Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118209171
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118209171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: M. K., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. J. N.. Z. G. XX/XX, XXX XX Ž. - G., Š. Q. N., právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, proti
žalovaným: I. M. Z., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. Ľ. P. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Q. N., II. K. N., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. Ž., Š. Q. N., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so
sídlom Mydlárska 19, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území G., evidovaným v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, ako:

- stavba domu súp. č. XXX stojaca na pozemku parcela H.-U. Č.. XXX,
- pozemok parcela H.-U. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2,
- pozemok parcela H.-U. Č.. XXX - záhrady o výmere 112 m2 a
- pozemok parcela H.-U. Č.. XXX - orná pôda o výmere 324 m2,
zamieta.

Žalovaným 1/ a 2/ proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.06.2018 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 12.06.2018 sa žalobkyňa proti

žalovaným I. a II. domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že je vlastníkom nehnuteľností
evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. G., a to ako pozemky parcely
H.-U.: Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, č. XXX - záhrady o výmere 112 m2, č.
XXX - orná pôda o výmere 324 m2 a stavba dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcela H.-U. Č..
XXX. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaných I. a II. nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností je v katastri
nehnuteľností evidovaná žalovaná I.

3. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od svojho syna žalovaného II.
ako darcu na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa pod
č. I. XXXX/XXXX. Prevodca žalovaný II. neužíva sporné nehnuteľnosti od roku 2005 a tieto doteraz
neužíva ani žalovaná I. v dôsledku iných súdnych sporov ohľadne vlastníctva nehnuteľností. Súčasnými
užívateľmi a držiteľmi sporných nehnuteľností sú O. O. s manželkou S. O.. Vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam opierala žalobkyňa o kúpnu zmluvu uzavretú dňa 30.09.2005 s predávajúcimi Y. Š.
a P. Č., v tom čase ako podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený dňa 15.10.2005 pod č. I. XXXX/XX. Sporné nehnuteľnosti po nadobudnutí
vlastníckeho práva odpredala kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.2007 kupujúcim manželom O. a S. O.,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 26.06.2007 pod č. I. XXXX/XX. Ohľadne určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa viedol na Okresnom súde Žilina súdny sporpod spis. zn. 17C/98/2005 vo veci žalobcu, ktorým bol žalovaný II., proti žalovaným: Y. Š., P. Č.,
žalobkyňa, O. O., S. O.. Konanie spis. zn. 17C/98/2005 bolo ukončené rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č. k. 7Co/l16/2013-630 zo dňa 26.02.2014, právoplatným dňom 25.03.2014, ktorým odvolací

súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 14.01.2009 tak, že žalobu zo dňa 21.04.2005 v
celom rozsahu zamietol. Odvolací súd zamietol žalobu žalovaného II. z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe, nakoľko odvolací súd zistil, že žalovaný II. už od roku 2010 nie je
vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré darovacou zmluvou zo dňa 24.06.2010 pod č. I. XXXX/XXXX
previedol na svoju matku žalovanú I. S prihliadnutím k tejto skutočnosti, odvolací súd zamietol žalobu,

avšak vo veci samej vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu nerozhodol, nakoľko v
čase rozhodovania odvolacieho súdu bola už vlastníkom nehnuteľností žalovaná I. Ďalší spor o určenie
vlastníckeho práva sa viedol na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 18C/221/2014. Žalobcovia v
tomto konaní, a to: O. O. a S. O. sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2014 domáhali
voči žalovaným I. a II. ako žalovaným určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na
základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.03.2007 so žalobkyňou ako predávajúcou, v tom čase ako

vlastníčkou sporných nehnuteľností. Vo vzťahu k žalovaným I. a II. namietali, že darovacia zmluva
uzavretá dňa 24.06.2010 medzi nimi je neplatná, nakoľko nebola uzavretá dobromyseľne. Súd prvej
inštancie rozsudkom č. k. 18C/221/2014-575 zo dňa 09.09.2016 žalobný návrh žalobcov voči žalovaným
I. a II. zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opieral
o prejudiciálne posúdenie sporných otázok, pričom sa opieral aj o rozsudok č. k. 17C/98/2005-349

zo dňa 14.01.2019. Súd dospel k záveru, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 21.12.2004 je absolútne neplatná a podľa zásady „nemo plus iuris“ sú
neplatné aj kúpne zmluvy kupujúcich žalobkyne a O. O. s manželkou. Navyše súd prejudiciálne
konštatoval, že žalobkyňa a manželia O. neboli pri uzatváraní kúpnych zmlúv dobromyseľní. Pokiaľ
ide o žalovaného II., podľa súdu tento nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, a čo sa týka

žalovanej I., táto dobromyseľne nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darovacou zmluvou
zo dňa 24.06.2010, nakoľko v tomto čase bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník darca
- žalovaný II. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 9Co/391/2016-631 zo dňa 23.03.2017 rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nebola stranou konania v spore spis. zn.
18C/221/2014. S prihliadnutím na ust. § 228 ods. 1 CSP jej žalobný návrh na určenie vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Podľa konštantnej
judikatúry, o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde ani v prípade posúdenia prejudiciálnej otázky,
ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Keďže jedinou časťou rozsudku, ktorá
nadobúda právoplatnosť je výrok rozsudku, prejudiciálne posúdená otázka nemôže tvoriť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam sa domáha na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2005, ktorou odkúpila sporné nehnuteľnosti od predávajúcich Y.
Š. a P. Č.. Pred uzavretím kúpnej zmluvy sa presvedčila, že na LV č. XXX je vyznačené vlastnícke
právo predávajúcich bez tiarch a obmedzení a bez existencie informatívnej poznámky. Rovnako sa
osobne na exekútorskom úrade exekútora JUDr. Kaducha pred uzavretím kúpnej zmluvy presvedčila,
že na základe návrhu vlastníkov nehnuteľností bolo začaté exekučné konanie voči žalovanému II.

ohľadne vypratania predmetných nehnuteľností. Na základe týchto skutočností požiadala o úver na
zaplatenie kúpnej ceny a následne v dobrej viere, že kupuje nehnuteľnosť nezaťaženú vecnými ani
právnymi vadami, dňa 30.09.2015 uzavrela kúpnu zmluvu a do vyprataného rodinného domu sa aj s
rodinou nasťahovala. V spore spis. zn. 17C/98/2005 o určenie vlastníckeho práva bolo nepochybne
preukázané, že nehnuteľnosti nadobudla dobromyseľne. Súd rozsudkom zo dňa 14.01.2009 určil,

že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je absolútne neplatná a neplatné sú aj
následné kúpne zmluvy na ňu nadväzujúce. O neplatnosti kúpnych zmlúv súd rozhodol podľa zásady
„nemo plus iuris“. V tejto súvislosti zdôrazňuje konštatovanie súdu v záverečnej časti rozsudku, kde
sa uvádza, že o neplatnosti kúpnych zmlúv rozhodol súd, napriek dobromyseľnosti nadobúdateľov
nehnuteľností kúpnymi zmluvami. Je preto nesporne preukázané v konaní spis. zn. 17C/98/2005, že

nehnuteľnosti nadobudla od predávajúcich Y. Š. a P. Č. dobromyseľne. Krajský súd v Žiline ako súd
odvolací rozsudkom č. k. 7Co/183/2009-396 zo dňa 20.01.2010 potvrdil ako správny prvostupňový
rozsudok. Tento rozsudok bol zrušený nálezom Ústavného súdu SR spis. zn. II.US 433/2012 zo dňa
07.02.2013 a vec vrátená Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie s tým, že sa musí vyporiadať s
otázkou dobromyseľnosti uzavretých kúpnych zmlúv. Krajský súd v Žiline viazaný názorom Ústavného

súdu SR vykonal dokazovanie k otázke dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva. V priebehu
konania však zistil, že žalobca (v prejednávanom spore žalovaný II.) darovacou zmluvou, ktorej vklad
bol povolený dňa 28.07.2010 previedol sporné nehnuteľnosti na svoju matku žalovanú I. Ako už uviedla,
krajský súd po zistení tejto skutočnosti zmenil prvostupňový rozsudok č. k. 17C/98/2005-349 zo dňa14.01.2009 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa čo sa týka vlastníckeho práva žalovanej
II. k sporným nehnuteľnostiam nadobudnutým na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.06.2010, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.07.2010 pod č. V 5410/10, namietala, že táto

darovacia zmluva je neplatná z nasledovných dôvodov. Darca žalovaný II. bol na základe rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/98/2005 zo dňa 14.01.2009 v spojení s rozsudkom odvolacieho
Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/l83/2009-396 zo dňa 20.01.2010 zapísaný Správou katastra Žilina na
LV č. XXXX ako vlastník sporných nehnuteľností, ktoré potom darovacou zmluvou zavkladovanou pod
č. I. XXXX/XX previedol do vlastníctva svojej matky žalovanej I. Ústavný súd SR nálezom č. k. II.ÚS

433/2012-15 zo dňa 11.10.2012 rozhodol najskôr o odklade vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu
v Žiline zo dňa 20.01.2010, k čomu v závere svojho rozhodnutia uviedol, že odkladom vykonateľnosti
rozsudku krajského súdu je zabezpečené, aby k realizácii rozsudkov nedošlo. Ďalším nálezom č. k.
II.ÚS 433/2012-50 zo dňa 07.02.2013 Ústavný súd SR zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 20.01.2010 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajský súd
pokračoval v konaní a rozsudkom č. k. 7Co/l16/2013 -630 zo dňa 26.02.2014 zmenil prvostupňový

rozsudok č. k. 17C/98/2005 zo dňa 14.01.2009 tak, že žalobu žalovaného II. o určenie neplatnosti
zmlúv a o určenie vlastníckeho práva v celom rozsahu zamietol. Na základe rozsudku Krajského
súdu v Žiline zo dňa 20.01.2010 však bolo v katastri nehnuteľností vyznačené vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného II. záznamom. Spomínanými nálezmi Ústavného
súdu SR zanikla vykonateľnosť a právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Žilne. Z týchto právnych

skutočností vyplýva, že žalovaný II. v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 14.06.2010 nebol vlastníkom
nehnuteľností, z ktorého dôvodu je táto darovacia zmluva neplatná. Následne rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 26.02.2014 bola žaloba žalovaného II. o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie
vlastníckeho práva v celom rozsahu zamietnutá, čo zvýrazňuje skutočnosť, že žalovaný II. nebol
vlastníkom sporných nehnuteľností. Darovacia zmluva uzavretá dňa 24.06.2010 medzi žalovanými I.

a II. , ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti, je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko tento právny úkon svojim skutočným účelom, pre ktorý bol urobený,
sa prieči dobrým mravom. Účelom uzavretia právneho úkonu darovacej zmluvy bol záujem darcu v
súčinnostisosvojoumatkouzbaviťsavlastníctvaknehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomsporuvkonaní
spis. zn. 17C/98/2005 v obave pred nepriaznivým rozsudkom v tejto veci a prevodom nehnuteľností

na svoju matku zamedziť vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Darovacia zmluva zo dňa 24.06.2010
bola uzavretá účelovo so zámerom, aby v prípade neúspechu žalovaného II. v spore bola zmarená
vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Obdarovaná matka žalovaného II. žalovaná I. od samého vzniku
sporu v roku 2005 mala vedomosť o spore, aktívne do neho zasahovala, vypovedala aj ako svedkyňa,
zúčastňovala sa ako verejnosť pojednávaní súdu. Už predtým, po vzniku sporu bola uzavretá medzi

nimi rovnaká darovacia zmluva o prevode nehnuteľností, ktorej vklad nebol do katastra nehnuteľností
povolený v dôsledku prebiehajúceho súdneho sporu. Je teda zrejmé, že nadobúdateľka nehnuteľností
z darovacej zmluvy zo dňa 24.06.2010 - žalovaná I. nebola dobromyseľná pri jej uzavretí, naopak
svojim aktívnym prístupom počas celého súdneho konania sa snažila o vydanie priaznivého súdneho
rozhodnutia v prospech syna - žalovaného. Ďalej tak žalobkyňa opakovane uviedla, že vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.2005. Vlastnícke právo
predávajúcich Y. Š. a P. Č.Ú. bolo zapísané v katastri nehnuteľností a navyše sa osobne presvedčila, že
naexekučnomúradesúdnehoexekútoraJUDr.JozefaKadúchasavedieexekučnékonanieovypratanie
nehnuteľností v prospech predávajúcich. Obe tieto právne skutočnosti potvrdzujú jej nezištnosť a
dobromyseľnosť pri uzavretí kúpnej zmluvy. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/l16/2013-630

zo dňa 26.02.2014 sa obnovil pôvodný právny stav vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
podľa jednotlivých zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých pred rozsudkom súdu prvej inštancie zo
dňa 14.01.2009. Vychádzajúc z týchto skutočností kúpna zmluva zo dňa 30.09.2005, ktorou nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nebola žiadnym súdnym rozhodnutím určená za neplatnú. Keďže v
priebehu sporu nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa 24.06.2010

žalovaná I., pričom ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodov už uvedených, navrhuje, aby
súd v rámci predbežnej otázky vyslovil neplatnosť tejto účelovej zmluvy. K tomu žalobkyňa dodala, že
ani jeden zo žalovaných I. a II. od roku 2005 do času podania tohto žalobného návrhu nehnuteľnosť
neužíva. V rámci prevodu nehnuteľností došlo k jej podstatnej rekonštrukcii a zhodnoteniu. Nie sú
doteraz ani vyporiadané vzájomné nároky medzi kupujúcimi a predávajúcimi vyplývajúce zo zaplatených

kúpnych cien, pričom jej doteraz nebola vrátená kúpna cena, ktorú zaplatila pri uzavretí kúpnej zmluvy
s predávajúcimi Y. Š. a P. Č., od ktorých nadobudla nehnuteľnosti dobromyseľne. Bez ohľadu na právnu
otázku platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou nadobudli vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam Y. Š. a P. Č., neplatnosť tejto zmluvy nemôže byť na ujmu jej vlastníckehopráva nadobudnutého dobromyseľne. Žalobkyňa v tomto kontexte poukázala na súdnu prax Ústavného
súdu SR a všeobecných súdov (nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016,
rozsudok Najvyššieho súdu SR spis zn. 2Cdo/311/2008 zo dňa 30.03.2008) v tom, že doterajšia zásada

„nemo plus iuris“, t. j. že nikto nemôže previesť viac práv než má sám, je prekonaná ochranou dobrej
viery nadobúdateľa. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobkyňa videla ako vyplývajúci
z podstaty žaloby, nakoľko na základe rozhodnutia súdu o jej žalobe dôjde v katastri nehnuteľností k
zmene zápisu vlastníckeho práva v jej prospech.
4. Žalovaní I. a II. sa k doručenej žalobe vyjadrili podaním zo dňa 03.09.2018.

5. Žalovaní I. a II. namietali, že žaloba nemá ani skutkové, ani právne opodstatnenie a žiadali ju
v celom rozsahu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Žalovaní argumentovali
tým, že Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 17C/98/2005 svojim rozsudkom zo dňa
14.01.2009 spis. zn. 17C/98/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.01.2010
spis. zn. 7Co 183/2010 jednoznačne, nevyvrátiteľne a nespochybniteľne určil, že žalovaný I. je výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností a zároveň určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 30.09.2005 medzi

predávajúcimi Y. Š. a P. Č. na jednej strane a kupujúcou žalobkyňou na druhej strane o prevode
vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod
č. I. XXXX/XX-XXX/XX dňa 05.10.2005 je neplatná. Súd zároveň určil. že kúpna zmluva uzavretá
dňa 19.03.2007 medzi predávajúcou žalobkyňou a kupujúcimi O. O. a S. O. o prevode vlastníckych
práv k sporným nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. I. XXXX/

XX-XXX/XX dňa 26.6.2007 je neplatná. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim rozsudkom zo
dňa 20.01.2010 spis. zn. 7Co/183/09 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 14.01.2009 č. k.
17C/98/2005-349 ako vecne správny. V tejto súvislosti ďalej žalovaní uviedli, že kúpna zmluva, ktorú
uzavrela predávajúca žalobkyňa a kupujúci O. O. a S. O. je absolútne neplatná, pretože žalobkyňa
nemohla uzatvárať sama kúpnu zmluvu s manželmi O., pretože bola vydatá a nemohla predmetné

nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva od predávajúcich Y. Š. a P. Č., nakoľko podľa
ust. § 143 Občianskeho zákonníka by museli nadobúdať obidvaja manželia uvedené nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva. Z ust. § 144 a ust. § 145 Občianskeho zákonníka jednoznačne možno
právne uzatvárať, že žalobkyňa, ktorá mala odpredať sporné nehnuteľnosti manželom O. konala v
rozpore so zákonom, lebo jej manžel nikdy nedal súhlas ani nepristúpil k tomu, aby sporné nehnuteľnosti

ona kupovala a takýto jeho súhlas sa nenachádza ani v kúpnej zmluve. Z toho vyplýva, že z nepráva
sa nemôže vyvodzovať právo žalobkyne a treba poznamenať, že žalobkyňa mala vedomosť a vedela a
bola informovaná, že o sporné nehnuteľnosti sa vedie spor. ktorú skutočnosť potvrdil aj môže potvrdiť
opätovne svedok Y. Š.. Žalovaní poukázali na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 09.09.2016 č.
k. 18C/221/2014-575 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.03.2017 č. k. 9Co/391/2016-631,

kde viedli spor o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ako žalobcovia O. O. a S.
O., ktorá žaloba bola po dôkladnom vyhodnotení skutkových a právnych zdôvodnení Okresným súdom
Žilina ako i odvolacím súdom Krajským súdom v Žiline v celom rozsahu zamietnutá a potvrdená.
Žalovaní tiež poukázali na súdny spor, ktorým sa domáhali ako žalobcovia proti O. O. a S. O. ako
žalovaným o vypratanie sporných nehnuteľností, ktorý sa viedol na Okresnom súde Žilina pod spis.

zn. 13C/232/2010, v ktorom bolo ich žalobe vyhovené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa
16.03.2017 č. k. 13C/232/2010-287, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.03.2018
č. k. 10Co/283/2017-336, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.2018. Žalovaní
na záver vyjadrenia poukazovali na to, že proti žalobkyni manželia O. O. a S. O. viedli súdny spor o
zaplatenie 58.089,36 eur ako doplatenie kúpnej ceny, ktorou žalobkyňa odpredala sporné nehnuteľnosti

(po odstránení informatívnej poznámky z LV o vedenom súdom spore na sporné nehnuteľnosti).
6.Žalobkyňavpodanejreplike(§167ods.3CSP)-podanízodňa24.09.2018uviedla,žepokiaľžalovaní
tvrdia, že Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 14.01.2009 spis. zn. 17C/98/2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.01.2010 spis. zn. 7Co/183/2010 jednoznačne, nevyvrátiteľne a
nespochybniteľne určil, že žalovaný I. je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a zároveň určil,

že kúpna zmluva uzavretá dňa 30.09.2005 medzi predávajúcimi Y. Š. a P. Č. a kupujúcou žalobkyňou a
kúpna zmluva uzavretá dňa 19.03.2007 medzi predávajúcou žalobkyňou a kupujúcimi O. O. a S. O. sú
neplatné, ide o nepochopiteľné, lživé a zavádzajúce tvrdenia. Nálezom Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS
433/2012-50 zo dňa 07.02.2013 bol totiž rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/183/2009-396 zo
dňa 20.01.2010 zrušený a vec bola vrátená tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 7Co/116/2013-630 zo dňa 26.02.2014 rozhodol tak, že žalobu
žalovaného II. v celom rozsahu zamietol. Nie je teda pravdou, že žalovaný II. mohol platne nadobudnúť
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe Ústavným súdom SR zrušeného rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/183/2009-396 zo dňa 20.01.2010. K námietke žalovaných, že bola vydatá anemohla sama uzavrieť kúpne zmluvy, pretože k platnosti týchto právnych úkonov bol potrebný súhlas
jej manžela, z čoho žalovaní vyvodili, že dotknuté kúpne zmluvy sú neplatné, žalobkyňa uviedla, že
ide o nesprávne tvrdenie, keďže bez ohľadu na skutočnosť, že jej manžel súhlasil s jej právnymi

úkonmi, v prípade porušenia ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka niektorým z manželov ide
o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej neplatnosti sa môže domáhať dotknutý manžel v 3-
ročnej premlčacej dobe, čo však jej manžel neurobil. Pokiaľ žalovaní poukázali na spor o vypratanie
sporných nehnuteľností vedený proti manželom O., v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k.13C/232/2010 zo dňa 16.03.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.

10Co/283/2017-336, žalovaná poukazovala na to, že nebola stranou tohto konania a ide o spor medzi
inými osobami.
7. Žalovaní I. a II. v podanej duplike (§ 167 ods. 4 CSP) - podaní zo dňa 24.10.2018 zopakovali svoju
argumentáciu uvedenú už v ich vyjadrení k žalobe, pričom súčasne poukázali na to, že Ústavný súd SR
svojim nálezom č. k. II. ÚS 433/2012-50 zo dňa 07.02.2013 vrátil vec Krajskému súdu v Žiline na nové
rozhodnutiezdôvodudobromyseľnostisťažovateľov(ktorádobromyseľnosťvkonaníužbolavyvrátená).

Z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že posúdenie neplatnosti zmlúv nebolo rozporované,
nebolo považované za nesprávne. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 18C/221/2014 sa
zaoberal dobromyseľnosťou a na podklade vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel jednoznačne
k záveru, že žalobkyňa, ani O. O. a S. O. neboli dobromyseľní, keďže preukázateľne vedeli o spore a
napriek tomu prevody vykonali a teda išli do rizika, čo popiera akúkoľvek dobromyseľnosť na ich strane.

8. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 29.01.2019 za prítomnosti strán sporu s výnimkou
žalobkyne (táto ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala) a právnych zástupcov strán sporu. Strany
sporu zotrvali na pojednávaní na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore, pričom túto zásadne
nerozšírili.

9. Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení a vyplývajúcich z
vykonaného dokazovania, ako aj nesporných skutkových tvrdení strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP), resp.
zo zhodných tvrdení strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP).
10. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. zo dňa 12.06.2018 boli na
tomto LV v časti ALV evidované nasledovné nehnuteľnosti: pozemky parcely H.-U. Č..: XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 552 m2, č. XXX - záhrady o výmere 112 m2, č. XXX - orná pôda o výmere
324 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXX postavená na pozemku parcela H.-U. Č.. XXX (ďalej aj
ako „sporné nehnuteľnosti“). V časti BLV bola ku dňu výpisu evidovaná ako výlučný vlastník pod B1
žalovaná I., a to na základe titulu nadobudnutia: darovacia zmluva zo dňa 28.07.2010 podľa č. I. XXXX/
XX pod položkou výkazu zmien č. XXX/XXXX.

11. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenia žalobkyne, že dňa 30.09.2005
uzavrela ako kupujúca s Y. Š. a P. Č. ako predávajúcimi, evidovanými v katastri nehnuteľností v
čase uzavretia tejto zmluvy ako podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol odplatný prevod sporných nehnuteľností, na podklade ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne

rozhodnutím Správy katastra Žilina č. I. XXXX/XX zo dňa 15.10.2005 a ďalej, že žalobkyňa ako
predávajúca uzavrela dňa 19.03.2007 s manželmi O. a S. O.S. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol ďalší odplatný prevod sporných nehnuteľností, na podklade ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech manželov O.
a S. O. rozhodnutím Správy katastra Žilina č. I. XXXX/XX zo dňa 26.06.2007. Napokon žalovaný II.

ako darca a žalovaná I. ako obdarovaná uzavreli darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol bezodplatný
prevod sporných nehnuteľností, na podklade ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej I. rozhodnutím Správy katastra Žilina
č. I. XXXX/XX zo dňa 28.07.2010.
12. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/98/2015-349 zo dňa 14.01.2009 na podklade návrhu na

začatie konania žalovaného II. ako navrhovateľa podanému proti Y. Š., P. Č., žalobkyni, O. O. a S. O.
(ako v uvedenom poradí odporcom I. až V.) určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 21.12.2004 medzi veriteľmi Y. Š. a P. Č. a dlžníkom - žalovaným
II., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vedeným (v tom čase)
na LV č. XXX pre katastrálne územie G., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. I.

XXXX/XX-XX/XX dňa 21.01.2005 je neplatná, že žalovaný II. je vlastníkom sporných nehnuteľnosti
evidovaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. v podiele 1/1, že kúpna zmluva uzavretá dňa
30.09.2005 medzi predávajúcimi Y. Š. a P. Č. a kupujúcou - žalobkyňou o prevode vlastníckych práv k
sporným nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. I. XXXX/XX-XXX/XX dňa 05.10.2005 je neplatná a že kúpna zmluva uzavretá dňa 19.03.2007 medzi predávajúcou -
žalobkyňou a kupujúcimi O. O. a S. O. o prevode vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. I. XXXX/XX-XXX/XX dňa 26.06.2007 je neplatná. Na

odôvodnenia svojho rozsudku Okresný súd Žilina uviedol, že: „V prejednávanej veci bolo nepochybne
preukázané, že navrhovateľ ako dlžník uzavrel dňa 21.12.2004 s odporcami I. a II. ako veriteľmi písomnú
zmluvu o pôžičke na sumu 569.000,- Sk, ktorú sa zaviazal (každému v sume 284.500,- Sk) vrátiť dňa
21.01.2005 v mieste ich bydliska. Toho istého dňa bola medzi účastníkmi k zabezpečeniu pohľadávky
zo zmluvy o pôžičke uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ktorou navrhovateľ previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v kat. územie G. na
odporcov I. a II. s rozväzovacou podmienkou, že pokiaľ dlžník riadne a včas splní hlavný záväzok
t. j. pôžičku v dojednanom termíne splatnosti, zaniká zabezpečenie prevodom vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a veritelia sú povinní mu umožniť výkon vlastníckeho práva v plnom rozsahu. Z obsahu
tejto zmluvy ďalej vyplýva, že v článku VII. bod 3 bolo ujednanie, že v prípade, ak dlžník riadne a
včas nesplní záväzok, t.j. pôžičku, je povinný dňa 21.01.2005 odhlásiť sa z evidencie obyvateľov,

vypratať nehnuteľnosť a túto odovzdať veriteľom a veritelia sú oprávnení vykonávať všetky práva
vlastníka, predovšetkým nehnuteľnosť uvedenú v tejto zmluve užívať, prenajať alebo predať. Hoci v
tejto zmluve bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, t. j. pre prípad riadneho a včasného splnenia
zabezpečovacej pohľadávky, avšak omeškanie dlžníka s riadnym a včasným splnením zabezpečovacej
pohľadávky malo za následok, že sa odporcovia I. a II. ako veritelia bez ďalšieho stali trvalými vlastníkmi

prevádzaného majetku, čo nepochybne vyplýva zo skutkového zistenia ako i z výzvy doručenej
navrhovateľovi 21.02.2005 (č. l. 279 spisu)... V prejednávanej veci preto súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z doterajšej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 553 Občianskeho zákonníka, ktorý bližšie
neriešil, aké sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka a pri posudzovaní vzájomných práv a
povinností právneho vzťahu navrhovateľa a odporcov I. a II. zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.12.2004 bol rozhodujúci obsah tejto posudzovanej zmluvy.
Z obsahu posudzovanej zmluvy nepochybne vyplýva predmet zabezpečovania a to Zmluva o pôžičke
zo dňa 21.12.2004, z ktorej je dlžník, t. j. navrhovateľ povinný veriteľom plniť a z ktorej majú veritelia
právo na plnenie a ako odplatného právneho úkonu aj právo na odplatu, ktoré predstavujú úroky,
ďalej je nepochybné, že bola dohodnutá rozväzovacia podmienka (pre prípad riadneho a včasného

splnenia zabezpečovanej pohľadávky), pričom dohodnutou podmienkou v čl. VII bod 3 zmluvy ( pre
prípad omeškanie dlžníka s riadnym a včasným splnením zabezpečovanej pohľadávky) sa veritelia bez
ďalšieho (bez toho ako sa uspokojí pohľadávka a ako sa naloží s prípadným rozdielom) stali natrvalo
vlastníkom prevádzaného majetku a teda podľa názoru súdu takáto zmluva svojim obsahom a účelom
odporuje zákonu a je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka. Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť posudzovanej Zmluvy zo dňa 21.12.2004
je rozpor s dobrými mravmi, keď pri zabezpečovacom prevode práva dohoda o prevedení veci
do vlastníctva veriteľov vrátane zložky ius disponendi (teda právo nakladať s vecou) je aj fakt, že
hodnota predmetu zabezpečovania (tj. hodnota nehnuteľností 1.864.000,- Sk) je v hrubom nepomere k
zabezpečovanej pohľadávke ako hlavného záväzku t. j. poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu

(pôžička vo výške 569.000,- Sk). Je ďalej potrebné zo strany súdu konštatovať, že posudzovaná Zmluva
zo dňa 21.12.2004 neobsahuje vzájomné dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v
prípade,žedlžníknesplnísvojzáväzokuspokojiťzabezpečenúpohľadávku(akosauspokojípohľadávka
a ako sa naloží s prípadným rozdielom) a posudzovaná zmluva vyvoláva neistotu o obsahu ich práv a
povinností vzhľadom k tomu, že o následkoch takéhoto porušenie nehovorí ani samotná zmluva a ani

doterajšie ustanoveniach § 553 Občianskeho zákonníka s účinnosťou do 31.12.2007 a podľa názoru
súdu táto neistota nemôže byť odstránená ani výkladom a teda posudzovaná zmluva aj pre jej neurčitosť
je neplatná ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný). Preto vyhlásenia účastníkov v posudzovanej zmluve (že je prejavom ich
slobodnej, vážnej a určitej vôle) sú irelevantné, súd je toho názoru, že zabezpečovací prevod vrátane

zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je určený na zabezpečenie pohľadávky a teda dohoda
uzavretá do 31.12.2007 v rámci zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorej sa má veriteľ uspokojiť
tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo bez úpravy o výkone tohto práva pre prípad, že dlžník
svoj dlh nesplní, je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi... S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
súd vyslovil neplatnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa

21.12.2004 predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č.
XXX pre katastrálne územie G. ako KN-C parcela číslo XXX, XXX, XXX a stavba - dom súpisné číslo
XXX na parcele číslo XXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod I. XXXX/XX-XX/
XX dňa 21.01.2005. V priebehu konania odporcovia I. a II. ako veritelia predmet zabezpečovaciehoprevodu (nehnuteľnosti v kat. území G.) Kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.2005 (I. XXXX/XX-XXX/XX dňa
05.10.2005) previedli na odporkyňu III. a deklarovali svoj postoj a naplnenie výkonu práva ako vlastníka
(predmetu zabezpečovacieho prevodu práva), ktorá následne Kúpnou zmluvou dňa 19.03.2007 (I.

XXXX/XX-XXX/XX dňa 26.06.2007) tieto nehnuteľnosti v kat. území G. previedla na odporcov IV. a V.,
ktorí sú v súčasnosti i naďalej ako vlastníci vedení na LV XXXX a keďže súd vyslovil neplatnosť Zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.12.2004 sú potom neplatné
aj nasledujúce prevody týchto nehnuteľností kat. územia G.Á. tak, ako je vyslovená neplatnosť týchto
zmlúv v presnej špecifikácii vo výroku tohto rozhodnutia, a to bez ohľadu na dobromyseľnosť osôb na

strane ich nadobúdateľov t. j. odporcov III., IV. a V. a zároveň súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti
zapísaných na LV XXXX v kat. území G. ako KN-C parcela číslo XXX, XXX, XXX a stavby - dom súpisné
číslo XXX na parcele číslo XXX je navrhovateľ.“.
13. Rozsudkom Krajského súdu v Žilne č. k. 7Co/183/2009-396 zo dňa 20.01.2010 bol na odvolanie O.
O. a S. O. potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/98/2015-349 zo dňa 14.01.2009, pričom
Krajský súd v Žiline zároveň proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Svoje rozhodnutie Krajský súd v

Žiline odôvodnil zásadne tak, že sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku Okresného súdu Žilina.
14. Ústavný súd SR nálezom č. k. II. ÚS 433/2012-50 zo dňa 07.02.2013 na podklade sťažnosti O. O.
M. S. O. zrušil rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/183/2009-396 zo dňa 20.01.2010 a tomuto
vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sa krajský súd námietkou sťažovateľov poukazujúcich,
že konali (pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2007) v dobrej viere, nijako nezaoberal, a preto

sa s ňou ani nevysporiadal. Skonštatoval totiž iba to, že tak zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, ako aj následné kúpne zmluvy boli z dôvodov podrobne uvedených v rozsudku
(a následne odobrených najvyšším súdom v dovolacom konaní) neplatné. Nijako sa však nevyjadril
k vecnej správnosti, či nesprávnosti toho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo určené, že
žalobca(žalovanýII.vprejednávanejsporovejveci)jevlastníkomspornýchnehnuteľností,atozpohľadu

sťažovateľmi uplatnenej námietky, že kúpnu zmluvu uzavreli v dobrej viere.
15. Krajský súd v Žilne rozsudkom č. k. 7Co/116/2013-630 zo dňa 26.02.2014 o odvolaní O. O. M.
S. O. rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/98/2015-349 zo dňa 14.01.2009
zmenil tak, že návrh žalovaného II. v celom rozsahu zamietol, a to s odôvodnením, že žalovaný II.
nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení [§ 80 písm. c) O. s.p.], keďže v čase

rozhodovania Krajského súdu v Žiline o podanom odvolaní už nebol ako vlastník sporných nehnuteľností
evidovaný v katastri nehnuteľností, keďže v tomto čase bola ako vlastník sporných nehnuteľností v
katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná I., a to na základe toho, že na podklade darovacej zmluvy
došlo rozhodnutím Správy katastra pod č. I. XXXX/XX zo dňa 28.07.2010 k vkladu jej vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Preto sa krajský súd meritom sporu už ani

nezaoberal. Rozsudok Krajského súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2014.
16. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C/232/2010-287 zo dňa 16.03.2017 na podklade žaloby
žalovanej I. ako žalobkyne proti O. O. M. S. O. ako žalovaným I. a II. uložil O. O. M. S. O. povinnosť
vypratať sporné nehnuteľnosti a odovzdať ich žalovanej I. v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie Okresný súd Žilina odôvodnil tým, že dospel k záveru, že žalovaná I. je výlučnou

vlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom jej svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
a to na LV č. XXXX pre k. ú. G.. Zároveň bolo nesporne preukázané, že O. O. M. S. O. v čase
rozhodovania súdu sporné nehnuteľnosti užívajú bez právom aprobovaného dôvodu, čím neoprávnene
zasahujú do vlastníckeho práva žalovanej I. Aplikujúc teda ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka
žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil O. O. M. S. O. povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti a

odovzdať ich v určenej lehote žalovanej I.
17. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 10Co/283/2017-336 zo dňa 28.03.2018 na odvolanie O.
O. M. S. O. potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/232/2010-287 zo dňa
16.03.2017. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina tak nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia Krajský súd v

Žiline uviedol, že „Odvolací súd je presvedčený, že odvolateľom je veľmi dobre známe, že otázka
dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva nimi k predmetu sporu bola nielen predmetom
prejudiciálneho prieskumu v aktuálnom konaní ( v dôvodoch rozhodnutia sa k tejto otázke okresný
súd vyjadruje správne) ale aj v konaní, vedenom pred Okresného súdu Žilina pod spis. zn. 18 C
221/2010, v ktorom žalovaní - v pozícii i žalobcov sa domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetu

sporu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 18C/221/2010-575 zo dňa 09.09.2016 ich žaloba bola
zamietnutá, z úradnej činnosti odvolací súd má vedomosť o tom, že zamietnutie žaloby bolo potvrdené
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/391/2016 zo dňa 23.03.2017. Ako vyplýva z odôvodnení
týchto rozhodnutí, dobromyseľnosť žalovaných pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetu sporubola vylúčená. K. N. ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy so žalobkyňou svedčilo vlastnícke právo k
predmetu sporu, žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností titulom darovacej zmluvy, preto sa
oprávnene domáha vypratania nehnuteľností od žalovaných, ktorých vlastnícke právo bolo vylúčené aj

v právoplatne skončenom konaní vedenom u Okresného súdu Žilina č. k. 18 C 221/2010.“.
18. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/221/2014-575 zo dňa 09.09.2016 rozhodol o žalobe O. O.
M. S. O. ako žalobcov I. a II. proti žalovaným I. a II. ako žalovaným I. a II. o určenie bezpodielového
spoluvlastníctva vlastníctva O. O. M. S. O. k sporným nehnuteľnostiam tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia medzi iným uviedol, že „Je teda nesporné, že Zmluva o

zabezpečovacom prevode medzi žalovaným II. a p. Č. M. K.. Š. je neplatná z vyššie uvedených dôvodov.
Pokiaľ nehnuteľnosti previedli na M.. K., bolo to v čase existencie súdneho sporu o neplatnosť danej
zmluvy a o určenie vlastníckeho práva a následne ešte pred skončením tohto sporu bol vykonaný ďalší
prevod z M.. K. na žalobcov I. a II. Aj M.. K., aj žalobcovia tvrdili, že nevedeli o súdnom spore pri
prevode, preto by mali byť dobromyseľní, v dôsledku čoho prevody sú platné, resp. v dôsledku čoho
by mali mať zachované vlastnícke právo. Vykonaným dokazovaním súd však dospel k záveru, že ani

M.. K., ani žalobcovia neboli dobromyseľní. Všetci menovaní preukázateľne vedeli o súdnom spore a
o spochybňovaní vlastníckeho práva, napriek tomu prevody vykonali, a to bez ohľadu na odporúčanie
nejakého právnika a pod. Svedok Š. potvrdil, že bol prítomný pri tom, keď sa to oznamovalo aj K., aj
žalobcom. Súd po prejudicálnom posúdení platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode sa podrobne
zaoberal dobromyseľnosťou pri jednotlivých prevodoch, avšak skonštatoval, že dobromyseľnosť nebola

daná. Je prirodzené, že žalobcovia, či M.. K. sa bránili tvrdením, že nevedeli o súdnom spore, avšak
súd ich tvrdenia posúdil ako účelovú obranu. Keďže mali vedomosť o spochybnení vlastníckeho práva,
išli danými prevodmi do rizika a toto nemôže byť na úkor žalovaného II. Právny zástupca žalobcov celé
konanie poukazoval na dobromyseľnosť, avšak súd považoval za dobromyseľnú iba žalovanú I., ktorá
nadobudla vlastnícke právo darovacou zmluvou od žalovaného II. v čase právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým bol žalovaný II. určený ako vlastník. Z daných dôvodov súd žalobný návrh zamietol voči
žalovanej I. a voči žalovanému II. súd žalobný návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie
tak, ako bolo vyššie odôvodnené. Vedomosť o spore pred prevodmi a teda ich tvrdenia o údajnej
nevedomosti o tom, boli hodnoverne vyvrátené vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že žalobcovia
vedeli o spore a spochybnení vlastníckeho práva, svedčí aj to, že pred prevodom vyžiadali všetky

listiny od p. Š. na právne posúdenie, o ktoré požiadali JUDr. S.. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že
predmetné zmluvy, aj keď nie všetky boli súčasťou tohto spisu, ale vyplývajú podrobne z rozhodnutia č.
k. 17C/98/05, boli prejudiciálne posúdené ako neplatné, a toto stranami v konaní nebolo rozporované.
Dokonca ani Krajský súd v Žiline, ani Najvyšší súd SR, ani Ústavný súd SR. Preto nebolo potrebné v
zmysle CSP zabezpečovať v plnom znení všetky zmluvy pre toto konanie, s čím sa stotožnili strany

v konaní. Sporná bola iba dobromyseľnosť žalobcov, ktorá bola namietaná žalovanými. Aj Ústavný
súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline len pre nezaoberanie sa dobromyseľnosťou. Z
uvedeného nálezu možno konštatovať, že posúdenie neplatnosti zmlúv nebolo rozporované, nebolo
považované za nesprávne, za nedostatok bolo považované iba nezaoberanie sa dobromyseľnosťou
a námietkou toho. Aj žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že boli dobromyseľní. Preto súd

tiež posúdil zmluvy za neplatné a zároveň túto neplatnosť za nespornú medzi stranami. Súd sa teda
zaoberal dobromyseľnosťou a vykonaním rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že ani M.. K.,
ani žalobcovia neboli dobromyseľní, keďže preukázateľne vedeli o spore a teda o spochybňovaní
vlastníckeho práva evidovaných vlastníkov, napriek tomu prevody vykonali, teda išli do rizika, čo popiera
nejakú dobromyseľnosť na ich strane. Nestranným svedkom Y.. Š. to bolo potvrdené, súd ho posúdil za

hodnoverného, napriek tomu, že právny zástupca žalobcov ho spochybňoval, avšak bez relevantného
základu, ale súd to posúdil len ako obranu, keďže svedok vypovedal v neprospech žalobcov. Teda
neplatnosť bola posúdená a to už aj v konaní 17C/98/05, nebola rozporovaná, len Ústavný súd SR
považoval za nesprávny postup, že pri posúdení neplatnosti zmlúv nebola skúmaná dobromyseľnosť.“.
19. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 9Co/391/2016-631 zo dňa 23.03.2017 na odvolanie O. O. M.

S. O. potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18C/221/2014-575 zo dňa 09.09.2016
ako vecne správny. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina tak nadobudol právoplatnosť dňa
17.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline.
20. Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 8Cdo/169/2017 zo dňa 29.11.2018 odmietol dovolanie O. O.
M. S. O. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/391/2016-631 zo dňa 23.03.2017.

21. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právnyzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Žalobkyňa sa tak žalobou domáhala určenia svojho výlučného vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam. Túto žalobu súd posúdil ako žalobu podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP.
23. Na úvod právneho posúdenia súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade neexistoval
nedostatok podmienky konania podľa ust. § 230 CSP, teda, že by konaniu o žalobe žalobkyne bránila
prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), keďže konanie o žalobe žalovaného II. vedenej na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 17C/98/2005 bolo právoplatne skončené až rozsudkom Krajského

súdu v Žiline č. k. 7Co/116/2013-630 zo dňa 26.02.2014, ktorým bola žaloba žalovaného II. medzi iným
aj o určenie jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ako aj o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretá dňa 15.10.2005 medzi predávajúcimi Y. Š. M. P. Č. a žalobkyňou ako kupujúcou,
zamietnutá bez meritórneho prieskumu, a to z dôvodu, že žalovaný II. ako žalobca v čase rozhodovania
Krajského súdu v Žiline už nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa v tom
čase účinného ust. § 80 písm. c) O. s. p. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.

17C/98/2005 tak nebola právoplatne prejudiciálne posúdená otázka nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobkyňou ako v označenom konaní žalovanou III. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej nevytvárajú
ani rozsudky Okresného súdu Žilina potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Žiline v sporových
konaniach vedených na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 13C/232/2010 a spis. zn. 18C/221/2014, a
to z dôvodu, že stranou týchto sporových konaní nebola žalobkyňa (nie je ani právnym nástupcom strán

uvedených sporových konaní), a preto nie sú pre ňu rozhodnutia súdov v týchto sporových konaniach
záväzné (§ 228 ods. 1 CSP). Pre žalobkyňu, ako aj pre súd v tejto prejednávanej sporovej veci nemohli
byť záväzné ani prejudiciálne závery súdov (či už prvej inštancie, alebo odvolacích) obsiahnuté v ich
rozhodnutiach v sporových konaniach vedených na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 13C/232/2010
a spis. zn. 18C/221/2014.

24. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to, že
strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho
zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu žaloby.
25. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o

ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.
26. Predmetom určenia súdu tak malo byť deklarovanie vlastníckeho práva žalobkyne k sporným
nehnuteľnostiam. Súd tak vychádzal z toho, že žalobkyňa je vo veci vecne legitimovaná, keďže
požadované určenie sa dotýka jej právnej sféry, a to tým, že o sebe tvrdí že je výlučným vlastníkom
sporých nehnuteľností. Požadované určenie sa tak dotýka aj právnej sféry žalovanej I., keďže táto je

toho času evidovaná v katastri ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností a rovnako sa aj cíti byť
ich vlastníkom. Požadované určenie sa však žiadnym spôsobom nedotýka právnej sféry žalovaného
II., keďže tento nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, keďže
vlastníctvo k týmto previedol darovacou zmluvou na žalovanú I., pričom vklad vlastníckeho práva
žalovanej I. k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol na základe tejto darovacej zmluvy

povolený Správou katastra Žilina rozhodnutím č. V 5410 pod položkou výkazu zmien č. 312/2010, a
preto žalovaný II. v spore nemá vecnú legitimáciu.
27. Súd tak z vyššie konštatovaného nedostatku vecnej legitimácie žalovaného II. žalobu vo vzťahu k
nemu už bez ďalšieho zamietol.
28. Ako už bolo uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm.

c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento záujem
je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu,
alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný
súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty

žalobcunaohrozeníjehopráva.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny
záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na
plnenie,aleboakkodstráneniuneistotyslúžiaosobitnéprávnepostupyupravenévpríslušnýchprávnych

predpisoch.
29. Žalobkyňa odôvodnila svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že na
základe pozitívneho rozhodnutia o jej žalobe môže dôjsť k zápisu jej vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Súd mal tak v prejednávanom spore za to, že žalobkyňapreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže bez požadovaného určenia,
vzhľadom k záväznosti údajov katastra (cit. ust. § 70 ods. 2 KZ), ktoré svedčia v prospech vlastníckeho
práva žalovanej I. k sporným nehnuteľnostiam, nie je možné zaevidovať vlastnícke právo žalobkyne v

katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže žalovaná I. namieta jej vlastnícke právo.
30. Súd sa tak zaoberal meritórne posúdením dôvodnosti žaloby v časti proti žalovanej I., teda otázkou
vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam.
31. Je možné konštatovať, že žalobkyňa zásadne tvrdila vznik svojho vlastníckeho práva na podklade
toho, že dňa 30.09.2005 uzavrela ako kupujúca s TiG. Š. M. P. Č. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom bol prevod sporných nehnuteľností, pričom vklad jej vlastníckeho práva k týmto sporným
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Žilina č. I. XXXX/
XX zo dňa 15.10.2005.
32. V kontexte so žalobou požadovaným určením súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že pre
rozhodnutie súdu je v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Inak
povedané, súd mohol žalobe žalobkyne vyhovieť a určiť jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

len v tom prípade, ak v čase vyhlásenia rozsudku o žalobe žalobkyne, by táto bola vlastníčkou sporných
nehnuteľností. Ak by tomu tak nebolo, je z pohľadu rozhodnutia súdu o žalobe žalobkyne právne
irelevantné, či žalobkyňa bola v minulosti vlastníčkou sporných nehnuteľností.
33. Súd na podklade samotných skutkových tvrdení žalobkyne, ktorými odôvodňovala dôvodnosť svojej
určovacej žaloby, ako aj skutkových zistení vyplývajúcich z dôkazov produkovaných stranami sporu,

dospelkzáveru,žežalobkyňatohočasusurčitosťouniejevlastníčkouspornýchnehnuteľností.Ktomuto
záveru súd dospel bez ohľadu na prejudiciálny záver o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2005,
na podklade ktorej mala žalobkyňa nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vkladom jej
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povoleným rozhodnutím Správy katastra Žilina č. I. XXXX/
XX zo dňa 15.10.2005, resp. bez ohľadu na to, či žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa

30.09.2005 konala v dobrej viere v zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností v prospech Y. Š. M. P. Č., od ktorých mala derivatívnym spôsobom nadobudnúť sporné
nehnuteľnosti. Je tomu tak z ďalej uvedených dôvodov.
34. V konaní bola totiž žalobkyňou tvrdená a medzi stranami sporu nesporná (§ 151 ods. 1 CSP)
skutočnosť, že žalobkyňa ako predávajúca kúpnou zmluvou uzavretou dňa 19.03.2007 s manželmi O.

M. S. O. previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na manželov O. M. S. O., pričom vklad
vlastníckeho práva manželov O. M. S. O. do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy
katastra Žilina č. I. XXXX/XX zo dňa 26.06.2007. Ak by teda žalobkyňa aj nadobudla vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam či už derivatívnym spôsobom na zmluvnom podklade jeho vkladom do
katastra nehnuteľností povoleným rozhodnutím Správy katastra Žilina č. I. XXXX/XX zo dňa 15.10.2005

(§ 133 ods. 2 OZ), alebo originárnym spôsobom na podklade (ňou tvrdenej, medzi stranami však
spornej) jej dobrej viery v predchádzajúci zápis vlastníckeho práva predávajúcich Y. Š. M. P. Č. k
sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností [k tomu napr. nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS
549/2015-33 zo dňa 16.03.2016: „Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej
viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.
j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať

maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je
nutné zvažovať všeobecne súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere,pretožetentoniejeschopnýsanijakodozvedieťotom,akovecopustilavlastníkovusféruadostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní... Obdobnou

problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom
náleze spis. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o
originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovaným
v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.

Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra
viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne
okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie
ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenieskutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie
celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení).“],
nebola by s určitosťou ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vlastníkom sporných nehnuteľností, keďže

by už ako vlastníčka sporných nehnuteľností (ktoré nadobudla buď derivatívnym spôsobom, alebo
originárnym spôsobom na základe dobromyseľnosti najneskôr ku dňu vkladu jej vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, t. j. ku dňu 15.10.2005) svoje vlastníctvo ako predávajúca previedla na
kupujúcich manželov O. M. S. O. kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.2007, na podklade ktorej došlo k vkladu
vlastníckeho práva kupujúcich manželov O. M. S. O. do katastra nehnuteľností, a to rozhodnutím Správy

katastra Žilina č. I. XXXX/XX zo dňa 26.06.2007. Inak povedané, ak žalobkyňa aj bola vlastníčkou
sporných nehnuteľností, vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam stratila momentom jeho prevodu
(scudzenia) na manželov O. M. S. O. (vkladom ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa
26.06.2007). Aj keď súd vyslovil záver o právnej (ne)záväznosti rozhodnutí v konaniach vedených
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 13C/232/2010 a spis. zn. 18C/221/2014 (viď odsek č. 23
odôvodnenia tohto rozsudku), je vhodné dať do pozornosti stranám sporu právne závery z týchto

rozhodnutí, ako aj právne závery formulované síce v neprávoplatných rozsudkoch Okresného súdu
Žilina č. k. 17C/98/2015-349 zo dňa 14.01.2009 a Krajského súdu v Žiline 7Co/183/2009-396 zo
dňa 20.01.2010 (tieto z hľadiska nadobudnutia vlastníctva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam
derivatívnymspôsobomnebolispochybnenéanivnálezeÚstavnéhosúduSRč.k.II.ÚS433/2012-50zo
dňa 07.02.2013), ktoré vlastníckemu právu žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam vôbec nenasvedčujú

a o ktorých má žalobkyňa zjavne vedomosť.
35. Pokiaľ ide o námietku žalovaných I. a II., že tak kúpna zmluva uzavretá dňa 30.09.2005 medzi
predávajúcimi Y. Š. M. P. Č. a žalobkyňou ako kupujúcou, ako aj následná kúpna zmluva uzavretá dňa
19.03.2007 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a manželmi O. M. S. O. ako kupujúcimi, sú neplatné
právne úkony, a to z dôvodu, že v danom prípade žalobkyňa konala bez súhlasu svojho manžela,

pričom pre platnosť právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí bol nevyhnutný takýto súhlas.
Je potrebné poukázať, že neplatnosť právneho úkonu jedného z manželov týkajúceho sa spoločných
vecí urobený bez súhlasu druhého manžela podľa cit. ust. § 145 ods. 1 OZ, je neplatnosťou relatívnou
(§ 40a OZ). Relatívna neplatnosť spočíva v tom, že dotknutý manžel sa môže dovolať tejto relatívnej
neplatnosti. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať všetkým účastníkom relatívne

neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a
nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Inými slovami povedané,
kým nedôjde k účinkom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na tento právny úkon
sa hľadí ako na platný právny úkon so všetkými právnymi účinkami ním vyvolanými. Dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu treba urobiť v písomnej forme vždy, ak je zákonom ustanovená

alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Ak teda dôjde k účinnému
dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť
možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva
podobnosť relatívnej neplatnosti s absolútnou neplatnosťou. V konaní však nevyšlo najavo, žalobkyňa
takúto skutočnosť výslovne namietala a žalovaní I. a II. ju ani netvrdili, že by sa manžel žalobkyne dovolal

relatívnej neplatnosť oboch kúpnych zmlúv uzavretých žalobkyňou (v prvom prípade na strane kupujúcej
a v druhom prípade na strane predávajúcej), a preto nie je možné považovať z uvedených dôvodov
namietaných žalovanými I. a II. obe kúpne zmluvy za neplatné.
36. Napokon právne irelevantnou z pohľadu požadovaného určenia sa, z dôvodov uvedených v
predchádzajúcom odseku tohto rozsudku, ukázala aj otázka vlastníckeho práva žalovanej I. k sporným

nehnuteľnostiam.Skutočnosť,čižalovanáI.nadobudla/nenadobudlaplatnevlastníckeprávoksporným
nehnuteľnostiam nemôže nič zmeniť na tom, že žalobkyňa ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vlastníčkou
sporných nehnuteľností s určitosťou nie je. Len na okraj súd k argumentácii žalobkyne ohľadom
neplatnosti darovacej zmluvy, na podklade ktorej mala nadobudnúť sporné nehnuteľnosti žalovaná I.,
zdôrazňuje, že rozsudok o určení vlastníckeho práva nemá konštitutívne účinky, ale len deklaratórne,

čiže deklaruje už existujúce vlastnícke právo strany sporu, teda toto vlastnícke právo nekonštituuje
(nezriaďuje). Potom argumentácia žalobkyne, že žalovaný II. nebol vlastníkom sporných nehnuteľností
z dôvodu, že nálezom Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 433/2012-50 zo dňa 07.02.2013 bol zrušený
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/183/2009-396 zo dňa 20.01.2010 a právoplatnosť tohto
rozsudku zanikla, je nesprávna. Prípadné vlastnícke právo žalovaného II. totižto nebolo rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/183/2009-396 zo dňa 20.01.2010 kreované, ale len deklarované ako
už (resp. naďalej) exitujúce. Nemožno teda vylúčiť, že žalovaná I. nadobudla platne vlastnícke právo na
podklade darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným II. ako darcom a ňou ako obdarovanou, teda že
nadobúdala vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam derivatívnym spôsobom na zmluvnom základeod vlastníka sporných nehnuteľností. Otázkou vlastníckeho práva žalovanej I. (a rovnako ani žalovaného
II.) k sporným nehnuteľnostiam sa však súd z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal, keďže aj bez vyriešenia
tejto otázky mohol žalobu žalobkyne meritórne posúdiť a o nej rozhodnúť.

37. Na základe v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku uvedených dôvodov tak súd
žalobu žalobkyne aj proti žalovanej I. zamietol.
38. Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že
by tieto dôkazy nemohli zjavne nič zmeniť na dôvodoch rozhodnutia v prejednávanej sporovej veci,
ani nevykonal stranami sporu navrhované dokazovanie výsluchom žalobkyne ako strany sporu, ako

aj svedkov Y. Š., P. Č. M. M. Š.. Týmito dôkazmi mala byť totižto potvrdená / vyvrátená dobrá viera
žalobkyne pri uzatváraní kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.10.2005 na jej strane ako kupujúcej a na
druhej strane Y. Š. M. P. Č. ako predávajúcimi. Ako vyplýva z dôvodov tohto rozsudku preukázanie,
alebo naopak vyvrátenie dobrej viery žalobkyne, nemohlo mať vplyv na záver súdu o tom, že žalobkyňa
ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Pre nadbytočnosť sa
súd tiež nezaoberal ďalšími listinnými dôkazmi produkovanými žalovanými I. a II., ktoré mali vyvracať

dobromyseľnosť žalobkyne.
39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
42. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s
poukazom na plný úspech žalovaných I. a II. vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným I.

a II. priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
43. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).