Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206884
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717206884.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/
X, XXX XX Y. G., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Poprad č. k 13Er/388/2017 - 12 zo dňa 14.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Vracia vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.06.2017
bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na

základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Asociácii pre arbitráž v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sp. zn. SPSAspA XXXXX/
XX zo dňa 10.06.2016. Účastníci konania uzavreli dňa 13.03.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a v rovnaký deň rozhodcovskú zmluvu. Na základe ust. § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, keďže
povinný, ktorý je dlžníkom podľa rozhodcovskej zmluvy, zmluvu uzatváral ako fyzická osoba a z

dôvodu predmetu činnosti oprávneného, ktorou je poskytovanie úverov, a ktorá je súdu známa aj
z obdobných prípadov. Preskúmal neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. §
53 OZ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie, exekučný titul
a to či rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi v zmysle ust. § 44
ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len
Exekučný poriadok). Posúdil, že rozhodcovská zmluva uzavretá k spotrebiteľskej zmluve, aj keď bola

uzavretá ako osobitná zmluva, bola vyhotovená na predtlačenom formulárovom znení, bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Na to, aby bola rozhodcovská zmluva akceptovateľná ako prejav
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle, ktorá vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Rozhodcovská zmluva v článku
II bod. 1 len zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ

podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním
žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky,
a teda spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na
rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou
dodávateľanarozhodcovskomsúde.Neprijateľnosťrozhodcovskejdoložkyvidelsúdajvtzv.geograficky
neprijateľného miesta rozhodcovského konania v Bratislave, ktoré je od miesta všeobecného súdu

spotrebiteľa neprimerane vzdialené niekoľko desiatok km. V zmysle ust. 53 ods. 4 písm. r) OZ je
rozhodcovskádoložkaneprijateľnáaspôsobujeabsolútnuneplatnosťrozhodcovskejzmluvy.Predmetnáneprijateľná rozhodcovská doložka, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe,
mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie a

následne vydaný exekučný titul. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

2.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Namietalnesprávneprávne
posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu

zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd
nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného
titulu. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade konania o sťažnosti
navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a poveriť súdneho exekútora.

3. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších

predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že vec bola odvolaciemu
súdu predložená predčasne.

Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred.1aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

Podľa ust. § 9a ods.1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

5. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, keď prioritne nerozhodol o oznámených skutočnostiach, týkajúcich sa dôvodov na vylúčenie

súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní. V návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil, že bol pred začiatkom
výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 zaradil do
odôvodnenia aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k

oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Poukázal na skutočnosť, že nález ústavného
súdu je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorý nemá všeobecnú platnosť, ale zaväzuje len
účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo
dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu „rovnosti zbraní“, a preto
nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré

vyvoláva musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi
inými aj právo súdneho exekútora na spravodlivé súdne konanie.Súd prvej inštancie bez toho, aby o tejto skutočnosti rozhodol v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku,
napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. Odvolací súd v tejto
v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa súdny exekútor

dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do rozhodnutia
podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku môže v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, súdny exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke
bez zbytočného odkladu a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do 10 dní od predloženia veci.
Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd vylučuje exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii

pokračuje ten súdny exekútor, ktorého následne navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie
poverí súd.

6. Rozhodovanie o tom, či súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, je súčasťou práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Úlohou súdu prvej inštancie bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku o oznámení

súdneho exekútora a potom zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku. Následne
rozhodnúť podľa § 44 Exekučného poriadku o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na
vykonanieexekúcie.Napadnutérozhodnutiepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkujepretopredčasné.

Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej ako predčasne predloženú.

7. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie prioritne rozhodnúť o vylúčení, resp. o nevylúčení
súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, doručiť
rozhodnutie účastníkom a po uplynutí lehoty vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu na odvolacie
konanie (§ 377 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.