Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203969
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817203969.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobcu: R. Č., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom Y. XX, Š.

Q. K., zastúpený splnomocneným zástupcom: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o.
so sídlom Trojičné nám. 122, Tvrdošín, proti žalovanej: J.. N. Y., Q.. XX.X.XXXX, J. Č.. XXX/XX, W.,
zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát, Podbiel 177, v konaní o
určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I./ Súd žalobu z a m i e t a.

II./ Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené

v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou , doručenou súdu 28. 7. 2017, zmenenou 30. 11. 2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že
nehnuteľnosť - byt č. XX, na X. posch., vo vchode č. 1, v bytovom dome so súpisným číslom XXX, na
parc.č.:XXX/XXXovýmere346m2,druhpozemku-zastavanéplochyanádvoria,zapísanomOkresným
úradomW.,katastrálnymodborom,preobec:W.,okres:W.,k.ú.:X.F.,podľastavuKNnalistevlastníctva
č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu ?- ica pomeru k celku a s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6973/212843 - ín pomeru k celku, patrí do podielového
spoluvlastníctva žalobcu.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka uvedeného bytu a
pozemku, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. Vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 26. 5. 2011, ktorú
uzatvorila v mene žalovanej jej matka Y. Y., nar. X. XX. XXXX, bytom W., J. XXX/XX. Žalovaná od času,
ako sa žalobca odsťahoval z bytu, t.j. od 1. 7. 2016, v ktorom žil spoločne so žalovanou a jej matkou,
neprejavuje o žalobcu záujem, a to napriek tomu, že je jej otcom. Nemá záujem na stretnutí so žalobcom

a to napriek tomu, že tento bol určený právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Vždy, keď sa má
so žalobcom stretnúť, tak si nájde výhovorku, len aby sa s ním nemusela stretnúť. Nejaví o žalobcu
záujem, nikdy sa ho neopýta, ako sa má, či nemá nejaké zdravotné problémy, či niekde pracuje, niečo
nepotrebuje, odmieta s ním komunikovať. Žalobca je názoru, že správanie sa žalovanej dosiahlo taký
stupeň závažnosti, že je možné ho kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobca vyzval
výzvou zo dňa 28. 3. 2015 žalovanú na vrátenie daru. Žalovaná na túto výzvu nereagovala.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkyne R. Č. a oboznámením
listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.3. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáhajú určenia vlastníctva k bytu
a pozemku, ktoré sú špecifikované v bode 1. odôvodnenia, , ktoré na žalovanú previedol darovacou
zmluvou zo dňa 26. 5. 2011 a to na tom skutkovom základe, že žalovaná o neho ako o otca nejaví
záujem, odmieta stretávanie sa s ním, neposkytla mu pomoc, keď mal zdravotné problémy. Žalovaná

sa proti žalobe bránila tým, že žalobca sa o ňu nezaujíma a ak áno, tak len formou sms správy. Na
stretnutia s ňou bol už vyzvaný aj jej matkou, pretože sa o ňu nezaujímal. Je názoru, že zasielanie
výziev na vrátenie bytu a peňazí je kontraproduktívne a následne nemôže vyžadovať vôľu stretnúť sa
s ním. Podľa nej hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo
sústavné porušovanie, nie riešenie záujmu či nezáujmu spôsobeného navyše konaním žalobcu. Žalobu
považuje za účelovú, kedy sa jej žalobca ako jej otec svojským spôsobom pomstí. Záleží však na ňom,

akým smerom ovplyvní jej vzťah voči nemu ako otcovi.

Súd z vykonaného dokazovania konštatuje, že obrana žalovanej proti žalobe je dôvodná. Žalovaná
v rámci vyjadrenia k žalobe aj v rámci svojho výsluchu tvrdila, že žalobca - jej otec ju dlhodobo
nekontaktuje, čo žalobca ani nespochybnil. V rámci svojho výsluchu uviedla, že je pravdou, že po tom, čo

sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, kde žili spoločne s jej matkou, sa s ním stretávala, no
postupne stretávanie obmedzovala a to z dôvodu, že počas stretnutí žalobca - jej otec, stále hovoril o jej
matke a to napriek tomu, že ho upozornila, že jej to prekáža. Žalobca toto jej tvrdenie ani nerozporoval.
Súd je názoru, že za týchto okolností nemožno konštatovať, že by sa žalovaná voči žalobcovi - svojmu
otcovi správala tak, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je otcom maloletej žalovanej

a bolo na ňom, aby zabezpečil priebeh určených stretnutí s ňou tak, aby žalovaná o ne mala záujem.
Je pochopiteľné, že žalovanej nebolo príjemné, ak pred ňou rozprával o jej matke. Treba si uvedomiť,
že žalovaná je maloleté dieťa - žiačka základnej školy, ktorej psychika je vo vývine. Rozchod rodičov
je pre deti vo všeobecnosti mimoriadne záťažovou situáciou a je na rodičoch, aby deťom pomohli túto
situáciu zvládnuť pokiaľ možno čo najlepšie. Určite neprispelo k psychickej pohode žalovanej, keď pred

ňou žalobca rozprával o jej matke, ku ktorej ona ako dieťa má vrúcny citový vzťah. Žalobca v žiadnom
prípade nemal prenášať svoj osobný konflikt s matkou žalovanej do jeho vzťahu so žalovanou. Pokiaľ tak
urobil, čo ani nespochybnil, bolo len pochopiteľnou obrannou reakciou žalovanej, že sa začala žalobcovi
vyhýbať. Súd konštatuje, že z dokazovania vyplynulo, že aj v tomto prípade rodičia maloletej žalovanej
nezvládli po svojom rozchode komunikáciu na úrovni rodičovstva, neberúc pritom do úvahy následky na

psychike svojich detí, ako sa to žiaľ stáva v mnohých prípadoch rozchodov rodičov maloletých detí.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná mu ako dcéra neposkytla potrebnú pomoc, keď mal zdravotné
problémy, súd je jednak názoru, že vzhľadom na to, že sám žalobca, ktorý nezvládol komunikáciu s
matkou žalovanej po ich rozchode, prispel k tomu, že žalovaná sa začala kontaktu s ním vyhýbať, a

jednak je názoru, že objektívne ani nemožno požadovať od žalovanej, aby mu reálne poskytla pomoc v
chorobe. Žalovaná je maloletým dieťaťom, bez príjmu, a je odkázaná na výživu na svojich rodičov. Súd si
ani nevie predstaviť, ako by žalovaná mohla napr. sprevádzať svojho otca k lekárovi, alebo mu pomáhať
s napr. hygienickými úkonmi. Žalovaná ako žiačka základnej školy by ani nemohla sprevádzať žalobcu
k lekárovi, keďže v čase, kedy lekári ordinujú, má byť v škole a poobede sa pripravovať na vyučovanie.

Pomôcť žalobcovi napr. s hygienickými úkonmi by bolo náročnou úlohou aj pre dospelú osobu, nieto
ešte pre 14-ročné dievča, akým je žalovaná.
Súd potom z vykonaného dokazovania konštatuje, že nebolo preukázané, že by sa žalovaná voči
žalobcovi správala tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy a preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanej, ktorá bola v
konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.