Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010407
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010407.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému V. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
S., W. XXXX/XX, pre pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a
pokračovací prečin krivého obvinenia a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, prejednal
na verejnom zasadnutí dňa 18. februára 2020 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza

podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.4.2019, sp.zn.
3T/77/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.4.2019, sp.zn. 3T/77/2018, bol obžalovaný V. M.
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv

715/17/3307, doručenej súdu 22.6.2018, pre skutok právne posúdený ako pokračovací prečin krivého
obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a pokračovací prečin krivého obvinenia a krivej prísahy
podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 10.3.2014 v čase od 13,00 hod. do 14,30 hod. pred povereným príslušníkom PZ na Obvodnom
oddelení PZ v Handlovej, Ul. Švermova 2, po zákonnom poučení o zodpovednosti za trestný čin krivého

obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, ktorému porozumel, čo potvrdil svojím podpisom, vypovedal
do zápisnice o trestnom oznámení v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-243/HA-PD-2014, kde
uviedol, že mu K. T. začiatkom mesiaca apríl 2013 z adresy jeho trvalého bydliska v S. odcudzila osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Fabia - Combi, 1,4 TDI, čím mu vznikla škoda okolo 6.000 eur, a následne
dňa 16.5.2014 v čase od 17,40 hod. do 18,35 hod. pred povereným príslušníkom PZ na Obvodnom
oddelení PZ v Handlovej, Ul. Švermova 2, po zákonnom poučení svedka - poškodeného podľa § 131

odsek 1 Trestného poriadku, § 345 Trestného zákona a § 346 Trestného zákona o povinnosti vypovedať
pravdu a o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede, ktorému porozumel, čo potvrdil
svojím podpisom, vypovedal ako svedok v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/HA-
PD-2014 nepravdu, že začiatkom mesiaca apríl 2013 v čase, keď bol na služobnej ceste v Nemecku,
mu K. T. odcudzila jeho motorové vozidlo a spôsobila mu tak škodu na majetku vo výške okolo 6.000
eur, pričom na tejto svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontáciách pred povereným príslušníkom na PZ

na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Handlovej, Ul. Švermova 2, konaných v dňoch 7.7.2014
od 14,00 hod. do 14,45 hod. a 23.7.2014 od 10,15 hod. do 11,15 hod. napriek tomu, že bol opätovne
poučený o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a za trestný
čin krivá výpoveď a krivá prísaha podľa § 346 Trestného zákona, pričom trestné stíhanie bolo následne
uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Handlová podľa § 215 odsek 1 písmeno
a) Trestného poriadku zo dňa 30.7.2014, právoplatným dňa 4.9.2014, zastavené, nakoľko vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa nestal,pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,

teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného
prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t.j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu nepovažuje za zákonný a odôvodnený, nakol'ko súd pri hodnotení vykonaných

dôkazov nepostupoval dôsledne v súlade so zásadou vol'ného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v
ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Postup súdu pri vytváraní vnútorného presvedčenia
nebol správny, tento starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo a v ich súhrne a jeho
vnútorné presvedčenie nie je dôvodné. Súd totiž na základe vykonaných dôkazov nedospel k logicky
odôvodneným skutkovým záverom, pretože tieto dôkazy nevyhodnotil správne. Takýto nesprávny
postup súdu môže byť v konečnom dôsledku aj dovolacím dôvodom podl'a § 371 ods. 3 Trestného

poriadku, nakol'ko toto porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného. Podl'a § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Takouto chybou je napríklad
aj to, že skutočnosť, ktorú rozsudok považuje za preukázanú, je v rozpore so správnym hodnotením

dôkazov, alebo táto nevyplýva z vykonaných dôkazov, taktiež že odôvodnenie rozsudku je nejasné,
že nie je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, alebo ak sú skutkové zistenia v rozpore a súd rozpory neodstránil.
Prvostupňový súd nesprávne poukazuje na rozpory v tvrdeniach obžalovaného a svedkov W. a V. na
jednej strane a poškodenej spolu so svedkom A. na strane druhej ohl'adne prítomnosti obžalovaného

dňa 15.04.2013 na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu. Z výsluchu svedka A. na hlavnom pojednávaní
jednoznačne vyplynulo, že žiadosť na obvodný úrad o registráciu vozidla (podl'a úradných listín z tohto
úradupodanábolaskutočnedňa15.04.2013)zaniesoltentosvedoksám,aažnásledne,dňa19.04.2013
(čo opäť vyplýva zo zabezpečených listinných dôkazov) si bola poškodená prevziať na tomto úrade
potrebné dokumenty a bola prihlásiť auto na ODI, a to už aj za účasti A. a obžalovaného, ktorý sa

v tom čase už aj podl'a vlastných slov a výpovedí svedkov nachádzal na Slovensku. Táto údajne
rozporná skutočnosť, na ktorej v hlavnej miere postavil súd svoju argumentáciu o pochybnostiach o
vine obžalovaného, teda vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazu súdom, nakol'ko takýto rozpor
v skutkových zisteniach neexistuje. Pokial' súd poukazuje na nelogickosť v konaní svedka A. v súvislosti
s vytvorením falošnej kúpnej zmluvy, tu opäť súd chybne hodnotí dôkaz a nesprávne argumentuje,

pričom nekriticky preberá verziu obžalovaného, že nakoľko on disponoval kúpno predajnou zmluvou
na vozidlo z autobazáru K., tak nebol dôvod vyhotovovať inú zmluvu. Túto skutočnosť opäť vysvetlil
svedokA.,ktorýjasnevypovedal,ženakol'kovozidlopochádzalopôvodnezTalianska,vyžadovalasana
jeho prihlásenie zmluva preukazujúca jeho nadobudnutie z Talianska, ktorou obžalovaný nedisponoval
a preto ju sfalšoval a to na žiadosť obžalovaného a poškodenej. Kúpna zmluva, ktorou disponoval

obžalovaný, totiž v tomto smere nepostačovala. Na záver súd vyslovuje názor, že ani v pôvodnom
konaní sp. zn. ORP- 571/HA-PD-2014 nebol orgánmi činnými v trestnom konaní ustálený záver, že
skutok krádeže sa nestal. Súd bližšie nevysvetl'uje, na základe čoho k takémuto záveru dospel, len
vo všeobecnosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia o zastavení trestného stíhania na č.1. 219-222
a uznesenia prokurátora o zamietnutí sťažnosti na č.1. 223-228. Súd teda argumentačne nevysvetlil,

o čo oprel toto svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení tohto dôkazu,
preto je v tejto časti odôvodnenie rozsudku nejasné a nepreskúmatel'né. Obžaloba má práve naopak
zato, že citované uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vede trestné stíhanie, v spojení
s rozhodnutím prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti nemu, poskytujú jasný a zrozumiteľný základ

trestného stíhania obžalovaného. Z odôvodnenia predmetného uznesenia je zrejmé, že policajt mal
za preukázané, že k vyšetrovanému skutku nedošlo a je nepochybné, že skutok sa nestal, čo sám
konštatujevzáveresvojhorozhodnutia.Vtomtotaktiežo.i.uvádza:"Niejetedamožné,abybolovozidlo
odcudzenéT.zdvorarodinnéhodomuM.počasjehoneprítomnostianásledneT.prihlásenénajejosobu
tak, ako to tvrdí M. vo svojej výpovedi." Tento názor policajta podoprel vo svojom rozhodnutí aj dozorujúci

prokurátor. Je teda nepochopiteľný záver súdu, že orgány činné v trestnom konaní nedospeli v tomto
konaní k jednoznačnému záveru, že ku skutku krádeže tak, ako ho oznámil obžalovaný v pôvodnom
konaní nedošlo. Ak teda prvostupňový súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby s poukazom na
zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného, pričom sa opieral o horeuvádzané skutočnosti, takje nepochybné, že v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov súdom došlo pri vytváraní vnútorného
presvedčenia k takým chybám, ktoré viedli k prijatiu nelogických skutkových záverov. Tento chybný a
nedôsledný postup súdu pri hodnotení dôkazov je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a

spôsobil také chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, ktoré zakladajú odvolací dôvod podľa § 321 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku (najmä že skutočnosti, ktoré súd považuje za preukázané, sú v rozpore
so správnym hodnotením dôkazov, resp. nevyplývajú z vykonaných dôkazov, odôvodnenie rozsudku je
nejasné, nie je zrejmé akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení niektorých vykonaných dôkazov).
Obžaloba má na základe vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach za preukázané, že k

prepisu OMV Škoda Fábia z obžalovaného na poškodenú došlo s jeho súhlasom a vedomím, dokonca
za jeho aktívnej spoluúčasti. Uvedené potvrdzuje okrem výpovede poškodenej aj výpoveď svedka M. A..
Práve menovaný svedok, ktorý bol v čase prepisu vozidla priateľom obžalovaného a ktorý na základe
žiadostí obžalovaného pre neho vykonával rôzne služby v súvislosti s prepismi vozidiel potvrdil, že to
bol práve obžalovaný, ktorý ho požiadal o prepis vozidla na poškodenú, a že to bol práve obžalovaný,
ktorý mu predložil potrebné doklady k tomuto prepisu a dokonca bol prítomný na ODI pri prepise

vozidla. Menovaný svedok nebol priateľom poškodenej, ale obžalovaného, a je teda nelogické, aby v
jej prospech, proti vôli obžalovaného, vykonával tieto úkony. Túto skutočnosť nevyvrátila ani obhajoba,
ktorej sa nepodarilo rozumne vyargumentovať, prečo by svedok A. takto konal. Menovaný svedok
taktiež potvrdil, že ešte následne po tomto prepise bol s obžalovaným v kontakte, dokonca ho na
predmetnom vozidle viezol a teda vozidlo mu nemohlo byť odcudzené tak, ako to tvrdí. Ak teda následne

obžalovaný podal na poškodenú trestné oznámenie, kde uviedol, že predmetné vozidlo mu ukradla a v
trestnom konaní potom na týchto tvrdeniach zotrval, pričom bol náležite poučený o trestných následkoch
krivého obvinenia a krivej výpovede, tak je nutné konštatovať, že sa týmto konaním dopustil spáchania
žalovaných trestných činov, nakol'ko iného lživo obvinil zo spáchania trestného činu a ako svedok v
trestnom konaní vypovedal nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie S

poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o vine, a aby podl'a
§ 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. septembra
2019, vykonal dňa 18. februára 2020 verejné zasadnutie, na ktorom odvolací súd preskúmal postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných

pojednávaniach, naposledy dňa 16.4.2019 všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na
objasnenieskutkovéhostavuveciatietosprávnevyhodnotiljednotlivoivichsúhrnetak,akomuukladajú
ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.
Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného V. M., o svedecké
výpovede poškodenej K. T., svedkov J.. V. A., K. V., C. W., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo

znaleckého posudku znalca MUDr. R. H., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie,
včítane výsluchu tohto znalca na hlavnom pojednávaní a listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom
rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu
vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje
skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a veľmi

podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel
svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného
V. M. spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací prečin krivého
obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a pokračovací prečin krivého obvinenia a krivej prísahy
podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho

spáchal obžalovaný V. M., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom
ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol

žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný V. M. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak
podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného V. M. a veľmi
podrobne vykonanými dôkazmi súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na
ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal
a obžalovaný ho teda nespáchal.

Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný
a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených
a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej

veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne
v neprospech obžalovaného hodnotením dôkazov, než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver
nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto
dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné
tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa i odvolací súd, pripúšťajú aj

druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu
nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na
ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok
sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale
zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá

je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v
obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o
jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro

reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. a) Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por

prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného V. M. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol
vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného

konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto
hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto
úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je
výsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúťžiadnepochybenie.Takjetomu

aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo
a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a veľmi podrobne vyhodnotil
podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade
so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. Vtejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora

okresnejprokuratúrysasúdprvéhostupňavnapadnutomrozhodnutíveľmipodrobne,riadneanáležitým
spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde
vyššieho stupňa.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za

dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.