Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215059
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2512215059.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.

Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: K+K Stavebno-
obchodná spoločnosť, s.r.o., IČO: 31 428 517, Krajinská 32, Piešťany, zastúpeného: JUDr. Vladimír
Gembický, advokát, Piešťany, proti žalovanej: Obec Ostrov, IČO: 00 312 827, Ostrov 345, zastúpenej:
Mgr. Zuzana Jedličková, advokátka, Piešťany, o 19.732,60 €, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č. k. 4 Cb 100/2012-404 z 3. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.
II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa

domáhala doplatenia sumy 19.732,60 € s úrokom z omeškania ako doplatku ceny diela zo zmluvy o
dielo z 20. januára 2010, resp. ako bezdôvodného obohatenia za práce vykonané na diela nad rámec
tejto zmluvy, a II. priznal žalovanej náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Dňa 20. januára 2010 žalobkyňa ako zhotoviteľ a žalovaná ako objednávateľ podpísali zmluvu o dielo

č. 1 na dodávku a montáž prác pre stavbu „Nájomné bytové domy - Ostrov“. Touto zmluvou sa žalobkyňa
zaviazala zhotoviť pre žalovanú stavbu „Nájomné byty v Ostrove“ podľa projektovej dokumentácie
Ing. W. O. rozčlenenú na tri stavebné objekty (2 obytné domy a technickú vybavenosť - komunikácie,
vodovod, kanalizácia, prípojky, osvedčenie), pričom žalobkyni mali byť známe technické, kvalitatívne a
iné podmienky diela (ods. 2.3). Stavba mala byť ukončená do 31. decembra 2011 (čl. III). Cena diela za
každý obytný dom bola dohodnutá na 453.399,274 € a za technickú vybavenosť 180.225,228 €, celkovo
tedapredstavovala1.293.558,293€sDPH(ods.4.1).Cenazahŕňalavšetkyvýkonyanákladyanemohla

byť menená jednostranne, ale prípadné navyše práce sa mali dohodnúť v dodatku; rovnako akékoľvek
projekčné zmeny či detaily dohodnuté medzi zhotoviteľom a projektantom, ktoré by znamenali zvýšenie
ceny, bolo potrebné písomne odsúhlasiť s objednávateľom a investorom (ods. 4.3). Zhotoviteľ mal viesť
stavebný denník, v ktorom sa mali vykonávať zápisy, avšak dohody, vyjadrenia, podpisy zápisov v
stavebnom denníku nebolo možné považovať za dodatky k zmluve, ale mali byť len podkladmi na ich
vypracovanie (ods. 6.2).

4. Projektová dokumentácia predpokladala zhotovenie vonkajších základov z 1,25 m hlbokých pásov
z liateho betónu. Žalobkyňa prevzala stavenisko a začala s vykonávaním diela. Pri zakladaní stavby
zistila, že stavba je v skutočnosti zasadená o 75 cm nižšie oproti okolitému terénu (najmä existujúcej
cestnej komunikácii). Žalobkyňa to zaznačila 7. júla 2010 do stavebného denníka s tým, že projektovádokumentácia neuvažuje 75 cm nadzákladového muriva, ktoré je potrebné realizovať, dodávateľ
predloží na odsúhlasenie dodatok naviac prác. Stavebný dozor žalovanej 27. júla 2010 do stavebného
denníka potvrdil, že nadzákladové murivo muselo byť zvýšené o 75 cm oproti projektovej dokumentácii

z dôvodu, že jestvujúca komunikácia je prevýšená oproti projektovej dokumentácii o týchto 75 cm;
zároveň potvrdil, že tieto práce naviac treba riešiť s investorom. Žalobkyňa však zároveň nedodržala
projektovúdokumentáciuprizhotovenízákladovéhopásu,keďnamiesto125cmliatehobetónuzhotovila
z tohto betónu len 50 cm hlboký pás, na ktorý nadstavila 75 cm nadzákladového muriva zo šalovacích
tvárnic Premac zalievaných betónom. Na kontrolnom dni 17. marca 2011 stavbyvedúci, stavebný dozor

a projektant dohodli, že projektant zjednoduší projekt komunikácií a finančné prostriedky sa použijú na
úhradu naviac prác.

5. Dodatkom č. 1 strany upravili cenu diela kvôli zmene DPH. Dodatkom č. 2 z 19. októbra 2011 strany
znížili cenu technickej vybavenosti na 142.227,326 € bez DPH a zodpovedajúcim spôsobom aj celkovú
cenu diela. Obsahom týchto dodatkov nebola zmena ceny diela z dôvodu naviac prác v podobe 75 cm

nadzákladového muriva. Dňa 30. decembra 2011 strany podpísali preberací protokol, v ktorom bolo
konštatované navýšenie objektov o 75 cm od rastlého terénu, zároveň v ňom však nebolo uvedené
žiadne zvýšenie ceny oproti zmluve o dielo. Žalobkyňa však napriek tomu faktúrou z 26. júna 2012
vyúčtovala žalovanej za uvedené naviac práce sumu 19.732,60 € s DPH. Žalovaná listom z 10. októbra
2012 oznámila žalobkyni, že obecné zastupiteľstvo 8. októbra 2012 neschválilo dodatok č. 3 k zmluve o

dielo, ktorým sa mala cena týchto prác zohľadniť v cene diela. Pritom zdôraznila, že zápis v stavebnom
denníku mal byť podkladom na vypracovanie dodatku, ale taký dodatok uzatvorený nebol, a vykonanie
prác nebolo nevyhnutné.

6.Ztaktozistenéhoskutkovéhostavusúdprvejinštancieprávneuzavrel,žezmluvaodielobolauzavretá

v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá vymedzovala dielo a jeho cenu. Z ods. 4.3 zmluvy
vyplývalo, že cena sa nemôže meniť inak než písomným dodatkom. Uzavretie takého dodatku, ktorým
by došlo k zvýšeniu ceny diela, nebolo dokázané. Žalobkyňa len oznámila žalovanej vykonanie určitých
prác, čo však nemožno považovať za dodatok k zmluve. Zo skutkového stavu zisteného po vrátení veci
odvolacím súdom ďalej vyplynulo, že žalovaná nevykonala žiadne naviac práce, pretože zo 125 cm

hlbokého pásu z liateho betónu jeho časť 75 cm nahradila pásom zo šalovacích tvárnic. Nemožno teda
uzavrieť, že by žalovaná získala majetkový prospech v zmysle § 451 Obč. zák. Takisto nezistil uzavretie
ústnej zmluvy na tieto práce.

7. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vyhovenia žalobe. Najskôr

doslovne citoval množstvo zákonných ustanovení (C. s. p., Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka). Potom vytkol súdu prvej inštancie, že sa (napriek povinnosti vyplývajúcej zo zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu) nezaoberal otázkou, či nemohlo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy o
dielo na zvýšenie terénu a základov stavieb. Predmetom konania je cena tohto diela. Až subsidiárne
žalobca uplatnil nárok z bezdôvodného obohatenia. Argumentácia zmluvou o dielo z 20. januára 2010 je

nepodstatná, žalovaná žiadne vady neuplatnila. Dodatok č. 2 k tejto zmluve znížil cenu diela, aby mohla
žalovaná zaplatiť nové dielo - zvýšenie terénu a základov. Toto dielo bolo vykonané, žalovanou prevzaté
a je preukázaná aj výška bezdôvodného obohatenia.

8. Žalovaná vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalobkyňa už v žalobe žiadala zaplatiť

cenu naviac prác na diele podľa zmluvy z 20. januára 2010, až neskôr začala tvrdiť, že tieto práce sú
samostatným dielom. Odvolací súd len uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa ústnou zmluvou o dielo
a bezdôvodným obohatením, žalobkyňa však ich existenciu nedokázala, hoci ju zaťažovalo dôkazné
bremenonaexistenciuústnejzmluvyodielo.Žalobkyňanedokázalaanivznikbezdôvodnéhoobohatenia
na strane žalovanej. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný základy síce zmenil, ale ich celková výška je

rovnaká ako pôvodne dohodnutá a ocenená. Nie je pravdivé tvrdenie, že dodatkom č. 2 sa mal vytvoriť
priestor na úhradu tejto zvýšenej ceny.

9. V ďalších podaniach strany zotrvali na svojich skorších stanoviskách.

10.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokvcelomrozsahu(§379C.s.p.),akoajpredchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jehopreskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odsekoch 3 až 5 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj
podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti
v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie v ods. 7 až 17, 19 až 24, 26 až 36 a konečne46 až 50
vcelku zrozumiteľne a výstižne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia

urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu
výsluchov strán a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých
dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti.

12. Žalobkyňa v podanom odvolaní voči skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie namietla, že
„má za preukázané“, že medzi stranami bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Odvolateľ je však v odvolaní

podľa § 365 C. s. p. povinný konkretizovať jednotlivé odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému
rozsudku,tedavdanomprípadeuviesťkonkrétnenámietkyprotizistenémuskutkovémustavu.Odvolateľ
je teda v zásade povinný predniesť v odvolaní konkrétne výhrady voči konkrétnym skutkovým zisteniam
súduprvejinštancieatiežvzniesťkonkrétnenámietkyprotikonkrétnemupostupusúduprvejinštanciepri
vykonávaní a hodnotení dôkazov. Je teda povinný v zásade namietnuť, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil určitý dôkaz, objasniť, prečo ho odvolateľ považuje za nesprávne vyhodnotený, ako aj to, ako
ho mal súd správne vyhodnotiť a aký by to malo vplyv na skutkové zistenie, ktoré súd prvej inštancie
urobil alebo neurobil. Nemôže len zopakovať svoje skoršie skutkové tvrdenia bez toho, aby zohľadnil
nový stav, ktorý vznikol vydaním rozsudku, v ktorom súd podľa § 220 ods. 2 C. s. p. musí zhrnúť aj
zistenýskutkovýstav.Lenprostéaholézotrvanienavlastnýchskutkovýchtvrdeniachtedanezodpovedá

riadnemu vymedzeniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 C. s. p., v dôsledku čoho sa tým odvolací súd
nemôže zaoberať ako riadne uplatneným odvolacím dôvodom.

13. Aj podľa odvolacieho súdu z obhliadky sporných obytných domov a vykonaných meraní (zápisnica
č. l. 291 s pripojenými fotografiami v spise a na CD nosiči) celkom zreteľne vyplýva, že oba obytné domy

sú založené na betónovom základe o výške 50 cm, na ktorom je postavený 75 cm múr z tvárnic, ktoré
sú vyplnené betónom. Zo samotnej projektovej dokumentácie (pripojená v prílohovej obálke č. l. 251) je
však zistiteľné, že základ je na všetkých stranách projektovaný ako vyhotovený z toho istého materiálu
(liaty betón) s rovnakou hĺbkou 1,25 m. Tieto dôkazy tak vo vzájomnej súvislosti jasne dokazujú, že
skutočné vyhotovenie stavby sa líši od projektovej dokumentácie, keďže chýba časť základu z liateho

betónupribližnevhĺbke75cm.Žalobkyňapritomvodvolanítietodôkaznéprostriedkynijakýmspôsobom
nespochybnila, len vo vyjadrení pred súdom prvej inštancie všeobecne namietla, že hĺbka základu spolu
s nadzákladovým murivom je rôzna. Pokiaľ však projektová dokumentácia predpokladala hĺbku pásu z
liateho betónu 1,25 m a žalobkyňa podľa svojich tvrdení nadstavala na tieto základy pás z tvárnic vysoký
75 cm, musela by celková výška základov aj s nadstavanou časťou dosahovať 2 m. Taká výška však

pri meraní zistená nebola. Za daných okolností je teda zrejmé, že žalobkyňa síce zhotovila základy,
nevykonala však pritom žiadne naviac práce, ale len jedny práce (liaty betón) nahradila inými (múr z
tvárnic), ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

14. Uvedená okolnosť je podstatnou zmenou okolností v porovnaní so stavom, z ktorého vychádzal

tunajší súd pri vydaní svojho predošlého zrušujúceho uznesenia č. k. 21 Cob 103/2015-211. Pri jeho
vydaní teda odvolací súd vychádzal z toho, že na stavbe skutočne boli vykonané naviac práce v rozsahu
vybudovania75cmnadzákladovéhomúruztvárnic,vdôsledkučohouložilsúduprvejinštanciezaoberať
sa otázkou jednak vzniku prípadnej ústnej dohody o týchto prácach, jednak prípadného bezdôvodného
obohatenia v dôsledku prijatia týchto prác žalovanou. Je pravdou, že právnym názorom vyjadreným v

tomto zrušujúcom uznesení bol súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C. s. p. (predtým § 226 O. s. p.)
viazaný. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie po vydaní tohto zrušujúceho uznesenia sa však
podstatne zmenil v tom, že bolo zistené, že žalobkyňa žiadne naviac práce nevykonala. Práve podstatná
zmena skutkového stavu je pritom okolnosť, ktorá zakladá výnimku z kasačnej záväznosti rozhodnutia
odvolacieho súdu (porov. v tomto smere podrobne judikát R 76/2016). V dôsledku toho tak v podstate

nebolo potrebné zaoberať sa ďalej otázkou vzniku ústnej zmluvy o dielo na tieto tvrdené naviac práce;
ak naviac práce neboli vykonaná, nemohla o nich vzniknúť ani zmluva. Ani žalobkyňa pritom v odvolaní
jasne neuvádza, akými konkrétnymi dôkazmi mal súd prvej inštancie mať za dokázané, že boli urobené
také prejavy, z ktorých by sa existencia tejto zmluvy dala vyvodiť. Žalobkyňa len tvrdila (na rozdiel odtvrdenia žalovanej tak skutočne robila už v žalobe), že táto ústna zmluva bola uzavretá v (písomnom)
zázname zo 17. marca 2011. Žalovaná však zdôraznila, že starostka žalovanej obce neurobila prejav, z
ktorého by takáto zmluva mohla vzniknúť. Žalobkyňa však nedokázala, že by starostka žalovanej obce

takýto prejav urobila. Proti záveru o tom, že by takéto prejavy (ktorých obsahom by bol vznik samostatnej
ústnej zmluvy so záväzkom žalovanej zaplatiť cenu naviac prác) boli urobené, svedčí tiež to, že záznam
zo 17. marca 2011 bol spísaný dávno po vykonaní sporných prác. Podstatou zmluvy o dielo je však
záväzok vykonať dielo, teda uzatvára sa v čase, kedy ešte dielo vykonané nie je. Rovnako proti tomuto
záveru svedčí to, že aj v samotnom preberacom protokole (č. l. 17) sú tieto „naviac požadované práce“

uvedené ako súčasť diela vykonávaného na základe zmluvy o dielo č. 1/2010 z 20. januára 2010. Všetky
tieto dôkazy posúdené vo vzájomnej súvislosti podľa odvolacieho súdu opodstatňujú záver, že nedošlo
k žiadnym takým prejavom, z ktorých by bolo možné vyvodiť vznik zmluvy o dielo „zvýšenie terénu a
základov stavieb“.

15. Súd prvej inštancie správne právne posudzoval zmluvu o dielo č. 1/2010 z 20. januára 2010 ako

zmluvu o dielo podľa § 536 Obch. zák., keďže bola uzavretá medzi žalobkyňou - podnikateľkou pri
výkone jej podnikateľskej činnosti a žalovanou obcou pri zabezpečovaní verejných potrieb (výstavby
nájomných bytov), takže sa podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka spravovala jeho treťou časťou.
Jej predmetom bolo pritom zhotovenie stavby, ktorá sa podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. vždy považuje
za dielo. Pri vykonávaní diela platí (inak dispozitívne) ustanovenie § 537 ods. 1 Obch. zák., podľa

ktorého je zhotoviteľ povinný zhotoviť dielo na svoje náklady a na svoju zodpovednosť. Z citovaného
(dispozitívneho) ustanovenia tak vyplýva, že náklady na zhotovenie diela znáša samotný zhotoviteľ,
ktorému zásadne nevzniká právo na ich náhradu od objednávateľa. Podľa cit. § 546 ods. 1 Obch. zák.
je totiž objednávateľ zásadne povinný zaplatiť len cenu diela, nie akékoľvek náklady zhotoviteľa s jeho
zhotovením. Na všeobecný princíp vyjadrený v § 537 ods. 1 Obch. zák. nadväzuje § 547 ods. 1 Obch.

zák., podľa ktorého na výšku ceny zásadne nemá vplyv, že cena bola určená podľa rozpočtu, ktorý je
súčasťou zmluvy alebo bol oznámený objednávateľovi. Z toho vo všeobecnosti vyplýva, že prípadné
chyby rozpočtu (nezahrnutie niektorých položiek, nesprávny odhad množstva určitých naceňovaných
položiek, zlý odhad ceny týchto položiek a pod.) znáša zhotoviteľ. Zhotoviteľ teda nie je oprávnený
požadovať úpravu ceny stanovenej rozpočtom, ak sa ukáže, že skutočné vykonanie diela si vyžaduje

náklady nezahrnuté do rozpočtu. Výnimky z tohto ustanovenia sú upravené v (znova dispozitívnych) §
547 ods. 2 a 3 Obch. zák., kedy však zákon nedáva zhotoviteľovi právo cenu jednostranne zvýšiť, ale
len žiadať jej zvýšenie, o ktorom pri nesúhlase objednávateľa rozhodne súd (§ 547 ods. 4). Z citovaných
ustanovení tak možno vyvodiť, že pre určenie ceny a podmienok jej zmeny je teda predovšetkým
rozhodujúci obsah zmluvy. V prerokúvanej veci z ods. 4.1 zmluvy o dielo č. 1/2010 vyplývalo, že cena

za dielo bola dohodnutá priamo v zmluve sumou 1.293.558,293 € a zahŕňala všetky náklady spojené
s realizáciou diela. Podľa § 547 ods. 1 Obch. zák. tak na túto cenu nemá vplyv, že bola určená podľa
rozpočtu, čo by zhotoviteľa beztak oprávňovalo len k tomu, aby sa za istých okolností domáhal jej
zvýšenia podľa § 547 ods. 2 a nasl. Obch. zák., čo v prerokúvanej veci žalobkyňa neuplatnila. Naopak,
žalobkyňa uplatňovala nárok na cenu za ňou tvrdené práce naviac, ktoré podľa nej vykonala nad

pôvodný rozsah diela.

16. Osobitný prípad práva zhotoviteľa na zvýšenie ceny upravuje § 549 ods. 1 a 2 Obch. zák.,
podľa ktorých zjednodušene povedané platí, že ak sa strany dohodnú na rozšírení, obmedzení alebo
zmene diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane upravenú (zvýšenú alebo zníženú).

Predpokladom zákonného nároku na zvýšenie ceny podľa tohto ustanovenia je teda existencia dohody
o zmene rozsahu diela. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobkyňa nevykonala naviac
prácenadrozsahpôvodnéhodiela,alevskutočnostivykonalaleninéprácenamiestotých,ktorévykonať
mala. Žalobkyňa totiž namiesto zhotovenia základového pásu z liateho betónu do hĺbky 1,25 m zhotovila
takýto pás len do hĺbky 50 cm a naň nadstavila múr z tvárnic vyplnených betónom do výšky 75 cm.

Celkovo teda žalobkyňa zhotovila na diele základy v dohodnutej hĺbke 1,25 m, ale rozložila ich na
dve časti z iných materiálov. Takýto odlišný technologický postup nemožno považovať za rozšírenie
diela (teda vykonanie naviac prác) v zmysle § 549 ods. 1 Obch. zák., ale za zmenu diela v zmysle
§ 549 ods. 2 Obch. zák. Predpokladom nároku na úpravu ceny podľa citovaného ustanovenia je ale
dohoda o takejto zmene diela. Postup v prípade potreby vykonania takýchto prác bol upravený v ods. 4.3

zmluvy o dielo, podľa ktorých zásadne platilo, že akékoľvek práce mimo projektovej dokumentácie bolo
potrebné dojednať v dodatku k zmluve, pričom za taký dodatok sa podľa výslovného znenia ods. 6.2
zmluvy o dielo nemohli považovať zápisy v stavebnom denníku. Z ods. 13.5 zmluvy naopak vyplývalo,
že každý takýto dodatok musel mať písomnú formu, v dôsledku čoho bola na platnosť takéhoto dodatkupotrebná písomná forma v zmysle § 272 ods. 2 Obch. zák. Aj keby teda bol medzi stranami dojednaný
dodatok k zmluve ústnou formou, bol by podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. neplatný, čoho sa žalovaná za
konania opakovane dovolávala. Žalobkyňou vykonaná úprava nepredstavuje žiadne samostatné dielo

(dostavanie 75 cm múru nad základy), ale naopak, zmenu (technologického postupu) diela dohodnutého
zmluvou č. 1/2010 z 20. januára 2010. Takáto zmena je tak vždy zároveň zmenou diela podľa tejto
dohodnutej zmluvy, v dôsledku čoho vôbec neprichádza do úvahy uzavretie samostatnej ústnej zmluvy
na toto „dielo“. Naopak, tieto práce mohli byť len predmetom písomného dodatku k zmluve o dielo č.
1/2010, ktorý podľa zisteného skutkového stavu uzavretý nebol.

17. Rovnako správny je podľa odvolacieho súdu aj záver súdu prvej inštancie, že na strane žalovanej
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka (použiteľného aj v obchodnoprávnych vzťahoch podľa § 1 ods. 2 Obch. zák.)
plnenie bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu alebo z dôvodu, ktorý odpadol. Podľa
§ 458 ods. 1 Obč. zák. sa musí vydať to, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa v

prerokúvanej veci videla bezdôvodné obohatenie žalovanej v tom, že získala hodnotu vykonaných prác
a materiálov. Zo zisteného skutkového stavu však zreteľne vyplýva, že žalovaná zároveň od žalobkyne
nedostala to, čo podľa zmluvy mala dostať, teda celkovo 75 cm základového pásu z liateho betónu. Za
daných okolností tak nemožno hovoriť na jej strane o bezdôvodnom obohatení. Okrem toho však nie je
splnená ani prvá podmienka, a to plnenie v zmysle § 451 ods. 2 Obch. zák. Je zrejmé, že žalobkyňa

plnila dielo na základe platnej a účinnej zmluvy o dielo č. 1/2010, ktorá bola titulom jej plnenia. Žalobkyňa
sama zmenila parametre vykonávania tohto diela, teda zmenila spôsob vyhotovenia základov. Tým však
dielo ani nezväčšila, ani nerozšírila, len zmenila jeho vnútornú štruktúru. Výsledkom jej činnosti bolo
stále dielo - obytné domy. Z citovaného ustanovenia § 537 ods. 1 Obch. zák. pritom vyplýva, že voľba
spôsobu vykonania diela a znášanie nákladov naň je vecou zhotoviteľa. Ak teda zhotoviteľ zvolí iný

spôsob vykonávania diela, nahradí materiály alebo vynaloží viac práce, aby zhotovil dohodnuté dielo,
nemôže si takto zvýšené náklady na zhotovenie diela uplatňovať voči objednávateľovi s odôvodnením,
že sa ich vynaložením objednávateľ bezdôvodne obohatil.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, takže odvolací

súd jeho vecne správny rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil (výrok I).

19. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi
(výrok II).

20. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.