Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26Csp/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211756
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317211756.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:

N. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX/X, A., zastúpený: Občianske združenie OPOS, IČO: 51147688, A.
Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o
zaplatenie 4601,03 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2014,22 eur do 3 dní.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 12%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 05.05.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi stranami sporu je neplatná a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8353,25 eur z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia.

2. V priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti určenia, že zmluva č. XXXXXXXXX je neplatná a
v časti povinnosti zaplatenia sumy 3702,22 eur, na základe čoho súd konanie v uvedenej časti zastavil

uznesením č.k. 26Csp/133/2017-132 zo dňa 03.05.2018. V dôsledku uvedeného je predmetom konania
zaplatenie sumy 4601,03 eur ako bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu z dôvodu,
že zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, vyjadreniami splnomocnenca žalobcu, písomnými

vyjadreniami žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, obchodnými podmienkami,
výpisom z úverového účtu, výzvami na úhradu, potvrdením o vykonávaní zrážok zo mzdy, ďalšími
listinnými dôkazmi súvisiacimi s predmetom sporu, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam
skutkového a právneho stavu veci:

5. Zo žaloby a vyjadrení splnomocnenca žalobcu vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX žalobca ako spotrebiteľ
a žalovaný ako veriteľ uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný

žalobcovi poskytol spotrebiteľský revolvingový úver vo výške 1394,54 eur, ktorý splácal do 06/2007,
potom bol v omeškaní s dvoma splátkami, na základe čoho mu zamestnávateľ na pokyn žalovaného
vykonával zrážky zo mzdy, ktoré zrážky neriešil, vedomý si svojej platobnej povinnosti. V 01/2009 mu
žalovaný poslal na účet sumu 948,28 eur, ktoré tiež využil. V 01/2011 mu žalovaný ako revolving opäťposlal na účet sumu 948,28 eur, ktoré využil, aj keď nechápal, prečo mu ich žalovaný posiela, keď na
zmluve bola suma 2796,25 eur. V roku 2012 mu boli stále vykonávané zrážky zo mzdy, potreboval
peniaze, preto si v 08/2012 vybavil u žalovaného ďalší úver, ktorý mu ale nebol schválený. V 02/2013 mu

žalovaný zaslal na účet znova sumu 948,28 eur, stále mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, v 01/2015
mu boli zaslané ďalšie peniaze. V 02/2017 oslovil žalobca splnomocnenca a podal žalobu, spolu mu
žalovaný poskytol sumu úveru 5187,66 eur. Celkovo žalobca v 127 splátkach uhradil sumu 9838,69 eur,
z toho 8 splátok uhradil riadne a včas. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil
o sumu 4651,03 eur.

6. Splnomocnenec žalobcu uviedol, že zmluva trpí absenciou zákonných náležitostí podľa z. č. 129/2010
Z.z., a to najmä vo výške RPMN, kde v prvej časti (žiadosť o poskytnutie úveru) je RPMN odlišná, ako
jej výška uvedená v druhej časti dokumentu (schválenie úveru). Zároveň absentuje termín konečnej
splatnosti úveru. Vo vzťahu k premlčacej dobe uviedol, že v danom prípade ide o úmyselné bezdôvodné
obohateniežalovanéhonaúkoržalobcu,nazákladečohojepremlčaciadobadesaťročnáazačalaplynúť

okamihom plnenia nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov. O práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa žalobca dozvedel od svojej dcéry v 02/2017 a potom podal žalobu. Vzhľadom na
skutočnosť, že splátkový kalendár bol časovaný až do 02/2018, žalovaný vedel, že sa obohacuje
bezdôvodne, z čoho vyplýva jeho úmysel sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohatiť, žalovaný musel
poznať zákony, podnikal od roku 2000, od roku 2008 pod súčasným menom, musel poznať z.č. 258/2001

Z.z..

7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť,
nakoľko zmluva bola uzatvorená na 36 mesiacov s tým, že žalobcovi bude za vopred dohodnutých
podmienok poskytnuté navýšenie úveru (revolving), tak mu boli poskytnuté celkovo 4 revolvingy na

dobu 96 mesiacov, celková doba splácania bola 132 mesiacov. Poukázal na to, že žalobcovi nebolo
vyplatených ním tvrdených 5187,66 eur, ale 5137,87 eur. Nesúhlasil s tým, že v zmluve absentujú
podstatné náležitosti podľa zákona a spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu jej uzatvorenia, zmluva
obsahuje údaj o RPMN, nakoľko v žiadosti je uvedený údaj o predpokladanej RPMN, pričom v druhej
časti (schválenie) je údaj o reálnej RPMN v bode 6. RPMN je možné určiť až po schválení zmluvy.

Pri podaní žiadosti o úver nie je známy údaj o dátume splatenia úveru, ten sa stane známym až po
schválení úveru. Zmluva rovnako obsahuje aj výšku splátky, termín jej splatnosti a počet splátok úveru.
Žalovaný vzniesol proti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia námietku premlčania, z pohľadu
uplynutia ako subjektívnej, tak objektívnej premlčacej doby s odôvodnením, že plynutie subjektívnej
premlčacej doby je viazané na moment, kedy sa poškodený subjekt dozvie o svojich nárokoch a prijatím

argumentácie žalobcu by súd nedôvodne zvýhodnil jeho postavenie. Vo vzťahu k údajnému úmyslu sa
obohatiť uviedol, že žalobca v tomto smere vôbec neuniesol dôkazné bremeno.

8. Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

9. Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom
ako spotrebiteľom a dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý revolving v celkovej výške 5137,87 eur (karta
klienta), pričom žalobca žalovanému zaplatil celkovo 9825,35 eur, pričom časť platieb bola vykonaná
dobrovoľnými platbami žalobcu, časť bola vykonaná formou zrážok zo mzdy žalobcu. Je nesporným, že
v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver, na ktorý je nutné aplikovať v čase
jeho uzatvorenia účinný právny predpis, a to z.č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 28.09.2006. Podľa

ust. § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať RPMN, v
opačnom prípade je úver bezúročný a bez poplatkov.

11. Predmetná zmluva pozostáva formálne z dvoch strán jedného listu, pričom prvá z nich sa člení na
dve časti, a to žiadosť žalobcu ako dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru (návrh zmluvy) a druhá
časť je označená ako „údaje o schválenom úvere“, z právneho hľadiska ide o akceptáciu resp. prijatie

zmluvy. Podmienkou platného vzniku zmluvného vzťahu je, aby medzi zmluvnými stranami došlo ku
konsenzu ohľadne podstatných náležitostí zmluvy. Zo zmluvy je pritom zrejmé, že medzi stranami v
danom prípade nedošlo ku konsenzu ohľadne RPMN, nakoľko v návrhu zmluvy (podpísaného žalobcom
25.09.2006) je RPMN 72,19%, časti prijatia zmluvy je RPMN rozdielna, a to vo výške 68,74%. Argument
žalovaného o tom, že RPMN uvedená v návrhu zmluvy je predpokladanou výškou RPMN, je irelevantný,

nakoľko uvedená skutočnosť nevyplýva ani len z označenia údaju (v oboch prípadoch ide o RPMN).
Vzhľadom na uvedený rozdiel v údaji o RPMN súd konštatuje, že ku konsenzu ohľadne tejto zmluvnej
náležitosti medzi stranami dôjsť nemohlo, na základe čoho v danom prípade údaj o RPMN absentuje,
čo v konečnom dôsledku spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru.

12. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

18. Vzhľadom na vyššie konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je nesporným, že preplatok

žalobcunasumeskutočneposkytnutéhoúverupredstavujebezdôvodnéobohateniežalovanéhonaúkor
žalobcu, t.j. rozdiel medzi žalobcom zaplatenou sumou 9825,35 eur a skutočne poskytnutým úverom
5137,87 eur je 4687,48 eur, čo je výška bezdôvodného obohatenia sa žalovaného, ktorý uvedenú sumu
od žalobcu prijal napriek tomu, že na toto plnenie právny dôvod nemal a mal by ju vydať podľa ust. §
456 OZ žalobcovi. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania mal súd za to, že v danom

prípade je nutné aplikovať subjektívnu premlčaciu dobu podľa ust. § 107 ods. 1 a v rámci skúmania
momentu, kedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel, súd vychádzal z vyjadrenia
žalobcu o tom, že o zrážkach zo mzdy mal vedomosť hneď od počiatku ich vykonávania, z čoho je
preukázané, že o vzniku bezdôvodného obohatenia mal žalobca vedomosť už od roku 01.01.2009
(potvrdenie zamestnávateľa žalobcu o vykonávaní zrážok zo mzdy). Vo vzťahu k objektívnej premlčacej

dobe podľa ust. § 107 ods. 2 OZ sa súd priklonil k právnej argumentácii žalovaného a mal za to, že
žalobca v danom prípade nepreukázal úmysel žalovaného bezdôvodne sa na jeho úkor obohatiť, pričom
ním použitá argumentácia by znamenala ničím nepodložený všeobecný predpoklad o úmysle a nekalých
praktikách žalovaného. Súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou KS v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/530/2015, 14 Co/637/2015, teda že žalobca musí preukázať, že žalovaný skutočne vedel
alebo musel vedieť, že sa obohacuje na úkor žalobcu. Vzhľadom na uvedené je objektívna premlčacia
doba trojročná a plynie od momentu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti,vychádzajúczprehľaduplatiebmalsúdzato,nepremlčanýmisúlensplátkyúveruvykonané
už formou zrážok zo mzdy do dvoch rokov pred podaním žaloby na súd, t.j. od 05.05.2015. Podľa
prehľadu ide o splátky poradovo na č.l. 81, 82 označené ako splátka č. 103 až splátka č. 129, celkovo 26
splátok vo výške po 77,47 eur, čo predstavuje 2014,22 eur nepremlčaného bezdôvodného obohatenia
žalovaného na úkor žalobcu, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, kde vzhľadom na úspech žalobcu
v miere 44%, po zohľadnení úspechu žalovaného (56%) súd žalovanému priznal náhradu trov konania

a právneho zastúpenia vo výške 12%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.