Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108224573
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4108224573.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci
žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19/B, IČO: 36 062 235, zast.
Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému: Y. L., bytom W., T. XXX/XX, prechodne U. XXXX, zast. JUDr. Evou Hlaváčovou,
advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 12, o zaplatenie 995,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. mája 2018 č. k. 15C/242/2010-643 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 374,77 eura s úrokom z omeškania 8,5% od 28. 07. 2007 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,74%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (tretím v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný
má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3
ods. 1, § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné

a jednoznačné, a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že dňa 07. 11. 2006 žalovaný ako vodič
motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: NR XXX BM zavinil týmto motorovým vozidlom dopravnú
nehodu, následkom ktorej mala vzniknúť škoda na motorovom vozidle EČV: NR XXX DP, ktorého
držiteľom v čase nehody bola fyzická osoba - poškodený R. V.. Žalovaný nemal v čase dopravnej
nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie, a preto škoda - poistné plnenie 995,78 eura bolo vyplatené
poškodenému R. V. z garančného fondu a žalobcovi preto vzniklo právo na náhradu poistného plnenia
voči žalovanému, ktorého sa domáhal podanou žalobou. Spornou v konaní zostala výška škody. Na

jej zistenie súd vo veci ustanovil súdneho znalca Ing. Josefa Veverku. Ustanovený znalec Ing. Josef
Veverka navrhol výšku škody v dvoch alternatívach: jednak za predpokladu poškodenia i zadného
tlmiča výfuku vo výške 1.218,65 eura a za predpokladu nepoškodenia zadného tlmiča výfuku vo výške
1.148,41 eura. Žalovaný namietal, že vozidlo popísané v znaleckom posudku, nie je totožné s vozidlom,
ktorého bol účastníkom dopravnej nehody (namietaná odlišnosť farby motorového vozidla). Súd mal
za preukázané, že žalovaný je fyzická osoba a je držiteľom motorového vozidla EČV: NR XXX BM,
ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná.

Povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie.
V listine, ktorú vlastnoručne podpísali žalovaný a poškodený vodič R. V., je uvedené, že: dňa 07.
11. 2006 som spôsobil dopravnú nehodu tak, že som mojim autom značky NR XXX BM narazil do
zadnej časti vozidla NR XXX DP. Dohodli sme sa, že spôsobenú škodu na vozidle Opel uhradím. Natejto listine sa nachádzajú vlastnoručné podpisy. Ďalej mal súd za preukázané, že svedok R. J., ktorý
vykonal prvý obhliadku poškodeného vozidla Opel, že si nič nepamätá, a preto vo veci nevie vypovedať.
Svedok T. A. pracuje ako likvidátor poistných udalostí KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Nitra a obdržal

od žalobcu fotodokumentáciu poškodeného vozidla, ktorú vypracovala iná poisťovňa. Poistná udalosť
bola riešená formou rozpočtu. Vypočutý svedok R. V. - držiteľ poškodeného motorového vozidla Opel
potvrdil, že mu žalobca vyplatil sumu 29.999,-Sk (995,78 eura), ktorá suma mu bola vyplatená dňa 04.
06. 2007, súd teda mal za preukázané, že suma 29.999,-Sk (995,78 eura) bola vyplatená poškodenému
horeuvedenému svedkovi až po vykonanej oprave. Svedok C. V. (syn poškodeného R. V.) vypovedal, že

jeho otec ho informoval, že mal dopravnú nehodu, že mal nejakú škodu a má poškodený nárazník. Zistil,
že boli poškodené: dno kufra, výfuková časť, nárazník a reflektor, jednoducho zadná časť. Obhliadku
vykonalapoisťovňa,všetkosanafotilo.Likvidátorpovedal,ževozidlosamôžerobiťsvojpomocnealebov
servise. Nakúpili sa niektoré diely a vozidlo sa opravilo, jedenkrát videl poškodené vozidlo. Pri obhliadke
otvoril kufor vozidla, zodvihol koberec a videl, že dno kufra je posunuté dovnútra. Na montážnej jame
zistil,žejepoškodenáspodnáčasťvozidla.Bolovidieťdnokufra,výfuk,výstuhanárazníkabolazlomená,

bolo poškodené ľavé svetlo, pneumatika bola preseknutá, vozidlo po dopravnej nehode opravoval a
oprava trvala 2 týždne. S lakýrnickými prácami mu pomáhal M. V. a ďalší kamaráti zo zamestnania - ich
mená a priezviská nevedel povedať. Do poškodeného vozidla sa kupovali: zadný diel nárazníka, ktorý
bol prelomený, výstuha nárazníka, výfukové potrubie, ktoré bolo zlomené, farba a niektorý reflektor;
počet najazdených km svedok nevedel povedať. Bolo poškodené zadné svetlo, zadná stena, nárazník

a poškodená výstuha. Vykonával klampiarske práce, otec mu dal peniaze na nákup dielov, akú sumu
mu dal, svedok nevedel povedať a všetky práce vykonával zadarmo, otec zaplatil súčiastky a lakovanie.
Z likvidačnej správy je zrejmé, že poškodenému bolo za škodu zaplatených 29.999,-Sk, spolu škoda
bola vyčíslená 33.299,-Sk. Škoda bola riešená formou rozpočtu. Z listiny výpočet hodnoty vozidla a
výšky škody je zrejmé, že rozpis nákladov na opravu poškodenia materiál 28.677,29 Sk, DJM 573,55

eur (správne malo byť uvedené Sk), práca 3.375,-Sk a lakovanie 4.087,24 Sk. Náklady na opravu
poškodenia súvisiaceho s poistnou udalosťou 36.713,08 Sk. Súd, berúc do úvahy tieto skutočnosti, zistil,
že oprava motorového vozidla bola vykonávaná svojpomocne. Opravu poškodeného vozidla vykonal
syn poškodeného C. V. a lakýrnické práce R. V. a iní kamaráti z práce, ktorých mená nevedel povedať.
Vychádzajúc z tejto výpovede, bol súd toho názoru, že poisťovňa nemala zaplatiť poistné plnenie za

prácu vo výške 3.375,-Sk. Súčiastky boli zakúpené za sumu 10.000,- Sk (výpoveď svedka poškodeného
R. V.), potvrdil, že jeho syn vykonal všetku prácu, lakovanie, klampiarsku prácu, potvrdil, že nevie, koľko
dal synovi ako mzdu za jeho prácu (výpoveď svedka R. V. na pojednávaní dňa 14. 02. 2012). Súd
vypočul svedka Jozefa Klihu na pojednávaní 10. 07. 2012. Svedok vypovedal, že za sumu 10.000,-
Sk boli kúpené: nárazník, výfuk, pravé svetlo, jeden kg farby a nejaké maličkosti. Ostatné klampiarske

práce boli 20.000,-Sk, synovi dal 10.000,- Sk. Podľa názoru súdu, výpoveď svedka R. V. je v tejto časti
rozporná. Preto podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie tejto sumy. Podľa rozpisu
nákladov poisťovňa vychádzala z nákladov na materiál 28.677,29 Sk. Podľa názoru súdu žalobca nemal
nárok ani na náklady DJM 573,55 Sk z horeuvedených dôvodov. Z výpovedi svedka R. V. st. je zrejmé,
že boli kupované veci: zadný nárazník, výfuk, lampička na zadné svetlo, opravu vykonal jeho syn R. V.,

a navyše sa robili lakýrnické práce. Ďalej svedok C. V., syn poškodeného, vypovedal, že s lakýrnickými
prácami mu pomáhal R. V. a kamaráti zo zamestnania a ďalej to, že otec zaplatil súčiastky a lakovanie.
Súd bol preto toho názoru, že poškodenému poisťovňa nemala vyplatiť náklady za lakovanie 4.087,24
Sk. Súd tak dospel k záveru, že bol preukázaný len základ nároku a poškodený R. V. nemal nárok, aby
mu boli vyplatené horeuvedené poistné plnenia. Súd ani nezistil tú skutočnosť, či poškodené veci na

poškodenom osobnom motorovom vozidle bolo potrebné vymeniť, resp. nebolo potrebné ich vymeniť,
tak sa stalo, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze a súd preto žalobu musel zamietnuť. Súd ďalej
poukázal na to, že jednoznačne bolo preukázané, že bola poškodená zadná časť motorového vozidla.
Túto skutočnosť mal súd za preukázanú listinou zo dňa 07. 11. 2006, ktorú vlastnoručne podpísal
žalovaný, avšak súd nemal za preukázané, čo bolo konkrétne poškodené. Táto skutočnosť sa nedala

súdu objektívne zistiť. Nesporne bolo preukázané to, že opravu poškodeného vozidla vykonal syn
poškodeného C. V.. Tento svedok vypovedal aj o rozsahu poškodenia. Vzhľadom na blízky príbuzenský
pomer - syn a otec, súd túto výpoveď vyhodnotil ako neobjektívnu. Súd sa zaoberal dôvodnosťou
nároku žalobcu v žalovanej výške a to aj z pohľadu v konaní predložených dvoch znaleckých posudkov.
Ustanovený znalec Ing. Veverka a Ing. Kamil Lacko Bartoš poškodené motorové vozidlo nevideli,

vychádzali z predloženej čierno-bielej dokumentácie. Žalobca doposiaľ nepredložil a neoznačil súdu
dôkazy, ktoré by postačovali pre záver o výške žalobcom uplatneného nároku. Základ nároku medzi
stranami sporu nebol sporný. Kľúčovou otázkou v tomto spore bola skutočná výška škody a to, či v
dôsledku kolízie mohla vzniknúť takáto škoda, tak ako ju deklaruje žalobca a poškodený R. V.. Postupžalobcu, resp. poisťovne, ktorá vec riešila, ako aj poškodeného sprevádza viacero nejasností. Poisťovňa
pokračovala v riešení poistnej udalosti rozpočtom. Doteraz súdu však neboli predložené doklady - listiny
onákupesúčiastok,ktorébolipoužitépriopravepoškodenéhomotorovéhovozidla.Súddospelknázoru,

že súdu sa nepodarilo zistiť skutočnú škodu. Javí sa veľmi pravdepodobné, že poisťovňa zaplatila aj za
škodu, ktorú poškodený zjavne neutrpel. Poisťovací spis neexistuje a pri riešení škody sa vychádzalo
z čiernobielej fotodokumentácie (okrem toho sa javí byť veľmi pochybný aj údaj o počte najazdených
kilometrovnapoškodenommotorovomvozidle).ŠkodovúudalosťlikvidovalaKOOPERATÍVApoisťovňa,
a. s., ktorú likvidovala na základe poverenia žalobcu. Ustanovený znalec Ing. Josef Veverka, ktorý

vo veci vypracoval posudok, vychádzal z toho, že poškodené vozidlo nevidel a vychádzal len z listín,
ktoré boli založené v spise. Potvrdil, že je zrejmý spôsob a rozsah jeho poškodenia, avšak vychádzal
z čiernobielej dokumentácie, z ktorej sa nedá zistiť to, či na fotodokumentácii je zachytené poškodené
motorové vozidlo. Iné údaje, z ktorých by sa dalo identifikovať poškodené motorové vozidlo, neboli
zadokumentované a jednoznačne preukázané. V znaleckom posudku je napísané, že obhliadka vozidla
nebola znalcom vykonaná. Je úplne zbytočná, lebo uplynulo 6 rokov po jeho poškodení. Navrhol

výšku vzniknutej škody vo dvoch alternatívach - za predpokladu poškodenia zadného tlmiča výfuku
a za predpokladu nepoškodenia zadného tlmiča výfuku. Z uvedených dôvodov súd bol názoru, že
nemôže vychádzať z tohto znaleckého posudku. Súd vypočul ustanoveného znalca Ing. Jozefa Veverku,
ktorý vypovedal, že pre prípad, ak by boli predložené farebné fotografie, výška škody by nebola
iná a pre znalecký výkon by boli lepšie farebné fotografie, podstatný bol priebeh nehodového deja

účastníkmi nehody. Rozsah poškodenia a spôsob opravy popisoval likvidátor poisťovne. Bol dôležitý
rozsah poškodenia. Znalec nevedel, akú farbu malo poškodené vozidlo. Znalec sa nevedel vyjadriť, či
vozidlo popísané v znaleckom posudku je totožné s vozidlom, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody
tak,akotoboloopísanélikvidátorompoisťovneazfotodokumentáciejetotechnickymožné.Súdboltoho
názoru, že objektívne sa nedá zistiť stav poškodeného motorového vozidla v čase dopravnej nehody.

Predložená fotodokumentácia je čiernobiela a nekvalitná. O rozsahu poškodenia motorového vozidla
vypovedal jeho držiteľ, majiteľ, svedok R. V. a jeho syn C. V.. Súd porovnaním týchto výpovedí zistil,
že tieto výpovede sa rozchádzajú. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol, lebo žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal výšku nároku. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP, a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,

odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že zastáva názor, že nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalobcovi sa nepodarilo
preukázať skutočnú škodu, keďže súdu neboli doručené listiny o nákupe súčiastok, ktoré boli pri
oprave poškodeného vozidla použité. Pokiaľ súd spochybnil dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku

z dôvodu, že žalobca súdu nepredložil doklady o nákupe súčiastok potrebných na vykonanie opravy, k
tomu žalobca poukázal na svoje vyjadrenia prezentované počas konania a rovnako vyjadrenie znalca
Ing. Josefa Veverku. Poškodený v rámci konania vypovedal, že obhliadku poškodeného vozidla vykonal
jeho syn C. V., ktorý následne vozidlo aj opravoval a do poškodeného vozidla nakúpil poškodené
diely. Práce vykonal pre otca (poškodeného) zadarmo, poškodený si uplatnil len náhradu za nakúpené

súčiastky a lakovanie. Poškodené vozidlo bolo rovnako obhliadnuté aj likvidátorom poisťovne, ktorá bola
poverená likvidáciou poistnej udalosti. Likvidátor sám uviedol, že opravu poškodeného vozidla je možné
urobiťsvojpomocne,pričomnáslednebudepoistnáudalosťriešenáformourozpočtu,kedybolioznačené
poškodené diely určené na výmenu a diely určené na opravu. Pre stanovenie výšky škody formou
rozpočtu teda nie je podstatné, či vozidlo bolo opravené a akým spôsobom bolo opravené. Rozpočet je

v podstate forma riešenia poistnej udalosti, nezávislá na faktúrach a nákladoch za opravu vynaložených
poškodeným, keďže vychádza nezávisle z programu, kde sú zadávané ceny od importérov daných
značiek, ktoré sú pravidelne aktualizované. Likvidátor vychádzal z fotodokumentácie poškodeného
vozidla, na základe ktorej spísal záznam o poškodení vozidla. Na základe predmetného záznamu o
poškodení vozidla bola následne vyhotovená kalkulácia opravy, v zmysle ktorej bola škoda určená

vo vyššej sume (36.713,08 Sk), ako bola uplatnená poškodeným. Poškodený navyše v poisťovni
zdokladoval cenu náhradných dielov prostredníctvom účtovných dokladov. Poukázal na vyjadrenie
znalca Ing. Josefa Veverku v znaleckom posudku č. 57/2012, ktorý uviedol, že obhliadka vozidla spolu s
odskúšanímtechnickéhostavujehojednotlivýchskupínnebolaznalcomvykonaná,pričomztechnickéhohľadiska je obhliadka vozidla 6 rokov po jeho poškodení, resp. vykonaní opravy, úplne zbytočná. Pri
dopravnej nehode dňa 07. 11. 2006 k poškodeniu vozidla jednoznačne došlo, t. j. došlo ku vzniku škody,
pričom pre stanovenie jej výšky nie je podstatné, či bolo vozidlo opravené. Majiteľ mohol dodnes jazdiť

na poškodenom vozidle, čo ale neznamená, že nedošlo ku vzniku škody. Ak by bolo vozidlo opravené za
použitia originálnych náhradných dielov a výrobcom predpísaným spôsobom, jeho opravou by došlo k
jehouvedeniudopôvodnéhostavupreddopravnounehodou,t.j.jehovšeobecnáhodnotabysazmenila.
Ak by vozidlo bolo opravené neodborným spôsobom, resp. iba čiastočne opravené, znížili by sa náklady
na vykonanie takejto opravy, ale súčasne by opravou nedošlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu

pred jeho poškodením, t. j. znížila by sa jeho všeobecná hodnota a výška škody by zostala pôvodná.
Z tohto znaleckého posudku je teda zrejmé, že nie je rozhodujúce, aké náklady na opravu vozidla
boli vynaložené, ale je rozhodujúce to, aká škoda na vozidle vznikla a aká je primeraná náhrada za
poškodené motorové vozidlo titulom spôsobenej škody. Uvedené vyplýva aj zo záverov znalca, v zmysle
ktorých opravou vozidla nedôjde k zvýšeniu jeho hodnoty, ale len k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu
pred poškodením, čo je logický záver, keďže akékoľvek poškodenie vozidla znižuje jeho trhovú hodnotu

v porovnaní s hodnotou pred poškodením. Z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že žalobca poskytuje z poistného garančného fondu
plnenie za spôsobenú škodu a úhradu nákladov za vykonanú opravu. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé,
že záver súdu, v zmysle ktorého žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania nákladov za opravu vozidla, je

nesprávny, keďže ako už bolo uvedené, pre výšku poskytnutého poistného plnenia je rozhodujúca práve
primeranánáhradazavzniknutépoškodenietitulomdopravnejnehodyzavinenejžalovaným,čovkonaní
spochybnené nebolo. Znalec primeranú náhradu za poškodené motorové vozidlo ohodnotil dokonca
vyššou sumou, ako si uplatnil poškodený a bola následne vyplatená formou regresného nároku zo strany
žalobcu. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri riešení škody sa vychádzalo z čiernobielej dokumentácie

a znalec sa nevedel vyjadriť, či vozidlo popísané v znaleckom posudku je totožné s vozidlom,
ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode, preto nie je možné spoľahlivo určiť, či bolo preukázané
reálne poškodenie vozidla v dôsledku dopravnej nehody. V konaní bola predložená fotodokumentácia
poškodenia vozidla vyhotovená pracovníkom poisťovne pri prvotnej obhliadke a následnej doobliadke.
Napriek tomu, že žalobca má k dispozícii len čiernobielu fotodokumentáciu, ani jeden znalec túto

skutočnosť neuviedol ako zásadnú pre nemožnosť vypracovania znaleckého posudku s ohodnotením
výšky náhrady za poškodené vozidlo. Znalec Ing. Josef Veverka vo svojom znaleckom posudku dokonca
poskytol dve alternatívy možného poškodenia vozidla, keďže nevedel jednoznačne určiť poškodenie
zadného tlmiča, kedy aj v prípade jeho nepoškodenia bola primeraná náhrada za poškodené vozidlo vo
výške 1.148,41 eura, t. j. ide stále o vyššiu sumu, ako bola poškodeným reálne uplatnená, resp. ktorá

bolažalobcomzpoistnéhogarančnéhofonduuhradená.Napokon,nemožnoprehliadnuťaniskutočnosť,
že znalec Ing. Josef Veverka vychádzal aj z popisu dopravnej nehody, čo bol rovnako dôležitý faktor pre
posúdenie rozsahu vzniknutej škody na poškodenom vozidle. Žalobca naďalej zotrval na argumentácii,
že žalovaný mohol k miestu nehody zavolať políciu, ktorá by zdokumentovala a zaprotokolovala
všetky skutočnosti, čím by sa vylúčili pochybnosti o spáchaní poistného podvodu. Žalovaný však

políciu nezavolal, pričom uvedená skutočnosť nemôže byť zohľadnená na ťarchu žalobcu. Poškodené
vozidlo Opel Corsa, ktorého držiteľom bol R. bolo na druhý deň, t. j. bezprostredne po dopravnej
nehode obhliadnuté likvidátorom a poškodenia boli likvidátorom fotograficky zdokumentované. Možno
považovať za účelové tvrdenia žalovaného, že likvidátor predloženú dokumentáciu sfalšoval, resp.
že predložil záznamy z poškodenia a fotodokumentáciu poškodenia iného vozidla. Taktiež je vysoko

nepravdepodobné, aby poškodený poskytol na účely obhliadky vozidlo rovnakej značky a s poškodením,
ktoré by zodpovedalo poškodeniu spôsobenému v dôsledku dopravnej nehody, ktorý bol stranami
popísaný. Tieto tvrdenia je nutné vyhodnotiť ako špekulatívne a nepreukázané. Zároveň bol na základe
likvidátorom zaznamenaných údajov následne vypracovaný aj výpočet hodnoty vozidla a výšky škody,
v ktorom je uvedené aj VIN číslo vozidla, ktoré je totožné s VIN číslom vozidla Opel Corsa, ktorého

držiteľom a vodičom v čase nehody bol poškodený. Likvidátor pristúpil k overeniu dokladov vozidla a tým
vylúčil jeho zámenu s iným vozidlom. Je teda vylúčené, aby v danom prípade došlo k zámene vozidiel a
tým k spôsobeniu poistného podvodu. Žalobca zároveň dal do pozornosti súdu, že žalovaný bol na druhý
deň po dopravnej nehode privolaný poškodeným R. V. k posúdeniu poškodenia vozidla, pričom možno
predpokladať, že ak by poškodený R. V. žalovanému na obhliadku predložil iné vozidlo než to, na ktorom

bola deň predtým spôsobená škoda, žalovaný by uvedenú skutočnosť rozpoznal a riešil danú situáciu
už v tomto štádiu. Znalec posúdil predmetnú škodu aj s ohľadom na priebeh nehody, teda v prípade, ak
by podľa popisu nehody na vozidle nemohla vzniknúť predmetná škoda, v znaleckom posudku by táto
skutočnosť bola uvedená a prejavila by sa predovšetkým vo vyčíslení náhrady za poškodenie vozidla.Žalobca teda nemôže súhlasiť s tým, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ale naopak, žalovaný
nepredložil súdu také doklady a dôkazy, ktorými by relevantným spôsobom nárok žalobcu spochybnil.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal

a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s výrokom súdu prvej inštancie sa stotožňuje.

Zamietajúci výrok je logickým vyústením vykonaného dokazovania, ale predovšetkým dôkaznej núdze
na strane žalobcu. Žalobca nedokázal preukázať skutočnú škodu, stotožniť a identifikovať vozidlo,
ktoré by malo byť pri kolízii poškodené, a tým pádom ani príčinnú súvislosť vzniku uplatňovanej škody
s konaním žalovaného. Žalobca nepreukázal základné predpoklady pre úspešnosť žaloby. Žalobca
nepredložil žiaden relevantný a hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval alebo jednoznačne identifikoval
vozidlo, ktoré malo byť podľa jeho tvrdení poškodené kolíziou a že vozidlo na čiernobielych fotografiách

jevozidlom,ktoréhopoškodenie,akvôbecnejakévzniklo,jevpríčinnejsúvislostiskonanímžalovaného.
Žalovaný od začiatku, ale aj v súčasnosti popiera, že na vozidle, s ktorým mal kolíziu, boli nejaké
poškodenia. Znalecký posudok Ing. Veverku nemôže byť hodnoverným podkladom pre identifikáciu
vozidla, jeho farbu, výrobné číslo karosérie a rovnako aj rozsah poškodenia, ak tieto informácie sám
nezistil zo spisu, ani z osobnej obhliadky. Nemožno tiež zohľadniť to, že proti znaleckému posudku

Ing. Veverku stojí znalecký posudok Ing. Kamila Lacka Bartoša, ktorého závery o možnej výške sú
výrazne odlišné. Znalecký posudok Ing. Veverku je nepoužiteľný z dôvodu, že v ňom absentuje odpoveď
znalca na otázku, či titulom náhrady škody dňa 07. 11. 2006 boli poškodené časti motorového vozidla,
ako to tvrdí žalobca. V konaní existujú dva znalecké posudky, ktorých závery, čo do výšky škody, si
navzájom výrazne odporujú. Akýkoľvek znalecký posudok v tomto konaní vyhotovený, by vždy hodnotil

alebo posudzoval imaginárne vozidlo bez riadnej identifikácie, čo je pre unesenie dôkazného bremena
nedostatočné a ekonomicky nehospodárne. Žalobca mal dostatok času na to, aby predložil riadne
fotografie o vozidle, o ktorom tvrdí, že bolo konaním žalovaného poškodené, resp. preukázal, že ide o
vozidlo totožné s vozidlom pri kolízii a že toto vozidlo bolo vôbec poškodené a v akom rozsahu. Žalovaný
sa domnieva, že riešenie predmetnej poistnej udalosti je poznačené podozrivými okolnosťami. Svedok

A., likvidátor poisťovne, uviedol, že vozidlo nevidel. Naopak, žalobca v odvolaní tvrdí, že likvidátor
poisťovne ohliadol vozidlo. Preto sa pýta, či videl niekto vôbec toto vozidlo. Okolnosti riešenia celej
poistnej udalosti naznačujú, že sa môže jednať o podvod. Záver súdu, že žalobca nepreukázal výšku
nákladov na opravu a nepreukázal ani výšku škody, je správny. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol
ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), rozhodujúc o odvolaní žalobcu prejednal vec
na nariadenom odvolacom pojednávaní a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je v časti dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388
CSP zmeniť a žalobe žalobcu v časti vyhovieť.

5. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 995,78
eura (29.999,-Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 28. 07. 2007 do zaplatenia,
a to titulom pohľadávky podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07. 11. 2006 zavinil

žalovaný ako vodič dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k škode na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV:
NR XXX DP, ktorého držiteľom bol v tom čase R. V.. Keďže žalovaný nemal uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z. z., vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému škodu z poistného garančného
fondu, ktorú je v zmysle zákona žalobcovi povinný nahradiť žalovaný. Napadnutým rozsudkom (tretím

v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov
konania vo výške 100%. V dôsledku odvolania zo strany žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie
predmetom preskúmania odvolacím súdom.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 CSP). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na skutkový stav, zistený z
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a tiež na to, s čím sa má súd prvej inštancie v
ďalšom konaní vyporiadať, súd prvej inštancie sa názorom odvolacieho súdu neriadil dôsledne a so
skutočnosťami, na ktoré poukázal odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Odvolací
súd, keďže táto vec už bola odvolacím súdom zrušená a vrátená na ďalšie konanie, vytýčil vo veci

pojednávanie, zopakoval dokazovanie potrebnými listinami a zistil tento skutkový stav.

10. Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07. 11. 2006
došlo k dopravnej nehode, zavinenej žalovaným, v dôsledku ktorej bola na motorovom vozidle R. V.
spôsobená škoda. Keďže žalovaný nemal uzatvorené PZP, škoda vo výške 995,78 eura (29.999,-Sk)

bola poškodenému uhradená žalobcom z poistného garančného fondu. V tomto konaní sa žalobca
od žalovaného domáhal zaplatenia škody, ktorú uhradil poškodenému z poistného garančného fondu.
Spornou medzi stranami zostala výška škody, pričom v priebehu konania žalovaný svoju obranu postavil
na tom, že motorové vozidlo, ktoré bolo obhliadnuté poisťovňou a o ktorom poškodený tvrdí, že mu na
ňom bola spôsobená škoda, nie je tým vozidlom, do ktorého narazil, pretože on narazil do motorového

vozidla červenej farby a všetky doklady založené v spise sa týkajú motorového vozidla zelenej metalízy.

11. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

15. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Nespornými tvrdeniami strán sú skutkové tvrdenia dané buď de facto, alebo de iure. De facto je
skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké
skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho

síce poprela, avšak neúčinne. Posudzovanie spornosti skutkových tvrdení strán treba teda posudzovať
vo vzťahu medzi stranami sporu, a nie z hľadiska preukázania nároku žalobcu z hľadiska posúdenia
súdom.

17. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje

bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného

práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní

dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

19. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, pričom

protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena

(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

21. Žalovaný v danej veci najskôr základ nároku žalobcu uznával a rozporoval len výšku škody,
ktorú už v odpore voči platobnému rozkazu (č. l. 44) považoval za prehnanú, neprimerane vysokú a
nezodpovedajúcu skutočnosti. Na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 08. 02. 2011 uviedol, že

základ nároku uznáva a je ochotný zaplatiť žalobcovi okolo 5.000,-Sk (165,97 eura). Na tomto svojom
stanovisku zotrval aj na pojednávaní dňa 17. 05. 2011, keď znova uviedol, že je ochotný zaplatiť 5.000,-
Sk (165,97 eura) a vo zvyšku navrhuje žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní
dňa 26. 07. 2011 prvýkrát uviedol, že z fotografií (č. l. 110, 111) nie je zrejmé výrobné číslo karosérie,
boli vyhotovené dňa 09. 11. 2006 a 10. 11. 2006, čo vzbudzuje pochybnosti, či sa jedná o skutočne

poškodené vozidlo. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17. 05. 2012 uviedol, že podľa
jeho názoru je preukázaná výška škody výpoveďou svedka R. V., ktorý uviedol výšku nákladov a
ktorý uviedol, že výška škody je 10.000,-Sk (331,94 eura). Napriek tomu, že z dokladov založených v
spise bolo zrejmé, že motorové vozidlo, na ktorom mala byť škoda spôsobená, bolo zelenej metalízy,
žalovaný prvýkrát uviedol, že mal kolíziu s vozidlom červenej farby až na pojednávaní dňa 16. 05.

2013 (č. l. 291), po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Ing. Veverkom. Na to, aby žalovaný
toto svoje tvrdenie v konaní preukázal, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom osobami, ktoré
by sa k tomu mohli vyjadriť, bol poškodený R. V. a dcéra žalovaného, pričom obaja boli v konaní ako
svedkovia vypočutí, avšak na farbu poškodeného vozidla sa ich v tom čase nikto nepýtal. Žalovaný,
ani pri opakovaní dokazovania na odvolacom súde ďalšie doplnenie dokazovania nenavrhol, a keďže

dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto žalovaným tvrdenej skutočnosti je práve na žalovanom,
pričom on žiadne dôkazy nenavrhol, odvolací súd potom vychádzal z toho, že jeho tvrdenie ohľadne
červenej farby poškodeného motorového vozidla nebolo v konaní preukázané a následne vychádzal z
toho, že poškodeným bolo motorové vozidlo Opel Corsa, EČV: NR XXX DP, zelenej metalízy.

22. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa odvolací súd zaoberal, bolo to, či na fotodokumentácii, založenej v
spise, je poškodené motorové vozidlo Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Z dokladov, ktoré súdu predložila
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. vyplýva, že listom zo dňa 20. 11. 2006 ČSOB poisťovňa zaslala
žalobcovi hlásenie poškodeného, TP vozidla poškodeného, VP poškodeného, zápis o poškodení vozidla
a fotodokumentáciu. Listom zo dňa 21. 12. 2006 žalobca oznámil poškodenému, že žalobca poveril

vybavením škodovej udalosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. a tejto poisťovni boli doklady zaslané 09.
01. 2007, pričom dovtedy vec riešila ČSOB poisťovňa. Po tom, ako KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
vyzvalapoškodenéhonapredloženiefaktúryzaopravupoškodenéhomotorovéhovozidla,jejpoškodený
následne listom, doručeným KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. dňa 30. 01. 2007 oznámil, že poistnúudalosť žiada riešiť rozpočtom. Z uvedených dokladov je teda zrejmé, že najskôr sa poistnou udalosťou
zaoberala ČSOB poisťovňa, u ktorej mal žalovaný svoje motorové vozidlo poistené a o ktorom si v
čase nahlasovania poistnej udalosti nebol zrejmý, že nemá PZP uhradené. Po zistení, že žalovaný PZP

nemá uhradené, bola poistná udalosť predložená žalobcovi, ktorý vybavením škodovej udalosti poveril
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.

23. Z uvedených dokladov spolu s ďalšími dokladmi predloženými stranami súdu tiež vyplýva, že
poškodené motorové vozidlo bolo obhliadnuté v ČSOB poisťovňa, a to dvakrát: dňa 09. 11. 2006 a

dňa 10. 11. 2006, pričom rozsah poškodenia uvedený v zápise o poškodení vozidla z týchto dvoch po
sebe idúcich dní je rozdielny. Na zápise zo dňa 09. 11. 2006 je uvedený aj VIN motorového vozidla
a aj to, že auto je zelenej metalízy. Na zápise zo dňa 10. 11. 2006 VIN uvedený nie je, farba zelená
metalíza je uvedená. Prečo bola robená obhliadka dvakrát, v konaní nebolo preukázané, a takisto
nebol žiadaný poisťovací spis žalovaného, ktorý podľa jeho vyjadrenia na odvolacom pojednávaní v
ČSOB poisťovni nahlasoval aj poistnú udalosť na svojom motorovom vozidle, súvisiacu s kolíziou s

motorovým vozidlom Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Poškodenia na motorovom vozidle žalovaného
MercedesBenz,EČV:NRXXXBM,ktorýmbolaškodaspôsobená,bypritomtiežmohlipomôcťkzisteniu
rozsahu poškodenia na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Keďže návrhy na doplnenie
dokazovania na odvolacom pojednávaní zo strán sporu neboli a dôkazná povinnosť je na nich, odvolací
súd dokazovanie v takomto smere nedopĺňal. ČSOB poisťovňa, ktorá zhotovila fotodokumentáciu a

robila obhliadku motorového vozidla, bola pritom poisťovňou žalovaného, teda toho, kto poistnú udalosť
spôsobil, a teda práve žalovaný určil poisťovňu, v ktorej bolo motorové vozidlo nafotené a obhliadnuté.
Nebol to teda poškodený, ktorému dáva žalovaný za vinu, že z jeho strany išlo o poistný podvod. Až
následne, po zhotovení fotodokumentácie a spísaní zápisov o poškodení vozidla, boli tieto doklady
predložené žalobcovi a následne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. spracovala kalkuláciu opravy. Keďže

poškodený R. V. jej následne oznámil, že poistnú udalosť chce riešiť rozpočtom, poistné plnenie v sume
29.999,-Sk (995,78 eura) mu bolo následne vyplatené.

24. Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací súd za preukázané, že žalovaný svojim motorovým
vozidlom Mercedes Benz, EČV: NR XXX BM dňa 07. 11. 2006 narazil do pred ním idúceho motorového

vozidla poškodeného R. V. Opel Corsa, EČV: NR XXX DP, zelenej metalízy, ktoré bolo následne
nafotené a obhliadnuté v ČSOB poisťovňa a na fotodokumentácii založenej v spise je motorové
vozidlo poškodeného Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Opak nebol žalovaným preukázaný, pričom len
skutočnosť, že fotodokumentácia založená v spise je čiernobiela a že poisťovňou (žalovaného) nebol
na fotkách zachytený aj VIN poškodeného vozidla, tento záver nevyvracia, maximálne spochybňuje. To,

že motorové vozidlo bolo fotené v dvoch dňoch, a to 09. 11. 2006 a 10. 11. 2006, korešponduje aj so
zápismi o obhliadke, vyhotovených práve v týchto dňoch, aj keď nie je zrejmé, prečo bolo poškodené
motorové vozidlo obhliadané dvakrát, dva dni po sebe. Ani jeden zo znalcov, ktorí vo veci vypracovali
znalecký posudok a mali k dispozícii túto fotodokumentáciu, neuviedol, že rozsah poškodenia zrejmý
z fotodokumentácie nezodpovedá priebehu kolízie motorových vozidiel tak, ako ju opísali žalovaný a

poškodený.

25. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase
poistenej udalosti (ďalej len citovaného zákona) povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom

motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

26. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

27. Podľa § 24 ods. 7 citovaného zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi
na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovaťod príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e)
a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

28. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v § 24 ods. 7 prvá veta zakotvuje, že navrhovateľ (kancelária) má právo
protitomu,ktozodpovedázaškodupodľaodseku2písm.a),b),f)ag)nanáhradutoho,čozanehoplnila.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona bola kancelária zriadená ako právnická osoba, ktorá okrem
iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného

garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo
poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých
podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z takýchto
prípadov je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej
udalosti poistené. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou takéhoto vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle §

3 zák. č. 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu
zodpovedá a za koho plnila.

29. Následne sa odvolací súd zaoberal tým, či výška žalobcom poskytnutého plnenia za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytnutého z poistného garančného fondu zodpovedá
skutočnej škode na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: NR XXX DP, a teda, aký je rozsah povinnosti
žalovaného vo vzťahu k poistnej udalosti zo dňa 07. 11. 2006.

30. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
strany. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(I. ÚS 97/97) (uznesenie NS SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009).

31. Povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
a vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva
CSP (čl. 15 ods. 1 CSP). V zmysle článku 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Povinnosťou súdu je hodnotiť všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné
úkony podľa svojej voľnej úvahy, prihliadajúc na ústavnoprávne limity. Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je základnou súčasťou práva na spravodlivý proces, preto je žiaduce a tiež
nevyhnutné, aby princíp voľného hodnotenia dôkazov nebol zamieňaný s arbitrárnosťou rozhodnutia
súdu o konkrétnom nároku. Zákonnú silu pripisuje jednotlivým dôkazom súd, v intenciách rozumného

a presvedčivého použitia voľného hodnotenia dôkazov, pričom v dôvodoch rozhodnutia je súd povinný
svoju úvahu pri hodnotení dôkazov presvedčivo a logicky odôvodniť.

32. Pri stanovení výšky škody na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: NR XXX DP odvolací
súd vychádzal z výsluchov strán a svedkov v konaní, dokladov založených v spise, predložených

stranami, znaleckými posudkami znalcov Ing. Josefa Veverku a Ing. Kamila Lacka Bartoša, pričom u
svedkov zohľadňoval obsah ich výpovede vo vzťahu k príbuzenskému vzťahu k strane sporu, prípadne
poškodenému, čo však automaticky neznamená, že tieto výpovede v konaní nemožno zohľadniť.
Zohľadnil tiež oba znalecké posudky, tak posudok Ing. Veverku, ktorý bol ustanovený v konaní súdom,
ako aj znalecký posudok, predložený žalovaným v konaní, pričom tiež nemožno hovoriť o tom, že ak

ešte za účinnosti OSP je niektorý zo znaleckých posudkov zabezpečený súdom a niektorý predložený
stranou, že posudok zabezpečený súdom je nadradený alebo viac objektívny. Oba tieto posudky
odvolací súd, rozhodujúc už za účinnosti CSP, ktorý pripúšťa ako dôkaz aj súkromný znalecký posudok,
hodnotil vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi, ktoré boli v konaní zabezpečené.33. Zo zápisu o poškodení vozidla zo dňa 09. 11. 2006 vyplýva poškodenie vozidla: zadný nárazník
- zlomený (výmena), čelo zadné - dopasovať, vytiahnuť (oprava), podlaha batožinového priestoru -

narazené (oprava, lakovanie) a tab. EČV - zlomené (výmena). Zo zápisu o poškodení vozidla zo dňa 10.
11. 2006 - doobhliadky vyplýva poškodenie vozidla: výstuha - zlomená (výmena), čelo zadné (výmena),
podlaha batožinového priestoru (výmena), zadné svetlo pravé - prasknuté (výmena) a výfuk - zlomený
po náraze (výmena). Zo znaleckého posudku Ing. Veverku, z analýzy popísaného spôsobu nárazu a
popísanej nárazovej rýchlosti, stanovil rozsah poškodenia a predpokladaný spôsob jeho opravy: zadný

nárazník - zlomený (výmena), výstuha zadného nárazníka - deformovaná (výmena), spodná časť
zadného čela - deformovaná (výmena + lakovanie), dno batožinového priestoru - zlomené (výmena +
lakovanie), pravé zadné skupinové svetlo - prasknuté (výmena) a tiež uviedol, že nie je možné stanoviť,
či došlo k poškodeniu zadného tlmiča výfuku, preto výšku škody stanovil v dvoch alternatívach. Zo
znaleckého posudku Ing. Lacka Bartoša vyplýva, že z technického hľadiska je prijateľné poškodenie
vozidla v rozsahu: prasknutý a odretý zadný nárazník, čiastočne deformovaná pravá strana výstuhy

zadnéhonárazníkaasprihliadnutímkrozdielnejvýškenárazníkovvozidielMercedesBenzaOpelCorsa
by mohlo dôjsť k minimálnemu kontaktu so zadným čelom a v dôsledku toho aj k miernej deformácii
zadného čela a dna batožinového priestoru v pravom zadnom rohu. Potom by mohlo byť poškodenie
rozšírené o zadné čelo - mierne zdeformované, dno batožinového priestoru - mierne deformované,
prasknuté pravé zadné svetlo (málo pravdepodobné). Z uvedených dôvodov stanovil výšku škody v

dvoch alternatívach. Z výpovede svedka - poškodeného R. V. (č. l. 156) vyplýva, že z prvého pohľadu
nebolo vidieť na vozidle značné poškodenie. V tomto sa jeho výpoveď zhoduje s výpoveďou žalovaného,
ktorý od začiatku tvrdil, že vizuálne nebolo vidieť na vozidle známky poškodenia. Napriek uvedenému,
keď poškodený na pojednávaní dňa 14. 02. 2012 uviedol, že na druhý deň ráno bol žalovaný u neho
okolo 9.00 hod. v Z., ukázal mu poškodenie vozidla, pričom boli poškodené vlnenie od kufra až po

sedačky, bol poškodený celý zadný nárazník, bola odlomená zadná časť výfuku a poškodené jeho
svetlo (pravé), tieto skutkové tvrdenia poškodeného žiadnym spôsobom nenamietal, keď uviedol, že
nevie posúdiť, či svedok hovoril pravdu. Na rozdiel od toho, žalovaný na odvolacom pojednávaní už
uvádzal, že poškodené motorové vozidlo na druhý deň u poškodeného v Z. - S. nevidel, len mu podpísal
poškodeným vopred pripravený doklad (č. l. 81), v ktorom uznal, že spôsobil dopravnú nehodu a s

poškodeným sa dohodli, že spôsobenú škodu na vozidle Opel uhradí. Žalovaný okrem toho už v odpore
proti platobnému rozkazu uvádzal, že navrhne vypočuť svedkov, ktorí videli, v akom stave sa nachádzalo
motorové vozidlo Opel, avšak iných svedkov ako svoju dcéru, ktorá mala v čase dopravnej nehody 12
rokov, na preukázanie stavu vozidla Opel po dopravnej nehode nenavrhol.

34. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, dospel odvolací súd k záveru, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že k dopravnej nehode dňa 07. 11. 2006 došlo zavinením žalovaného, pričom
výška škody preukázaná dokazovaním v tomto konaní na motorovom vozidle Opel je 376,84 eura. K
takejto výške odvolací súd dospel zohľadnením už uvedených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti,
pričom vychádzal zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 09. 11. 2006 (prvá obhliadka), zo

zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 10. 11. 2006 (druhá obhliadka), zo záverov znaleckého
posudku Ing. Veverku, znaleckého posudku Ing. Lacka Bartoša, výpovede poškodeného, v tomto konaní
svedka R. V. a svedka C. V. a dospel k záveru, že pri dopravnej nehode došlo na motorovom vozidle
Opel Corsa, EVČ: NR XXX DP k poškodeniu zadného nárazníka, ktorý bol zlomený a bola potrebná jeho
výmena, pravej zadnej výstuhy zadného nárazníka, ktorá bola deformovaná a bola potrebná jej výmena,

zadného čela, ktoré bolo treba opraviť a podlahy batožinového priestoru, ktorú bolo treba opraviť. Takýto
rozsah poškodenia vyplýva zo všetkých týchto dôkazov. Čo sa týka poškodenia výfuku, jeho poškodenie
odvolací súd nemal za preukázané, keď pri posudzovaní jednotlivých dôkazov sa priklonil k záverom
znaleckých posudkov, pričom ohľadne toho, či bol poškodený zadný tlmič výfuku, mal pochybnosti aj
znalec Ing. Veverka, keď uviedol, že nie je možné stanoviť, či došlo k jeho poškodeniu a znalec Ing.

Lacko Bartoš poškodenie výfuku vôbec neuvádzal. Preto, napriek výpovedi poškodeného R. V. a svedka
C. V., toto poškodenie nemal odvolací súd za preukázané a dospel k záveru, že k poškodeniu výfuku
pri nehode nedošlo. Čo sa týka poškodenia svetla, ani toto pri prvej obhliadke nebolo uvedené, znalec
Ing. Veverka pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnil aj poškodenie svetla a Ing. Lacko Bartoš
uviedol, že s prihliadnutím ku skutočnosti, že na foto zadnej časti vozidla Opel Corsa nie sú vidieť

žiadne trvalé deformácie, je možné konštatovať, že hodnota EES nemusela dosiahnuť ani hodnotu
7,00 km/h a potom by sa nárazová rýchlosť vozidla Mercedes pohybovala v rozmedzí 10-11 km/h.
V takom prípade je poškodenie pravého zadného svetla málo pravdepodobné, nakoľko by nedošlo k
priamemu kontaktu pravého zadného svetla vozidla Opel Corsa s pravou prednou časťou karosérie,pretože prienik nárazníka vozidla Mercedes Benz do nárazníka vozidla Opel Corsa by nedosiahol takú
hĺbku. Znalec v posudku zohľadnil postavenie vozidiel Opel Corsa a Mercedes Benz a uviedol, že pri
postavení vozidiel sú ich pozdĺžne osy vzájomne odklonené o viac ako 25°. Aj napriek tomu vidieť,

že nárazník vozidla Mercedes Benz je výrazne vystúpený a musel by sa zaboriť do nárazníka vozidla
Opel Corsa celý a aby sa pravé predné svetlo vozidla Mercedes Benz dotklo pravého zadného svetla
vozidla Opel Corsa, muselo by sa ešte zaboriť o ďalších 7 až 8 cm, čo zodpovedá vyčnievajúcej
dĺžke nárazníka vozidla Opel Corsa. Celkovo by sa musel zaboriť o cca 15 až 17 cm a až potom
by došlo k dotyku svetiel. Takéto zaborenie nárazníka vozidla Mercedes Benz od nárazníka vozidla

Opel Corsa by malo s najväčšou pravdepodobnosťou za následok trvalú deformáciu zadného nárazníka
vozidla Opel Corsa a pravdepodobne miernu deformáciu pravej časti zadného čela s možnosťou miernej
deformácie dna batožinového priestoru v pravom zadnom rohu. Keďže trvalá deformácia zadného
nárazníkavozidlaOpelCorsazfotodokumentácienevyplýva,odvolacísúdpoškodeniesvetladorozsahu
škody nezapočítal, avšak poškodenie zadného čela a deformácie dna batožinového priestoru považoval
za preukázané, keďže tento rozsah poškodenia vyplýva aj z ostatných dôkazov. Pri určení výšky škody

vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Lacka Bartoša, ktorý okrem porovnania poškodení obdobných
vozidielzapodobnýchpodmienoksdatabázouEES(ztohtovychádzalajznalecIng.Veverka)vychádzal
aj z konkrétnej situácie v mieste nehody zistenej zo satelitných snímok miesta nehody v čase dopravnej
nehody s porovnaním súčasného stavu križovatky a porovnania postavenia vozidiel Opel Corsa a
Mercedes Benz, čím považoval odvolací súd jeho výpočty o priebehu dopravnej nehody, stanovení

odklonu vozidla Mercedes Benz od pozdĺžnej osy vozidla Opel Corsa a stanovení výšky škody za
presnejšie. Následne odvolací súd od výšky škody stanovenej týmto znalcom v prípade poškodenia
nárazníka, výstuhy zadného nárazníka, zadného čela, dna batožinového priestoru a pravého zadného
svetla v sume 13.500,-Sk (448,12 eura) odpočítal výšku škody za svetlo, ktorú odvolací súd nepovažoval
za preukázanú, a teda sumu za materiál 2.084,75 Sk a za prácu 0,50 NH, teda 125,-Sk, čo potom

predstavuje sumu 11.290,25 Sk, teda 374,77 eura. V tomto rozsahu považoval odvolací súd nárok
žalobcu za preukázaný, a teda dôvodný, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 374,77 eura s 8,5% úrokom z omeškania podľa
§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. od 28. 07. 2007, teda odo dňa nasledujúceho po dátume 27. 07. 2007, do
ktorého mal žalovaný na základe výzvy žalobcu (č. l. 7) predmetnú sumu uhradiť, a to až do zaplatenia.

35. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalobca
mal v konaní úspech ohľadne zaplatenia sumy 374,77 eura, čo predstavuje 37,63% a neúspech ohľadne
zaplatenia sumy 621,01 eura, čo predstavuje 62,36%, celkový úspech žalovaného je 24,74% (62,37
- 37,63). Z uvedeného dôvodu odvolací súd zaviazal žalobcu na zaplatenie nároku na náhradu trov

konaniavrozsahu24,74%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).