Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719010410
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2719010410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného L. O., pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 8.
januára 2020, č. k. 6T/143/2019 - 198, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave 31. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný L. O., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov
o d s u d z u j e

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l),
písmeno n), § 37 písmeno m), § 49 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8

(osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Skalica z 8. januára 2020, č. k. 6T/143/2019 - 198, bol obžalovaný L. O.
(ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

od presne neustáleného dňa v čase približne dvoch týždňov pred jeho zadržaním až do jeho zadržania
dňa 05.08.2019 o 10:35 hod. v meste K. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, manželke - poškodenej
F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. G. XXXX/XX
- v presne neustálený deň v tomto období jej vulgárne nadával, že je špina, štetka, že sa zase kurvila,
- v presne neustálený deň v tomto období ju schytil za vlasy, za ktoré ju ťahal a vyhrážal sa jej, že ju
udrie o stenu,
- v presne neustálený deň v tomto období v ich byte jej naznačoval, že ju uškrtí alebo zabije,

- v presne neustálené dni v tomto období sa jej osobne vyhrážal zabitím,
- cez víkend od 03.08.2019 - 05.08.2019 sa jej prostredníctvom správ zasielaných cez aplikáciu
Messenger vyhrážal, že keď ich spoločná maloletá dcéra R. Š., nar. XXXX bude mať 18 rokov, tak ju
zabije, čo si s radosťou odsedí do konca života,-vpresneneustálenýdeňvtomtoobdobísajejvyhrážal,žeroznesiepoK.jejosobnosťavšetcispoločne
s ich spoločnou dcérou ju budú nenávidieť a takto potom stratí svoje zamestnanie, o čo všetko sa on
postará,

- dňa 05.08.2019 v čase o 08:29 hod. zaslal SMS správu na jej mobilný telefón, kde sa jej vyhrážal, že
keď príde domov, tak dostane „šlaháka" a vyjadril sa, aby sa v daný deň neukazovala v meste K.,
pričom vzhľadom na kulmináciu chovania svojho manžela mala poškodená výraznú obavu z toho, že
svoje vyhrážky uskutoční, bála sa ísť domov, bola psychicky na dne, z ktorého dôvodu išla radšej na
políciu podať trestné oznámenie.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd na hlavnom pojednávaní na základe vyhlásenia
obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 odsek 3, písmeno c), d), f), g), h)

Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a zároveň podľa
§ 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe nevykoná a vykoná dôkazy len súvisiace s výrokom o treste.
Okresný súd ďalej uviedol, že pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol
najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o spôsob spáchania
činu, následok, zavinenie a pohnútku vychádzal z okolností spáchania skutku, ku ktorému sa obžalovaný
v celom rozsahu priznal. Obžalovaný napriek predchádzajúcemu justičnému postihu sa poškodenej
vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a to spôsobom uvedeným v skutkovej vete výroku tohto
rozsudku, a to dokonca počas plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia. Obžalovaný

zasiahol a porušil záujem chránený spoločnosťou, ktorým je ochrana pokojného občianskeho spolužitia
pred hrubým narušením konaním, ktoré môže vzbudiť dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie
inejťažkejujmy.Vovzťahukzavineniumalokresnýsúdpreukázanýpriamyúmysel.Pokiaľideosamotnú
pohnútku, resp. motiváciu konania obžalovaného nie je možné zľahčovať konanie obžalovaného, ktorý
poukazuje na to, že konal v citovom rozrušení, nakoľko sa dozvedel o nevere manželky. Okresný

súd poznamenal, že o nevere sa dozvedel ešte v roku 2017, pričom skutku sa dopustil v roku 2019.
Odhliadnuc od uvedeného je neprípustné riešiť akékoľvek manželské nezhody spôsobom, ktorý zvolil
obžalovaný. Okresný súd poukázal na osobu obžalovaného v ktorého prípade sa jedná o zmiešanú
poruchu osobnosti s prevahou narcistických, disociálnych a paranoidných rysov, pričom jeho správanie
rezultuje z jeho abnormnej štruktúry osobnosti. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných

pomerov a možnosti nápravy obžalovaného okresný súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta bydliska
bližšie hodnotený, zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zistil, že obžalovaný je hodnotený kladne, nemal
problémy s adaptáciou, správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, príkazy a
nariadenia plní a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva, poriadok si udržuje na požadovanej úrovni.
Z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že sa v minulosti dopustil celkom dvoch menej závažných

priestupkov. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že bol v minulosti už odsúdený trestným rozkazom OS
Skalica sp. zn. 8T/18/2018 zo 14. augusta 2018, právoplatným 1. septembra 2018 k podmienečnému
trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky.

K poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam okresný súd uviedol, že obžalovaný urobil pred súdom

vyhlásenie o vine, k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo
s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, naproti tomu mu priťažilo, že už bol za trestný čin
odsúdený s poukazom na § 37 písmeno m) Trestného zákona. Pokiaľ obžalovaný žiadal prihliadnuť
aj na poľahčujúce okolnosti § 36 písmen a) a k) Trestného zákona, k tomu okresný súd uviedol, že
obžalovaný nespáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, keď poukazoval na to,

že konal pod vplyvom toho, že sa dozvedel o nevere manželky, lebo o tejto sa dozvedel ešte v roku 2017,
pričom skutku sa dopustil v roku 2019. Obžalovaný sa ani nepričinil o odstránenie škodlivých následkov.
Skutočnosť, že mu manželka odpustila počas toho, ako bol tento vo väzbe, ešte neznamená naplnenie
tejto poľahčujúcej okolnosti.

Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd uviedol, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda ďalší podmienečný trest odňatia
slobody neprichádzal do úvahy. Ak predchádzajúce odsúdenie nesplnilo u obžalovaného výchovný
a resocializačný účel a neviedlo k jeho náprave, bolo na mieste podľa okresného súdu uložiť munepodmienečný trest odňatia slobody. K výmere trestu okresný súd uviedol, že v rámci sadzby trestu
odňatia slobody podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona 6 mesiacov až 3 roky ukladá trest vo výmere
10 mesiacov nepodmienečne, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby a to s prihliadnutím na spôsob

spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, kedy zároveň nie je dôvod ukladať mu trest na samej
dolnej hranici. Takto uložený trest považoval okresný súd za primeraný, ktorý splní funkciu ochrany
spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný zahlásil

do zápisnice o úkone odvolanie čo do výroku o treste. Prokurátor si ponechal lehotu na podanie
odvolania, pričom v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal.
Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána
Pekára písomnými podaniami doručenými súdu 28. januára 2020 a 10. februára 2020.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny s poukazom

naskutočnosť,žesaodzačiatkutrestnéhostíhaniakuskutkupriznával,jehospáchanieúprimneoľutoval
a na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Svoje konanie označil za
skratové, nerozvážne, prameniace z manželských nezhôd, ktoré boli medzičasom vyriešené rozvodom
jeho manželstva s poškodenou F. O. (ďalej len poškodená) a urovnaním ich vzájomných vzťahov.
Poškodená ho vo väzbe viackrát navštívila, čo svedčí o tom, že mu odpustila. Prízvukoval, že po

prepustení sa od poškodenej odsťahuje k svojim rodičom do Z., aby eliminoval kontakt s ňou. Ďalej
uviedol, že jeho pobyt vo väzbe zle vplýva na jeho dcéru, s ktorou majú veľmi dobrý vzťah. Má záujem
v čo možno najväčšej miere odstrániť následky svojho protiprávneho konania, predovšetkým sa chce
znova rýchlo zamestnať a začať prispievať finančne na svoju dcéru, lebo poškodená sa jeho uväznením
dostala do zlej finančnej situácie. V rámci dôkazných návrhov žiadal vypočuť poškodenú a svoju sestru

R. K., v ktorej prítomnosti sa mu poškodená mala priznať, že sa mu chcela týmto stíhaním pomstiť za to,
že zvažoval podať návrh na rozvod. Poškodenú tiež žiadal vypočuť k svojim tvrdeniam, že mu odpustila
a na jeho stíhaní už netrvá.
V konečnom návrhu sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám
rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici príslušnej trestnej sadzby.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a
obhajcaobžalovaného.Výsluchobžalovanéhobolvsúvislostisošírenímnebezpečnejnákazlivejľudskej
choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa
§ 61b Trestného poriadku. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady.

Na verejnom zasadnutí obhajoba zotrvala na písomných dôvodoch odvolania s tým, že na návrhoch na
doplnenie dokazovania netrvá. V rámci konečného návrhu sa obhajca pridržal písomného odvolania a
doplnil ho v tom smere, že žiada obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
n) Trestného zákona vzhľadom na realizované vyhlásenie o vine. Obžalovaný svoje konanie oľutoval,
poukázal na zlepšenie vzájomných vzťahov s poškodenou, na aktuálne nepriaznivú finančnú situáciu

jeho rodiny i na to, že sa odsťahuje od poškodenej k rodičom, preto žiadal odvolaniu vyhovieť. Prokurátor
v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, uložený trest považuje
za správny a zákonný.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou
osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, aj keď z iných ako ním namietaných dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietky neboli a pochybenia nezistil ani krajský súd, keď okresný súd vykonal dokazovanie procesne
správne a v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o treste.
Okresný súd nepochybil ani pri určení druhu trestu, keď správne dospel k záveru, že obžalovanému
je potrebné s poukazom na ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona ukladať nepodmienečný trest

odňatia slobody, keďže sa úmyselného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Aj podľa názoru krajského súdu je potrebné na obžalovaného dôsledne pôsobiť výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže predchádzajúci alternatívny trest neviedol k jeho
náprave.
Okresný súd však pochybil pri určení výmery trestu. Síce správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak výsledný pomer ustálil nesprávne ako vyrovnaný (1:1),
hoci správne mal u obžalovaného prevažovať pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1).
Kľúčové v tomto smere bolo pochybenie, pri ktorom okresný súd opomenul obžalovanému priznať aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa názoru krajského súdu boli v tomto prípade splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie aj
tejtopoľahčujúcejokolnosti.Nievšakzdôvodutvrdenéhoobhajobu,žeobžalovanýrealizovalvyhlásenie
o vine, lebo len samotné vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní neznamená automaticky aplikovanie
tejto poľahčujúcej okolnosti. Na jej priznanie sa vyžaduje, aby obžalovaný aktívnym konaním pomáhal
orgánom činným v trestnom konaní a súdu objasniť všetky predtým neznáme detaily svojej trestnej

činnosti.
A práve o taký prípad išlo aj v posudzovanej trestnej veci, keď zo spisového materiálu vyplýva, že
sa obžalovaný k trestnej činnosti priznával od samého začiatku a úprimne ju ľutoval, vyšetrovateľovi ju
podrobne popísal a na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine. Krajský súd je toho názoru,
že obžalovaný zo svojej pozície už viac nemohol napomáhať pri objasňovaní svojej trestnej činnosti,

napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostal odpoveď, prečo by mu táto poľahčujúca
okolnosť patriť nemala.
Uvedené pochybenie napravil krajský súd, ktorý musel zároveň túto zmenu pomeru a miery
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zohľadniť pri výmere trestu v prospech obžalovaného, keďže
postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k úprave trestnej sadzby znížením hornej

hranice troch rokov o jednu tretinu. V konečnom dôsledku tak krajský súd ukladal obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov. S poukazom na okolnosti
prípadu, osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy mu krajský súd uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody blízko dolnej hranice, konkrétne vo výmere 8 mesiacov, ktorý považoval za primeranýa spravodlivý. Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu splní svoju funkciu nielen z hľadiska
individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, tu krajský súd prevzal vecne správny a

zákonný výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keďže obžalovaný dosiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody.
Odvolacie námietky obžalovaného prezentované v písomných dôvodoch odvolania (týkajúce sa
rodinných a finančných problémov obžalovaného resp. jeho rodiny, vzájomného udobrenia sa s

poškodenou, vzťahu obžalovaného s dcérou atď.) nepovažoval krajský súd za relevantné pre určenie
druhu a výmery trestu. Žiada sa dodať, že na možné negatívne dopady spojené s väzobným stíhaním
a následným odsúdením mal obžalovaný myslieť skôr, ako sa trestnej činnosti dopustil.
Z vyššie prezentovaných dôvodov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 odsek 1
písmeno d), písmeno e) odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku o treste pre obžalovaného sám

rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.