Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Babinová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318206618
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318206618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.
K. XX, XXX XX B., o zaplatenie sumy 1.365,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 21Csp/151/2018-50 zo dňa 12. 04. 2019, jednomyseľné takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

,,Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 292,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 20.11.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a. “
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 261 ods. 6 písm. d), § 502 ods. 1, §

503 ods. 2, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54
ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. g) a i), § 9 ods. 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej aj ako ,,ZoSÚ“), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,ženazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žemedzi
žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na

základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v
120 splátkach vo 29,76 eura mesačne a zároveň sa zaviazala platiť poplatok za poistenie schopnosti
splácať úver vo výške 0,73 eur mesačne. Zistil, že zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti celého úveru ku dňu 19.11.2018. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila pred zosplatnením
sumu 1.707,44 eura a iba finančné prostriedky vo výške 634,18 eura boli započítané na istinu úveru.
Konštatoval, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov

použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzal zo záveru Krajského súdu
Prešov v rozhodnutiach sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11. 05. 2017 a sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06. 04.
2017. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že v zmluve je uvedená nesprávne aj výška RPMN a to v
neprospechžalovanejakospotrebiteľa.VpredmetnejzmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenáRPMNvo výške 15,42 % pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 15,90 %. Súd prvej inštancie
pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2.000 eur, výšky splátky úveru 30,49 eura (29,76 eura + 0,73
eura), poplatok za poskytnutie úveru 100 eur, pri ich mesačnom počte 120, teda údajom uvádzaných

v zmluve priamo žalovaným, pričom iba tieto údaje boli tiež známe aj žalovanej v pozícii spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie zahrnul do celkových nákladov na základe ktorých sa vypočíta RPMN aj náklady na
doplnkovú služby súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to poplatok za poistenie schopnosti
splácať úver, nakoľko súd nemal za preukázané, že by žalovaná mala možnosť voľby zmluvu podpísať
bez takejto doplnkovej služby. v zmluve nie je osobitne uvedená možnosť dohodnúť si úver aj bez

poistenia. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Súd prvej inštancie je ďalej toho názoru, že veriteľ má nárok na zmluvný - obchodný úrok len
do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Mal za preukázané, že
žalovanej bola poskytnutá suma 2.000 eur a žalovaná žalobcovi doposiaľ uhradila už sumu 1.707,44
eura, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie zvyšnej sumy 292,56 eura a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 a § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V danom prípade bolo
predmetom konania zaplatenie sumy 1.365,82 eura s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie292,56euraavprevyšujúcejčastižalobuzamietol.Vkonanímalaprevažnýúspechžalovaná,

tejto však preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

5. Žalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu
výrokov II. a III. Žiadal v napadnutom rozsahu zmeniť rozhodnutie, tak že sa vyhovie žalobe v celom
rozsahu, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v predmetnej úverovej zmluve sa nachádzajú
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a týmito predpokladmi sú výška úveru, dátum prvej
splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za
poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať v zmluve
konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v

zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady
v zmluve uviesť, čo žalobca splnil. Zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie
náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy
pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto smere všetky náležitosti
uvedené v zmluve boli dostatočné. Ďalej žalobca namietal, že správny a v súlade so zákonom je výpočet

RPMN uvedený v zmluve. Odôvodnenie rozsudku len odkazom na kalkulačku zverejnenú na internete je
nepresvedčivé. Nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité,
ak zamieta nárok, avšak svoj názor súd nepodložil riadnou argumentáciou. Je toho názoru, že celkové
náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok (120) a výšky splátok (29,76 eura) a súčtu s
poplatkom za poskytnutie úveru (100 eur), t.j. 3671,20 eura. Uvedené je v súlade s ust. § 2 písm. g)

zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,podľaktoréhopoisteniesazarátava
do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Žalobca poskytuje úvery
aj bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s poistením, teda poistné nebolo povinné a teda
správne nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa. Povinnosť uzavrieť poistenie úveru
nevyplýva zo zmluvy, ani žiadneho iného dokumentu banky, nakoľko daná povinnosť neexistuje. Je len

na rozhodnutí dlžníka, či poistenie uzavrie alebo nie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.
Keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalovaná odvolaním nenapadla, nebol preto v

odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.

10. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalobca ako banka a

žalovaná ako dlžník dňa 05. 12. 2013 uzatvorili Úverovú zmluvu č. XXXXX podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka v zmysle ktorej sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky
formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 2.000 eur. Úver sa dlžník zaviazal splatiť 120
anuitnými splátkami vo výške 29,76 eura mesačne.

11. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere z 05. 12. 2013
je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať ZoSÚ. Správne preto
skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto
zákona.

12. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

13. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (05. 12.
2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere (05. 12. 2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

15. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečí
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré

neho vyplývajú.

17. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť

o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí
v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že
hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani naprimeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

18. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém
ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto
požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti

stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

19. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j)

vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do
kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.
Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie

je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

20. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

21. Oporu vo vykonanom dokazovaní má i záver súdu prvej inštancie o nesprávnej výške RPMN
v neprospech spotrebiteľa, keď z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že do celkových

nákladov spotrebiteľa neboli zahrnuté aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu - poistenie za poistenie
schopnosti splácať úver. Zmluvné dojednanie o poskytnutí uvedenej doplnkovej služby je súčasťou
formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalovaná ako spotrebiteľ mohla poskytnutie uvedenej doplnkovej
služby odmietnuť. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že zmluvné dojednanie
o uvedenej doplnkovej službe bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto náklady,

ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením mali byť zahrnuté do celkových nákladov pre účely výpočtu
RPMN. Žalobca poistné plnenie nezohľadnil pri výpočte RPMN, zmluva tak obsahuje nesprávny výpočet
RPMN v neprospech spotrebiteľa.

22.Akžalobcatvrdil,žepoistenieúverunebolopodmienkouposkytnutiaúveru,bolpovinnýtopreukázať.

Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje dodávateľa, ktorý ak tvrdí, že zmluva obsahuje všetky
zákonné náležitosti, je povinný toto svoje tvrdenie dokázať. Uvedenie zákonných náležitostí v zmluve
o úvere v spotrebiteľských veciach, resp. ich správnosť, súdy skúmajú ex offo, preto im žalobca, ak
chce byť v konaní úspešný, musí poskytnúť dostatok informácií na vyhodnotenie zmluvy o úvere z
hľadiskadodržaniazákonnýchnáležitostí.Sankciouzanesplnenieuvedenéhojeneuneseniedôkazného

bremena a tým spojený neúspech v spore.

23. Žalobca predložil súdu prvej inštancie predtlačenú formulárovú zmluvu zo dňa 05. 12. 2013 (č.
l. 5-6 spisu), v ktorej je v bode 1.2 uvedený Súbor poistenia „Súbor A“ a „Poplatok za poistenie
schopnosti splácať Úver“. Z obsahu zmluvy nevyplýva možnosť spotrebiteľa slobodne sa rozhodnúť,

či poistenie prijíma alebo ho odmieta. Rovnako ani zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo
dňa 05. 12. 2013 (č. l. 7 spisu) nevyplýva možnosť spotrebiteľa odmietnuť poistenie schopnosti splácať
úver. Žalobca nepreukázal spôsob dojednania poistného, ani skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť
poistenieodmietnuť.Bližšieokolnostiuzavretiapoistenianeuviedolanisámžalobca.Pokiaľpoistenienie
je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva musí byť v časti dojednania poistného transparentná a určitá,

a to tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol
pre poistenie, a to na základe všetkých potrebných informácií, ktoré mu majú byť primerane vysvetlené.24. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Vychádzajúc z tohto základného výkladového pravidla, ak zo zmluvy o úvere jednoznačne

nevyplýva,žedojednanépoistenienemalocharakterdoplnkovejslužby,ktorúmuselspotrebiteľuzavrieť,
je potrebné vychádzať z toho, že išlo o náklady na doplnkové služby, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

25. Za takéhoto stavu s poukazom na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 5 Smernice Rady

93/13 EHS nemožno prijať iný záver ako ten, že poistenie bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy,
resp. jej uzavretia za uvedených podmienok.

26. V zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa
rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o
zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie
spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

27. Vychádzajúc z výšky mesačnej splátky 30,49 eura vrátane poistného a počte splátok 120 celková
čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť po pripočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 100
eur, predstavovala sumu 3.758,80 eura. Ide teda o sumu vyššiu v porovnaní so sumou 3.671,20 eura
uvádzanou v zmluve o úvere. Ak žalobca pri výpočte RPMN nezohľadnil všetky náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej

výpočet je závislý od správne uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. Navyše v zmluve o úvere nie je správne uvedená ani celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, je nepochybné, že v zmluve musí byť táto čiastka uvedená správne. S nesprávne
uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov v neprospech spotrebiteľa a s nesprávne uvedenou

celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

28. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto
praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá ZoSÚ v § 11 ods. 1 písm. d). V zmluve o

spotrebiteľskom úvere je teda uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je taktiež
dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil rozsudok vo výrokoch II. a III.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17

základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

31. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.