Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920200060
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920200060.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v spore žalobcu: M. M., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXXX/XX, XXX XX F., práv.
zast.: JUDr. Ľuboš Bajužík, advokát, so sídlom Nám. Slobody č. 2, 066 01 Humenné, proti žalovanej: G.
Š., A.. L., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXXX/XX, XXX XX F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom previedla na
tretiu osobu vlastnícke práva k bytu súpisné číslo XXXX na parcele XXXX/X v bytovom dome na X.

poschodí, ktorý pozostáva z 3 izieb, príslušenstva, pivnice, loggie, ako aj spoluvlastníckeho podielu v
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt nachádza v pomere
XXX/XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F., a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

II.Žalobcajepovinnývlehotedo30dníodprávoplatnostiuzneseniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia

podať žalobu vo veci samej, a to žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k bytu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť
žalovanej v súlade s § 325 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP"), zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom
previedla na tretiu osobu vlastnícke práva k bytu súpisné číslo 1291 na parcele XXXX/X v bytovom dome

na X.. poschodí, ktorý pozostáva z troch izieb, príslušenstva, pivnice, loggie, ako aj spoluvlastníckeho
podielu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt nachádza
v pomere XXX/XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k. ú. F., a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd uložil povinnosť v
lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci
samej, a to žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k bytu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa so žalovanou pozná od roku cca XXXX, pričom obaja pracovali v
E.. Žalobca mal väčší rozsah pracovnej doby ako žalovaná, preto mal vyšší príjem. Žalovaná pracovala
niekoľkokrát do mesiaca, pretože mala maloletú dcéru M. Š., U.. XX.XX.XXXX. Spolu bývali v rodinnom
dome jej matky v N. Č.. XX, avšak pre nezhody s jej matkou sa rozhodli nájsť samostatné bývanie.
Následne notárskou zápisnicou č. U. XXX/XXXX, U. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zakúpili spoločne

X - izbový byt, súpisné číslo XXXXX, na parcele XXXX/X v bytovom dome na 4. poschodí, ktorá
nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre obec, v k. ú. F.. Kúpna zmluva bola zaevidovaná pod V
- XXXX/XX a pivnica, ktorá k bytu náleží č. XXX - XXX/XX. Nehnuteľnosť bola zakúpená za celkovú
sumu 306 130,- Sk, a to tak, že 50 000,- Sk pri podpise zmluvy a 256 130,- Sk následne do 3 dní
od podpisu zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že byt kupovali spoločne, on prispel na kúpnu cenu sumou
vyššou ako žalovaná, ale na kúpnej zmluve a na liste vlastníctva ako kupujúca a vlastníčka vystupuje

iba žalovaná. Žalobca bol v danom čase ako občan Maďarskej republiky rozvedený. Z rozvedeného
manželstva pochádzajú deti, preto ho žalovaná presvedčila, že je potrebné urobiť to tak, aby jeho detiz rozvedeného manželstva nemohli mať prípadné dedičské nároky na tento byt. Následne sa žalobcovi
a žalobkyni narodila spoločná dcéra H. Na adrese T.a XXXX/XX, F. majú právo bývania, ako aj trvalé
bydlisko žalobca, žalovaná, jej dcéra M. a spoločná dcéra H. Keďže žalobca je občanom Maďarskej

republiky dňa XX.XX.XXXX podal žiadosť o vydanie dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana
EÚ na Oddelení cudzineckej polície v Michalovciach. K tejto žiadosti žalovaná vystavila prehlásenie o
tom, že bývajú v spoločnej domácnosti v byte, na ulici T. č. XXXX/XX, F.. Následne na základe tejto
žiadosti a prehlásenia bol žalobcovi vystavený pobytový preukaz občana EÚ č. RA XXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX s platnosťou do XX.XX.XXXX s právom na trvalý pobyt na vyššie uvedenej adrese. Od

kúpy uvedeného bytu v roku 2001 v tomto byte spoločne žili s dcérami, spolu hospodárili a vychovávali
obe dcéry a zároveň obaja pracovali v U. a podieľali sa na všetkých nákladoch spojených s bytom a
spoločným životom. Taktiež neodkladne po zakúpení tohto bytu vykonali úplnú rekonštrukciu vrátane
podláh, omietok, výmeny bytového jadra, výmena okien, dverí, sadrokartónových stropov, balkóna, na
byte sú taktiež bezpečnostné dvere. Celá rekonštrukcia bola v sume cca 12.000,- DM (nemeckých
mariek), t.j. 240.000,- Sk a zhruba v roku 2010 boli namontované spomínané bezpečnostné dvere v

sume cca 2.000,- Eur. Tieto výdavky uhrádzali spoločne, avšak podľa tvrdení žalobcu on zarábal viac
ako žalovaná, keďže ona často cestovala na Slovensko. Priemerný mesačný príjem žalobcu bol cca
2.300,- Eur až 2.400,- Eur, u žalovanej cca 1.300,- Eur. V poslednej dobe žalovaná neustále prejavovala
nespokojnosť s osobou žalobcu aj s ich spoločným životom a žalobca má dôvodné podozrenie o tom,
že v Nemecku žalovaná nadviazala styk s iným mužom. Žalobca ďalej uviedol, že asi v období okolo

Vianoc 2019 sa ho žalovaná opýtala, či by mohol mať zabezpečené bývanie pri mieste pracoviska, kde
v Nemecku pracuje. Podľa názoru žalobcu sa ho to pýtala preto, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou
chce predať byt, keďže na liste vlastníctva je uvedená ako výlučná vlastníčka žalovaná, z právneho
hľadiska jej v tom nemôže nič zabrániť. Žalobca má bez akýchkoľvek pochybností za to má, že je
potrebné dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanou, pretože v opačnom prípade môže

nastať taký stav, že žalovaná tento byt môže predať, keďže nemá žiadne právne prekážky. Týmto
úkonom by sa žalobca stal doslova bezdomovcom. Podotýka, že právo bývania a trvalé bydlisko v tomto
byte má aj M. a ich spoločná dcéra H. M. Žalobca je presvedčený o tom, že nariadením neodkladného
opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jeho ústavného práva na bývanie. Taktiež má za to, že
nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neobmedzí práva žalovanej, ak by tento byt

zatiaľ predávať nechcela. V opačnom prípade by nastala nezvratná situácia, resp. jedinou možnosťou
by bola žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy pričom súdny spor by mohol trvať aj niekoľko rokov a žalobca
by bol pozbavený tohto bytu. Ako uviedol žalobca vyššie na zakúpenie a rekonštrukciu tohto bytu prispel
vyššou sumou ako žalovaná a táto je ako vlastníčka uvedená na liste vlastníctva len z formálnych
dôvodov.

3.ŽalobcaknávrhupriložillistinnédôkazynapodporujehotvrdeníatoNotárskuzápisnicuNXXX/XXXX,
Nz XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX, Potvrdenie o registrácii
pobytu občana únie/Potvrdenie o podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte rodinného príslušníka
občana únie zo dňa 23.05.2012, Prehlásenie žalovanej a fotokópiu Pobytového preukazu občana EÚ.

4. Tunajší súd ako príslušný súd preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu
s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

5. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov"), občan Únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území
Slovenskej republiky zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov.

6. Podľa § 67 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar na základe žiadosti vydá občanovi Únie
do 30 dní doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ" s platnosťou na desať rokov, ak

spĺňa podmienky podľa odseku 1 alebo odseku 2.

7. Podľa § 122 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania
sa rozumie: a) čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti, b) nájomná zmluva s vlastníkom
alebo užívateľom nehnuteľnosti a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, ak ide

o nájomnú zmluvu s užívateľom nehnuteľnosti, c) potvrdenie ubytovacieho zariadenia o poskytnutí
ubytovania, alebo d) čestné vyhlásenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o poskytnutí ubytovania
cudzincovi na území Slovenskej republiky a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti,
ak ide o čestné vyhlásenie užívateľa nehnuteľnosti.8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené.

18. V predmetnej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania.

19. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva,
že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a
následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie.

20. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336
ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia
uložiťžalobcovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Akjepredpoklad,ženeodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

21. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času
definitívnej právnej (súdnej) ochrany, pričom predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú:

- osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
- skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektíve možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

22. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne

skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných
opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo

právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku
neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný.

23. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie NS SR 5Cdo 91/2012). Podľa právnej
teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie.Postačuježeosvedčenéskutočnostisamusozreteľomnavšetkyokolnostijaviaakonanajvýš

pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).

24. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka

odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z hľadiska kvalitatívneho nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.

25. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok, že ide o akútny a jednorazový
stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie
škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o
konečnú súdnu ochranu.

26. V predmetnej veci zo spisu je zrejmé, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, lebo žalobca ako navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním
a žalovanou, ktorý spočíva v práve trvalého pobytu žalobcu na adrese bytového domu T. v ktorom
sa nachádza byt č. XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Uvedené skutočnosti vyplývajú

z predloženého listu vlastníctva č. XXXX a fotokópie Pobytového preukazu občana EÚ. Súd mal
dostatočne osvedčené, že žalovaný má právo trvalého pobytu na vyššie uvedenej adrese na základe
vydaného Pobytového preukazu občana EÚ. Keďže Oddelenie cudzineckej polície v G. vydalo žalobcovi
doklad potvrdzujúci právo trvalého pobytu na území SR, má súd za preukázané, že žalobca spĺňal
požadované podmienky pre jeho získanie. Zároveň má súd za preukázané, že žalovaná poskytla

žalobcovi čestné vyhlásenie fyzickej osoby o poskytnutí ubytovania cudzincovi na území SR, ktoré bolo
jednou z podmienok pre vydanie Pobytového preukazu občana EÚ. V uvedenom čestnom vyhlásení
žalovaná uviedla, že so žalobcom býva v spoločnej domácnosti na adrese T. č. XXXX/XX, XXX XX F..
Opodstatnenie návrhu vidí súd v tom, že žalobcovi môže byť ďalším konaním žalovanej, napr. predajom
bytu, porušené ústavou chránené právo každého človeka na nedotknuteľnosť obydlia a právo na

súkromie čl. 16, 22 Ústavy Slovenskej republiky. V danej situácii dochádza ku kolízii dvoch práv, a
to práva na obydlie žalobcu a práva žalovanej na ochranu vlastníckeho práva k bytu, ktorá je jeho
výlučnou vlastníčkou. Nepochybne právo na obydlie a vlastnícke právo patria medzi základné ľudské
práva, ktoré je potrebná vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských
právach a základných slobodách s prihliadnutím na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorou je súd v civilnom sporovom konaní viazaný. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva je známa hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 05.06.2009 (Sťažnosť č. 28261/06): „V tejto súvislosti súd
opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia." Akoje všeobecne známe výlučné vlastnícke právo žalovanej k bytu v sebe zahŕňa právo vec držať, užívať,
požívať a s vecou disponovať. Keďže žalovaná má právo voľne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou,
teda žalovaná má právo prípadne previesť nehnuteľnosť do vlastníctva inej tretej osoby. Následkom

uvedeného konania žalovanej by sa žalobca stal doslova bezdomovcom a zároveň by došlo k porušeniu
jeho práva na obydlie.

27. Súd je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti žalovanej
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom previedla na tretiu osobu vlastnícke

práva k bytu, je efektívnym prostriedkom, ktorý umožní žalobcovi realizovať jeho právo na obydlie,
eliminujeme riziko porušenia tohto práva na strane žalobcu a zároveň nijakým neprimeraným spôsobom
neobmedzí vlastnícke právo žalovanej.

28. V tejto súvislosti súd dodáva, že vo veci nebolo možné vydať zabezpečovacie opatrenie, nakoľko
nie je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

30. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

31. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba

nebola v lehote podaná.

32. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené s určitým
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovanej, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako
primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci dospel k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením

súd bude poskytovať iba dočasnú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia
uložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Ak
navrhovateľ neodkladného opatrenia nepodá žalobu vo veci samej v určenej lehote, súd aj bez návrhu
zruší neodkladné opatrenie.

33. O trovách konania bude rozhodnuté rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia (§ 332 CSP).

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.