Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202073
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8218202073.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C. C.W., L..
XX.XX.XXXX, J. C. XXX, o zaplatenie 2 007,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 01.10.2018 sa právny
predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a. s. (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2 007,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z
tejto sumy počnúc od 05.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding,
a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej tiež aj len „veriteľ“) uzavrel dňa 08.06.2012 so žalovaným
„... zmluvu o pôžičke evid. č. 7109741“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému pôžičku v sume 3 000,- Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 60-tich

mesačných splátkach v sume po 96,73 Eur a to až do zaplatenia celkovej sumy úveru 5 803,80 Eur.
Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že keďže si žalovaný cit.: „... svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve...
“ nesplnil, veriteľ ho listom z 28.09.2015 označeným ako predžalobná upomienka, vyzval k úhrade
dlžných splátok v dodatočnej lehote a súčasne žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia celého
úveru.Keďžežalovanýanivdodatočnemuposkytnutejlehotedlžnésplátkyneuhradil,veriteľ19.11.2015
úver zosplatnil, o čom informoval žalovaného listom z 29.11.2015 označeným ako „Oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že ku dňu podania žaloby
žalovaný z jemu poskytnutej pôžičky zaplatil 3 385,55 Eur, pričom cit.: „Celkový dlh Žalovaného ku dňu
podania návrhu predstavuje sumu 2 007,46 Eur.“

3. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby si pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.) odvodil z
predloženej kópie notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017,
v zmysle ktorej došlo k zrušeniu obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35

923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok (t.j. veriteľ), bez likvidácie a to jej rozdelením a zlúčením s
nástupnickými obchodnými spoločnosťami: Všeobecná úverová banka a. s. IČO: 31 320 155, Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava (t.j. pôvodný žalobca) a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy
1, 820 05 Bratislava. Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisomdo obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz
zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k
tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom týmto dňom je v danej veci 01.01.2018.

Spôsob rozdelenia imania veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol
uzavretý11.12.2017medziveriteľom,pôvodnýmžalobcom(VÚBa.s.)aVÚBLeasingvoformenotárskej
zápisnice, ktorý je uložený v registri 10 OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“).
Z tohto projektu rozdelenia je zrejmé, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná
v tejto veci, prešla na nástupnícku spoločnosť (t.j. na pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym

nástupcom veriteľa k 01.01.2018.

4. Keďže žalovaný ani po zosplatnení úveru tento neplatil, pôvodný žalobca potom, ako na neho v
zmysle postupu popísaného v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia prešla pohľadávka pôvodného
veriteľa, sa tejto pohľadávky voči žalovanému domáha podanou žalobou, pričom si uplatnil nárok na
zaplatenie jednako žalovaným neuhradených splátok úveru splatných do jeho celkového zosplatnenia,

ako aj úhrady sumy pôžičky po jej zosplatnení všetko celkovo v sume 5 393,01 Eur, ako aj nákladov na
vymoženie tejto pohľadávky v sume 0,- Eur, po odpočítaní sumy 3 385,55 Eur, ktorú sumu z pôžičky do
podania žaloby žalovaný už zaplatil, takže žalobca sa tak žalobou domáha zaplatenia mu sumy 2 007,46
Eur (5 393,01 + 0 - 3 385,55 = 2 007,46) spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
05.12.2015, t.j., cit.: „...od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti...“

do zaplatenia, pričom pôvodný žalobca tiež uviedol, že podanou žalobou sa voči žalovanému nedomáha
zaplatenia v úverovej zmluve dojednanej zmluvnej pokuty v sume 244,81 Eur.

5. Prílohou žaloby boli: notárska zápisnica N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z
11.12.2017; „Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky“ z 08.06.2012; „Predžalobná upomienka“ z

28.09.2015 s doručenkou o jej doručení žalovanému; „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“ z 29.11.2015 a prehľad splátok a úhrad z účtu žalovaného.

6. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému do vlastných rúk 13.11.2018,
avšak žalovaný do rozhodnutia okresného súdu ostal v konaní pasívnym a k žalobe sa nevyjadril.

7. Podaním doručeným okresnému súdu 14.01.2019 pôvodný žalobca oznámil okresnému súdu, že
na základe „Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok“ uzavretej medzi pôvodným žalobcom (VÚB
a.s.) a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., uloženej v registri tunajšieho súdu pod sp. zn. 1OpP
2/2018 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z pôvodného žalobcu (postupca) na obchodnú

spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (žalobca, postupník), ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená
listom z 19.12.2018 (predložený podací hárok, podľa ktorého bol list predložený na poštovú prepravu
19.12.2018, pozn.), pričom v tejto súvislosti pôvodný žalobca navrhol, aby do konania na jeho miesto
vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá s týmto postupom vyjadrila svoj súhlas.

8. Okresný súd uznesením č. k. 5 Csp 87/2018-44 zo 17.01.2019 (právoplatným 08.02.2019) pripustil
zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila,
ako nový žalobca, obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..

9. Podaním doručeným okresnému súdu 07.02.2019 občianske združenie Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov (ďalej len „združenie“) žiadalo, aby ho okresný sú pribral do konania na strane žalovaného,
avšak na výzvu okresného súdu, ktorá bola žalovanému doručená 21.02.2019, aby sa k tomuto návrhu
vyjadril, žalovaný nereagoval, z uvedeného dôvodu okresný súd o tomto návrhu nerozhodoval a ani na
neho neprihliadal.

10. Okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na 20.02.2020, na ktoré boli predvolané obidve
sporové strany, avšak tieto sa nedostavili a pojednávania na nezúčastnili, preto okresný súd postupom
podľa § 180 CSP vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

11. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento

skutkový stav.

12. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľ) uzavrela so žalovaným 08.06.2012
„Zmluvuoposkytnutíbezúčelovejpôžičky“(ďalejlen„úverovázmluva“),nazákladektorejveriteľposkytolžalovanému tzv. „rýchlu pôžičku“ v sume 3000,- Eur. Sumu pôžičky sa žalovaný zaviazal splácať v
60-tich splátkach po 94,- Eur mesačne a spolu s poistným, ktoré bolo dojednané na sumu 2,73 Eur
mesačne výška mesačnej splátky predstavovala sumu 96,73 Eur (94 + 2,73) s termínom jej konečnej

splatnosti cit.: „6/2017“. Celkové náklady, ktoré mal žalovaný za pôžičku zaplatiť predstavovali sumu 2
640,- Eur a celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 5 640,- Eur a s poistným 5 803,80 Eur, pri RPMN, ktorá
v úverovej zmluve nebola presne uvedená a mala byť uvedená v tabuľke, ktorá cit. z úverovej zmluvy „...
je uvedená v Podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy“; priemerná RPMN bola v úverovej
zmluve určená na 21,68 % a ročná úroková sadzba v úverovej zmluve taktiež nebola určená.

13. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ z 28.09.2015, doručeným žalovanému
12.10.2015, veriteľ upozornil žalovaného na jeho omeškanie so splácaním splátok pôžičky s aktuálnym
nedoplatkom na splátkach aktuálne ku dňu upomienky v sume 415,93 Eur s tým, že cit.: „...ak do
05.11.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2015 bude Consumer Finance Holding,
a.s. oprávnená úver zosplatniť.“, k zosplatneniu ktorého napokon veriteľ pristúpil a túto skutočnosť

oznámil žalovanému listom z 29.11.2015 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru.“, ktorým žalovanému oznámil, že tak ako ho bol upozornil v predžalobnej upomienke, pristúpil k
zosplatneniu celého úveru s tým, že ku dňu tohto oznámenia predstavovala celková dlžná suma vrátane
príslušenstva sumu 2 047,49 Eur.

14. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného mal okresný súd za preukázané, že žalovaný urobil na
splatenie pôžičky 35 úhrad v sume po 96,73 Eur, takže žalovaný týmito splátkami splatil celkovo 3 385,55
Eur.

15. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Spotrebiteľský

spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.“

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy „Zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

19. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy

je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.“

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranuspotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.“

22. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase

„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na

účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.“

26.Podľa§11ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.“

27. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom (ako
právnymnástupcompopôvodnomžalobcovi,pozn.)ažalovanýmnepochybneexistujeobčianskoprávny

záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ, keďže mu bola poskytnutá
pôžička za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a pôvodný
veriteľ (predchodca žalobcu) pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet jeho podnikania. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v zmluvnom vzťahu

ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení
Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých
bol úver (pôžička) poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch).

28. Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v súlade s cit. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca, resp. jeho právny predchodca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť jemu poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá
medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení § 1 ods. 2

a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre
takéto zmluvy podľa cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy.29. Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo
všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla

z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy
upravujúcejprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakterujeprávevyrovnávaťtútonerovnováhuvprávnom
postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ
uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná

profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplnenia
ochrany spotrebiteľa (žalovaného) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho
súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom
smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa OZ obsahuje aj osobitné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení § 11 ods. 1 spája s následkom bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru.

30. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy okresný súd vzhľadom na zistený
skutkovýstavacitovanézákonnéustanoveniadospelkzáveru,ženárokuplatnenýžalobcomjedôvodný
len čiastočne.

31. Podľa okresného súdu v úverovej zmluve v prvom rade absentuje zákonná náležitosť podľa cit. §
9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to jednako uvedenie termínu konečnej splatnosti
úveru, ako aj uvedenie doby trvania úverovej zmluvy.

32. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru, ktorý údaj v preskúmavanej úverovej zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy
spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť, pričom v danom prípade je tento údaj v zmluve
stanovený len údajom cit.: „6/2017“, čo je nepostačujúce a takéto dojednanie nezodpovedá dikcii

ustanovenia cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Samotný počet splátok totižto
nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou
úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod
písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad
než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr.

rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014).

33. Podľa okresného súdu v preskúmavanej úverovej zmluve absentuje aj uvedenie celkovej doby
trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorú náležitosť si zasa nemožno zamieňať s údajom o dátume konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, a to už aj z dôvodu, že ak by zákonodarca mal v úmysle stotožniť tieto
dva pojmy, neuvádzal by ich v zákonnom znení osve, ako aj z dôvodu, že neuvedením tejto skutočnosti
sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ tak, ako
už bolo uvedené by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky
(t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum

splatnosti a pod., pozn.), pričom treba mať stále na zreteli, že právny predchodca žalobcu (dodávateľ)
poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s
priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom
splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu. Okrem toho od údaja o
celkovej dobe trvania úverového vzťahu závisí aj spotrebiteľom objektívna overiteľnosť maximálnej

výšky úrokovej sadzby poskytnutého úveru v tom ktorom rozhodnom období.

34. V preskúmavanej úverovej zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2
písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a to uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. V danom
prípade údaj o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve nie je vôbec uvedený, takže spotrebiteľ (žalovaný)
pri jej podpise nemal vôbec reálnu predstavu o nákladovosti jemu poskytnutého úveru, ktorá skutočnosťmá dopad aj na neoveriteľnosť ďalšej podstatnej náležitosti úverovej zmluvy a to na určenie ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorý údaj odzrkadľuje celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za jemu poskytnutý úver, teda zahŕňa v sebe aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru (viď ďalej,

pozn.).

35.Ďalejvúverovejzmluveabsentujeajnáležitosťpodľacit.§9ods.2písm.j)zákonaospotrebiteľských
úveroch a to v súvislosti s RPMN, a to je jej výpočet na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov k výpočtu použitých a to pre

daný konkrétny prípad, pričom v tomto smere nepostačuje uvedenie všeobecného príkladu a vzorca,
ktorý ani pre priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jeho prípadu nemá žiadnu výpovednú hodnotu. V
danom prípade dokonca úverová zmluva ani neobsahuje údaj o RPMN a v tomto smere spotrebiteľa
odkazuje iba na Podmienky k úverovej zmluve, ktoré sú jej cit. „... neoddeliteľnou súčasťou...“, avšak
tieto „Podmienky k úverovej zmluve“ sú iba akýmsi sprievodným dokumentom k úverovej zmluve a
nie sú signované zmluvnými stranami, čo nekorešponduje so zákonným imperatívom vyjadreným v

ustanovení§9ods.2písm.j)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktorývyžaduje,abytátonáležitosťbola
obligatórnou náležitosťou bezprostredne spotrebiteľskej zmluvy podpísanej oboma zmluvnými stranami
a nie iných, vznik úverového vzťahu „sprevádzajúcich“ formulárov, žiadostí, či všeobecných podmienok.
Aj v dôsledku absencie výpočtu RPMN možno úver podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
taktiež považovať za bezúročný a bez poplatkov (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 25 Co/80/2018

z 18.12.2018). RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre
porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší
ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace
s úverom ako napr. poplatok za vybavenie úveru, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie
výhodnejšieho úroku, a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN vyjadruje

celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale
aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Podľa okresného súdu uvedené nekorešponduje s princípom
transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytnuté prehľadné informácie o úvere. V
danom prípade dokonca v tabuľke, ktorá je uvedená v „Podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky“, na
ktoréžalobcaspotrebiteľa(žalovaného)vúverovejzmluveodkazuje,súuvedenérôzneRPMNvzhľadom

na dobu trvania úverového vzťahu, ktorý údaj (rozumej o dobe trvania úverového vzťahu), však ako už
bolo uvedené v danom prípade v úverovej zmluve absentuje.

36. Napokon v úverová zmluva neobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a to, v akom poradí a sume sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa cit. § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená len výška
celkovej mesačnej splátky, z ktorej však nevyplýva, koľko z tejto splátky bude započítaných na splátku
úveru, koľko na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem
iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov, pričom uvedená skutočnosť

má byť v zmysle návestia cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezprostredne súčasťou
a náležitosťou úverovej zmluvy a nie Obchodných podmienok alebo amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o
uvedenú náležitosť úverovej zmluvy okresný súd v tomto podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20 Co/50/2015 z 31.03.2016, ako aj na jeho najnovšiu judikatúru sp. zn. 2 Co
82/2018 z 12.12.2018, v ktorých sa Krajský súd v Prešove vysporiadal aj s otázkou nepriameho účinku

smernice.

37. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018 taktiež uviedol
cit.: „Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. k) predmetného zákona však
zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny

splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca
aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti

venovanej ochrane spotrebiteľa.
Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že SmernicaRady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika
pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie
porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,

že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o
vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by
slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku

tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak
slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov
a iných poplatkov“.
V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu
na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu,

úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako
ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny
priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo

eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,
pričom takýto postup je neprípustný. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor
Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený

poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo
veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.“

38. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný

súd k jednoznačnému záveru, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2
písm. f), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch to má za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na
základe úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, preto okresný súd v tejto časti žalobu zamietol.

39. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, boli všetky žalovaným učinené platby na
jehosplateniezapočítanéibavprospechsplateniajemuposkytnutejistinyúveru,ktorýmubolposkytnutý
v sume 3 000,- Eur, avšak žalovaný zaplatil už sumu 3 385,55 Eur, t.j. zaplatil viac, ako mu bolo veriteľom
poskytnuté, preto okresný súd žalobu aj v tejto časti nároku ako nedôvodnú zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

41.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.“

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

43. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého by v konaní pomerne úspešnejší žalovaný mal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania, avšak keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (k
žalobe s ani len nevyjadril), okresný súd mu túto náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.