Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203217
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4212203217.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: R.. H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F. XX, zast.
JUDr. Gabrielou Majerovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. Kossútha 5, proti odporkyni: M. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F. X/XX, zast. KATONA - advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Nové
Zámky, M. Matunáka 11, o náhradu škody vo výške 15.925 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. februára 2013, č. k. 6C/57/2012-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania zo dňa
20. 02. 2013. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 1 písm. b) OSP, ako aj vykonaným
dokazovaním a zistil, že odporkyňa v priebehu konania písomným podaním zo dňa 20. 02. 2013 navrhla
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 11Nt/20/2012 o povolení obnovy trestného konania, nakoľko
mala za to, že rozhodnutie v trestnom konaní tvorí podklad tohto konania vo veci náhrady škody. Ako
vyplynulo z podaného návrhu na začatie konania, navrhovateľ si ním uplatnil nárok na náhradu škody
titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá mu vznikla tak, že dňa 02. 04. 2009 pes
zverený do starostlivosti odporkyne bez jej vedomia vybehol z dvora na ulicu, kde na neho zaútočil a
spôsobil mu zranenia. Za uvedené konanie bola odporkyňa uznaná vinnou v trestnom konaní vedenom

na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 3T/46/2010. V trestnom konaní si navrhovateľ riadne uplatnil
náhradu škody, avšak pre trvanie jeho liečby nebolo možné bodovo ohodnotiť bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, preto bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie a svoj nárok si uplatnil v tomto konaní. Keďže uplatnenie nároku na náhradu škody titulom
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v danom prípade nie je viazané na výsledok trestného
konania, súd prvého stupňa návrh odporkyne na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, navrhujúc jeho zmenu a
vyhovenie návrhu na prerušenie konania. Bola toho názoru, že práve trestné konanie, ktoré je v súčasnej
dobe napadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom, tvorí základ a jedinú odôvodňujúcu príčinu
vzniku nároku na náhradu škody a práve z tohto dôvodu sa nestotožnila s názorom súdu prvého stupňa,
že výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku trestného konania nebude a nemôže mať

vplyv na civilné konanie o náhradu škody. Zdôraznila, že ak by návrhu na povolenie obnovy trestného
konania bolo vyhovené a obnovené konanie by prinieslo iné meritórne rozhodnutie v trestnej veci, tak
by príčina nároku na náhradu škody v plnom rozsahu odpadla. Ak by súd prvého stupňa pokračoval
v konaní o náhrade škody a o tomto nároku rozhodol ešte pred právoplatným skončením trestného
konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, tak by to mohlo spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu
civilného konania, preto je podľa jej názoru jednak v záujme istoty účastníkov v občianskoprávnych

vzťahoch a aj procesne ekonomickejšie prerušiť civilné konanie o náhrade škody až do právoplatného
skončenia trestného konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Podľa jej názoru je rozhodnutiev občianskoprávnom konaní jednak priamo závislé od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť v
občianskoprávnom konaní, ako aj od toho, že v súčasnej dobe prebieha konanie, ktoré môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, a preto išlo o prípad podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP - keď rozhodnutie

závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a taktiež o prípad podľa § 109 ods. 2 písm.
c) OSP, t.j. prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet, na základe čoho sa domnievala, že jej návrh na prerušenie
konania je odôvodnený a opodstatnený.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejedaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia istiny

15.925 eur titulom náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj trov právneho
zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02. 04. 2009 v obci T. v čase okolo 10.45 hod. pes plemena
Rhodesian Ridgack, zverený odporkyni, bez jej vedomia vybehol na ulicu F. v obci T., kde zaútočil na
tam prechádzajúceho navrhovateľa, ktorému spôsobil hryznú ranu v temenno-spánkovej oblasti vpravo,
hryznú ranu hornej a dolnej mihalnice pravého oka, poranenie vonkajšieho okohybného svalu pravého

oka, následkom čoho došlo u navrhovateľa k vzniku dvojitého videnia, škúleniu pravého oka ptózy. Ďalej
uviedol, že odporkyňa bola v trestnom konaní uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona, v rámci ktorého si riadne uplatnil aj svoj nárok na škodu, avšak z objektívnych
dôvodov vyčíslenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako podklad pre rozhodnutie súdu
o náhrade škody nebolo vyhotovené, pretože bol v liečení. Následne dňa 01. 02. 2012 posudzovaný

lekár FNsP Nové Zámky vypracoval lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecný záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa o návrhu odporkyne na prerušenie konania rozhodol
napadnutým uznesením tak, že návrh odporkyne na prerušenie konania zo dňa 20. 02. 2013

zamietol. Dôvodil tým, že keďže uplatnenie nároku na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v danom prípade nie je viazané na výsledok trestného konania, súd prvého
stupňa návrh odporkyne na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Z návrhu odporkyne na prerušenie konania vyplýva, že odporkyňa žiadala o prerušenie konania na

základe § 109 ods. 1 písm. b) OSP a to z dôvodu, že v súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde
Komárno konanie o povolení obnovy trestného konania pod sp. zn. 11Nt/20/2012, ktorého rozhodnutie
tvorí podklad pre vec občianskoprávneho konania vo veci náhrady škody.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým

súd zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania z dôvodov v napadnutom uznesení uvedených, je
vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že v § 109 ods. 1 písm. b) OSP je upravená povinnosť prerušenia
konania z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený vyriešiťsám. Ustanovenie § 135 OSP ukladá súdu povinnosť rešpektovať určité skutočnosti ako prejudiciálne,
predbežné, bez možnosti alternatívneho posúdenia predmetnej otázky zo strany procesného súdu.
Inak povedané, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal a rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania. Iné otázky, o ktorých

má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám, za predpokladu, že o nich nebolo vydané rozhodnutie
príslušným orgánom. Keďže odporkyňa žiadala prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP z
dôvodu, že rozhodnutie v trestnom konaní tvorí podklad pre občianskoprávne konanie vo veci náhrady
škody, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne neprerušil konanie podľa § 109 ods.
1 písm. b) OSP, nakoľko správne ustálil, že v trestnom konaní sa nerieši otázka, ktorú by súd prvého
stupňa nemohol posúdiť aj sám.

Okrem toho, ak súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku nepreruší,
neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5 Cdo 294/2008).

V prejednávanom prípade, obdobne ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd nezistil, že by súd prvého
stupňa nebol oprávnený riešiť otázku zodpovednosti za náhradu škody a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Navyše treba zdôrazniť skutočnosť, že mimoriadny opravný prostriedok nie je dôvodom na
povolenie obnovy konania a aj v prípade, ak by nebola u odporkyne trestná zodpovednosť, v civilnom
konaní si súd sám musí posúdiť podmienky zodpovednosti za škodu.

Naviac z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. mája 2004
vyplýva, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť
a vykonateľnosť rozhodnutia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že je na súde,
aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených

prípadným neprerušením konania.

Pre úplnosť veci odvolací súd uvádza, že ani podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP by
nebol súd povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť, pretože toto ustanovenie upravuje tzv.
fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné.

Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak
urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná
možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení,
pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní

procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000
z 20. septembra 2000).

Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne
ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v
prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť

jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, čo nebol daný prípad, pretože ako súd prvého stupňa správne ustálil uplatnenienároku na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v danom prípade nie
je viazané na výsledok trestného konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.