Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117215452
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117215452.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov X) F.. O. L., J.. XX.XX.XXXX,
H., L. XX M. X) I. G.Q., J.. XX.XX.XXXX, H., H. XX, zast. Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o.,
Košice, Rázusova 1, IČO : 50 560 611, proti žalovaným X) I. J., J.. XX.XX.XXXX, J., M. Y. X M. X) I. J.,
J.. XX.XX.XXXX, J., M. Y. X, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalovaných

proti rozsudku 39C/21/2017 - 65 zo 16.11.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku V. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c
i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. určil, že listina o vydedení spísaná spolu so závetom
vo forme notárskej zápisnice zo dňa 11.09.2002 sp. zn. N 308/02, Nz 289/02 na Notárskom úrade JUDr.

Jozefa Pavlíka, notára so sídlom v Košiciach, Rastislavova 5 je v časti vo vzťahu k žalobkyniam F..
O. L., V.. H. M. I. G., V.. H. neplatným právnym úkonom, II. určil, že závet spísaný vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 03.11.2006, sp. zn. N 121/2006, Nz 43424/2006, NCRza 4667/2006, NCRIs 43194/06
na Notárskom úrade JUDr Jozefa Pavlíka, notára so sídlom v Košiciach, Rastislavova 5 je v časti podielu
neopomenuteľných dedičov F.. O. L., V.. H. M. I. G. V.. H. neplatný, III. určil, že žalobkyňa F.. O. L., V..
H. je dedičom zo zákona po poručiteľovi Z. H., V.. S., L. O. XX.XX.XXXX v podiele 1/6 k celku dedičstva,

IV. určil, že žalobkyňa I. G., V.. H. je dedičom zo zákona po poručiteľovi Z. H., V.. S. L. O. XX.XX.XXXX
v podiele 1/6 k celku dedičstva a V. priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení, o. i. , uviedol, že žalobcovia sa žalobou , doručenou súdu 2.6.2017 domáhali
určenia neplatnosti listiny o vydedení z 11.09.2002 zn.: N 308/02, Nz/289/02 z dôvodu, že neboli
splnené materiálne podmienky vydedenia podľa § 136a ods. 1 Obč. zák. a zároveň určenia , že

závet spísaný vo forme notárskej zápisnice z 3.11.2006 zn. N/121/2006, Nz/43424/2006, NCRza
4667/2006, NCRIs 43194/06 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, Notára so sídlom v Košiciach,
ul. Rastislavova 5 v časti neopomenuteľných dedičov - žalobkýň je neplatný pre porušenie § 497 Obč.
zák. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe z 21.08.2017, došlom súdu 22.08.2017 uznali nároky žalobkýň ako
neopomenuteľných zákonných dedičiek po poručiteľke Z. H. V.. S., L. O.M. XX.XX.XXXX u každej v
podiele 1/6 k celku dedičstva. Na návrh žalobkýň , súd vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky,

vychádzajúc z § 282, § 283, § 284 a § 285 C.s.p., rozhodol 16.11.2017 rozsudkom pre uznanie nároku,
bez nariadenia pojednávania. O nároku žalobkýň na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
C.s.p. Nakoľko žalobkyne boli v plnom rozsahu v tomto konaní úspešné, priznal im nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

3. Proti rozsudku - výroku V. o nároku na náhradu trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie

žalovaní.4. Poukázali na to, že po oboznámení sa s obsahom žaloby, sa obidvaja rozhodli, že v záujme
zabráneniu vedenia súdneho sporu, ktorý by traumatizoval a rozoštvával celú rodinu, uznávajú v plnom
rozsahu nárok žalobkýň, uplatnený v žalobe z 2.6.2017, čo aj urobili ich vyjadrením k žalobe a to listom z

21.8.2017. V predmetnom vyjadrení objasnili súdu celú vzniknutú situáciu, okrem iného uviedli, že to , či
súdôvodyvydedeniažalobkýňzostranyichmatkydané,nemôžuakozávetnídedičiaobjektívneposúdiť,
nakoľko v čase, keď ich stará matka Z. H. V.. S. spisovala predmetné napadnuté listiny , konkrétne v
r. 2002 a 2006, boli maloleté deti a o veciach, ktoré medzi sebou oni riešili a ako spolu vychádzali, nič
podrobné priamo nevedia a majú iba sprostredkované informácie, takže ťažko je im dvom dokazovať

pravdivosť alebo nepravdivo tvrdení žalobkýň a ak obidve žalobkyne nepovažujú za morálne správne
akceptovať poslednú vôľu svojej matky, je to ich zodpovednosť a vizitka. Písomne ich zákonný dedičský
nárok u každej vo výške 1/6 uznali. Taktiež vyjadrili názor, že je preto už bezpredmetné konať ďalej
vo veci a žalobkyne by mali zobrať žalobu späť a konanie by malo byť zastavené, s čím súhlasili a
zároveňuviedli,žebynemaliznášaťanižiadnetrovykonania,nakoľkospornezaviniliadedičskékonanie
môže ďalej pokračovať. Napriek uvedenému, neprišlo zo strany žalobkýň ani k uzatvoreniu mimosúdnej

dohody a späťvzatiu žaloby, ani k návrhu na schválenie súdneho zmieru a tým k minimalizovaniu trov
konania, najmä pokiaľ ide o súdne poplatky, ale až z rozsudku sa dozvedeli, že žalobkyne listom z
9.10.2017 navrhli, aby súd vydal rozsudok pre uznanie nároku podľa § 282 C.s.p. O tomto návrhu
nevedeli a preto ani nesledovali zverejnenie termínu na vyhlásenie rozsudku. Toto uvádzajú iba na
dokreslenie toho, ako sa strany správali v konaní a ako mohli ovplyvniť a minimalizovať trovy konania.

Navrhli zmeniť napadnutú časť rozsudku a pokiaľ ide o trovy konania, aby v súlade s možnosťou danou
súdu v § 257 C.s.p. nepriznal žalobkyniam náhradu trov konania, aj keď mali vo veci plný úspech,
pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Opakovali, že vzhľadom na charakter sporu ako
žalovaní spor nezavinili, boli do veci vtiahnutí iba ako pasívni účastníci, ktorí v podstate napadnuté
právnedokumentynemohliovplyvniťaakolaiciposúdiť,nonáslednesvojimsprávanímapostojomkveci

v priebehu konania preukázali maximálnu ústretovosť, takže by nebolo spravodlivé, aby znášali súdne
trovy z konania, ktoré sme nezapríčinili. Poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3MCdo/5/2006.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu , o. i. uviedli, že tvrdenia žalovaných o tom, že predmetný spor
nezavinili, v dôsledku čoho by nemali znášať trovy konania , nie sú pravdivé. Žalobkyne opätovne dávajú

na vedomie, že trovy konania vznikli v dôsledku iniciovania súdneho konania, ktorému bolo možné, v
prípade prejavenia záujmu žalovaných, predísť. Zároveň uviedli, že názory žalovaných o tom, akým
spôsobom malo byť zo strany žalobkýň v predmetnom spore uplatňované ich právo, ako aj ich tvrdenia
o tom, že svojím správaním a postojom k veci v priebehu konania preukázali maximálnu ústretovosť ,
sú v tomto smere bezpredmetné, nakoľko vznik trov konania ovplyvnil ich postoj pred podaním žaloby,

nie ich postoj v priebehu konania. Ako bolo zo strany žalobkýň v konaní preukázané, žalobkyne sa
pred podaním žaloby, uvedomujúc si nákladnosť súdneho konania, snažili vyriešiť vzniknutú situáciu
zmierlivým spôsobom, bez nutnosti podania žaloby na príslušný súd, keď žalovaným doručili návrh na
uzavretie dohody v dedičskom konaní. Zo strany žalovaných však nebola prejavená vôľa na mimosúdne
vyriešenie predmetnej veci, ktorým by sa predišlo vzniku akýchkoľvek trov konania, keď žalovaná v 1

rade vo svojej odpovedi na list žalobkýň uviedla, že "vyjadrenie k veci bude zaslané notárke tak , ako
to nariadila a ďalej vec rieši notár v súlade so zákonom". Zdôraznili, že následne nemali inú možnosť,
len sa za účelom uplatnenia svojho práva obrátiť na príslušný súd, dôsledkom čoho im vznikli náklady
spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku, ako aj náklady na právnu pomoc. V tejto súvislosti opätovne
poukázali na list adresovaný žalovaným spolu s odpoveďou žalovaných, ktoré tvoria súčasť súdneho

spisu. Na základe uvedeného mali za to, že ich nárok na náhradu trov konania v plnej výške je dôvodný.
Navrhli napadnutú časť rozsudku potvrdiť, ako vecne správnu a zároveň o trovách odvolacieho konania
rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznať im ich náhradu v plnom rozsahu.

6. Rozsudok , okrem výroku V. o trovách konania odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť,

preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací
súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý
verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že

rozsudok v napadnutej časti vo výroku V. o trovách konania je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b) C.s.p. zrušiť, keďže z odôvodnenia nie je zrejme, či súd (ne)zvážil možnosť rozhodnutia podľa §
257 C.s.p. napriek tomu, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania.8. Keďže súd neskúmal pri rozhodovaní o trovách konania (ne)splnenie podmienok pre možnosť

rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p., je jeho rozhodnutie v tejto časti
aj predčasné.

9. Ani odvolací súd preto nemal podklad pre posúdenie, či (nie) sú dané dôvody pre rozhodnutie o
(čiastočnom) nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.06.2016 upravené ust.
§ 150 O.s.p. a s účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa § 257 C.s.p.

Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novo účinného zákonného ustanovenia spočívajú buď
v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

Úvaha, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť
aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z tohto hľadiska, aký bude dopad

rozhodnutia v zmysle § 257 C.s.p. na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257
C.s.p. budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania,
prípadne ďalšie okolnosti.

12. Splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 C.s.p. súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu,
ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku
na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle § 257 C.s.p.

13. Úlohou súdu po vrátení veci bude zistiť, či v danom prípade (nie) sú splnené podmienky v zmysle §
257 C.s.p. pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalobkyniam a to na základe skutočností
uvádzaných žalovanými v ich odvolaní, berúc do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a postoj strán
sporu v priebehu konania, príp. ďalšie okolnosti a v závislosti od výsledku týchto zistení, opätovne
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania sporových strán.

14. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania
v zmysle § 257 C.s.p., tak ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad
pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam a pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov
konania, ktoré žalobkyniam patria z tohto hľadiska, či ich (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté

do majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

16. Výsledok hlasovania - pomer hladov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).