Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200872
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614200872.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Z. H., nar. XX.

X. XXXX, bytom V.Q., N. XXXX/X, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária
Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava-mestská časť Ružinov, Miletičova 21, IČO: 50 491
300, proti žalovanému Tatry mountain resorts, a. s., so sídlom Demänovská Dolina 72, IČO: 31 560 636,
zastúpenému JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou so sídlom Poprad, Košická 2624/32,
za účasti intervenienta na strane žalovaného Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Lamačská
cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Martin,
Vajanského námestie 2, v spore o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1462 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 98,2 % z celkových trov
konania a voči žalovanému v rozsahu 1,8 % z celkových trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 2. 2014, sa žalobca domáha
voči žalovanému náhrady škody spôsobenej na zdraví, a to bolestného vo výške 1462 eur, náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 13842 eur, náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti vo výške 6881 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 16. 9. 2013
do zaplatenia, náhrady za stratu na zárobku po dni vzniku invalidity vo výške 7000,50 eura, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 16. 9. 2013 do zaplatenia, renty vo výške 522,20 eura

mesačne, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20000 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.
1. 2012 utrpel úraz pádom do nezabezpečenej a neoznačenej šachty, nachádzajúcej sa na pozemku
zapísanom ako parc. č. 16/4, v katastrálnom území Y. X., zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX,
ktorého vlastníkom je žalovaný. Na uvedenom pozemku je postavený Grandhotel Praha Tatranská
Lomnica. V čase vzniku škodovej udalosti bol živnostník a na základe mandátnej zmluvy, uzavretej s
obchodnou spoločnosťou Dozsa, spol. s r. o. vykonával sprostredkovanie obchodu a rozvoz tovaru, aj
pre hotelový komplex Grandhotel Praha Tatranská Lomnica. V čase škodovej udalosti nebola šachta

žiadnym spôsobom označená výstrahou, ani zabezpečená. Nachádzala sa priamo na betónovej ceste,
bežne používanej k zásobovaniu hotela. V dôsledku škodovej udalosti utrpel poranenie chrbtice a
zápästia, s práceneschopnosťou od 11. 1. 2012 do 7. 3. 2013. Dňa 11. 1. 2012 vyhľadal lekársku
pomoc. Dňa 9. 3. 2012 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnicev Ružomberku. Od 7. 8. 2012 do 27. 8. 2012 absolvoval kúpeľnú liečbu. Od 18. 1. 2013 do 24. 1.
2013 bol opätovne hospitalizovaný. Žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že konal v rozpore s §
415 Občianskeho zákonníka, nakoľko si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí, keďže nezabezpečil šachtu, nachádzajúcu sa na jeho pozemku. V
dôsledku uvedeného konania žalovaného utrpel úraz, keďže do šachty spadol, čím došlo k poškodeniu
jeho zdravia. Bežne sprostredkovával obchod a rozvoz tovaru pre hotelový komplex Grandhotel Praha
Tatranská Lomnica a vždy využíval predmetnú betónovú cestu, vedúcu k priestoru určenému na
zásobovanie. Šachta bola v iných prípadoch zabezpečená, teda nemohol predvídať, a to ani pri zvýšenej

opatrnosti, že poklop bude pootvorený, nezabezpečený a neoznačený. V čase škodovej udalosti bola
betónovácestazasnežená,apretopoklopnemoholvidieť.Vlastníkpozemkumalpovinnosťnebezpečné
miesto na pozemku viditeľne označiť. V lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 14. 1. 2014 bola ohodnotená vytrpená bolesť na 95 bodov, čo pri hodnote 1 bodu v
roku 2011 vo výške 15,38 eura predstavuje celkovú náhradu 1462 eur. V lekárskom posudku zo dňa
14. 1. 2014 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia na 600 bodov, čomu zodpovedá výška

náhrady škody 9228 eur. V dôsledku utrpeného zranenia poklesla jeho schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť o 45 %, od 9. 1. 2013 je uznaný za invalidného. Vzhľadom na osobu žalovaného, spôsob vzniku
a charakter poranenia, jeho život pred škodovou udalosťou a následky škodovej udalosti, ako aj uznanie
invalidity, navrhol zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo činí 13842 eur. V
dôsledku vývoja zdravotného stavu a pretrvávajúcej bolesti bol nútený ukončiť podnikateľskú činnosť

ku dňu 14. 2. 2013, došlo k poklesu jeho príjmov, v súčasnej dobe poberá len invalidný dôchodok.
Keďže pred škodovou udalosťou zarábal mesačne približne 755 eur, strata na zárobku, po odpočítaní
nemocenského, predstavuje 6881 eur. Po dni vzniku invalidity, teda od 9. 1. 2013, do dňa podania
žaloby, predstavuje strata na zárobku 7000,50 eura. V dôsledku zranení poklesli jeho mesačné príjmy o
552,20 eura. Dňa 12. 8. 2013 požiadal žalovaného o osobné stretnutie s cieľom mimosúdneho riešenia

veci. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 3. 9. 2013. Dňa 16. 9. 2013 sa uskutočnilo aj osobné
mimosúdne rokovanie. Žalovaný listom zo dňa 14. 12. 2013 jeho nárok neuznal. Poškodenie zdravia
v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného predstavuje závažný zásah do práva na telesnú
integritu a vzhľadom na spôsobený nepriaznivý následok, t. j. intenzitu, rozsah poranení, charakter, dĺžku
liečenia a uznanú invaliditu, morálne zadosťučinenie v tomto prípade nie je postačujúce. Preto požaduje

aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá predstavuje náhradu morálnej škody, spôsobenej neoprávneným
zásahom do jeho osobnostných práv.

2. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

3. Právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe a navrhla jej v celom rozsahu vyhovieť.
Poukázala na to, že skutočnosť, že sa nepodarilo zabezpečiť ďalšieho svedka, prítomného pri škodovej
udalosti, nemôže byť hodnotená v neprospech žalobcu. V spore preukázali všetky atribúty vzniku
zodpovednostného vzťahu, a to aj vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Škodová udalosť
rapídne zasiahla do psychického stavu žalobcu, ktorý nemôže športovať, stretávať sa s ľuďmi. Uvedená

udalosť mala vplyv aj na jeho mesačný príjem. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že zdravotný
stav žalobcu sa zhoršil práve v dôsledku škodovej udalosti, čo preukazuje aj príčinnú súvislosť. V spore
bolo preukázané, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, preukázané bolo aj miesto vzniku škodovej
udalosti, a to tak výsluchom žalobcu, ako aj záznamom z GPS systému, faktúrou a výpoveďou svedka.
Pokiaľ ide o príbuzenský vzťah medzi žalobcom a vypočutým svedkom, tento nemôže automaticky viesť

k spochybneniu vierohodnosti svedka. Navyše, v čase škodovej udalosti nebol svedok v príbuzenskom
vzťahu ku žalobcovi. Výška nemajetkovej ujmy bola preukázaná výsluchom žalobcu. Žalobca síce mal
problémy už pred škodovou udalosťou, ale normálne žil, pracoval.

4. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to,

že neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ani jednotlivé nároky
žalobcu. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považujú za neprípustný, nakoľko nie je
možné úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody, aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný nemá
vedomosť o tom, že by došlo k úrazu žalobcu na predmetnom mieste. Žalobca síce tvrdil, že nahlásil
úraz zamestnancovi hotela, avšak o uvedenej skutočnosti neexistuje žiaden záznam. Žalobca ešte 2

dni po úraze normálne fungoval. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti v
zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca už pred 20 rokmi mal
zdravotné problémy, a to od roku 1992 po autonehode. V spore nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody. Uplatnený nárok na sťaženie spoločenskéhouplatnenia je absolútne nedôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal nárok, ani skutočnosť, prečo malo
dôjsť k jeho zvýšeniu. Nárok na stratu na zárobku je absolútne nepreukázaný, uplatnený v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o sociálnom poistení, rovnako tak nárok na uplatnenú

rentu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, nepredložil dôkazy ohľadne vážneho zásahu do jeho života a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
tvrdeným vznikom nemajetkovej ujmy a porušením právnej povinnosti. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne
o priznaní invalidity bolo konštatované, že invalidita žalobcu bola uznaná z dôvodu degeneratívnych
zmien na platničkách, a teda nie je možné ustáliť priamu príčinnú súvislosť medzi úrazom žalobcu

a uznanou invaliditou. Žalobca v spore nepreukázal výdavky, ktoré mu v podnikaní vznikli, preto
nepreukázal ani reálny zárobok, a tým ani stratu na zárobku. Nepreukázal ani skutočnosť, že došlo
k zhoršeniu kvality jeho života, z jeho výpovede vyplynulo, že športový život musel obmedziť už pred
vznikom úrazu.

5. Právna zástupkyňa intervenienta navrhla podanú žalobu zamietnuť pre jej nedôvodnosť. Poukázala

na to, že vznik škodovej udalosti bol preukázaný len výpoveďou svedka, ktorý je príbuzným žalobcu.
Skutočnosť, že žalovaný nevie preukázať svoje tvrdenia, nemôže byť hodnotená na úkor žalovaného. Z
lekárskych správ vyplynulo, že u žalobcu už v minulosti boli vykazované traumatické zmeny na chrbtici,
v roku 2007 mal žalobca diagnostikovanú fraktúru Th 12 a Th 10. Je preto otázne, či stav na chrbtici
žalobcu je následkom úrazu alebo následkom chorobných zmien z predchádzajúcich období. Namietala

preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom zranení žalobcu a tvrdeným porušením prevenčnej
povinnosti. Uplatnenie zvýšenia nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy
len v prípadoch ťažkých stavov. Poukázala na to, že aj v konaní o priznaní invalidity boli u žalobcu
konštatované degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, z čoho vyplýva, že
invaliditaniejedôsledkomúrazu.Uplatnenýnároknastratunazárobkunezohľadňuježiadenzvýdavkov,

ktoré by žalobcovi mali vzniknúť, a to odvodové, ani daňové povinnosti. Navyše, žalobca vyplácal zo
svojich príjmov aj tretiu osobu. Nárok na náhradu za stratu na zárobku je preto vypočítaný v rozpore
s príslušnými právnymi predpismi. Navyše, žalobca od novembra 2014 pracuje v chránenej dielni, v
dôsledku čoho poberá ďalší príjem. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom malo dôjsť k zásahu do
jeho osobnostnej sféry. V rámci náhrady nemajetkovej ujmy nemôžu byť odškodňované iné nároky na

náhradu škody. Výška uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy je neadekvátna.

6. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že autom prišiel zozadu z hotela na miesto, kde
skladali tovar. Dekel nevidel a ako cúval, stupil naň a dekel mu dal po chrbte. Spadol dole. Oznámil to
zamestnancovi, ktorý preberal tovar. Boli s ním aj ďalšie dve osoby, jedna z nich je už mŕtva, druhou bol

S. U.. Dekel na šachte bol pootvorený. Vedel, že tá šachta tam je, ale nerátal s tým, že bude pootvorená.
Do Tatranskej Lomnice nechodil často, predtým tam bol možno 4-5 krát. Cez šachtu išiel preto, lebo tam
bol vykopaný jarček. U. reagoval na to, keď zakričal. Bezprostredne po páde mal veľkú bolesť v krížoch.
Žiaden písomný záznam sa o úraze nespisoval. Na ceste bol sneh, bolo to primrznuté, šachtu vidno
nebolo. Na druhý deň v práci nebol, na ďalší deň išiel k lekárovi. Lekár mu povedal, že je to udreté, na

magnetickej rezonancii mu zistili, že je to platnička. V marci bol následne hospitalizovaný. Momentálne
poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške približne 209 eur mesačne. Pred úrazom mal v roku 2007
prasknutýstavec,potommuhovyliečiliabolomudobre.Popreliečenízdravotnéproblémynemal.Výkon
živnosti ukončil, nakoľko nemohol pracovať. Od novembra 2014 pracuje v chránenej dielni. Má problémy
so spánkom, je nervózny. V dôsledku problémov so spánkom aj schudol, máva bolesti, každého pol roka

musí chodiť na obstreky. Lieky užíva len v prípade bolesti. Pred úrazom hrával futbal, potom ho prestal
hrávať, a to po úraze v roku 2007. Momentálne nemôže ani robiť v záhradke, lebo mu povedali, že sa
nemá zohýnať. Má problém pri zaväzovaní šnúrok, zle sa mu zohýna, nemá dvíhať ťažké bremená. V
deň úrazu išiel s vozíkom asi 2 krát s tovarom a nazad s prázdnymi prepravkami. Na základe mandátnej
zmluvy vykonával rozvoz a predaj liehovín v rámci živnosti. Obchodnej spoločnosti Dozsa, spol. s r. o.

fakturoval faktúrou odpracované hodiny.

7. Svedok S. U. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že od septembra 2015 je so žalobcom v
príbuzenskom vzťahu, nakoľko je jeho zať. Poznajú sa asi 6-7 rokov. Keď bolo treba, chodil so žalobcom
na rozvoz, keďže bol vtedy nezamestnaný. V deň úrazu išli aj s ďalším pánom na rozvod do Tatier. Prišiel

k hotelu Praha v Tatranskej Lomnici. Zadný východ a príjazdová cesta boli v rekonštrukcii. Žalobca tovar
navozil a zviezol ho dole do hotela. On ukladal debničky v zadnej časti vozidla, pán M. kontroloval tovar
podľa dodacích listov. Keď počul žalobcu, že ide s prázdnymi debničkami hore, blízko pri aute počul
výkrik. Vonku videl žalobcu padnutého v šachte. S pánom M. mu pomohli, žalobca povedal, že je všetkov poriadku, že ho bolí chrbát, ruka, noha. Potom to išiel nahlásiť pánovi, čo to mal na starosti. Nazad
už šoféroval on, keďže žalobca mal bolesti. Na mieste vozenia tovaru bol rozkopaný jarok. Žalobca
ho musel obchádzať. V tom čase bolo nasnežené, určite bola súvislá vrstva snehu, všade bolo biele.

Žalobca bol padnutý v kanáli jednou nohou, ruku mal položenú na kanáli, chrbtom bol na dekli. Po úraze
žalobcu sa rozprával s terajšou manželkou, s ktorou v tom čase bývali v spoločnej domácnosti. Následne
musel žalobca prestať robiť. Po úraze žalobca už nechodil tak často do práce, potom to úplne vynechal,
prestal voziť, nakoľko mal bolesti. Manželka mu vravela, že už nemal také zárobky, že musia šetriť,
chodil po doktoroch. Žalobca pred úrazom s vozíkom cúval, teda dozadu sa moc nepozeral. Nevšimol si,

či pri príchode bol kanál otvorený alebo pootvorený. Pri nahlásení úrazu prevádzkarovi prítomný nebol.
Žalobca mu povedal, že to ide oznámiť, aby sa to ešte niekomu nestalo. Na mieste bolo viditeľné, že je
tam niečo v rekonštrukcii, bola tam vykopaná ryha, bolo vidno nerovnosť, prepadnuté miesto ako keď
niečo zahádžete. Žalobca mohol obísť šachtu, ale aj tak by musel ísť po rozkopanej časti.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový

stav:

9. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 16/4, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 13980 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Y. X.,
zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, na liste vlastníctva

číslo XXX.

10.Podľalekárskejsprávyzodňa11.1.2012oošetrenížalobcu,žalobcapred2dňamispadoldošachty,
pociťuje bolesť chrbtice a pravého zápästia s opuchom. Ako diagnóza bolo uvedené contusio thoracis
et lumbalis vertebralis a distorsio carpi. Pri Rtg vyšetrení bol zistený nejasný nález v pravom zápästí, Th

a L chrbtica bez traumatických zmien, lézia disku L5/S1. Podľa správy o lekárskom ošetrení zo dňa 18.
1. 2012, u žalobcu bolesť pretrváva, hlavne v dolnej časti chrbtice. Podľa lekárskej správy zo dňa 26. 1.
2012 sa u žalobcu prejavujú miernejšie bolesti, doporučená bola rehabilitačná liečba. Podľa správy z 10.
2. 2012 sa v L oblasti má lepšie, ale zhoršili sa ťažkosti v oblasti C chrbtice, doporučené bolo kontrolné
neurologické vyšetrenie. Podľa správy zo 14. 2. 2012 sa u žalobcu prejavujú chronické ťažkosti, pri

röntgene bola zistená kompresia v oblasti Th11, predtým už mal zmeny (Th10, Th12), zrejme ide o staré
zmeny aj v Th11, ale zmeny sú aj v oblasti dolnej chrbtice L5/S1, v popise nie sú zaznamenané. Podľa
ambulantného nálezu z neurologickej ambulancie zo dňa 1. 3. 2012, pacient pred 2 mesiacmi spadol do
šachty, má bolesti medzi lopatkami. Pri magnetickej rezonancii LS boli zistené ľahké protrúzie L4/5 a L5/
S1,primagnetickejrezonanciivroku2007bolazistenáfraktúraTh12,deformácieTh10,diagnostikovaná

bola bolesť chrbta v dolnej časti a iné poruchy ústredného nervového systému. Podľa prepúšťacej
správy, vystavenej Kúpeľmi Lúčky, a. s., absolvoval žalobca v období od 7. 8. 2012 do 27. 8. 2012
kúpeľnú liečbu, s diagnózou fractura Th10. Podľa ambulantného nálezu z neurologickej ambulancie
zo dňa 19. 12. 2012, bol u žalobcu prijatý diagnostický záver Iné poruchy medzistavcových platničiek.
V správe boli konštatované ľahké protrúzie L4/5 a L5/S1, podľa výsledkov magnetickej rezonancie z

roku 2012 bola zistená kongenitálna skolióza a fúzia stavcov v oblasti Th10. Podľa prepúšťacej správy
Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok, neurologická klinika, žalobca bol hospitalizovaný od 18.
1. 2013 do 24. 1. 2013 pre chronické bolesti krížov trvajúce približne 1 rok, postupne sa zhoršujúce,
tŕpnutie pravej dolnej končatiny, mravčenie po zadnej strane až do prstov, tŕpnutie pri dlhom sedení.
Ako prepúšťacia diagnóza bola určená Iné poruchy medzistavcových platničiek a Poruchy metabolizmu

lipoproteínov a iné lipidémie, zmiešaná hyperlipoidémia. Podľa výsledkov z vyšetrenia magnetickou
rezonanciou zo dňa 15. 3. 2012 u žalobcu bola zistená konegenitálna anomália s hemivertebrou a
parciálnou asymetrickou fúziou stavcových oblúkov v segmente Th10, so sekundárnou deformačnou
spondylózou, kongenitálna skolióza thorakolumbálnej chrbtice. V segmente Th10 boli konštatované aj
sekundárne degeneratívne zmeny, v ostatných segmentoch veku primerané degeneratívne zmeny, bez

protrúzií diskov a kompresie nervových štruktúr. Žalobca bol v období od 11. 1. 2012 do 7. 3. 2013
práceneschopný. Podľa lekárskej správy - zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 8. 2. 2013, vystavenej
Sociálnou poisťovňou, pobočka Liptovský Mikuláš, predmetom ktorej bolo posúdenie invalidity žalobcu
na žiadosť o invalidný dôchodok, bolo ako terajšie ochorenie konštatované, že žalobca v roku 2007
po páde utrpel zlomeninu stavca Th12. Dňa 9. 1. 2012 utrpel pád do zasneženej šachty, odvtedy má

zvýraznené bolesti hrudnej a driekovej chrbtice, je v liečbe neurológa, bez chirurgickej intervencie,
po absolvovaní kúpeľnej liečby. Žalobca bol uznaný invalidným, pričom rozhodujúcim zdravotným
postihnutím, odôvodňujúcim invaliditu, bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - Choroby
podporného a pohybového aparátu, oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, podpoložku 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b - s miernym
funkčným postihnutím. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 % a,
vzhľadom na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, zvýšená o 10 %,

teda spolu na 45 %. Súčasne bol určený dátum vzniku invalidity na 9. 1. 2013.

XX. S.. N. S., chirurg, v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
vyhotovenom dňa 14. 1. 2014, ohodnotil bolesť, vytrpenú žalobcom pri spadnutí do šachty dňa 9. 1.
2012, na 95 bodov, a to za pomliaždenie ťažšieho stupňa hrudnej chrbtice 20 bodov, za pomliaždenie

ťažšieho stupňa bedrovej chrbtice 20 bodov, zvýšených, z dôvodu potreby opakovanej liečby infúziami a
obstrekmi, na 30 bodov, za poranenie medzistavcovej platničky - protrúzie disku L4/5 úrazom 10 bodov,
zvýšených, z dôvodu potreby obstrekov, na 15 bodov, za poranenie medzistavcovej platničky - protrúzie
disku L5/S1 úrazom 10 bodov, zvýšených, z dôvodu potreby obstrekov, na 15 bodov a za podvrtnutie
pravého zápästia 15 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia za obmedzenie pohyblivosti hrudno-
bedernej chrbtice ľahkého stupňa so známkami koreňového dráždenia indukované úrazom - do pravej

dolnej končatiny, s potrebou opakovanej liečby neurológom a na FRO, ohodnotil na 300 bodov, ktoré
zvýšil z dôvodu invalidity na 600 bodov.

12. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca vykonával podnikanie na základe živnostenského
oprávnenia od 5. 4. 2006 do 14. 2. 2013. Žalobca ešte ako podnikateľ, ako mandatár a obchodná

spoločnosť Dozsa, spol. s r. o. ako mandant uzatvorili dňa 10. 9. 2007 mandátnu zmluvu, v ktorej sa
žalobca zaviazal vykonávať pre mandanta vyhľadávanie záujemcov o kúpu a predaj tovaru, ktorý je
predmetom ponuky mandanta, vrátane preberania a zadávania záväzných objednávok, uskutočňovať
dodávky tovaru zo skladu mandanta, vrátane vystavenia faktúry a dodacieho listu v mene mandanta,
preberať od zákazníkov peňažnú hotovosť za dodaný tovar, uzatvárať so zákazníkmi rámcové kúpne

zmluvy. Obchodná spoločnosť Dozsa, spol. s r. o. dňa 25. 1. 2012 oznámila žalobcovi, že ku dňu 29.
2. 2012 s ním ukončuje mandátnu zmluvu zo dňa 10. 9. 2007. Žalobca ako podnikateľ vystavil faktúry
odberateľovi obchodnej spoločnosti Dozsa, s. r. o., za sprostredkovanie obchodu podľa mandátnej
zmluvy zo dňa 10. 9. 2007, a to č. 1/2010 zo dňa 31. 1. 2010 vo výške 847,93 eura, č. 3/2010 zo dňa 28.
2. 2010 vo výške 774 eur, č. 6/2010 zo dňa 1. 4. 2010 vo výške 756,07 eura, č. 7/2010 zo dňa 1. 5. 2010

vo výške 679,96 eura, č. 9/2010 zo dňa 31. 5. 2010 vo výške 624,57 eura, č. 11/2010 zo dňa 30. 6. 2010
vo výške 732,04 eura, č. 14/2010 zo dňa 31. 7. 2010 vo výške 725,06 eura, č. 15/2010 zo dňa 31. 8.
2010 vo výške 771,35 eura, č. 17/2010 zo dňa 30. 9. 2010 vo výške 764 eur, č. 19/2010 zo dňa 31. 10.
2010 vo výške 767,82 eura, č. 22/2010 zo dňa 30. 11. 2010 vo výške 786,26 eura, č. 24/2010 zo dňa 31.
12. 2010 vo výške 964,44 eura, č. 1/2011 zo dňa 31. 1. 2011 vo výške 776,10 eura, č. 3/2011 zo dňa 28.

2. 2011 vo výške 756,60 eura, č. 5/2011 zo dňa 31. 3. 2011 vo výške 554,30 eura, č. 8/2011 zo dňa 1.
5. 2011 vo výške 659,10 eura, č. 9/2011 zo dňa 1. 6. 2011 vo výške 734,64 eura, č. 11/2011 zo dňa 1. 7.
2011 vo výške 910,64 eura, č. 14/2011 zo dňa 31. 7. 2011 vo výške 814,11 eura, č. 16/2011 zo dňa 31.
8. 2011 vo výške 780,50 eura, č. 18/2011 zo dňa 30. 9. 2011 vo výške 791,85 eura, č. 20/2011 zo dňa
30. 10. 2011 vo výške 752,70 eura, č. 21/2011 zo dňa 30. 11. 2011 vo výške 620,10 eura, č. 24/2011 zo

dňa 31. 12. 2011 vo výške 783,90 eura, zo dňa 31. 1. 2012 vo výške 234 eur.

13. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 19. 2. 2013 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok
od 9. 1. 2013 vo výške 202,80 eura mesačne.

14. Žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20. 11. 2014, uzavretej so zamestnávateľom ESPEVE
9, s. r. o., vykonáva prácu ako spracovateľ ovocia a zeleniny, v pracovnom pomere dojednanom na dobu
neurčitú, od 21. 11. 2014, s dojednaným pracovným časom 6 hodín denne a dojednanou mzdou 300
eur mesačne.

15. Výzvou zo dňa 12. 8. 2013 vyzval advokát žalobcu žalovaného na mimosúdne riešenie sporu v
súvislosti s úrazom, utrpeným žalobcom dňa 9. 1. 2012. Dňa 3. 9. 2013 žalovaný oznámil advokátovi
žalobcu, že nemá vedomosť o skutočnosti, že na pozemku, na ktorom je postavený hotelový komplex
Grandhotel Praha v Tatranskej Lomnici, by sa v súčasnosti, či v minulosti nachádzala akákoľvek šachta,
do ktorej mal žalobca spadnúť a v dôsledku toho utrpieť poškodenie zdravia. Uplatnený nárok považujú

za nedôvodný a neodôvodnený. V stanovisku zo dňa 14. 12. 2013 žalovaný advokátovi žalobcu oznámil,
že s ohľadom na všetky doposiaľ zistené skutočnosti a právny stav považujú nárok uplatnený žalobcom
za nedôvodný, neodôvodnený a nepreukázaný.16. Obchodná spoločnosť Dozsa, spol. s r. o. vystavila dňa 9. 1. 2012 odberateľovi Grandhotel Praha,
a. s. faktúru č. 01120101, ktorou bola fakturovaná dodávka nealkoholických a alkoholických nápojov.
Podľa výpisu zo systému motorového vozidla zn. Mercedes Spinter ev. č. LM-008 BJ zo dňa 9. 1. 2012 v

čase od 11.58 hod. do 12.52 hod. sa vozidlo pohybovala na trase Liptovský Mikuláš - Tatranská Lomnica
a v čase od 13.42 hod. do 13.54 hod. na trase Tatranská Lomnica - Stará Lesná.

17. Obchodná spoločnosť GRANDHOTEL PRAHA a. s. zanikla ku dňu 1. 5. 2013 zlúčením so
žalovaným.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

21. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

22. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma

úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
26. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
27. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 20/2012, výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod je 15,72 eura.

28. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

29. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.30. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady
škody, ktorá mu bola spôsobená na zdraví pri úraze dňa 9. 1. 2012, a to náhrady za vytrpenú bolesť
(bolestného), náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorých výšku odvodzoval z lekárskeho

posudku, vypracovaného S.. N. S., náhrady straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti aj po
priznaní invalidity, vrátane pravidelnej mesačnej renty. Súčasne sa domáhal aj náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný je právnym nástupcom obchodnej
spoločnosti GRANDHOTEL PRAHA a. s., že je vlastníkom pozemku zapísaného ako parcela č. KN-C
16/4 v katastrálnom území Y. X., ktorého vlastníkom dňa 9. 1 2012, t. j. ku dňu vzniku úrazu žalobcu,
bol jeho právny predchodca. Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ku dňu 9. 1. 2012

vykonával podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, že dňa 9. 1. 2012 doviezol tovaru do
hotela Grandhotel Praha v Tatranskej Lomnici ako mandatár obchodnej spoločnosti DOZSA, spol. s r.
o., že od 11. 1. 2012 do 7. 3. 2013 bol práceneschopný a od 9. 1. 2013 je uznaný invalidným. Medzi
stranami sporu bolo sporné, či žalobca utrpel dňa 9. 1. 2012 úraz na pozemku zapísanom ako parcela č.
KN-C 16/4 v katastrálnom území Y. X., samotný mechanizmus úrazu, skutočnosť, aké zranenia žalobca

pri úraze utrpel, či žalovaný porušil právnu povinnosť a či škoda na zdraví, nárok na náhradu ktorej si
žalobcavsporeuplatnil,vzniklavpríčinnejsúvislostisprípadnýmporušenímprávnejpovinnostiprávnym
predchodcom žalovaného.

32. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho

zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu
vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá).
Zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú prevenčnú povinnosť,
ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na

prírode a životnom prostredí. V prípade porušenia uvedenej právnej povinnosti, za splnenia ďalších
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, vzniká zodpovednostný právny vzťah za škodu podľa §
420 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca
žalovaného (GRANDHOTEL PRAHA a. s.) ako vlastník pozemku zapísaného ako parcela č. KN-
C 16/4 v katastrálnom území Y. X., porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle zákonného

ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn.
25 Cdo/2471/2000, ktorý je možné aplikovať aj na slovenskú právnu úpravu: „Povinnosť počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám, znamená pre vlastníka nehnuteľnosti povinnosť užívať a spravovať svoj
majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj o to, aby na jeho vlastnom pozemku
boli vykonané opatrenia zabraňujúce či znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, majetku a iných

hodnotách a ak už škoda hrozí, vykonať opatrenia na jej odvrátenie.” Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
ČSR sp. zn. 1Cz 25/86, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovískk pod R 36/1988:
„Ak by sa však na tomto pozemku vyskytovali nebezpečné miesta, ktoré by neboli ani pri zvýšenej
opatrnosti viditeľné (napr. nedostatočne zakrytá jama), prípadne by boli na ňom umiestnené nebezpečné
zariadenia, bolo v rámci povinnosti uloženej ustanovením § 415 OZ potrebné, aby vlastník (správca,

užívateľ) pozemku terén vhodným spôsobom zabezpečil, napr. jeho ohradením.” Výpoveďou žalobcu
a svedka S. U.Á. mal súd preukázané, že žalobca dňa 9. 1. 2012 spadol do šachty nachádzajúcej
sa na pozemku, ktorý v tom čase patril právnemu predchodcovi žalovaného. Výpoveďou žalobcu mal
súd preukázané, že sa tak stalo v dôsledku toho, že poklop, ktorým mala byť šachta zabezpečená,
nebol riadne uzavretý. Zhodnými výpoveďami žalobcu aj svedka U. mal súd preukázané, že v čase

úrazu sa vykonávali na pozemku výkopové práce, pozemok bol rozkopaný, čo vyplýva aj z predloženej
fotodokumentácie, z ktorej je zrejmé, že pozemok bol upravovaný, vrátane miesta, na ktorom sa
nachádza šachta s poklopm. Z výpovede žalobcu aj svedka U. mal súd rovnako preukázané, že v
čase úrazu žalobcu nebolo miesto so šachtou označené ako nebezpečné miesto na pozemku, keď,
navyše, na pozemku sa nachádzala vrstva snehu, čo sťažovalo možnosť zistenia pootvorenia poklopu.

Právny predchodca žalovaného napriek tomu, že na jemu patriacom pozemku sa vykonávali výkopové
práce, nebezpečné miesto neoznačil a nezabezpečil riadne uzavretie šachty poklopom. Žalobca už
pred vznikom úrazu tovar právnemu predchodcovi žalovaného dodával, a to rovnakým spôsobom (porovnakom pozemku), preto nemal dôvod predpokladať nebezpečné miesto na pozemku, zvlášť ak toto
nebolo označené.

33. Súd mal preukázaný aj vznik škody na zdraví žalobcu v dôsledku úrazu - pádu do šachty na
pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 16/4 v katastrálnom území Y. X.. Uvedenú skutočnosť mal
súd preukázanú najmä výpoveďou samotného žalobcu ako aj výpoveďou svedka S. U.. Žalobca
popísal pád do šachty, ku ktorému došlo v dôsledku pootvoreného poklopu. Svedok U. uviedol, že
počul žalobcu kričať a následne ho videl spadnutého v šachte jednou nohou, s rukou položenou

na kanáli, s chrbtom na poklope. Hoci žalovaný aj intervenient spochybňovali výpoveď svedka U.,
poukazujúc na jeho príbuzenský vzťah so žalobcom (zať), neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré
by vierohodnosť svedka spochybnili. V tejto súvislosti súd poukazuje na právne závery, uvedené
v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 276/2014 (na ktorý poukazovala aj
právna zástupkyňa žalobcu), podľa ktorého: „Samotný kolegiálny či priateľský vzťah osôb, ktoré sú
účastníkmi alebo svedkami škodovej udalosti, nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu

prednesov týchto osôb, obzvlášť pokiaľ tieto osoby boli pred ich výsluchom riadne poučené podľa §
126 OSP. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich
kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí
spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou

takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k
vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov
konania.“ Výpoveď svedka sa neodchyľovala od výpovede žalobcu. Obaja zhodným spôsobom popísali
udalosti predchádzajúce vzniku úrazu, miesto vzniku úrazu, vrátane poveternostných podmienok,
okolnosti bezprostredne po úraze (keďže svedok pri samotnom páde žalobcu do šachty prítomný

nebol), vrátane oznámenia úrazu zamestnancovi právneho predchodcu žalovaného, ako aj spôsob
odchodu z miesta úrazu. Aj z listinných dôkazov - lekárskych správ o ošetrení žalobcu vyplynulo, že
úraz utrpel pri páde do nezabezpečenej šachty. Uvedený mechanizmus úrazu pritom žalobca popisoval
už pri prvotnom vyšetrení dňa 11. 1. 2012. Svedok rovnako potvrdil, že žalobca bol oznámiť úraz
zamestnancoviprávnehopredchodcužalovaného,ktoréhožalobcanavrholvypočuťakosvedka.Hocisa

súdu nepodarilo zabezpečiť vypočutie uvedeného svedka z dôvodu jeho neznámeho pobytu, aj samotný
návrh na jeho vypočutie nepriamo preukazuje vznik úrazu žalobcom popísaným spôsobom. Ak by totiž
žalobca zamestnancovi právneho predchodcu žalovaného úraz neoznámil, bolo by bez akéhokoľvek
racionálneho dôvodu navrhovať jeho vypočutie ako svedka.

34. Súd mal v konaní preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody (ujmy) na zdraví žalobcu,
spočívajúcej vo vytrpenej bolesti pri úraze a porušením právnej povinnosti právnym predchodcom
žalovaného, keďže nebyť porušenia právnej povinnosti (všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka) právnym predchodcom žalovaného, ku škode na zdraví žalobcu by
nedošlo. Ak by totiž právny predchodca žalovaného neporušil všeobecnú prevenčnú povinnosť a riadne

by zabezpečil uzatvorenie šachty nachádzajúcej sa na jemu patriacom pozemku poklopom, prípadne
by uvedené nebezpečné miesto riadne označil, žalobca by do šachty nespadol a neutrpel poškodenie
zdravia.

35.Prihliadajúckvyššieuvedenejargumentáciimalsúdpreukázanúexistenciuvšetkýchatribútovvzniku

zodpovednostného právneho vzťahu právneho predchodcu žalovaného za škodu spôsobenú na zdraví
žalobcu pri úraze dňa 9. 1. 2012, a to v časti uplatnenej náhrady za vytrpenú bolesť. Bolesťou sa rozumie
ujma spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za
bolesť sa poskytuje jednorazovo. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu škody, prihliadajúc k
ohodnoteniu vytrpenej bolesti, vykonanému lekárskym posudkom S.. N. S. zo dňa 14. 1. 2014, vo výške

1462eurza95bodov, privýškehodnotybodu,uplatnenejžalobcomprerok2011 (hocinároknanáhradu
škody vznikol v roku 2012, kedy došlo k úrazu, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku)
v sume 15,38 eura, a to za pomliaždenie hrudnej chrbtice ťažšieho stupňa 20 bodov, pomliaždenie
bedrovej chrbtice ťažšieho stupňa 20 bodov, zvýšených, z dôvodu potreby opakovanej liečby infúziami
a obstrekmi, na 30 bodov, poranenie medzistavcovej platničky - protrúzie disku L4/5 úrazom 10 bodov,

zvýšených, z dôvodu potreby obstrekov, na 15 bodov, poranenie medzistavcovej platničky - protrúzie
disku L5/S1 úrazom 10 bodov, zvýšených, z dôvodu potreby obstrekov, na 15 bodov a podvrtnutie
pravého zápästia 15 bodov. Súd mal preukázané, že žalobca pri úraze dňa 9. 1. 2012 utrpel zranenia
tak ako sú uvedené v lekárskom posudku S.. N. S.. Už pri prvotnom vyšetrení dňa 11. 1. 2012 bolokonštatované pomliaždenie hrudnej a bedrovej chrbtice, podvrtnutie zápästia a z Rtg vyšetrenia lézia
disku L5/S1, ktorá bola následne konštatovaná aj v ambulantnom náleze zo dňa 1. 3. 2012, teda krátko
po úraze, a to na základe vyšetrenia magnetickou rezonanciou (ľahké protrúzie L4/5 a L5/S1). Lekár v

lekárskom posudku vyhodnotil protrúzie diskov ako vzniknuté úrazom.

36. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Súd
zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia,
nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ku sťaženiu spoločenského uplatnenia

došlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti právnym predchodcom žalovaného. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalovaný aj intervenient od začiatku sporu
namietaliexistenciupríčinnejsúvislostimedziškodounazdravížalobcuaporušenímpovinnostiprávnym
predchodcom žalovaného a súd v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku
pri predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že predbežne nie je preukázaná, vzhľadom na
predloženú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, najmä predchádzajúci zdravotný stav a predchádzajúci

úraz v roku 2007, príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví, najmä v časti sťaženia spoločenského
uplatnenia a porušením právnej povinnosti právnym predchodcom žalovaného, žalobca trval na tom,
že preukázal všetky atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/7/2013: „Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné

rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť,
sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto
príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže

byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však

musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi
určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd,
ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení
otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom)
a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená
a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody
(kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.“

Žalobca v spore nepreukázal, že porušenie právnej povinnosti právnym predchodcom žalovaného bolo
príčinou, a to príčinou dôležitou, podstatou a značnou, vzniku škody na jeho zdraví spočívajúcej v
sťažení spoločenského uplatnenia. S.. N. S. síce v lekárskom posudku uviedol ako poškodenie zdravia
odôvodňujúce sťaženie spoločenského uplatnenia obmedzenie pohyblivosti hrudno-bedernej chrbtice
ľahkého stupňa so známkami koreňového dráždenia indukované úrazom, zo žalobcom predloženej

zdravotnej dokumentácie však mal súd preukázané poškodenie hrudnej chrbtice žalobcu už pred dňom
úrazu, t. j. pred 9. 1. 2012. Už pri vyšetrení zo dňa 14. 2. 2012, teda bezprostredne po úraze, boli u
žalobcu konštatované „staré“ zmeny v hrudnej chrbtici (Th10, Th12, Th11). Následne, v ambulantnej
správe zo dňa 1. 3. 2012, je konštatované, že pri vyšetrení magnetickou rezonanciou v roku 2007, t.
j. 5 rokov pred úrazom, bola u žalobcu zistená fraktúra Th12 a deformácia Th10. V popise vyšetrenia

magnetickou rezonanciou zo dňa 15. 3. 2012, t. j. krátko po úraze, je uvedená v segmente Th10
kongenitálna (vrodená) anomália axiálneho skeletu, sekundárne degeneratívne zmeny s deformčnou
spondylózou s veľkým premosťujúcim ventrolaterálnym osteofytom vpravo, ktorý spôsobuje kompresiu
a dislokáciu prevertebrálnych mäkkých tkanív. V lekárskej správe Sociálnej posťovne zo dňa 8. 2. 2013,
vyhotovenej v súvislosti s posudzovaním invalidity žalobcu, je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie

žalobcu odôvodňujúce invaliditu uvedené “Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách s miernym funkčným postihnutím”. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca už pred
úrazom dňa 9. 1. 2012 utrpel poranenie hrudnej chrbtice - zlomeninu Th12, v segmente hrudnej chrbtice
Th10 mal vrodenú anomáliu axialneho skeletu a sekundárne degeneratívne zmeny s deformačnouspondylózou s veľkým premosťujúcim osteofytom (výrastkom). Pokiaľ teda sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu spočíva v obmedzení pohyblivosti hrudno-bedernej chrbtice, žalobca nepreukázal,
že k nemu došlo výlučne, resp. v podstatnej, dôležitej a značnej miere v dôsledku poškodenia zdravia pri

úraze dňa 9. 1. 2012, teda v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti právnym predchodcom
žalovaného.

37. Súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti uplatnených nárokov na náhradu škody spočívajúcej
v strate na zárobku (počas práceneschopnosti, po jej skončení aj v časti renty), nakoľko žalobca

nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody spočívajúcej v strate na zárobku a porušením právnej povinnosti právnym predchodcom
žalovaného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol v období od 11. 1. 2012 do 7. 3.
2013 práceneschopný a od 9. 1. 2013 je uznaný invalidným. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že dôvodom vyšetrenia žalobcu dňa 11. 1. 2012, kedy aj bol uznaný za práceneschopného,
bol úraz, ktorý utrpel dňa 9. 1. 2012. Z následných lekárskych správ však súd nemal preukázané, že

práceneschopnosť žalobcu trvala do 7. 3. 2013 len, resp. v podstatnej, dôležitej a značnej miere, z
dôvodov poškodenia zdravia pri úraze dňa 9. 1. 2012, teda že na dĺžku trvania práceneschopnosti
žalobcu nemali vplyv aj jeho predchádzajúce poškodenia chrbtice. Z prepúšťacej správy Kúpele Lúčky a.
s. vyplýva, že žalobca absolvoval kúpeľnú liečbu s diagnózou fraktúra Th10. V ambulantnom náleze zo
dňa 19. 12. 2012 sa konštatuje ako terajšie ochorenie aj stav po fraktúre stavca Th12. V správe Sociálnej

poisťovne z konania o posúdení invalidity sa ako terajšie ochorenie na prvom mieste konštatuje
zlomenina stavca Th12 v roku 2007 a následne pád do šachty dňa 9. 1. 2012. V správe je zároveň ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu odôvodňujúce invaliditu uvedené “Degeneratívne zmeny na
chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím”, v dôsledku čoho súd nemal
preukázané, že k uznaniu invalidity žalobcu došlo výlučne, resp. v podstatnej, dôležitej a značnej miere,

v dôsledku poškodenia zdravia pri úraze dňa 9. 1. 2012. Navyše, žalobca nepreukázal výšku žalovaného
nároku v uvedenej časti. V žalobe uviedol, že pred škodovou udalosťou zarobil ako živnostník “približne”
755 eur mesačne. Napriek tomu, že žalovaný aj intervenient namietali výšku žalovaného nároku v časti
uplatnenej straty na zárobku, a to aj z dôvodu nepreukázania výšky výdavkov žalobcu v súvislosti s
podnikaním a napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom v rámci postupu podľa § 181 ods.

2 Civilného sporového poriadku, ktorý uviedol, že doposiaľ boli zo strany žalobcu predložené len listinné
dôkazy preukazujúce príjmy dosahované v rámci podnikania, žalobca nielenže nepredložil relevantné
listinné dôkazy, ktorými by preukázal reálnu stratu na jeho zárobku v dôsledku práceneschopnosti resp.
invalidity, ale ani neuviedol relevantné skutkové tvrdenia pre ich prípadné zistenie. Súd poukazuje na
skutočnosť, že podnikateľovi pri podnikaní vznikajú nielen príjmy, ale aj výdavky, a to minimálne v

rozsahu odvodových povinností. Reálna strata na zárobku žalobcu preto nemohla byť zisťovaná len
z faktúr, ktorými fakturoval poskytnuté služby, t. j. len z príjmov. Súd mal za to, že prípadnú stratu
na zárobku osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia je možné zistiť z príslušných
účtovných dokladov, pričom je potrebné preukázať nielen dosiahnuté príjmy, ale aj výdavky vynaložené
na ich dosiahnutie.

38. Súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V tejto súvislosti súd uvádza, že argumentáciu právnej zástupkyne žalovaného, že popri sebe nie
je možné uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví spočívajúcej vo vytrpenej bolesti a
sťažení spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nepovažoval za dôvodnú.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/65/2013: „Nemajetkovou ujmou
v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 O.z. je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej
osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej
integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej
ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami (pozri § 16 O.z.) a inej nemajetkovej ujmy

vzniknutejakopriamydôsledokzásahudotelesnejintegrityfyzickejosoby,zaktorúsanáhradaposkytuje
podľa iných predpisov (pozri § 444 O.z.). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 2 O.z. je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s
konkrétnymfinančnýmvyjadrenímnáhradytakejnemajetkovejujmyasprihliadnutímnavšetkyokolnosti
konkrétneho prípadne optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného

zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.
Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej (fyzickej) integrity
fyzickej osoby (§ 444 O.z.) je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením
zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorámá preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského
uplatnenia).... Z citovaných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. podľa dovolacieho súdu jednoznačnej

vyplýva, že zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú
náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na
hodnotenie bolesti (§ 9 zákona č. 437/2004 Z. z.), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia (§ 10 zákona č. 437/2004 Z. z.), ale ani zo sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona
č. 437/2004 Z. z.) nie je možné vyvodiť, že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v
spoločnosti (podľa odvolacieho súdu „ i ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom
i práva na súkromný a rodinný život“).“ Prihliadajúc k uvedenému právnemu názoru najvyššej súdnej
autority, bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy prípustný aj za súčasného uplatnenia
nároku na náhradu za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zákonné ustanovenie
§ 11 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú ochranu osobnosti a ustanovuje niektoré čiastkové

osobnostné práva, ktorým zákon poskytuje ochranu, najmä život a zdravie, občiansku česť a
ľudskú dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sú existencia neoprávneného
zásahu do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ujma na osobnosti fyzickej
osoby (nemajetková ujma) a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou na osobnosti

fyzickej osoby. Jednou z hodnôt, chránených zákonným ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, je
aj zdravie. Žalobca však v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik všetkých atribútov
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, a to aj napriek tomu, že v rámci postupu podľa
zákonného ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku bol súdom poučený o nutnosti
preukázania splnenia všetkých atribútov pre vznik zodpovednostného vzťahu za zásah do osobnostných

práv. Žalobca predovšetkým nepreukázal vznik samotnej nemajetkovej ujmy v jeho osobnostnej sfére.
Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že právny predchodca žalovaného neoprávnene zasiahol do jeho práva
na ochranu osobnosti a, vzhľadom na nepriaznivý následok, t. j. intenzitu poranení, charakter, dĺžku
liečenia a uznanú invaliditu, morálne zadosťučinenie nie je postačujúce. Žalobca však netvrdil, ani
nepreukázal, v čom mala spočívať nemajetková ujma na jeho osobnostných právach, prihliadajúc ku

skutočnosti, že zásah do osobnostných práv predstavuje zásah do psychickej sféry osoby, v akých
konkrétnych oblastiach sa mala prejaviť, akým spôsobom a v akom rozsahu. Intenzita a rozsah poranení
žalobcu, charakter a dĺžka liečenia a uznanie invalidity, uvádzané žalobcom v žalobe ako dôvody pre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, predstavujú skutočnosti vzťahujúce sa k telesnej
(fyzickej) integrite fyzickej osoby.

39. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj zodpovednostný právny vzťah vznikol
medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou GRANDHOTEL PRAHA a. s., v dôsledku zlúčenia uvedenej
obchodnej spoločnosti so žalovaným prešli na žalovaného aj všetky práva a záväzky obchodnej
spoločnosti GRANDHOTEL PRAHA a. s.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. V súlade so zákonným ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku súd v konaní

úspešnejšiemu žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v osobných a
príjmových pomeroch žalobcu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008: „V
sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci.Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa
ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. teraz § 257 Civilného sporového poriadku),
podľaktoréhoaksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdnáhradutrovkonaniacelkomalebo

sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku preto

nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery

oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
pod..“ Žalobca je poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výška v roku 2013 predstavovala 202,80
eura mesačne. Hoci aj súd nedisponoval listinným dôkazom, preukazujúcim aktuálnu výšku invalidného
dôchodku žalobcu, vzhľadom na percentuálny nárast dôchodkov nemal preukázaný jeho podstatný

nárast. Súd prihliadol aj ku skutočnosti, že žalobca, vzhľadom na mieru poklesu jeho schopnosti
pracovať, má podstatne obmedzenú možnosť zabezpečiť si príjem výkonom práce. Z pracovnej zmluvy,
uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou ESPEVE 9, s. r. o., mal súd preukázanú výšku
dojednanej mzdy 300 eur mesačne, čo v roku 2018 predstavuje v čistom 259,80 eura mesačne. Súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol aj ku osobe žalovaného a intervenienta na strane

žalovaného, najmä ku skutočnosti, že sa jedná o právnické osoby, ktoré v dôsledku nepriznania nároku
na náhradu trov konania nebudú priamo ohrozené vo vzťahu k uspokojovaniu svojich základných potrieb
a vo vzťahu výkonu základných činností, ktoré plnia resp. vykonávajú.
45. Súd súčasne priznal štátu voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vzniknú
vyplatením svedočného svedkovi S. U., keďže na vykonanie uvedeného dôkazu nebol stranami sporu

zložený preddavok. Súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán v
spore, teda voči žalobcovi v rozsahu 98,2 % a voči žalovanému v rozsahu 1,8 %. Súd pritom považoval
za výšku uplatneného nároku sumu 80517,50 eura, predstavujúcu súčet žalobcom uplatnených nárokov,
pričom pri uplatnenom nároku na rentu vychádzal z päťnásobku ročného plnenia (podobne ako pri
výpočte tarifnej hodnoty opakujúceho sa plnenia pre účely určenia tarifnej odmeny advokáta podľa § 10

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.