu o
neplatnosť vydedenia, alternatívne o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, na súd 7.6.2017, t.j.
včas. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú preto aktívne legitimovaní v tomto spore o neplatnosť vydedenia,
alternatívne o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia. Žalovaná je do úvahy prichádzajúcou závetnou
dedičkou po poručiteľovi a je preto v konaní pasívne legitimovaná.

46. Vydedenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak
podľa zákona patrilo. Vydedenie sa musí stať spísaním listiny o vydedení, ktorú poručiteľ môže napísaťvlastnou rukou alebo ju môže zriadiť v inej písomnej forme, za účasti svedkov alebo vo forme notárskej
zápisnice. Podľa § 469a ods. 3 O. z. o náležitostiach listiny o vydedení platí obdobne ustanovenie §
476. V listine o vydedení musí byť uvedený konkrétny dôvod vydedenia, uvedený v ust. § 469a ods. 1

O. z. Podľa § 469 a ods. 2 O. z. môže v listine o vydedení poručiteľ následky vydedenia rozšíriť aj na
potomkov neopomenuteľného dediča.

47. Vydedenie, ako aj závet, zriadil poručiteľ dňa 12.12.2013 formou notárskej zápisnice napísanej
v notárskej kancelárii v Leviciach, Na Bašte 1, notárkou JUDr. Katarínou Košťálovou, pod sp. zn. N

377/2013, Nz 53493/2013 (ďalej len „ listina o vydedení“, a „závet“).

48. Žalobcovia v 1. a v 2. rade spochybňovali neplatnosť vydedenia pre formálne nedostatky.
Poukazovali na to, že podpis poručiteľa sa diametrálne odlišuje od podpisu v notárskej zápisnici, čo
je znakom buď nepravosti podpisu, príp. zlého zdravotného stavu poručiteľa. Žalobcovia nepreukázali,
že podpis v notárskej zápisnici, ktorá obsahuje listinu o vydedení nie je pravým podpisom poručiteľa.

Preukázať toto tvrdenie by mohlo len znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, avšak na
vykonaní tohto dôkazu žalobcovia netrvali. Je preukázané, že listina o vydedení bola zriadená formou
notárskej zápisnice, v zmysle § 469a ods. 3 O. z. v spojitosti s § 476 ods. 1 O. z.

49. Samotná skutočnosť, že notárska zápisnica obsahuje početné gramatické chyby, ktoré žalobcovia

bližšie nekonkretizovali a podľa žalobcov by poručiteľ poukazujúc na to, že ovládal gramatiku, určite
tieto chyby opravil, nie je sama o sebe dôvodom pre záver, že z tohto dôvodu nejde o podpis poručiteľa.
Notárska zápisnica bola napísaná notárkou. Notárka JUDr. Košťálová po nahliadnutí do notárskej
zápisnice (čl. 12 spisu) uviedla, že uvedenú notársku zápisnicu spisovala.

50. Na okolnosti spisovania notárskej zápisnice a na samotného Z. L., s ktorým bola notárska zápisnica,
sa nevedela rozpamätať. Vylúčila však možnosť, že by túto notársku zápisnicu pred ňou účastník
nepodpísal.

51. Poručiteľ Z. L., J.. X.X.XXXX v listine o vydedení vydedil žalobcu v 1. rade z dôvodu podľa § 469a

ods. 1 písm. a) O. z., keď v listine o vydedení ako dôvod vydedenia uviedol, že sa žalobca o poručiteľa
nestará v jeho chorobe a starobe a podľa § 469a ods. 1 písm. b) O. z., keď v listine o vydedení ako
dôvod vydedenia uviedol, že žalobca v 1. rade trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý
by mal ako syn prejavovať, vôbec ho nenavštevuje. Viac ako 28 rokov ho poručiteľ nevidel. Zároveň
podľa listiny o vydedení vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 O. z. , t.j.

na potomkov žalobcu v 1. rade, a to na žalobkyňu v 2. rade a na Z. L., syna žalobcu v 1. rade.

52. Súd zisťoval, či poručiteľom uvedené dôvody existovali ku dňu napísania listiny o vydedení, t.j. ku
dňu 12.12.2013.

53. O neposkytnutie pomoci podľa § 469a ods. 1 písm. a) O. z. ako dôvod vydedenia, ide najmä
vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc,
hoci o tejto odkázanosti vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc
mohol poskytnúť. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi v jeho chorobe a starobe nastáva, ak sa poručiteľ
ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy alebo iné problémy v dôsledku veku, prípadne v dôsledku

ťažkostí spôsobených inými okolnosťami potrebuje pomoc alebo keď nie je schopný bez cudzej
pomoci sám si obstarať základné životné potreby (zdravotné, hygienické a iné). Súčasne musí ísť o
situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak. Potomok musí mať reálnu možnosť
poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne.
Neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí odporovať dobrým mravom. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľ v čase napísania listiny o vydedení mal vek 80 rokov a
bol onkologickým pacientom od roku 2010. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ napriek svojmu
veku a zdravotnému stavu nebol schopný bez cudzej pomoci zaobstarávať si základné životné potreby
do 12.12.2013, t.j. do dňa, keď došlo k napísaniu listiny o vydedení. Podľa žalovanej žili s poručiteľom v
harmonickom manželstve a možno preto predpokladať, že pokiaľ žalobca pomoc potreboval, žalovaná

mu ju poskytovala. Žalovaná uviedla, že ešte do jesene 2016 poručiteľ jazdil autom a neskôr začal mať
poruchy spánku a následne sa zhoršil jeho zdravotný stav približne tri týždne pred smrťou. Ako vyplýva z
výpovede žalovanej, k zhoršeniu zdravotného stavu poručiteľa , keď už sama nebola schopná postarať
sa o poručiteľa v domácej opatere, nastal až po viac ako dvoch rokoch po napísaní listiny o vydedení.Žalovaná ani netvrdila, že by poručiteľ do dňa napísania listiny vyžadoval pomoc, ktorú by mu ona nebola
schopná poskytnúť. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu v 1.rade od roku 2012 z dôvodu zhoršeného
zdravotného sám sa musel postarať o svoju matku najskôr za pomoci opatrovateľky a neskôr sa staral

o matku sám, pričom vyžadovala vzhľadom na Alzheimerovu chorobu 24 hodinovú starostlivosť denne.
Z jeho strany poskytnutie pomoci poručiteľovi z tohto dôvodu od roku 2012 do dňa napísania listiny o
vydedení by ani nebolo reálne možné. Za daných okolností nebol ku dňu napísania listiny o vydedení
preukázaný dôvod vydedenia žalobcu v 1.rade podľa § 469a ods. 1 písm. a) O. z. a neboli splnené ani
podmienky, aby sa dôvod vydedenia vzťahoval na žalobkyňu v 2. rade.

54. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa, ktorý by ako potomok mal prejavovať, ako dôvod
vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) O. z., spočíva v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k
poručiteľovi, ako aj v správaní, ktorým síce potomok záujem prejavuje, ale spôsobom nezodpovedajúcim
riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi. Ak je dôvodom vydedenia trvalé neprejavenie opravdivého
záujmu potomka o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) O. z. je nutné zistiť, či medzi poručiteľom

a vydedeným potomkom išlo o ich skutočný vnútorný vzťah medzi poručiteľom a potomkom alebo len
o vzťah formálny, predstieraný. Charakter skutočného vnútorného vzťahu možno vyvodiť z vonkajších
prejavov ako z osobného, resp. písomného styku, zo starostlivosti potomka o poručiteľa, pričom
nemožno opomenúť možnosti dediča prejavovať záujem, a či zo strany potomka nejde o nezavinené
neprejavenie opravdivého záujmu. Ak potomok neprejavuje opravdivý záujem v dôsledku toho, že

poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, keď sa s dieťaťom nestýkal, keď a neudržiaval s ním bežné
príbuzenské vzťahy, nemožno bez ďalšieho dovodiť, že by neprejavenie záujmu potomka odôvodňovalo
vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. b) O. z. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi poručiteľom
a žalobcom v 1. rade sa už v detstve žalobcu v 1. rade narušil ich vzájomný vzťah z dôvodu, že v
čase, keď žalobca v 1. rade ako maloletý vyrastal, negatívne vplývalo na jeho psychiku neusporiadané

manželstvo jeho rodičov, hádky poručiteľa s matkou žalobcu v 1.rade, hrubé výroky zo strany poručiteľa
pred vtedy maloletým žalobcom v 1.rade , správanie poručiteľa , keď v nočných hodinách nenechal spať
matku žalobcu v 1.rade a ani žalobcu v 1.rade. Matka žalobcu v 1.rade spolu so žalobcom v 1.rade
sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, pretože matka žalobcu v 1.rade mala dôvodnú obavu, že ich
poručiteľ bude naďalej ohrozovať, pričom tak ona, ako aj žalobca v 1.rade mali narušený psychický

stav. Keď po niekoľkých mesiacoch opäť sa nasťahovali do spoločného bytu, neustále medzi manželmi
dochádzalo k roztržkám, pričom poručiteľ 7.4.1973 zbil manželku. Uvedené okolnosti vyplývajú z
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.5.1973 č. k. 10C 1063/72-52, ktorým bolo
manželstvo rodičov mal. žalobcu v 1.rade rozvedené a vyplývajú zo zisteného skutkového stavu, tak
ako je v rozsudku uvedené. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 22.6.1973 č. k. 4T85/1973

vyplýva, že za skutok voči manželke poručiteľa zo 7.4.1973 bol poručiteľ uznaný vinným, za spáchanie
trestného činu ublíženia na zdraví a trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.
Z uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobca v 1.rade bol svedkom toho, keď otec matku udrel , ako sa
za ňou rozbehol a potvrdil, že keď otcovi zastal cestu, aby mamu obránil, poručiteľ mu vykrúcal ruky.
Maloletý žalobca v 1.rade tiež počul, ako sa otec matke vyhrážal, že ju zabije, že ju odsedí. Uvedené

skutočnosti zanechali na žalobcovi v 1.rade psychické následky. Pri rozvode manželstva rodičov žalobcu
v 1.rade súdom ani nebol upravený styk otca s maloletým, i keď otec o to žiadal, pretože vzťah
maloletého k otcovi nebol na patričnej úrovni a násilné vynucovanie styku by ešte viac mohlo narušiť
vzťah medzi otcom a maloletým synom. Žalobca v 1. rade po rozvode, kvôli uvedenému správaniu
poručiteľa, nedokázal sa s ním stretávať. Z výsluchu žalobcu v 1.radevyplýva, že dostával záchvaty,

keď ho mal prísť otec navštíviť. Vzhľadom k tomu, že uplynul nejaký čas a celá rodina sa pýtala, či
sa stretáva s otcom, tak počas štúdia na gymnáziu zašiel za otcom a začali sa stretávať. Pokiaľ sa
s poručiteľom stretávali, bol to žalobca v 1. rade, ktorý vyhľadával stretnutia s poručiteľom. Poručiteľ
nekontaktoval žalobcu v 1. rade ani raz, ani raz ho nenavštívil, ani raz mu nenapísal. Žalobca v 1.
rade chodieval za otcom na pracovisko, keď otec začal bývať so žalovanou. Napokon sa poručiteľ

odsťahoval so žalovanou z Banskej Bystrice do O. bez toho, aby dal synovi o tom vedieť. V ďalšom
období, od r. 1990 k ďalším kontaktom medzi poručiteľom a žalobcom v 1. rade už nedošlo. V dôsledku
toho, že žalobca v 1. rade vyrastal v neusporiadanom konfliktnom rodinnom prostredí, prežil v detstve
psychickú traumu v dôsledku správania otca nevytvoril sa medzi poručiteľom a žalobcom v 1. rade do
jeho dospelosti skutočný vnútorný vzťah, aký má byť medzi rodičom a dieťaťom. Pokiaľ sa uskutočňovali

stretnutia žalobcu v 1. rade s poručiteľom v dospelosti boli iniciované zo strany žalobcu v 1. rade. Napriek
tomu, že žalobca v 1. rade snažil sa s poručiteľom udržiavať po určitú dobu kontakt, ich vzájomný
vzťah sa po citovej stránke nerozvinul, zostal formálny, bez hlbšej citovej väzby. Za daných okolností za
neprejavenie opravdivého záujmu nemožno považovať, keď nezáujem žalobcu v 1. rade o poručiteľabol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, keď sa predovšetkým poručiteľ pričinil o to, že sa
nevytvorili vzťahy medzi nimi také, aké by medzi rodičom a dieťaťom mali byť. Zo strany žalobcu v 1.
rade nebolo reálne možné, aby prejavoval záujem o poručiteľa od roku 2012 do dňa napísania listiny o

vydedení z dôvodu starostlivosti o svoju matku. Pokiaľ žalovaná uvádza, že zo strany žalobcu nebola
preukázaná ani len tá najzákladnejšia úcta voči jeho otcovi, teda poručiteľovi a to účasť na jeho pohrebe,
k tomu žalobca uviedol, že o smrti poručiteľa sa dozvedel až z predvolania na dedičské pojednávanie.

55. Za daných okolností nebol ku dňu napísania listiny o vydedení preukázaný dôvod vydedenia žalobcu

v 1.rade podľa § 469a ods. 1 písm. b) O. z. a neboli splnené ani podmienky, aby sa dôvod vydedenia
vzťahoval na žalobkyňu v 2. rade.

56. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti závetu v časti, ktorá odporuje právu žalobcov na dedičský
podiel podľa § 479 O. z. zamietol z dôvodu, že navrhovaná žaloba v tejto časti je žalobou o určenie
právnej skutočnosti, pričom podľa § 137 ods. 4 CSP z osobitného predpisu nevyplýva možnosť podať

takúto žalobu. Žalobcovia v 1. a 2. rade mylne uvádzajú, že boli poučení súdnou komisárkou, že môžu
žalobou na súde napadnúť aj platnosť závetu, do 30 dní, najneskôr do 09.06.2017. Takáto povinnosť im
podľa zápisnice o pojednávaní bola stanovená len v súvislosti s podaním žaloby o napadnutí platnosti
listiny o vydedení, ako aj dôvodov vydedenia, neboli však odkázaní na podanie žaloby o neplatnosť
závetu, príp. jeho časti podľa § 194 ods. 1 CMP. Žaloba o neplatnosť závetu, nie je ani žalobou o určení,

či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c) CSP.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd
rozhodol, vzhľadom na čiastočný procesný úspech strán sporu, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.