Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/263/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201605
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201605.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SYQUEST, spol. s r.o., so sídlom Skýcovská 241/5,
851 10 Bratislava-Čunovo, IČO: 35 774 118, právne zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL
BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138681/2019 zo dňa 11.09.2019, v konaní o návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.11.2019 z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 22.11.2019 sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138681/2019 zo dňa 11.09.2019

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
č. 100691607/2019 zo dňa 19.03.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane
podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2017 v sume XX.XXX,XX eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX eur
a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX eur žalobcovi ako daňovému subjektu.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím v celom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie.

3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len

„SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného
účinku žalobca odôvodnil tak, že správca dane za kontrolované daňové obdobia vyrubil žalobcovi rozdiel
dane celkom XXX.XXX,XX eur. Žalobca tvrdí, že nemá k dispozícií takú vysokú finančnú sumu, v
dôsledkučohobysastaldaňovýmdlžníkom.Tentoúdajbudedostupnývdatabázedlžníkovanazáklade
toho ho budú obchodní partneri žalobcu považovať za nedôveryhodného a budú s ním ukončovať
podnikateľské aktivity. Skutočnosť, že žalobca sa stane daňovým dlžníkom bude mať za následok

aj vylúčenie možnosti žalobcu zúčastňovať sa napr. procesu verejného obstarávania a verejných
obchodných súťaží, čo bude mať ďalší negatívny dopad na podnikanie žalobcu. Za najpodstatnejší
dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že aj čiastočná úhrada vyrubenej
dane by mohla mať pre žalobcu likvidačné dôsledky. Uviedol, že má uzatvorené dodávateľské a
odberateľské zmluvy a výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného dôjde k paralyzácii podnikania
žalobcu, vzniku platobnej neschopnosti, dôsledkom čoho môže byť až zánik podnikania. Ďalej uviedol,

že priznanie odkladného účinku správnej žalobe súdom nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže
sa zachová právny stav, ktorý tu bol až do napadnutého rozhodnutia žalovaného a ktorý subjektívnepovažuje za zákonný. Priznanie odkladného účinku je podľa žalobcu v záujme ochrany štátnej
pokladnice, pretože ak dôjde k výkonu napadnutého rozhodnutia a žalobca bude úspešný v tomto
súdnom konaní, bude si musieť vymáhať vzniknutú škodu od štátu. Poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Žiline, sp. zn. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010 a sp. zn. 10S/26/2006 zo dňa 10.11.2006, z
ktorých vyplývajú požiadavky pre odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 03.02.2020 a dňa 06.02.2020 predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo

vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že výška vyrubenej dane z pridanej hodnoty po daňovej
kontrole nebola pre žalobcu likvidačná a nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v
nej naďalej pokračuje. Žalovaný poukázal na účelové konanie žalobcu, ktorý neoprávneným uplatnením
nároku na odpočítanie DPH ukrátil štátny rozpočet. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave
správnej žalobe žalobcu odkladný účinok nepriznal.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,

závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie,o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie
o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená

ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia
určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania
pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že

takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení
a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o
výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, vyjadrením žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby
a administratívnym spisom nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia

uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil.
Nepreukázal žiadnymi dokladmi svoju majetkovú situáciu, prípadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce
odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že mu okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia hrozí závažná ujma. Žalobca neosvedčil žiadnymi dokladmi, že okamžitý výkon
napadnutého rozhodnutia by pre neho mal likvidačné následky a rovnako ani skutočnosť, že dobrovoľná

úhrada len časti vyrubenej dane by mala pre neho likvidačný následok. Žalobcom uvedené skutočnosti,
že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože sa
zachová právny stav, ktorý tu bol až do napadnutého rozhodnutia a v prípade úspechu v tomto konaní
si žalobca nebude musieť vymáhať škodu od štátu, správny súd nepovažuje za dôvodné pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba

určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú
právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom
vyhovenia správnej žalobe. Predmetom verejného záujmu v danom prípade je najmä záujem štátu
na riadnom výbere daní. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil žiadne
doklady osvedčujúce, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným

záujmomnariadnomvýberedaníajvprípade,akbyneskôrdošlokzamietnutiužalobysúdom.Žalobcom
tvrdený vznik škody v dôsledku exekúcie a následného vymáhania tejto škody od štátu sú len ničím
nepodloženým tvrdením. Žalobca možnosť vzniku škody nijako neosvedčil. Povinnosťou žalobcu je
niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí
správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe

odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu nepreukázal, krajský súd je toho názoru, že žalobca
neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou
správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného
účinkusprávnejžaloby.Podľanázorusprávnehosúdužalobcahodnovernežiadnepriamereálnedopady

a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp.
zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil.

15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým
spôsobom nepreukázal hrozbu závažnej ujmy a neosvedčil ani skutočnosť, že odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto správny
súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).